(PO) Confal a.s., IČO 36032930

Okresný súd Žilina zverejňuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici: ECLI:SK:KSBB:2026:5125207116.1 Sp. zn.:43CoKR/43/2025 IČS: 5125207116 UZNESENIE Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu Confal a.s., so sídlom Príboj 549, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 032 930, správcom ktorého je CUBE RECOVERY, k.s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 415 245 v časti o návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu, o odvolaní veriteľa Solventro s. r. o., so sídlom 1. mája 4625/109A, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 56 514 581, v konaní zast. Mgr. Peter Kováč, advokát so sídlom kancelárie Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 052 781 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9K/6/2025-296 zo dňa 18. novembra 2025, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9K/6/2025-296 zo dňa 18. novembra 2025 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e 1. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 9K/6/2025-296 zo dňa 18.11.2025 návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol (ďalej len „rozhodnutie“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. 9K/6/2025-128 zo dňa 18.07.2025 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu ustanovil CUBE RECOVERY, k.s., Bratislava. Dňa 10.11.2025 sa konala prvá schôdza veriteľov, ktorá bola uznášaniaschopná a ktorá sa uzniesla na výmene správcu, ktorým má byť LawService Recovery, k.s., Zvolen, IČO: 47 817 003, značka správcu S1731. Dňa 17.11.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie veriteľa Solventro s. r. o., Liptovský Mikuláš, IČO: 56 514 581, ktorý na schôdzi veriteľov navrhol hlasovať o návrhu nového správcu. Veriteľ uviedol argumenty na podporu platnosti a zákonnosti prijatého uznesenia schôdze veriteľov, keď s poukazom na § 36 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) mal za to, že zákon veriteľom neukladá, aby schôdza veriteľov vyberala správcu len z oddielu špeciálnych správcov a vyberať správcu z oddielu špeciálnych správcov je povinný iba súd pri prvotnom ustanovení správcu náhodným výberom v zmysle § 40 ZKR, v spojení s § 20a zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoS“), a preto absencia zápisu správcu v špeciálnom oddiele nie je zákonnou prekážkou, nakoľko zákon takúto prekážku nikde neuvádza. Ak by zákonodarca chcel rozšíriť režim týkajúci sa špeciálnych správcov aj na schôdzu veriteľov, urobil by to. Rozširovať text zákona proti jeho zneniu výkladom nie je prípustné. Veriteľ na podporu svojej argumentácie poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 451/2023 zo dňa 03.09.2024 a na uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/2/2025 zo dňa 24.06.2025, Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/8/2021 zo dňa 15.03.2023 a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5R/1/2022 zo dňa 28.12.2022. 3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na § 206q ods. 1 ZKR postupoval v tomto konaní podľa znenia ZKR účinného do 30.09.2025. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený počas trvania dozornej správy nad úpadcom, a preto v súlade s § 165 ods. 2 ZKR ustanovil pri vyhlásení konkurzu do funkcie dozorného správcu, ktorý bol správcom zapísaným v oddiele špeciálnych správcov. Súd prvej inštancie konštatoval, že boli dôvody na hlasovanie o výmene správcu, nakoľko išlo o prvú schôdzu veriteľov, ktorej obligatórnym bodom programu je rozhodovanie o výmene správcu. Z registra účtovných závierok vyplývalo, že v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu (2023) prekročil obrat úpadcu 10.000.000,- Eur a jeho majetok podľa poslednej účtovnej závierky (2024) rovnako presiahol 