(PO) PEOPLE SK, s.r.o., IČO 52107370

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: PEOPLE SK, s.r.o., sídlo Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 52 107 370. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Tatiana Timoranská, sídlo kancelárie Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, značka správcu S1183. IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. VII. Predbežný správca: JUDr. Tatiana Timoranská, sídlo kancelárie Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, značka správcu S1183, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, a za tým účelom ukladá učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 52/2025, druh trov konania D19.

1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 15.10.2025, sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. 2. Súd uznesením č. k. 31K/26/2025 - 63 z 10.11.2025, právoplatným dňa 29.11.2025, rozhodol podľa § 14 ods. 1 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, a to na základe návrhu navrhovateľa. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 28.11.2025. Nasledujúcim dňom, t. j. 29.11.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 3. Súd uznesením č. k. 31K/26/2025 - 105 zo 14.04.2026, právoplatným dňa 15.04.2026, podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu označeného v záhlaví a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 14.04.2026 s účinkami zverejnenia dňa 15.04.2026 (§ 199 ods. 7 ZKR). 4. Predbežný správca doručil súdu tri priebežne správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a dňa 28.05.2026 bola súdu doručená záverečná správa (v poradí štvrtá správa predbežného správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 5. Predbežný správca v záverečnej správe uviedol, že za účelom splnenia povinnosti uloženej v uznesení o ustanovení do funkcie predbežného správcu vychádzal z návrhu na vyhlásenie konkurzu, informácií zabezpečených z verejne dostupných zdrojov (poslednú účtovnú závierku za rok 2024 uloženú v registri účtovných závierok), pričom opakovane vyzval na poskytnutie súčinnosti dlžníka (ktorého predbežný správca opakovane aj vyzval na dostavenie sa do kancelárie) a rovnako tak vyzval na poskytnutie súčinnosti konateľa dlžníka a tretie osoby (Geodetický a kartografický úrad v Bratislave, katastrálny odbor Okresného úradu Nitra, Centrálny depozitár cenných papierov, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Finančné riaditeľstvo SR, banky - 365.bank, Tatra banka, VÚB, ČSOB, Slovenská sporiteľňa, UniCreditBank, mBank; súdny exekútor JUDr. Iveta Ailerová, bývalá účtovníčka dlžníka Ivana Trokanová, právny zástupca navrhovateľa, správcu Insolvency, k.s., obchodní partneri dlžníka, ku ktorým dlžník doložil odberateľské faktúry). Dlžník požadovanú súčinnosť - predložiť účtovné doklady a evidencie ozrejmujúce majetkové pomery predbežnému správcovi neposkytol, tomuto len predložil výpisy z účtu v ČSOB. 6. Predbežný správca ďalej uviedol, že z dokladov predložených dlžníkom a z účtovnej závierky za rok 2024 vyplýva, že dlžník mal vysoký stav pohľadávok, pričom predložil určité faktúr, z ktorých pohľadávky z obchodného styku aj vyplývali, avšak bez ďalších súvislostí, a preto nie je zrejmé či ide skutočne o neuhradené pohľadávky dlžníka. Najvyššia suma pohľadávok (vychádzajúc však len z dokladov predložených dlžníkom) sa týka odberateľa v Poľsku, ktorý sa však na výzvu predbežného správcu nevyjadril. 7. Predbežný správca poukázal na to, že z účtu dlžníka v období od novembra 2024 do februára 2025 bola vybratá postupne prostredníctvom výberu z bankomatov značná suma hotovosti, vo vzťahu ku ktorým nemožno vylúčiť, že dlžníkovi vznikla pohľadávka voči svojmu konateľovi z titulu náhrady škody, resp. môže ísť aj o odporovateľné právne úkony, avšak v súčasnom štádiu konania pre takýto záver nie je dostatok podkladov. Predbežný správca poukázal aj na prepojenosť dlžníka cez osobu konateľa so spoločnosťou PEOPLE SLOVAKIA s.r.o., IČO 47 222 174, vo vzťahu ku ktorej môžu byť zistené aj odporovateľné právne úkony. 8. Predbežný správca zistil, že dlžník má účet v banke ČSOB so záporným zostatkom -364,64 eura, v UniCreditBanke vo výške 101,32 eura a Fio banke so zostatkom k 04.11.2025 vo výške 20,43 eura. Čo sa týka nehnuteľných a hnuteľných vecí a cenných papierov, tieto predbežný správca nezistil. Z účtovnej závierky dlžníka za rok 2024 predbežný správca zistil, že dlžník mal k 31.12.2024 neobežný majetok v hodnote 274.484,- eur, avšak nevie ustáliť, o aký majetok sa jednalo, pričom možno len predpokladať, že išlo o motorové vozidlá, resp. o finančný lízing vozidiel. Z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre predbežný správca zistil, že dlžník mal vo vlastníctve jedno motorové vozidlo, ktoré bolo v roku 2024 vyradené z evidencie a traktor, ktorý bol predaný v roku 2025 a bol držiteľom vozidiel v lízingu, k väčšine ktorých bol vzťah ukončený v priebehu roka 2025, pričom k 21.04.2026 mal dlžník v držbe dve vozidlá na lízing. V súvislosti so zistenými vozidlami predbežný správca nezistil odporovateľné právne úkony, pričom vlastníkom žiadneho vozidla už nie je. 9. Predbežný správca zistil, že voči dlžníkovi je vedených 9 exekučných konaní, pričom najskorší exekučný titul je z februára 2025 a prvé poverenie na vykonanie exekúcie je z mája 2025. 