(FO) Letko Michal (29.09.1961)

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 27OdK/111/2022-187 zo dňa 13.05.2025 zrušuje. II. Veriteľovi: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, súd priznáva voči dlžníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

1. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 27OdK/111/2022-187 zo dňa 13.05.2025 zastavil konkurzné konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. Urobil tak s poukazom na ustanovenie § 167v ods. 3, § 166e ods. 1, 2, § 166f ods. 1, 2, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej aj „ZKR“). 2. Súd prvej inštancie uviedol, že z vlastnej iniciatívy zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 20Odi/2/2023-152 z 08.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/37/2024-210 z 12.12.2024 bolo v konaní o zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer oddlženie dlžníka zrušené. Súd prvej inštancie uviedol, že ZKR výslovne neupravuje procesnoprávne následky právoplatného rozhodnutia o zrušení oddlženia dlžníka v prípade, ak v čase nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia stále ešte prebieha konkurz podľa štvrtej časti ZKR, začatý na základe návrhu dlžníka podľa § 166 ods. 1 ZKR v spojení s § 167 ZKR. ZKR však v § 167v ods. 3 ZKR ustanovuje ako dôvod zastavenia (oddlžovacieho) konkurzu podľa štvrtej časti ZKR nedostatok predpokladov pre vedenie konkurzu, pričom ZKR tieto predpoklady konkrétne 2 sp. zn. 8CoKR/22/2025 nevymedzuje. Súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska teórie práva je preto uvedené ustanovenie § 167v ods. 3 ZKR právnou normou s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Súd prvej inštancie poukázal primárne na to, že konkurz je podľa § 166 ods. 1 ZKR jednou z foriem oddlženia. Konanie o oboch formách oddlženia - tak konkurzom, ako aj splátkovým kalendárom, samotný ZKR vo viacerých ustanoveniach súhrnne označuje ako „konanie o oddlžení“. Cieľom konania o oddlžení na rozdiel napr. od konkurzného konania podľa druhej časti ZKR je nielen speňaženie majetku dlžníka a kolektívne uspokojenie jeho veriteľov, ale je ním to, aby sa jeho pohľadávky, ktoré môžu byt' uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (teda v jednej z dvoch foriem konania o oddlžení), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stali voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Práve v dosiahnutí tohto oddlženia spočíva primárny cieľ a podstata konania o oddlžení. Uvedený cieľ môže teda dlžník dosiahnuť jednou z dvoch foriem oddlženia. Vychádzajúc z toho podľa súdu prvej inštancie možno uzavrieť, že v prípade, že ak súd ešte počas prebiehajúceho konania o oddlžení dlžníka formou konkurzu rozhodne o zrušení oddlženia, už nemožno dosiahnuť jeden z cieľov konania o oddlžení, a to cieľ primárny, ktorým je dosiahnutie oddlženia fyzickej osoby. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v prípade vydania rozhodnutia o zrušení oddlženia ešte počas prebiehajúceho konania o oddlžení formou konkurzu, dochádza k strate jedného z predpokladov pre vedenie tohto konania. V prípade zrušenia oddlženia podľa § 166f ods. 4 ZKR sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a všetkým oddlžením nedotknutým pohľadávkam sa obnovuje v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť, pričom sa nepremlčia skôr ako o 10 rokov od zrušenia oddlženia. Ak by súd pokračoval v konkurze, negoval by zákonom stanovené účinky (§ 166e ods. 2 ZKR), pretože počas konkurzu nemôže byť na majetok dlžníka podliehajúci konkurzu vedené exekučné konanie a rovnako je vylúčené počas konkurzu podľa § 167e ZKR vedenie súdnych konaní na uplatňovanie pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze. Preto by si veritelia vylúčení z uspokojenia nemohli napriek zrušeniu oddlženia svoje pohľadávky vymáhať. Aj z uvedeného dôvodu je nutné zrušenie oddlženia počas prebiehajúceho oddlžovacieho konkurzu vykladať ako stratu predpokladu, pretože v opačnom prípade by účinky uvedené v § 166f ods. 4 ZKR nikdy nenastali. Keďže v prejednávanej veci bolo oddlženie právoplatne zrušené, pričom oddlžovací konkurz nebol zrušený, sú podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci splnené podmienky na zastavenie konkurzu. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že keďže o zrušení oddlženia už bolo právoplatne rozhodnuté, súd o zrušení oddlženia podľa § 167v ods. 3 ZKR už nerozhodoval. Súd prvej inštancie uviedol, že aj znenie ustanovenia § 167v ods. 3 vety druhej ZKR potvrdzuje výklad, ku ktorému súd prvej inštancie dospel, pretože z neho vyplýva vzájomná previazanosť prebiehajúceho konkurzu správne účinným rozhodnutím o oddlžení. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie veriteľ dlžníka, na základe návrhu ktorého došlo k zrušeniu oddlženia dlžníka rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 20Odi/2/2023-152 zo dňa 08.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/37/2024-210 zo dňa 12.12.2024. Podľa odvolateľa súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe rozhodnutia o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka skonštatoval neexistenciu predpokladov pre vedenie konkurzu. V predmetnom konaní dlžník splnil všetky podmienky pre vyhlásenie konkurzu podľa § 166 a nasl. ZKR, teda pri podaní návrhu bol platobne neschopný. Zároveň preukázal aj ďalšiu požiadavku v § 166 ods. 3 ZKR, kedy preukázal súdu, že je na neho vedené exekučné konanie a od vydania poverenia na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako jeden rok. Veriteľ počas konkurzu preukázal, že na dlžníka viedol niekoľko desiatok exekučných 3 sp. zn. 8CoKR/22/2025 konaní. Dlžník sa pri podaní návrhu nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd Nitra dňa 27.05.2022 uznesením vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Rovnakým uznesením dlžníka oddlžil. Napriek zrušeniu oddlženia ostali predpoklady pre vedenie konkurzu zachované. Veriteľ poukázal, že dlžník je majiteľom vozidla, o ktoré sa v súčasnosti vedie súdny spor v konaní 31Cbi/5/2023. Vyhlásený konkurz predstavuje generálnu exekúciu, pri ktorej má byť speňažený všetok dlžníkov majetok. Súčasné zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, nie je prekážkou vedenia už vyhláseného konkurzu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 4. K podanému odvolaniu sa vyjadril dlžník podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 05.09.2025, ktorý uviedol, že sa pridržiava argumentov uvedených Okresným súdom Nitra. Keďže oddlženie dlžníka bolo právoplatne zrušené, zanikol tým základný účel tohto konania a došlo k strate predpokladov na jeho ďalšie vedenie. Poukázal, že nejde o klasický konkurz, ale ide o osobitné insolvenčné konanie, ktorého zmyslom je oddlženie fyzickej osoby. Argumentácia odvolateľa je v priamom rozpore s ustanovením § 166f ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa oddlžením obnovujú v plnom rozsahu všetky dotknuté pohľadávky a veritelia majú opäť možnosť domáhať sa ich uspokojenia. Pokračovanie v oddlžovacom konkurze by účinky právoplatného zrušenia oddlženia fyzickej osoby poprelo. Vznikli by dva protichodné režimy: na jednej strane by účinky zrušenia oddlženia obnovili plné právo pohľadávky vymáhať a na druhej strane by stále prebiehajúce konanie tieto možnosti veriteľom zakazovalo. Preto je nutné konkurz zastaviť, aby sa účinky zrušenia oddlženia mohli naplno prejaviť. 5. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 196a ZKR po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania veriteľa (§ 379 a § 380 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 7. Podľa § 166e ZKR, ods. (1) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. (3) Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. (4) Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 8. Podľa § 166f ZKR (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho 4 sp. zn. 8CoKR/22/2025 dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka. (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. 9. Podľa § 167 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. 10. Podľa § 167a ZKR, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár, f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási. 11. Podľa § 167c ods. 1 ZKR, prihlásením pohľadávky sa pohľadávka voči dlžníkovi stáva splatnou. 