10.000.000,- Eur. Bolo preto nutné posúdiť spornú právnu otázku, či aj v prípade návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu musí byť navrhnutá osoba správcu, pokiaľ sú splnené kritériá uvedené v § 20a písm. c) ZoS, zapísaná v oddiele špeciálnych správcov, keď súd prvej inštancie zo zoznamu správcov zistil, že správca LawService Recovery, k.s. je zapísaný v oddiele správcov pre právnické osoby, nie je však zapísaný v oddiele špeciálnych správcov a veriteľ Solventro s. r. o. argumentoval, že § 20a ZoS nemožno v tomto prípade aplikovať a ten možno aplikovať iba v prípade, ak osobu správcu ustanovuje súd náhodným výberom. 4. Súd prvej inštancie akcentoval, že pravidlá pre ustanovovanie správcov neobsahuje ZKR, ale ZoS (po novele účinnej od 01.10.2025 predstavuje výnimku ustanovenie § 36 ods. 4 písm. b) ZKR). Ustanovenia ZKR odkazujú iba na „správcu“ či „zoznam správcov“. Bližšie požiadavky na osobu správcu však neuvádzajú. Neobstojí preto argumentácia veriteľa Solventro s. r. o., že veritelia žiadnymi inými kritériami pri návrhu osoby správcu nie sú viazaní, nakoľko im § 36 ZKR ukladá možnosť zvoliť osobu zo „zoznamu správcov“. Totožné totiž platí aj pre súd (viď napr. § 40 ods. 1, § 106c ods. 1, § 116 ods. 4 ZKR). Aké bližšie požiadavky musí súdom ustanovovaný alebo schôdzou veriteľov navrhnutý správca spĺňať, upravuje totiž zákon o správcoch. Podľa súdu prvej inštancie možno len súhlasiť, že ustanovenie § 20a ZoS upravuje výlučne pravidlá pre ustanovenie správcu súdom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Toto ustanovenie však vychádza z iného ustanovenia ZoS, ktoré § 20a len rozvíja, a to z § 7, ktorý primárne ustanovuje požiadavky kladené zákonom na osoby ustanovovaných správcov, a to ako v prípade ich náhodného výberu, tak i v prípade, že ide návrh schôdze veriteľov. 5. Podľa súdu prvej inštancie zo znenia § 7 ods. 3 ZoS vyplýva, že v konaní o oddlžení a v konkurznom konaní, s výnimkou konaní podľa § 20a písm. c), pokiaľ je správca vyberaný na základe náhodného výberu, možno ustanoviť do funkcie iba správcu, ktorý má zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd. V prípade, ak ide o správcu schváleného schôdzou veriteľov, možno v takom konaní, teda v konaní o oddlžení alebo konkurznom konaní podľa osobitného predpisu, okrem konaní podľa § 20a písm. c), ustanoviť len správcu, ktorý má zriadenú kanceláriu v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd. Skutočnosť, kde má správca zriadenú kanceláriu, súd z podstaty veci osobitne skúma pri ustanovení správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, keďže v prípade náhodného výberu správcu technickými prostriedkami sú pravidlá týkajúce sa miesta zriadenia kancelárie zakomponované priamo do systému, v ktorom sa osoba správcu generuje. Pravidlá náhodného výberu sú ďalej podrobnejšie špecifikované v § 20a ZoS. Podľa súdu prvej inštancie možno teda skonštatovať, že ako v prípade správcu, ktorý je ustanovený náhodným výberom, tak i v prípade správcu schváleného schôdzou veriteľov, sa pravidlo uvedené v § 7 ods. 3 ZoS netýka konaní vymenovaných v § 20a písm. c) ZoS. Tento záver v prípade správcu schváleného schôdzou veriteľov vyplýva zo slovného spojenia „v takom konaní“ uvedeného v § 7 ods. 3 za bodkočiarkou, ktoré odkazuje na konania uvedené v prvej časti vety tohto ustanovenia, nevynímajúc výnimku odkazujúcu na § 20a písm. c). 6. Podľa súdu prvej inštancie zostávalo teda zodpovedať otázku, ktorý správca môže byť ustanovený do funkcie v konaniach spadajúcich pod § 20a písm. c) ZoS. Odpoveď ponúka § 7 ods. 4 ZoS. Jeho aktuálne znenie, účinné od 01.10.2025, je nasledovné: V konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky. Nakoľko Zákon o správcoch neobsahuje prechodné ustanovenie k jeho novele účinnej od 01.10.2025, považoval súd prvej inštancie uvedené znenie za aplikovateľné aj v súdenej veci. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v každom konaní podľa § 20a písm. c) ZoS môže byť do funkcie ustanovený len správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, a to bez ohľadu na to, či ho ustanovuje súd náhodným výberom alebo je ustanovený na návrh schôdze veriteľov. Rovnaké pravidlo však podľa súdu prvej inštancie platilo aj podľa § 7 ods. 4 ZoS v jeho znení účinnom do 30.09.2025. Tu bolo potrebné sa zaoberať otázkou o ktorého správcu ide, keďže všetci správcovia majú zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky. Podľa súdu prvej inštancie to, že nemôže ísť o každého správcu (teda všetkých), vyplýva z použitej častice „len“ v tomto ustanovení, ktorá vyjadruje výlučnosť alebo obmedzenie. Ak by zákonodarca chcel, aby v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS mohol byť ustanovený každý správca, časticu „len“ by nepoužil. Použitím častice „len“ chcel zákonodarca nutne označiť/vymedziť iba určitú skupinu správcov. Napokon, ak by použité slovné spojenie „správcu, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky“ bolo nahradené spojením „každý správca“, znelo by ustanovenie § 20a písm. c) ZoS účinné do 30.09.2025: „V konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť každého správcu“, čo je nezmysel. Je teda zrejmé, že toto ustanovenie odkazovalo na určitú skupinu správcov. Akú skupinu správcov chcel zákonodarca určiť s odkazom na podmienku zriadenia kancelárie na území Slovenskej republiky možno zistiť výkladom tohto ustanovenia v spojení s § 20 ods. 4 ZoS, podľa ktorého sa oddiel špeciálnych správcov vedie pre celé územie Slovenskej republiky. Pretože iba špeciálny správcovia majú zriaďované kancelárie pre celé územie Slovenskej republiky, možno dospieť k záveru, že v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS bolo aj do 30.09.2025 možné ustanoviť (či už náhodným výberom alebo na návrh schôdze veriteľov) len špeciálnych správcov. Novelizácia § 7 ods. 4 ZoS toto zákonné ustanovenie preto len pojmovo precizovala. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež uviedol, že s poukazom na existujúci § 7 ods. 3 a 4 ZoS možno považovať novelizované znenie § 36 ods. 4 písm. b) ZKR za duplicitnú právnu úpravu. 7. Súd prvej inštancie odkazujúc na uvedené potom zastával názor, že ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS tvorí zákonnú prekážku pre ustanovenie správcu LawService Recovery k.s. do funkcie správcu, a preto návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol. 8. Súd prvej inštancie uviedol k Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 451/2023, na ktorý odkazoval veriteľ Solventro s. r. o., že ústavný súd sa v ňom zaoberal výlučne § 36 ZKR a § 20a ZoS a nezaoberal sa aj § 7 ZoS, ktorý bol podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci kľúčový, a preto súd prvej inštancie zo záverov uvedených v náleze nevychádzal. Totožné platí aj o veriteľom označených rozhodnutiach okresných súdov. 9. Súd prvej inštancie v súvislosti s ustanovovaním špeciálnych správcov v konaniach uvedených v § 20a písm. c) ZoS považoval za potrebné poukázať aj na iný aspekt, a to na § 13 ZoS, ktorý upravuje minimálny limit poistného plnenia v správcom povinne uzatváranej zmluve o poistení zodpovednosti za škodu a kedy ustanovenie správcu s nižším minimálnym poistným plnením by bolo v rozpore so záujmami veriteľov. 