10. Vychádzajúc z výšky záväzkov podľa účtovnej závierky za rok 2024 a z následne začatých a prebiehajúcich exekúcii predbežný správca uzavrel, že dlžník už v roku 2024 alebo začiatkom roka 2025 nebol schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predbežný správca však zdôraznil, že hoci v súčasnosti nedisponuje dôkazmi preukazujúcimi tieto skutočnosti, uvedené vyplýva z doposiaľ vykonaných šetrení ohľadom majetkových pomerov dlžníka. Keďže predbežný správca dospel k záveru o existencii pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (a nemožno naviac ani vylúčiť existenciu odporovateľných právnych úkonov v spojení s hotovostnými výbermi z bankomatu z účtu dlžníka), uzavrel, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. 11. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 12. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 13. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 14. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 15. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 16. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 17. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 18. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 19. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena. 20. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 21. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 23. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 24. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 25. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 26. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 27. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 28. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 29. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 30. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 31. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu). 32. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii - vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorou je 6.500,- eur. Vyhláška č. 665/2005 Z. z. súčasne v § 9 ods. 2 demonštratívne uvádza aj podklady, najmä na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom týmto je aj vyjadrenie predbežného správcu, ktoré je, ako to vyplýva zo systematického výkladu predmetného ustanovenia vykonávacej vyhlášky s § 20 ods. 1 a najmä § 21 ods. 1 ZKR, obsahom troch priebežných a najmä záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorú predbežný správca podáva súdu práve za účelom toho, že táto je významným podkladom rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. 33. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku (ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 34. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 21 ods. 1 stanovuje, že pri zisťovaní, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, predbežný správca je povinný pri stanovení hodnoty majetku dlžníka vychádzať (okrem ostatného majetku dlžníka) okrem iného aj z hodnoty pohľadávky dlžníka zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (upravenej v § 11 ods. 2 ZKR). Hodnota pohľadávky dlžníka voči štatutárnemu orgánu s povinnosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku dlžníka (ktorým je podľa § 3 ods. 1 ZKR aj platobná neschopnosť) je podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur ako sume vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (ktorou je suma 25.000,- eur, stanovená v § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka). 35. Predbežný správca v prejednávanej veci dospel na základe doposiaľ vykonaných šetrení majetkových pomerov dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR a obstaraných podkladov k záveru, že do majetku dlžníka je nutné zahrnúť hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka štatutárnym orgánom dlžníka včas v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Tento záver vyvodil predbežný správca z toho, že z výšky záväzkov podľa účtovnej závierky za rok 2024 a následne začatých a prebiehajúcich exekúcii možno usúdiť, že už v roku 2024 alebo začiatkom roku 2025 nebol schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložil do vydania tohto uznesenia podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili záver predbežného správcu o zodpovednosti konateľa dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR. Súd preto z demonštratívne vymedzených podkladov skutkového zistenia o hodnote majetku dlžníka (vrátane zohľadnenia hodnôt vymedzených v § 21 ods. 1 ZKR) vychádzal podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. práve z predmetného vyjadrenia predbežného správcu obsiahnutého v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktoré vyjadrenie predbežného správcu je podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. jedným z demonštratívne vymedzených dôkazov pri stanovení hodnoty majetku dlžníka, k čomu súd dopĺňa, že ide o jeden z najvýznamnejších dôkazov aj s ohľadom na jeho pôvodcu, ktorým je osobitný subjekt konkurzného konania, a to predbežný správca s významnými oprávneniami pri tomto zisťovaní, stanovenými v § 74 a § 75 ZKR, ktorý je pri výkone funkcie správcu viazaný významnými povinnosťami stanovenými v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch. 36. Naviac, ani na základe doterajšieho priebehu konania vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu súd nezistil skutočnosti, ktoré by predmetný záver predbežného správcu vyvracali, ale práve naopak, má za to, že predmetný záver sa nejaví ako nedôvodný aj s poukazom na to, že dlžník v celom konaní do dňa vydania tohto uznesenia (napriek výzve na vyjadrenie