(FO) Tomíková Božena (25.08.1949)

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 4K 5/2017-965 zo dňa 08. januára 2026 p o t v r d z u j e.

1. Okresný súd napadnutým uznesením určil, že pohľadávka odvolaného správcu JUDr. Miloša Levrinca, PhD., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, značka správcu S1201 paušálna odmena za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate v rozsahu (vo výške) 6.638,78 Eur. 2. Súd uviedol, že uznesením č.k. 4K/5/2017-22 zo dňa 15.02.2017 podľa § 14 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania (ďalej ako "ZKR") začal voči dlžníkovi Božena Tomíková, nar. 25.08.1949, bytom Cerovo 221, 962 52 Cerovo, prechodne bytom Ubytovňa, Horná Ves 15, 972 48 Horná Ves (ďalej aj ako "dlžník alebo úpadca") konkurzné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 02. 2017. Konkurzný súd uznesením, č. k. 4K 5/2017 - 27 zo dňa 27.02.2017 vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, otvoril malý konkurz, za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Miloša Levrinca, so sídlom kancelárie J. Kozáčeka 13/E, 960 01 Zvolen, značka správcu S1201 a vyzval veriteľov na prihlásenie si svojich pohľadávok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2017. 3. Uznesením, č. k. 4K/5/2017 - 442 zo dňa 24.10.2018 konkurzný súd odvolal správcu konkurznej podstaty JUDr. Miloša Levrinca a ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty Mgr. Alenu Gregorovú, so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, zn. správcu 1347. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2019. Konkurzný súd následne uznesením, č. k. 4K/5/2007 - 644 zo dňa 10.08.2022 priznal odvolanému správcovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov sume 6.638,78 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2022. 4. Súd konštatoval, že dňa 07.12.2022 podala správkyňa konkurznému súdu návrh na vydanie opravného uznesenia, v ktorom správkyňa poukázala na chybu v písaní v texte výroku, pričom súd mal podľa názoru správkyne priznať odvolanému správcovi odmenu vo výške 663,88 Eur a nie odmenu ako je uvedená vo výroku 6.638,78 Eur. Konkurzný súd uznesením, č. k. 4K/5/2017 - 687 zo dňa 27.01.2023 zamietol návrh správkyne na opravu chyby v písaní v uznesení, č. k. 4K/5/2017 - 644 zo dňa 10.08.2022 vo výške paušálnej odmeny priznanej odvolanému správcovi. Odvolací súd uznesením č. k. 41 CoKR 7/2023 - 794 zo dňa 12.04.2023 predmetné uznesenie konkurzného súdu v napadnutej časti III. výrokovej vety potvrdil. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 03. 03. 2023 bol konkurznému súdu doručený návrh odvolaného správcu JUDr. Miloša Levrinca, PhD. ( ďalej len ako „odvolaný správca“) na určenie poradia pohľadávky proti podstate. Správca v návrhu uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4K/5/2017 - 644 zo dňa 10. 08. 2022 paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov v sume 6.638,78 Eur. Na základe uvedeného si v konkurznom konaní odvolaný správca uplatnil dňa 19.08.2022 u správcu - Mgr. Alena Gregorová, so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, zn. správcu S1347 pohľadávku proti všeobecnej podstate úpadcu podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZKR paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov v sume 6.638,78 Eur. Dňa 05.01.2023 v Obchodnom vestníku č. 4/2023 správkyňa zverejnila Oznámenie správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a Oznámenie o zámere zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. Na základe uvedeného, po nahliadnutí do zoznamu pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú bytˇ uspokojené z výťažku zo speňaženia súpisových položiek por. č. 27.-35. časť pozemky, por č. 3.-6. časť stavby všeobecnej podstaty odvolaný správca zistil, že správkyňa nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov v sume 6.638,78 Eur a právoplatne súdom priznanú odmenu odvolaného správcu do konania prvej schôdze veriteľov nezákonne zaradila v uvedenom zozname na uspokojenie len v sume 663,88 Eur s poznámkou, cit. „podľa ust. § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2017 je oprávnená výška 663,88 eur.