10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie spoločnosť Solventro s. r. o., Liptovský Mikuláš ako veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov (ďalej len „odvolateľ“), a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že z funkcie správcu úpadcu Confal a.s., so sídlom Príboj 549, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 032 930 odvolá CUBE RECOVERY k.s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 55 415 245, značka správcu 2087; do funkcie nového správcu úpadcu Confal a.s. ustanoví LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, značka správcu S1731 a odvolanému správcovi uloží povinnosť, aby novému správcovi bez zbytočného odkladu odovzdal správcovský spis a aby do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložil veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti a novému správcovi poskytol aj všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa mohol riadne ujať výkonu svojej funkcie. Alternatívne, ak nebudú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil intertemporálnu situáciu a rozsah použiteľnosti ZKR v znení účinnom do 30.09.2025 a po 01.10.2025; nesprávne vyložil a aplikoval § 36 ods. 3, 4 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025; nesprávne vyhodnotil význam a účel novely § 36 ZKR účinnej od 01.10.2025, najmä zavedenia samostatného dôvodu odmietnutia podľa písm. b); nesprávne vyložil § 7 ZoS a jeho vzťah k právu veriteľov rozhodovať o výmene správcu podľa § 36 ZKR a nerešpektoval základný princíp civilného procesu uvedený v čl. 2 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie aplikoval výklad § 7 ods. 4 ZoS, ktorý je v rozpore s jeho gramatickým znením účinným do 30.09.2025. Uvedené ustanovenie v tomto období neobsahovalo požiadavku na zápis správcu v oddiele špeciálnych správcov, ale len podmienku zriadenej kancelárie na území Slovenskej republiky. Výklad súdu prvej inštancie, podľa ktorého slovo „len“ znamená obmedzenie na špeciálnych správcov, je iracionálne extenzívny a contra legem. Súd prvej inštancie pri posúdení návrhu schôdze veriteľov (nepravo) retroaktívne uplatnil právnu úpravu účinnú od 01.10.2025 (nový dôvod odmietnutia podľa § 36 ods. 3 písm. b) ZKR a nové znenie § 7 ZoS) na konkurzné konania, ktoré sa má podľa prechodných ustanovení ZKR spravovať právnou úpravou účinnou do 30.09.2025. Tým došlo k spätnej zmene a zúženiu práv odvolateľa ako veriteľa. Ide tak o porušenie intertemporálnych pravidiel a zákazu spätnej pôsobnosti právnych noriem. Súd prvej inštancie sa bez dostatočného a presvedčivého odôvodnenia odchýlil od relevantnej judikatúry Ústavného súdu SR a pri rozhodovaní nerešpektoval požiadavku riadneho a logického odôvodnenia. V Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 451/2023 zo dňa 03.09.2024 (ďalej v odvolaní aj len „Nález“) bol totiž pri identickej právnej úprave § 36 ZKR a § 7 ZoS (v znení účinnom do 30.09.2025) prijatý jednoznačný záver, podľa ktorého schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene špeciálneho správcu za „klasického“ správcu zo zoznamu správcov, pokiaľ neexistuje zákonná prekážka vo význame podľa § 36 ZKR, pričom povinnosť ustanoviť špeciálneho správcu sa viaže len na mechanizmus náhodného výberu súdom, nie na rozhodnutie schôdze veriteľov. Tento záver Ústavného súdu SR pritom neostal bez odozvy ani v rozhodovacej praxi. Ak súd aplikuje právnu úpravu v rozpore so znením prechodných ustanovení, odchýli sa bez presvedčivého odôvodnenia od výkladu Ústavného súdu SR a zároveň k veci existuje ustálená aplikačná prax, ide o postup, ktorý z ústavného hľadiska prekračuje rámec prípustného sudcovského výkladu a je arbitrárnym zásahom do právnej istoty veriteľov. 