12. Podľa § 167e ZKR: (1) Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b), (2) Premlčacia lehota pri pohľadávke uplatnenej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená, (3) ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada, (4) ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c), popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní. 13. Podľa § 167v ZKR: (1) správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy 5 sp. zn. 8CoKR/22/2025 šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. (2) Správca bez zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje, (3) konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie, (4) zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka, (5) ak bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky. 14. Podľa § 171a ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára možno vziať späť do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi; na neskôr podané späťvzatie návrhu súd neprihliada. 15. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 16. Podľa § 357 písm. a) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 17. Podľa § 389 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej pariace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že v predmetnej veci dospel k záveru, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, keďže došlo k zrušeniu oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer (§ 166f ZKR). Urobil tak s poukazom na ustanovenie § 167v ods. 3 ZKR. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie veriteľ. 19. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 27OdK/111/2022-19 zo dňa 27.05.2022 bol na majetok dlžníka Michal Letko, nar. 29.09.1961 vyhlásený konkurz a zároveň bol dlžník oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 105/2022 dňa 01.06.2022. 6 sp. zn. 8CoKR/22/2025 20. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 20Odi/2/2023-152 z 08.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/37/2024-210 z 12.12.2024 bolo v konaní o zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer - oddlženie dlžníka zrušené. 21. K 01.03.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z.z. a ktorým sa novelizovali podmienky oddlženia fyzických osôb konkurzom alebo splátkovým kalendárom. 22. Ustanovenie § 166 ZKR stanovuje predpoklady, za splnenia ktorých môže dlžník - fyzická osoba vstúpiť do procesu oddlženia. Dlžník si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív - splátkový kalendár alebo konkurz. 23. Konkurzný súd o oddlžení dlžníka rozhodne v uznesení, ktorým vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby (§ 166e ZKR). Dlžníka oddlží tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. 24. Dispozičné oprávnenie navrhovateľa, dlžníka, na prípadné späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa uvedenej časti je v zmysle ustanovenia § 171a ZKR časovo obmedzené do vyhlásenia konkurzu. Na neskôr podané späťvzatie súd neprihliada. Po samotnom vyhlásení konkurzu už teda navrhovateľ nemá dispozičné oprávnenie na späťvzatie návrhu, a tým zastavenie konkurzného konania. Konkurzné konanie je ďalej vedené v súlade so zákonom, bez možnosti navrhovateľa predmetný proces zvrátiť, a to v záujme právnej istoty a uspokojenia pohľadávok veriteľov, s ohľadom na účel sledovaný konkurzom. Aj z názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že cieľ konkurzu a oddlženia nie je identický. Cieľom konkurzu podľa konkurzného súdu je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne uspokojenie jeho veriteľov, s tým sa odvolací súd stotožňuje. 