“. V súlade s § 96 ZKR odvolaný správca v zákonnej lehote na predpísanom tlačive podal odôvodnené námietky poradia pohľadávky proti podstate u správcu s tým, že uvedená pohľadávka proti podstate má bytˇ zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom, a to v rozsahu 6.638,78 Eur. Odvolaný správca má za to, že z uznesenia č.k. 4K/5/2017 - 644 zo dňa 10.08.2022, právoplatné dňom 17.08.2022 je zrejmé, že správkyňa Mgr. Alena Gregorová mala zaradiť do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate prihlásenú pohľadávku proti podstate v inom rozsahu ako rozsahu určenom správkyňou, a to vo výške 6.638,78 Eur. Správkyňa bola pri zostavení tohto zoznamu povinná rešpektovať uvedené právoplatné rozhodnutie súdu o určení odmeny, nie ho meritórne posudzovať (a nezákonne zaradiť sumu na uspokojenie len vo výške 663,88 Eur), a to všetko aj napriek tomu, že uplatnená paušálna odmena správcu do 1. schôdze veriteľov mala bytˇ súdom správne priznaná na základe Vyhlášky č. 665/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu o tejto odmene, resp. max. ku dňu konania 1. schôdze veriteľov (resp. 1 deň pre touto schôdzou), a to o sume 6.600 Eur. Nárok na odmenu je procesný nárok a až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní odmeny možno hovoriť o hmotnoprávnom nároku. Nová právna úprava cit. Vyhlášky sa uplatní na všetky prebiehajúce konania. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní iba v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 469/2021 - 38 zo dňa 03.02.2022. Vyhláška č. 665/2005 Z. z. sa ani nemala aplikovať v znení účinnom k 28.02.2017. Prihlásená pohľadávky proti podstate má bytˇ zaradená do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate v inom rozsahu ako rozsahu určenom správkyňou, a to vo výške 6.638,78 Eur. Na základe uvedených skutočností správca požiadal konkurzný súd aby vydal uznesenie, kde určí, že pohľadávka odvolaného správcu má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate v rozsahu (vo výške) 6.638,78 Eur. 6. Konkurzný súd po preštudovaní konkurzného spisu ako aj podaní zistil, že správkyňa dňa 05. 01. 2023 v Obchodnom vestníku č. 4/2023 zverejnila oznámenie správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a oznámenie o zámere zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. Ďalej konkurzný súd mal preukázané, že podaním zo dňa 19. 08. 2022 si odvolaný správca uplatnil pohľadávku proti všeobecnej podstate úpadcu v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZKR vo výške 6.638,78 Eur v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného súd Banská Bystrica. Odvolaný správca dňa 03.02.2023 podal námietky poradia pohľadávky proti podstate prostredníctvom na to určeného formulára, z ktorého vyplýva, že bola označená pohľadávka proti podstate ktorej sa námietka týka a taktiež dôvod námietky poradia pohľadávky proti podstate. Na konkurzný súd dňa 03. 03. 2023 odvolaný správca doručil návrh na určenie poradia pohľadávky proti podstate. Na základe vyššie uvedených skutočností konkurzný súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na to, aby rozhodoval o návrhu odvolaného správcu o určení poradia pohľadávky proti podstate. Konkurzný súd ďalej mal preukázané, že odvolanému správcovi priznal paušálnu odmenu do konania schôdze veriteľov vo výške 6.638,78 Eur. Ďalej mal preukázané aj to, že odvolaný správca si uplatnil u správkyne pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZKR vo výške 6.638,78 Eur. Z výpisu evidencie pohľadávok proti podstate, ktorá bola konkurznému súdu doručená dňa 12. 01. 2023 vyplýva, že odvolaný správca si uplatnil dňa 19. 08. 2022 pohľadávku vo výške 6.638,78 Eur, pričom z evidencie vyplýva, že bola zistená vo výške 663,88 Eur s poznámkou - podľa § 12 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom k 28.02.2017 je opravená výška 663,88 Eur. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že správkyňa nesprávne postupovala, keď do evidencie pohľadávok proti podstate zapísala výšku pohľadávky odvolaného správcu vo výške 663,88 Eur a tým nerešpektovala právoplatné rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým konkurzný súd priznal odvolanému správcovi paušálnu odmenu do konania schôdze veriteľov vo výške 6.638,78 Eur. Konkurzný súd poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 41CoKR/7/2023 - 794 zo dňa 12. 04. 2023 odstavec 45, kde odvolací súd uviedol, že ak správkyňa nesúhlasila s výrokom uznesenia, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie, mala možnosť sa brániť zákonným spôsobom a podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky a pokiaľ tak neurobila, nemôže svoje nekonanie zákonným spôsobom napraviť žiadosťou o opravu uznesenia. 8. Na základe takto zistených skutočností konkurzný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda určil, že pohľadávka odvolaného správcu má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate vo výške 6.638,78 Eur. 9. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie správkyňa úpadcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Správkyňa úpadcu uviedla, že nesúhlasí s napadnutým uznesením a má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že tak súd prvej inštancie, ako i odvolací súd ustálili, že na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenia ZKR a súvisiacich predpisov v znení účinnom do 28.02.2017, s čím sa stotožňuje. Zároveň poukázala na ustanovenie § 12 ods. 1 vyhlášky číslo 665/2005 Z. z v znení účinnom do 28.02.2017, podľa ktorého za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby - nepodnikateľa patrí správcovi paušálna odmena 663,88 Eura. Tiež je podľa nej nepochybné, že súd vyhlásil konkurz na majetok fyzickej osoby - nepodnikateľa, a teda je potrebné aplikovať § 12 ods. 1 Vyhlášky číslo 665/2005 Z.z.. Odmena predchádzajúceho správcu preto mala byť v zmysle zákonnej úpravy určená vo výške 663,88 Eur. 11. Správkyňa úpadcu je toho názoru, že rozhodnutie o priznaní odmeny predchádzajúcemu správcovi bolo teda v priamom rozpore s vtedy platnou právnou úpravou. Odmena síce bola priznaná právoplatným uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici, avšak išlo o rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok, teda jeho správnosť nemohla byť preskúmaná nadriadeným súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č. k. 41CoKR/7/2013-794 rozhodoval iba v rámci konania o odvolaní voči opravnému uzneseniu, kde sa vecou nezaoberal čo do zákonnosti rozhodnutia, ale iba čo do správnosti procesného postupu prvostupňového súdu pri vydávaní opravného uznesenia. 12. Odvolateľka sa nestotožnuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že správca mal voči rozhodnutiu o priznaní odmeny predchádzajúcemu správcovi podať ústavnú sťažnosť. Tvrdí, že Ústavný súd nie je súčasťou všeobecného súdnictva a z tohto titulu nie je oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutí súdov, ale len to, či v ich dôsledku bolo alebo nebolo porušené niektoré z práv garantovaných Ústavou SR a je teda otázne, či by ako správca bola aktívne legitimovaná na podanie ústavnej sťažnosti v tomto prípade. 13. Odvolateľka tiež poukázala na to, že súd má rozhodovať na základe zákona, čo sa v tomto prípade nestalo, nakoľko súdom priznaná odmena nie je ani podľa starej právnej úpravy, ani podľa novelizovanej, keď podľa starej právnej úpravy mala byť odmena v sume 663,88 Eur a podľa novej by bola v sume 6.600,- Eur. Taktiež JUDr. Miloš Levrinc, predchádzajúci správca vo svojom vyjadrení sám priznáva, že jeho uplatnenie odmeny nebolo v súlade so znením Vyhlášky č. 665/2005 Z.z., keď si odmenu uplatnil v sume 6.638,78 Eur s ohľadom na hodnotu majetku zapísaného do súpisu, t.j. podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky č. 663/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2017. Ďalej však tvrdil, že odmena mu mala byť priznaná sume 6.600,- Eur podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky číslo 665/2005 Z.z v znení aktuálne účinnom. 