12. Odvolateľ poukázal na to, že východiskovým bodom právneho posúdenia je Nález, ktorý sa zaoberal výkladom § 36 ZKR a § 7 ZoS v situácii, keď bol do funkcie správcu ustanovený „špeciálny správca“ podľa § 20a písm. c) ZoS, avšak veritelia na prvej schôdzi veriteľov rozhodli o jeho výmene za iného správcu zo zoznamu správcov. Ústavný súd v Náleze potvrdil, že veritelia majú podľa § 36 ZKR právo rozhodnúť na prvej schôdzi veriteľov o výmene správcu a navrhnúť do funkcie osobu „zo zoznamu správcov“ bez toho, aby zákon viazal ich voľbu na konkrétny oddiel zoznamu a že povinnosť ustanoviť špeciálneho správcu sa viaže na mechanizmus náhodného výberu súdom podľa § 20a ZoS, nie na rozhodnutie schôdze veriteľov o výmene správcu. Z Nálezu zároveň vyplýva, že pokiaľ by zákonodarca chcel obmedziť právo veriteľov tak, aby pri výmene správcu na schôdzi veriteľov mohla byť zvolená len osoba zapísaná v oddiele špeciálnych správcov, musí tak urobiť novelou zákona, nie výkladom všeobecných súdov. Presne týmto smerom následne smeruje zákon č. 240/2025 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.10.2025 doplnený § 36 ods. 4 ZKR o nové písm. b), podľa prechodného ustanovenia § 206q ods. 1 ZKR sa však táto novela aplikuje len na konkurzné konania začaté po 01.10.2025. Závery Nálezu boli v aplikačnej praxi následne rešpektované aj konkurznými súdmi (uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/2/2025 zo dňa 24.06.2025; uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/8/2021 zo dňa 15.03.2025). V súdenej veci konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo dňa 27.06.2025, podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného logicky vyplýva, že otázka rozsahu práv veriteľov pri výmene správcu, ako aj taxatívne vymedzených dôvodov, pre ktoré môže súd návrh schôdze odmietnuť, sa musí riadiť výlučne § 36 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025. Novela účinná od 01.10.2025 môže byť v tomto konaní uplatnená len tam, kde to prechodné ustanovenia výslovne umožňujú, nie však tak, aby spätne modifikovala rozsah veriteľských práv pri výmene správcu alebo „dopisovala“ nový dôvod na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie odmietol návrh schôdze veriteľov z dôvodu, ktorý zodpovedá novému § 36 ods. 4 písm. b) ZKR, uplatnil fakticky novelizovaný režim na konanie, ktoré sa má spravovať právnou úpravou účinnou do 30.09.2025. Takýto postup predstavuje neprípustnú retroaktivitu a je v rozpore so zásadou zákazu spätného pôsobenia právnych noriem a právnej istoty veriteľov. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 240/2025 doplnenie nového dôvodu na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov bolo vedomou reakciou zákonodarcu na dovtedajší výklad právnej normy a judikatúru k možnosti výmeny špeciálneho správcu za „klasického“ správcu. Zákonodarca tým po novom výslovne naviazal osobu správcu v určitých typoch konkurzov na špeciálnych správcov a zosúladil ZKR s osobitným režimom podľa zákona č. ZoS. Ak by už pred prijatím tejto novely platilo, že schôdza veriteľov môže navrhnúť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, doplnenie osobitného dôvodu podľa § 36 ods. 4 písm. b) ZKR by bolo legislatívne nadbytočné. Skutočnosť, že tento dôvod bol zavedený až s účinnosťou od 01.10.2025 potvrdzuje, že pred týmto dátumom nezapísanie správcu v oddiele špeciálnych správcov nebolo zákonnou prekážkou vo význame § 36 ZKR a konkurzný súd nemal zákonný základ na odmietnutie výmeny správcu z tohto dôvodu. Dôvody, pre ktoré môže súd odmietnuť návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu sú v ZKR upravené taxatívne a predstavujú výnimku zo zásady, že súd má rešpektovať vôľu schôdze veriteľov. Ak zákonodarca pred 01.10.2025 neustanovil nezapísanie v oddiele špeciálnych správcov ako zákonnú prekážku podľa § 36 ZKR, nemožno tento dôvod spätne vytvárať interpretačnou činnosťou súdu. 13. Odvolateľ poukázal na to, že podľa § 36 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025 každý prítomný veriteľ mohol navrhnúť do funkcie nového správcu „jednu osobu zo zoznamu správcov“, pričom zákon nerozlišoval, z ktorého oddielu