25. Keďže oddlženie prináša dlžníkovi v zmysle § 166e ods. 1 ZKR výhodu v podobe zbavenia sa všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR) a podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, vyššie citovaná novela ZKR zaviedla ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení. 26. Na návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu a oddlženie, za splnenia zákonných predpokladov pre vyhlásenie konkurzu (§ 166, § 167, § 167a ZKR), konkurzný súd rozhodne o vyhlásení konkurzu a v poradí neskorším výrokom uznesenia o oddlžení fyzickej osoby (dva rozdielne výroky uznesenia), ktorá tým získa zákonom predpokladanú výhodu v podobe vyriešenia jej ekonomickej situácie spôsobenej platobnou neschopnosťou vo forme samotného oddlženia (obdobne pri splátkovom kalendári). Až následne zákonná úprava upravuje ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka pri 7 sp. zn. 8CoKR/22/2025 oddlžení, ako prostriedok zamedzeniu prípadného možného zneužitia predmetného inštitútu. 27. Účinky zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer sú upravené v ustanovení § 166f ZKR. Zákonná úprava však ako následok zrušenia oddlženia neuvádza zastavenie konkurzného konania. 28. Oddlženie môže nasledovať až v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu podľa § 167a ZKR. Uvedená závislosť výroku týkajúceho oddlženia od vyhlásenia konkurzu, v prípade ak sú splnené zákonné predpoklady pre oddlženie dlžníka, neplatí opačne tak, že by zrušením oddlženia mal byť zrušený aj konkurz, resp. zastavené konkurzné konanie, nakoľko zo ZKR také ustanovenie nevyplýva. 29. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka rozsudkom súdu nemá totiž podľa názoru odvolacieho súdu za následok zastavenie konkurzného konania a konkurzné konanie pokračuje. 30. Keďže v zmysle § 166f ods. 4 ZKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť, pričom takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. Zrušením oddlženia dlžník stráca výhodu, ktorú nadobudol oddlžením, teda nie je zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Pohľadávkam, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze (§ 166a ZKR) a ktoré nebudú uspokojené v konkurze, sa dlžník nezbaví a obnovuje sa ich pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť. 31. Ustanovenie § 167v ZKR upravuje predpoklady skončenia konkurzu a zrušenia konkurzu, ku ktorým dochádza z procesnej aktivity správcu alebo konkurzného súdu. V ustanovení § 167v ods. 1, 2 ZKR upravuje zrušenie konkurzu v dôsledku procesnej aktivity správcu nasledujúcej po splnený rozvrhu výťažku, resp. absencii majetku dlžníka alebo veriteľov dlžníka. Následkom zrušenia konkurzu v tomto prípade však nie je zrušenie oddlženia dlžníka. K zrušeniu oddlženia môže dôjsť v tomto prípade, iba postupom ustanoveným § 166f ZKR. 32. Naproti tomu ustanovenie § 167v ods. 3 ZKR upravuje zastavenie konkurzného konania konkurzným súdom v dôsledku absencie predpokladov vedenia konkurzu. Táto právna norma spája zastavenia konkurzného konania s následným zrušením oddlženia dlžníka bez toho, aby bol poctivý zámer podrobený ex post kontrole upravenej v ustanovení § 166f ZKR. ZKR teda pozná dva samostatné dôvody pre zrušenie oddlženia, jednak absencia poctivého zámeru (§ 166 ZKR ) a jednak absencia predpokladov vedenia konkurzu (§ 167 ZKR). Absencia poctivého zámeru dlžníka je teda odlišným dôvodom zrušenia oddlženia ako absencia predpokladov pre vedenie konkurzu, s rozdielnymi právnymi účinkami. ZKR o.i. odlišuje aj plynutie premlčacej lehoty podľa § 176v ods. 3 ZKR a § 166f ods. 4 ZKR. 33. Uznesenie o zastavení konania podľa § 167v ods. 3 ZKR má teda závažné právne dôsledky ako pre veriteľa, tak aj pre samotného dlžníka. V ústavnej rovine dochádza k zásahu do základného práva veriteľov vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy), do práva na pokojné užívanie majetku a nebyť zbavený majetku (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru 8 sp. zn. 8CoKR/22/2025 o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy). Rozhodnutím súdu podľa § 167v ods. 3 ZKR dochádza k zrušeniu prebiehajúceho konkurzu a je teda potrebné dôsledne skúmať, či absentujú predpoklady pre ďalšie vedenie konkurzu. „Do úvahy prichádza predovšetkým zastavenie konania z toho dôvodu, že dlžník nemá na území Slovenska centrum hlavných záujmov, v dôsledku čoho je konkurzný súd povinný konkurzné konanie zastaviť (§ 171c), prípadne iná neodstrániteľná podmienka konania. Takýmto dôvodom je aj skutočnosť, že dlžník bol daný do výkonu trestu odňatia slobody po vyhlásení konkurzu na jeho majetok. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár 4. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2021, s. 1227.) Ako predpoklad pre vedenie konkurzu však nemožno kvalifikovať samotné oddlženie dlžníka. Zrušenie oddlženia dlžníka je až následkom už skôr existujúcej straty predpokladov vedenia konkurzu a zastavenia konkurzného konania podľa § 167v ods. 3 ZKR, preto nemôže byť zrušenie oddlženia zároveň aj samotným predpokladom pre vedenie konkurzu. 34. Z dikcie predmetného ustanovenia § 167v ods. 3 ZKR vyplýva, že súd v rozhodnutí o zastavení konania musí rozhodnúť aj o zrušení oddlženia. Predpokladom na zastavenie konania v zmysle § 167v ods. 3 ZKR je zistenie absencie predpokladov vedenia konkurzu. Podmienky pre vyhlásenie konkurzu upravuje § 167a v spojení s § 166, § 167 ZKR, ktoré obsahujú jednak formálne podmienky a jednak materiálne podmienky. Ako podmienku pre vyhlásenie konkurzu zákon neustanovuje oddlženie dlžníka. Oddlženie dlžníka je následok vyhláseného konkurzu, a teda nemôže byť aj jeho predpokladom. 35. Konkurzný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 167v ods. 3 ZKR na skutkový stav, ktorý nezodpovedá § 167v ods. 3 ZKR. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer rozsudkom súdu, nie je stratou predpokladov vedenia konkurzu. ZKR také ustanovenie nepozná, pričom k takému výkladu nemožno ani dôjsť, nakoľko ZKR nepozná zastavenie konkurzného konania pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. 36. ZKR pozná stratu predpokladov vedenia konkurzu podľa § 167v ods. 3 s následkom zrušenia oddlženia, bez možnosti podania odvolania veriteľom. Proti takému rozhodnutiu je v zmysle § 167v ods. 3 ZKR oprávnený podať odvolanie iba dlžník. 37. Ak by sme pripustili výklad § 167v ods. 3 ZKR aplikovaný súdom prvej inštancie, došlo by k poškodzovaniu veriteľov bez možnosti podania odvolania, čiže by veritelia v rozpore s logikou veci ani nemali dôvod podávať žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, nakoľko by tým spôsobili ujme sebe, ak by malo byť v prípade úspechu žaloby konkurzné konanie zastavené tak, ako postupoval súd prvej inštancie. 38. ZKR v zmysle § 167v ods. 3 ZKR pripúšťa odvolanie pre dlžníka, nakoľko zastavením konkurzu stratí výhodu oddlženia. 39. Keďže súd prvej inštancie rozhodol spôsobom, ktorý ZKR neustanovuje a nepredpokladá, t.j. nad rámec ZKR (§1 96 a nasl. ZKR) zastavil konkurzné konanie, odvolací súd rozhodnutie považuje za rozhodnutie o zastavení konania podľa CSP, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 357 písm. a) CSP, a teda pripustil odvolanie veriteľa ako účastníka konkurzného konania, ktoré podrobne preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 40. Vzhľadom na uvedené, súd odvolaniu proti uzneseniu vyhovel, nakoľko sa stotožnil s názorom odvolateľa, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania podľa 9 sp. zn. 8CoKR/22/2025 § 167v ods. 3 ZKR, a teda že zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka nemá za následok rozhodnutie súdu o zastavení konkurzného konania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom dlžníka, že konkurzné konanie je potrebné zastaviť, nakoľko ZKR po vyhlásení konkurzu nesleduje záujem dlžníka, ale naplnenie účelu konkurzu, preto aj dlžníkovi neumožňuje späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je pre dlžníka nevýhodné a je pochopiteľné, že nemá záujem na trvaní konkurzu a uspokojovaní pohľadávok veriteľov bez oddlženia, avšak je potrebné tieto dva inštitúty odlišovať, nakoľko nemajú rovnaký účel a nemožno konštatovať, že bez oddlženia, nemôže byť konkurz. 41. Odvolací súd preto uznesenie napadnuté odvolaním zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre také rozhodnutie súdu a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 42. Úlohou konkurzného súdu bude pokračovať v konkurznom konaní. 43. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 CSP tak, úspešnému veriteľovi (odvolateľovi) priznal voči dlžníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). 10 sp. zn. 8CoKR/22/2025 Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).