14. Odvolateľka tvrdí, že vzhľadom na tento zjavný rozpor so zákonom, pričom sa mohlo jednať o chybu v písaní, ako správca postupovalav zmysle § 96 ZKR, pričom, pri pohľadávke predchádzajúceho správcu vyznačila ako zistenú pohľadávku len jej časť v sume 663,88 Eur z uplatnenej výšky 6.638,78 Eur. 15. Správkyňa má za to, že správcovi žiadne ustanovenie ZKR nezakazuje poprieť pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a to tak pri popieraní pohľadávok podľa § 32 ZKR, ako ani pri neuznaní poradia pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ZKR (ZKR v paragrafe 32 ods.18 hovorí iba to, že pohľadávka sa považuje za zistenú vtedy, ak bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v incidenčnom konaní). 16. Ďalej správkyňa k správnosti použitia právnej úpravy účinnej do 28.02.2017 poukázala na aktuálne uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS/10/2023-20 zo dňa 10.01.2023. V zmysle záverov tohto uznesenia podľa odvolateľky aj v prejednávanej veci je významným výkladovým faktorom nadväznosť novelizácie Vyhlášky č. 665/2005 Z z v znení účinnom do 28. februára 2007 Vyhláškou č. 25/2017 Z.z. účinnou od 01. marca 2017, vo vzťahu, ku ktorej dôvodová správa explicitne uvádza, že „návrh vyhlášky sa predkladá v nadväznosti na zákon z 29. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona číslo 586/2003 Z.z o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z z v znení neskorších predpisov“, čo bola novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 377/2016. 17. K rovnakému záveru o ústavne súladnom výklade § 206f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dospel podľa správkyne Ústavný súd aj vo svojom uznesení, č. k. IV. ÚS/ 672/2018 - 17 zo dňa 06. decembra 2018. 18. Zároveň odvolateľka uviedla, že poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení sp.zn. III ÚS/ 534/2017 - 8 zo dňa 12.09.2017, ktorý názor považuje za ustálený a ústavne súladný. 19. Odvolateľka žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že určí, že pohľadávka odvolaného správcu JUDr. Miloša Levrinca, PhD., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, značka správcu S1201 paušálna odmena za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate v rozsahu (vo výške) 663,88 Eur. 20. K odvolaniu správkyne sa vyjadril bývalý správca JUDr. Miloš Levrinc, PhD. podaním zo dňa 02. februára 2026, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolanie správkyne odmietol, respektíve aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 21. Bývalý správca uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením konkurzného súdu a považuje postup správkyne Mgr. Aleny Gregorovej za nesprávny, keď do evidencie pohľadávok proti podstate zapísala výšku pohľadávky odvolaného správcu vo výške 663,88 Eur a tým nerešpektovala právoplatné rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým konkurzný súd priznal odvolanému správcovi paušálnu odmenu do konania schôdze veriteľov vo výške 6638,78 Eur. Podľa bývalého správcu konkurzný súd správne poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, č. k. 41CoKR/7/2023 - 794 zo dňa 12.04.2023, odstavec 45. Nad rámec uvedeného odvolacím súdom v tomto bode odôvodnenia uznesenia bývalý správca dodal, že nie je tiež možné odstraňovať prípadné vecné nesprávnosti právoplatného uznesenia o priznaní odmeny správcu jeho nerešpektovaním s tým, že právoplatne priznanú odmenu správcu správkyňa nezaradí v priznanom rozsahu do zoznamu na uspokojenie. 22. Bývalý správca konštatuje, že ak došlo k pochybeniu súdu pri priznaní odmeny týkajúcemu sa vecnej nesprávnosti rozhodnutia, bolo možné sa domáhať odstránenia tohto pochybenia len prostredníctvom inštitútu opravného prostriedku, ak je jeho podanie prípustné, čo sa však nestalo, preto bola správkyňa týmto uznesením pri rozvrhu v plnom rozsahu viazaná. 23. Správkyňa právoplatné rozhodnutie nerešpektovala a pokúšala sa nezákonne dosiahnuť jeho zmenu a vecný prieskum najprv žiadosťou o opravu zrejmých chýb a nesprávností a v súčasnosti opätovne nezákonným zaradením priznanej odmeny do zoznamu na uspokojenie v inom rozsahu, ako bolo právoplatne určené uznesením o priznaní odmeny správcu. 