zoznamu správcov má táto osoba pochádzať. Pojem „zákonná prekážka“ je potrebné vykladať úzko a reštriktívne. Zákonnou prekážkou sú tak len tie okolnosti, ktoré výslovne vyplývajú zo ZKR alebo ZoS. Úlohou súdu pri preskúmavaní návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu nie je nahrádzať vôľu veriteľov vlastnou predstavou o tom, kto by mal byť správcom, ale výlučne overiť, či sú splnené zákonné podmienky na to, aby schôdza o výmene správcu hlasovala a či na strane navrhovaného správcu neexistuje zákonná prekážka výkonu funkcie. Skutočnosť, že osoba nie je zapísaná v oddiele špeciálnych správcov, medzi takto vymedzené zákonné prekážky v čase do 30.09.2025 nepatrila. Zákonodarca v „pôvodnom“ znení § 36 ZKR nikde neuviedol, že by pri výmene správcu veriteľmi muselo ísť vždy o správcu z konkrétneho oddielu zoznamu správcov. Ak by chcel takúto podmienku uplatňovať už pred 01.10.2025, bolo by logické ju priamo doplniť do textu § 36 ZKR ako dôvod na odmietnutie výmeny správcov. Nestalo sa tak, práve naopak, tento dôvod bol zavedený až novelou účinnou od 01.10.2025. Z uvedeného vyplýva, že veritelia mali v režime účinnom do 30.09.2025 právo navrhnúť a zvoliť za správcu akúkoľvek osobu zo zoznamu správcov, pri absencii zákonnej prekážky, a nezapísanie navrhnutého správcu v oddiele špeciálnych správcov nepredstavovalo zákonnú prekážku. Takýto reštriktívny výklad pojmu „zákonná prekážka“ zodpovedá aj judikatúre Ústavného súdu SR, keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 355/2016 a sp. zn. IV. ÚS 242/2020. Z judikatúry tak vyplýva, že „zákonná prekážka“ musí byť buď výslovne upravená v ZKR alebo ZoS, resp. musí objektívne brániť výkonu funkcie správcu podľa zákona. Absencia zápisu navrhovaného správcu v oddiele špeciálnych správcov takouto v rozhodnom období nebola. 14. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že novelou účinnou od 01.10.2025 zákonodarca zakotvil úplne nový dôvod odmietnutia (novú skutkovú podstatu), ktorý „pôvodné“ ustanovenie § 36 ZKR neobsahovalo a zároveň potvrdil, že táto situácia nemohla byť subsumovaná pod „pôvodný“ pojem zákonnej prekážky, inak by bolo doplnenie osobitného písm. b) nadbytočné. Novela § 36 ZKR pritom nadväzuje na paralelnú novelu ZoS, ktorá je obsahom toho istého zákona č. 240/2025 Z. z. a ktorá sprísňuje režim špeciálnych správcov a mení znenie § 7 ZoS tak, že v určených konaniach sa má ustanoviť len špeciálny správca. Ide o jeden logický i z hľadiska účelu ucelený „legislatívny balík“ zavádzajúci novú povinnosť ustanoviť špeciálneho správcu v určených konkurzoch aj v prípade zmeny správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov, nie iba pri náhodnom výbere súdom, ako tomu bolo do 30.09.2025. Právne úvahy a závery súdu prvej inštancie sú vo vzťahu k predmetnej novele zjavne nelogické, keď na jednej strane aplikuje ustanovenia ZKR v znení pred touto novelou, avšak na strane druhej ustanovenia ZoS aplikuje v znení po tejto novele, pričom opomína zjavnú súvislosť a previazanosť novelou zavedených zmien v oboch zákonoch ako z hľadiska ich obsahu, tak i z hľadiska ich účelu. Tieto zmeny zákonodarca zaviedol za jediným, spoločným účelom, aby od 01.10.2025 v určených konkurzoch bol za správcu určený špeciálny správca aj v prípade ustanovenia na základe rozhodnutia schôdze veriteľov, čím okrem iného reagoval aj na závery Ústavného súdu SR obsiahnuté v Náleze. Z uvedeného logicky vyplýva, že pri absencii ustanovenia § 36 ods. 4 písm. b) ZKR súd nemal zákonnú možnosť odmietnuť ustanovenie správcu z dôvodu, že správca schválený schôdzou veriteľov nie je v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov zapísaný. Nedáva žiadny zmysel, že aj v konaniach riadiacich sa úpravou účinnou do 30.09.2025 by súd mal možnosť správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov odmietnuť z dôvodu tzv. zákonnej prekážky a v konaniach riadiacich sa úpravou účinnou od 01.10.2025 tak môže urobiť aj podľa precizovaného znenia bodu b). Zákonodarca jednotlivé ustanovenia nevkladá do textu zákona „pre istotu“ alebo úmyselne duplicitne. 