sa k návrhu a najmä na osvedčenie svojej platobnej schopnosti) nespochybnil tvrdenia obsiahnuté v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to tak o existencii svojej peňažnej pohľadávky navrhovateľa, splatnej 29.03.2025, ktorou odôvodnil návrh na vyhlásenie konkurzu, existencii druhej peňažnej pohľadávky druhého veriteľa - EMERUS d.o.o., splatnej 20.12.2024 (bod 15. odôvodnenia uznesenia o začatí konkurzného konania z 10.11.2025 na č. l. 63) a ani o svojej platobnej schopnosti. Do uplynutia lehoty 30 dní (t. j. do 27.07.2025) po tom, čo uplynulo 90 dní od splatnosti neskoršej z uvedených peňažných pohľadávok dvoch veriteľov (kedy nastáva v zásade úpadok vo forme platobnej neschopnosti právnickej osoby, ktorým je aj dlžník - § 3 ods. 1, 2 ZKR), pritom v mene dlžníka (vrátane štatutárneho orgánu, ktorý mal podľa výpisu z obchodného registra ustanovený) návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný, čo viedlo k začatiu konkurzného konania v prejednávanej veci na základe návrhu veriteľa. Súd v prejednávanej veci zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR posudzovať, či deň platobnej neschopnosti dlžníka vyplývajúci z návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu (nepopretý dlžníkom ani na kvalifikovanú výzvu súdu vo forme uznesenia v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ ZKR) na jeho majetok je aj dňom, kedy sa hneď osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku (keď toto je v zásade až predmetom prípadného súdneho konania o uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie danej povinnosti podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR) a ani to, či daná povinnosť osobe povinnej konať v mene dlžníka vznikla alebo či u nej neexistuje liberačný dôvod z tejto zodpovednosti, avšak uvedené uvádza práve za účelom preukázania, že aj v tomto kontexte vyhodnocoval záver predbežného správcu obsiahnutý v tejto súvislosti v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka (a teda posudzoval pri rozhodovaní všetko, čo doposiaľ vyšlo v konaní najavo - § 196 ZKR v spojení s § 191 ods. 1 ZKR), ktorý aj s poukazom na uvedené vyhodnotil súd ako nie neopodstatnený. 37. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že uvedené sčasti vyplýva aj z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021), ktorý uzavrel, že pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR nie je relevantné posudzovanie úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd pri tomto rozhodovaní oprávnený akokoľvek hodnotiť či prejudikovať, z čoho súd v prejednávanej veci potom vyvodzuje, že súd pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR vychádza podľa § 21 ods. 1 ZKR aj z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka vtedy, ak sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Práve tieto pritom z obsahu súdneho spisu v čase tohto rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR vyplývajú, v zhode s čím je aj záver predbežného správcu obsiahnutý v jeho záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. O existencii danej pohľadávky v prípade sporu medzi správcom a povinnou osobou v zmysle § 11 ods. 2 ZKR je však oprávnený rozhodnúť len súd v na to určenom konaní podľa § 74a ZKR. 38. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že hodnota majetku dlžníka, pozostávajúca už len z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, predstavuje sumu 12.500,- eur, čím je naplnená podmienka zistenia majetku dlžníka (do ktorého sa aj uvedená hodnota pohľadávky podľa § 21 ods. 1 ZKR zahŕňa) aspoň 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario. 39. Táto skutočnosť, v spojení s tým, že ostatné podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka boli v prejednávanej veci splnené, ako to vyplýva z uznesenia č. k. 31K/26/2025 - 105 zo 14.04.2026, právoplatného dňa 15.04.2026, vydaného podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR, ktoré predchádzalo tomuto uzneseniu a od ktorého toto uznesenie závisí, odôvodňuje podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR aby súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 40. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 41. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu (pričom ak súd vyhlási konkurz podľa § 20 ods. 1 ZKR, teda potom, čo už ustanovil v konaní predbežného správcu, podľa § 22 vety poslednej ZKR tohto predbežného správcu súd ustanoví dlžníkovi za správcu) a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. 42. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že podľa § 22 vety poslednej ZKR ustanovil dlžníkovi za správcu predbežného správcu, pretože v konkurznom konaní mu už bol ustanovený predbežný správca. 43. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 44. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 45. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 46. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 47. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 48. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 49. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 50. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 51. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania, teda v slovenskom vnútroštátnom práve predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 52. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 53. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 19.01.2019). 54. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 55. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. 56. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. 57. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla, nezistil. 58. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania. 59. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 60. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 61. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. 62. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., Ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo ods. 4, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije. 63. Predbežný správca podaní doručenom súdu dňa 28.05.2026 požiadal o priznanie paušálnej náhrady výdavkov vo výške 1.500,- eur, pričom záverečnú správu podal dňa 28.05.2026, t. j. v § 21 ods. 1 ZKR stanovenej lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie. 64. Keďže predbežný správca podal v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov, súd v tomto uznesení o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka podľa § 21 ods. 3 ZKR rozhoduje aj o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo paušálnej náhrade výdavkov. 65. To, o ktorom z uvedených dvoch samostatných, no vzájomne sa vylučujúcich nárokov predbežného správcu súd rozhoduje, závisí od voľby práva predbežným správcom, keď tohto § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na § 21 ods. 3 ZKR oprávňuje namiesto nároku na odmenu a úhradu výdavkov uplatniť si nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, v ktorej je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a aj náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Hoci to vyplýva už z predposlednej vety § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v súvislosti s nárokom predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vyhláška č. 665/2005 Z. z. výslovne stanovuje v poslednej vete § 7 ods. 3, že pri uplatnení nároku predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur suma nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty, ani keď je predbežný správca platiteľom tejto dane (§ 7 ods. 3 veta posledná vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v spojení s § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.). 66. V prejednávanej veci si predbežný správca uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 67. Predbežný správca priebežne informoval súd o svojich zisteniach v správach, a to prvej, doručenej 24.04.2026, druhej, doručenej 03.05.2026, tretej, doručenej 12.05.2026. Priebežné správy predbežného správcu boli teda súdu doručené v lehotách stanovených v III. výroku uznesenia o ustanovení predbežného správcu č. k. 31K/26/2025 - 105 zo 14.04.2026, pričom tieto boli stanovené vychádzajúc z § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca rovnako aj záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka doručil súdu dňa 28.05.2026, teda v lehote stanovenej v § 21 ods. 1 ZKR (ktorá je 45 dní od ustanovenia predbežného správcu). 68. Keďže predbežný správca si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a podal priebežné správy o svojich zisteniach v lehotách podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a záverečnú správu v lehote podľa § 21 ods. 1 ZKR, nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom v prejednávanej veci neboli dané ani skutočnosti podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca má preto na už uvedenom právnom základe (§ 21 ods. 3 ZKR v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 69. Nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov sa podľa § 21 ods. 3 ZKR uhrádza z preddavku zaplateného na účet súdu (ak bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR pred podaním návrhu povinný ho zaplatiť vo výške stanovenej v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.). 70. V prejednávanej veci bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR v spojení s § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. povinný pred podaním návrhu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur na účet súdu, a tento dňa 23.10.2025 aj zaplatil (záznam o zložení na č. l. 43). Zaplatený preddavok je evidovaný pod položkou registra 52/2025 v rámci druhu trov konania D19. 71. Z navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur sa preto podľa § 21 ods. 3 ZKR v celom rozsahu uhradí nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, ktorý má v rovnakej výške. 72. Súd preto týmto uznesením v VII. výroku podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. rozhodol, že predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur (ktorá sa uhrádza z preddavku zaplateného navrhovateľom na účet súdu), a preto a za tým účelom uložil učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu, vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 52/2025, druh trov konania D19.

Proti I., II. a VII. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo vzťahu k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR a vo vzťahu k VII. výroku v spojení s § 21 ods. 3 vetou poslednou ZKR). Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Odvolanie proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať dlžník. Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie proti VII. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať predbežný správca alebo zložiteľ preddavku (§ 21 ods. 3 ZKR). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).