24. Pritom bývalý správca si pohľadávku správkyne prihlásil 19.08.2022 ihneď po priznaní nároku na odmenu súdom (jeho právoplatnosti), teda počas plynutia lehoty na podanie prípadnej ústavnej sťažnosti, ktorá zo strany správkyne nebola ani podaná. Súčasné tvrdenia správkyne, že Ústavný súd Slovenskej republiky nie je oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutí súdov, a predovšetkým, že je otázne, či by ako správkyňa bola aktívne legitimovaná na podanie ústavnej sťažnosti považuje bývalý správca vyslovene za účelové s ohľadom na skutočnosť, že správkyňa zmeškala lehotu na podanie ústavnej sťažnosti. Pokiaľ by túto lehotu nezmeškala, mohla sa na Ústavnom súde domáhať ochrany prípadne ňou tvrdeného porušeného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. To, že túto možnosť svojou nečinnosťou premárnila a zmeškala, nemôže teraz svojvoľne napravovať rôznymi nezákonnými postupmi a nerešpektovaním právoplatného uznesenia o priznaní odmeny správcu v rozpore so ZKR. 25. Bývalý správca zároveň poznamenal, že odmenu si uplatnil výpočtom s ohľadom na súpisová hodnotu majetku, ktorá presahovala viac ako 200.000,- Eur a z odôvodnenia uznesenia súdu o priznaní odmeny je zrejmé, že aj súd hodlal a priznal odmenu s ohľadom na hodnotu majetku zapísaného do súpisu prevyšujúcu 200.000,- Eur. V prípade, ak by tomu tak nebolo a hodlal by priznať paušálnu odmenu vo výške 663,88 Eur, ako účelovo tvrdí správkyňa, v odôvodnení svojho uznesenia, by neuvádzal ako rozhodujúci argument výšku majetku zapísaného do súpisu, ktorá skutočnosť bola pri priznaní odmeny rozhodná, čo v prípade uvádzanom súčasnou správkyňou nie je rozhodné. Naviac je na prvý pohľad rozdiel aj v sumách 6.638,78 Eur a 663,88 Eur. Pokiaľ by bola napríklad chyba v desatinnej čiarke a súd by skutočne hodlal priznať sumu 663,88 Eur a pomýlil by sa v desatinnej čiarke, tak by uznesenie neobsahovalo sumu 6.663,78 Eur, ale sumu 6.638,80 Eur. 26. Uplatnená paušálna odmena správcu za výkon funkcie do prvej schôdze veriteľov, ktorá sa konala 13.04.2018, mala byť súdom naviac správne priznaná na základe Vyhlášky, č. 665/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu o tejto odmene, respektíve maximálne ku dňu konania prvej schôdze veriteľov, v znení účinnom do 31.12.2020, respektíve ak berieme dátum rozhodovania súdu o odmene (08/2022) v poslednom aktuálnom znení, podľa ktorých oboch znení vyhlášky správcovi prináleží do prvej schôdze veriteľov odmena výpočtom podľa hodnoty majetku zapísaného do súpisu, v tomto prípade ide o sumu 6.600,- Eur, kde vyhláška už nerozlišuje, či sa jedná o konkurz vyhlásený na fyzickú osobu - nepodnikateľa alebo podnikateľa, ale priznáva správcovi odmenu jednotne taktiež s ohľadom na výšku majetku zapísaného do súpisu. 27. Bývalý správca zároveň poukázal na právny názor vyslovený v náleze PL. ÚS 16/95, ako aj na právny názor vyslovený v uznesení NR SR, sp.zn. 4Cdo/ 8/2010 zo dňa 29.06.2010. 28. Bývalý správca má za to, že odmena správcu ako procesný inštitút neodmysliteľne spojená vždy s konkrétnym konkurzným konaním, pričom v tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.. 41Cob/282/2011 zo dňa 19.12.2011. Ďalej bývalý správca konštatoval, že nárok na odmenu je procesný nárok až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní odmeny možno hovoriť o hmotnoprávnom nároku. Nová právna úprava citovanej Vyhlášky sa uplatní na všetky prebiehajúce konania. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní iba v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky - viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II .ÚS 469/2021 - 38 za dňa 03.02.2022. Vyhláška č. 665/2005 Z. z sa ani nemala aplikovať v znení účinnom k 28.02.2017. 29. Podľa bývalého správcu súd priznal odmenu správnym výpočtom, s ohľadom na hodnotu majetku zapísaného do súpisu, pričom takto postupoval správne, i keď podľa nesprávneho, starého právneho predpisu. 