15. Odvolateľ v odvolaní tiež namietal, že „pôvodné“ znenie § 7 ZoS neobsahovalo zákaz výmeny špeciálneho správcu za „klasického“ na návrh schôdze veriteľov. Ustanovenie § 7 ZoS upravovalo predpoklady zápisu do zoznamu správcov a rozdelenie zoznamu na oddiely, nie však procesný režim výmeny správcu schôdzou veriteľov, vrátane taxatívne vymedzených oprávnení súdu na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu, ten je systematicky a osobitne upravený v § 36 ZKR. Túto interpretáciu „pôvodného“ znenia § 7 ZoS potvrdzuje aj Nález, ktorý vychádzal z totožnej právnej úpravy a výslovne vyhodnotil, že povinnosť ustanoviť špeciálneho správcu sa viaže výlučne na náhodný výber súdom, nie na rozhodnutie schôdze veriteľov. Ústavný súd SR v Náleze zdôraznil, že veritelia majú právo navrhnúť a zvoliť aj „klasického“ správcu, pokiaľ neexistuje zákonná prekážka jeho ustanovenia, a že súd nemôže toto právo obmedzovať výkladom mimo výslovného textu zákona. Ústavný súd SR sa v Náleze zaoberal aj legislatívnym vývojom § 36 ZKR a pripomenul, že pokusy zákonodarcu zaviesť medzi zákonné dôvody odmietnutia výmeny správcu aj situáciu, keď novozvolený správca nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, neboli v minulosti prijaté. Do textu zákona sa tento dôvod dostal až zákonom č. 240/2025 Z. z. účinným od 01.10.2025. Z toho logicky vyplýva, že pred 01.10.2025 nemohol byť zápis v oddiele špeciálnych správcov považovaný za zákonnú prekážku vo význame § 36 ZKR. Naviac, výklad súdu prvej inštancie, podľa ktorého slovo „len“ v § 7 ods. 4 ZoS malo už pred 01.10.2025 znamenať obmedzenie voľby schôdze veriteľov výlučne na špeciálnych správcov, je tak v priamom rozpore s gramatickým znením zákona, s jeho systematikou a aj s ústavne záväzným výkladom vyjadreným v Náleze. Z Nálezu zároveň vyplýva, že právo veriteľov rozhodnúť o výmene správcu je jedným zo základných práv veriteľov v konkurznom konaní, zákon veriteľov pri výmene správcu nelimitoval tak, že by museli voliť len špeciálneho správcu a Ústavný súd SR nevidel v takejto výmene rozpor so zákonom, ani s ústavou. Ak by už vtedy bolo možné zo znenia § 7 ZoS vyvodiť povinnosť, aby aj pri výmene správcu schôdzou veriteľov išlo výlučne o špeciálneho správcu, Ústavný súd by nemohol takýto mechanizmus výmeny odignorovať. Ústavný súd SR posudzoval identickú právnu úpravu a konštatoval, že povinnosť vybrať špeciálneho správcu sa vzťahuje výlučne na súd pri náhodnom výbere, nie na schôdzu veriteľov. Argument, ktorým súd prvej inštancie ignorovanie záverov Ústavného súdu SR ospravedlňuje je nedôvodný a nelogický. Ak z odôvodnenia Nálezu nevyplýva, že by na vec (skutkovo obdobnú a z hľadiska znenia aplikovaných právnych predpisov totožnú) aplikoval ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS, v zmysle zásady iura novit curia znamená to, že toto ustanovenie nebolo na danú vec aplikovateľné, a nie (ako to naznačuje súd prvej inštancie), že by Ústavný súd SR právo nepoznal, teda, že by opomenul toto ustanovenie aplikovať napriek tomu, že ho aplikovať mal. Súd prvej inštancie teda netvrdí, že závery Ústavného súdu SR v uvedenom Náleze nie sú aplikovateľné v tejto veci, ale že tieto závery preskúmal a má za to, že Ústavný súd SR pochybil a jeho závery sú nesprávne, keďže neaplikoval ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS. Uvedené „hodnotenie“ záverov Ústavného súdu SR predstavuje porušenie článku 2 CSP a skutočnosť, že konkurzný súd toto svoje „hodnotenie“ zhrnul do jedinej vety, zasa predstavuje porušenie § 220 ods. 2 a osobitne ods. 3 CSP. Výklad súdu prvej inštancie naráža aj na základné ústavnoprávne princípy ochrany vlastníckeho práva a právnej istoty. Právo veriteľov ovplyvniť výber osoby správcu je integrálnou súčasťou ich procesného postavenia a ochrany ich majetkových práv v konkurze. 