30. Ďalej bývalý správca uviedol, že dňa 19.08.2022 si uplatnil u správcu - Mgr. Aleny Gregorovej pohľadávkou proti všeobecnej podstate úpadcu podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZKR, a to paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov sume 6638,78 Eur. Súčasne požiadal, aby túto súdom právoplatne priznanú pohľadávku proti podstate uhradila na bývalým správcom uvedený účet. Ďalej bývalý správca konštatoval, že dňa 05.01.2023 v Obchodnom vestníku č. 4/2023 správkyňa zverejnila Oznámenie správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a Oznámenie o zámere zastaviť čiastkový rozvrh výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. Po nahliadnutí do zoznamu pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zo speňaženia súpisových položiek por. č.. 27. - 35. Časť pozemky, por.č. 3. - 6. Časť stavby všeobecnej podstaty bývalý správca zistil, že správkyňa nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov sume 6.638,78 Eur a právoplatne súdom priznanú odmenu správcu do konania prvej schôdze veriteľov nezákonne zaradila v uvedenom zozname na uspokojenie len v sume 663,88 Eur s poznámkou „podľa ust. § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 665/2005 Z z v znení účinnom k 28. 02. 2007 nad je oprávnená výška 663,88 Eur“. 31. Bývalý správca má za to, že z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4K 5/2017 zo dňa 10.08.2022, právoplatného dňa 17.08.2022 je zrejmé, že správkyňa Mgr. Alena Gregorová mala zaradiť do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate prihlásenú pohľadávku proti podstate v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správkyňou, a to vo výške 6.638,78 Eur. Správkyňa bola pri zostavení tohto zoznamu povinná rešpektovať uvedené právoplatné rozhodnutie súdu o určení odmeny, nie ho meritórne posudzovať (a nezákonne zaradiť sumu na uspokojenie len vo výške 663,88 Eur), a to všetko aj napriek tomu, že uplatnená paušálna odmena správcu do prvej schôdze veriteľov mala byť súdom správne priznaná na základe Vyhlášky č. 665/2005 Z z v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu o tejto odmene, respektíve maximálne ku dňu konania prvej schôdze veriteľov, a to v sume 6.600,-Eur. Správkyňa právoplatné rozhodnutie namiesto toho nerešpektovala a pokúšala sa nezákonne dosiahnuť jeho zmenu a vecný prieskum žiadosťou o opravu zrejmých chýb a nesprávností, popritom si pohľadávku u správkyne prihlásil 19.08.2022 ihneď po priznaní nároku na odmenu súdom (jeho právoplatnosti), teda počas plynutia lehoty na podanie prípadnej ústavnej sťažnosti, ktorá nebola ani podaná. 32. Nakoľko rozhodnutie súdu o priznaní odmeny bývalému správcovi nadobudlo právoplatnosť, na jeho vecný prieskum nie je ďalej možné uplatniť inštitút riadnych opravných prostriedkov a ani nový vecný prieskum v rámci konania o určenie poradia pohľadávky proti podstate, nakoľko by tým súd, de facto nezákonne vecne zasahoval do už raz právoplatne priznanej odmeny správcu. 33. Bývalý správca tvrdí, že si odmenu uplatňoval v zmysle príslušnej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo č. 665/2005 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR, vzhľadom na skutočnosť, že súpisová hodnota majetku zverejneného v Obchodnom vestníku č. 85/2017 zo dňa 04.05.2017 pod K 009860, č. OV 103/ 2017 zo dňa 31.05.2007 pod K 012074 a pod K 012075 presahuje viac ako 200.000,- Eur. 34. Bývalý správca má za to, že v konaní bolo potrebné sa prikloniť k novšej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS.469/2021 - 38 zo dňa 03.02.2022 a nie na 5 rokov starší nález Ústavného súdu SR sp.zn.. III. ÚS. 537/2017 - 8 zo dňa 12.09.2017. Ďalej bývalý správca poukázal na to, že funkciu správcu v uvedenom konkurze vykonával 98,87 % času za účinnosti vyhlášky po 28.02.2017. 35. Bývalý správca tvrdí, že správkyňa je pri zostavení zoznamu povinná rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu o určení odmeny, nie ho meritórne posudzovať. Správkyňa právoplatné rozhodnutie nerešpektovala a namiesto toho sa pokúšala nezákonne dosiahnuť jeho zmenu a vecný prieskum, napríklad žiadosť o opravu zrejmých chýb a nesprávností. Ak došlo k pochybeniu súdu pri priznaní odmeny, bolo možné sa domáhať odstránenia tohto pochybenia len prostredníctvom inštitútu opravného prostriedku, ak je jeho podanie prípustné, čo sa však nestalo, preto je správkyňa týmto uznesením pri rozvrhu v plnom rozsahu viazaná. 36. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ustanovenie § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie správcu nie je dôvodné. 37. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica v konkurznom konaní úpadcu Božena Tomíková, nar. 25.08.1949 uznesením, č.k. 4K/5/2017- 644 zo dňa 10. augusta 2022 priznal JUDr. Milošovi Levrincovi, so sídlom kancelárie J. Kozečeka 13/E, 960 01 Zvolen, značka správcu S1201, ako odvolanému správcovi úpadcu paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov v sume 6.638,78 Eur. Novo ustanovená správkyňa konkurznej podstaty Mgr. Alena Gregorová, so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, zn. správcu S1347 (ďalej len „správca“) dňa 07.12.2022 doručila súdu prvej inštancie návrh na vydanie opravného uznesenia k uzneseniu č.k. 4K/5/2017-644 zo dňa 10. augusta 2022, a to ohľadne výšky priznanej paušálnej odmeny, ktorá podľa správcu mala byť správne v sume 663,88 Eur. Súd prvej inštancie o tomto návrhu správcu rozhodol uznesením, č.k. 4K/5/2017-687 zo dňa 27. januára 2023, a to výrokom III. tak, že návrh správcu na opravu chyby v písaní v uznesení č.k. 4K/5/2017-644 zo dňa 10.08.2022 vo výške paušálnej odmeny priznanej JUDr. Milošovi Levrincovi za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal správca, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením, č.k. 41CoKR/7/2023-794 zo dňa 12. apríla 2023 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. výrokovej vety potvrdil. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odvolaný správca si dňa 19.08.2022 uplatnil u správcu pohľadávku proti všeobecnej podstate úpadcu podľa § 87 ods. písm. a) ZKR paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov s ume 6.638,78 Eur. Správkyňa však zaradila súdom právoplatne priznanú odmenu odvolaného správcu v sume 6.638,78 Eur do zoznamu na uspokojenie len v sume 663,88 Eur, a to s poznámkou „podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 665/2005 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2017 je oprávnená výška 663,88 Eur“, čo bolo predmetom zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 4/2023 dňa 05.01.2023, v ktorom správca zverejnil Oznámenie správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a Oznámenie o zámere zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. Odvolaný správca po zistení tohto zaradenia zo strany správcu žiadal súd aby určil, že pohľadávka odvolaného správcu - paušálna odmena za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate v rozsahu (vo výške) 6.628,78 Eur. O tomto návrhu odvolaného správcu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktorým návrhu odvolaného správcu vyhovel. 38. Podľa § 206f ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. 39. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenie citovaného zákona v znení účinnom do 28.02.2017. 40. Podľa § 206q ods. 1 ZKR konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. 41. Podľa § 206q ods. 4 ustanovenia § 197a až 199, § 201, § 203 a 203b v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa § 206; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované. 42. Podľa § 96 ods. 2 ZKR, pred zostavením rozvrhu správca zverejní oznam o zámere zostaviť rozvrh. 43. Podľa § 96 ods. 3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zámere zostaviť rozvrh namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate; námietka musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. 44. Podľa § 96 ods. 4 ZKR, námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom. 45. Podľa § 96 ods. 5 ZKR, správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. 46. Podľa § 96 ods. 6 ZKR, poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie. 47. Odvolací súd konštatuje, že právoplatné rozhodnutie o odmene má povahu individuálneho súdneho aktu. Nový správca je ním viazaný rovnako ako samotný úpadca a veritelia. Ak predchádzajúci správca vykonal časť úkonov a súd mu za ne právoplatne priznal odmenu, táto suma sa stáva nemennou. Keďže odmena a výdavky správcu patria medzi pohľadávky proti podstate, nový správca ich po prevzatí funkcie zapíše do zoznamu týchto pohľadávok. 48. Preto právoplatné uznesenie konkurzného súdu, ktorým bola určená odmena a náhrada výdavkov predchádzajúcemu správcovi konkurznej podstaty, je pre nového (následného) správcu plne záväzné. Nový správca nemôže túto sumu svojvoľne meniť, revidovať ani opätovne prepočítavať. Jeho jedinou povinnosťou je túto právoplatne priznanú sumu zaradiť do evidencie pohľadávok proti podstate a uspokojiť ju v súlade so zákonom. 49. Odvolací súd teda nesúhlasí s tvrdením správcu uvedeným v odvolaní, že správca môže poprieť pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a to tak pri popieraní pohľadávok podľa § 32 ZKR, ako aj pri neuznaní poradia pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ZKR, nakoľko podľa názoru správcu takýto postup nezakazuje žiadne ustanovenie ZKR. Už zo samotnej podstaty, že o priznanej odmene rozhodoval súd a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť má za následok, že výrok rozhodnutia súdu je právne záväzný tak pre správcu, veriteľov, ako aj voči všetkým dotknutým osobám. 50. Postup správcu teda možno hodnotiť za v rozpore so základnými princípmi právnej záväznosti súdnych rozhodnutí. 51. Odvolací súd v zhode so svojím právnym názorom vysloveným v uznesení, č.k. 41CoKr/7/2023-794 zo dňa 12. apríla 2023 konštatuje, že pokiaľ správca nesúhlasil s výškou odmeny priznanej súdom bývalému správcovi, mal sa domáhať nápravy zákonným spôsobom, t.j. ak nebolo prípustné podanie odvolania voči uzneseniu, s ktorým výrokom nesúhlasil, mal možnosť podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR a pokiaľ tak správca neurobil, nemôže svoje nekonanie zákonným spôsobiť napraviť žiadosťou na opravu uznesenia tak, ako to navrhol, ale ani postupom, že pri zaradení odvolaným správcom uplatnenej odmeny nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu priznávajúce odvolanému správcovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov. 52. Odvolací súd považuje postup správcu, ktorým sa snaží vyhnúť plneniu odvolanému správcovi priznanej odmeny za nezákonný, keďže viazanosť právoplatným rozhodnutím súdu vyjadruje predovšetkým materiálnu stránku právoplatnosti a základný princíp právnej istoty, ktorý patrí medzi kľúčové atribúty právneho štátu. Tento princíp vyžaduje, aby raz právoplatne vyriešené právne vzťahy boli stabilné, predvídateľné a nemenné. Zamedzuje tomu, aby sa rovnaký spor medzi rovnakými účastníkmi neustále otváral, čím posilňuje dôveru občanov v spravodlivosť a štátny aparát. Zároveň právoplatné rozhodnutie predstavuje tzv. materiálnu právoplatnosť, ktoré sa prejavuje tak v rovine záväznosti, ako aj v rovine prekážky rozhodnutej veci. Zároveň viazanosť súdnym rozhodnutím potvrdzuje postavenie súdu ako nezávislého orgánu, ktorého verdikt je končeným slovom pri riešení právnych sporov. Bez tejto viazanosti by rozhodnutia súdov mali len odporúčací charakter, čo by viedlo k právnemu chaosu. 53. Pokiaľ teda správca zastáva názor, že právoplatným rozhodnutím bola odvolanému správcovi priznaná nesprávna výška odmeny, nemôže túto prípadnú chybu naprávať sám správca svojím postupom v snahe vyhnúť sa rešpektovaniu právoplatného rozhodnutia súdu. Pokiaľ totiž vecná správnosť priznanej odmeny nebola predmetom riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by bolo možné prípadné chybné rozhodnutie zrušiť, resp. zmeniť, je výrok právoplatného rozhodnutia súdu záväzný a správca musí výrok takého rozhodnutia rešpektovať. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 55. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).