16. Odvolateľ vo vzťahu k zneniu § 7 ZoS pred novelou poukázal aj na znenie ods. 3, v ktorom zákonodarca výslovne rozlišuje ustanovenie správcu náhodným výberom a na základe rozhodnutia schôdze veriteľov a ponúka veriteľom na výber zo širšej možnosti správcov v prípade ustanovenia správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov ako v prípade náhodného výberu. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo by sa systematika a účel ustanovenia § 7 ods. 3 ZoS nemali aplikovať aj na § 7 ods. 4 ZoS. Pre § 7 ods. 4 ZoS v znení do 30.09.2025 potom platí, že rozlišuje ustanovenie správcu náhodným výberom a na základe rozhodnutia schôdze veriteľov, preto ak neuvádza výslovne (ako ods. 3), že sa aplikuje na ustanovenie správcu náhodným výberom i na základe rozhodnutia schôdze veriteľov, ale len odkazuje na konania podľa § 20a písm. c) ZoS, ktoré svoju aplikáciou výslovne a opakovane limituje výlučne na ustanovenie správcu náhodným výberom, možno toto ustanovenie (ods. 4) aplikovať výlučne na ustanovenie správcu náhodným výberom; ponúka veriteľom na výber zo širšej množiny správcov v prípade ustanovenia správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov, ako v prípade náhodného výberu, čo vyjadruje nielen právo veriteľov na takéto rozhodnutie, ale aj ich zodpovednosť za následky takéhoto rozhodnutia. 17. Odvolateľ v odvolaní poukázal aj na to, že mal podľa právneho stavu účinného do 30.09.2025 právo navrhnúť a hlasovať za nového správcu z celého zoznamu správcov. So vznikom účastníctva odvolateľa v konkurze je spojené nielen jeho procesné oprávnenie zúčastniť sa na prvej schôdzi veriteľov a hlasovať, ale aj legitímne očakávanie, že rozsah jeho práva navrhnúť výmenu správcu a hlasovať o nej sa bude riadiť právnym stavom účinným v čase vzniku účastníctva, teda právnou úpravou, podľa ktorej mohol navrhnúť ktoréhokoľvek správcu zo zoznamu správcov bez obmedzenia na konkrétny oddiel. Rozhodnutím súdu prvej inštancie sa však tento okruh spätne zúžil na veľmi obmedzený okruh špeciálnych správcov. Súd prvej inštancie tak ex post a jednostranne zmenil obsah už nadobudnutého práva veriteľa. Nový režim účinný od 01.10.2025 sa používa na prehodnotenie účinkov hlasovania schôdze veriteľov, ktoré prebehlo v konaní začatom pred účinnosťou tejto novely a pri účasti veriteľov, ktorým právo podieľať sa na správe konkurzu vzniklo a bolo konkretizované ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Ide o typický prípad nepravej retroaktivity - právne následky konania veriteľov sú spätne posudzované prísnejšími pravidlami, než aké platili v čase, keď veritelia svoje práva vykonali. Veriteľ uplatnil svoje hlasovacie právo (spojené s prihlásenou a zistenou pohľadávkou veriteľa) za podmienok právneho stavu do 30.09.2025 a súd prvej inštancie dodatočne zmenil obsah a rozsah tohto práva aplikáciou úpravy účinnej od 01.10.2025. Pre úplnosť odvolateľ tiež uvádza, že navrhovaný správca má dlhodobo uzatvorené poistné s limitom poistného plnenia 5.000.000,- Eur. 18. Súd prvej inštancie odvolanie odvolateľa doručil na vedomie správcovi a úpadcovi. K odvolaniu odvolateľa sa nikto nevyjadril. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako sú odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním odvolateľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025, súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Uznesenie o odmietnutí hlasovania schôdze veriteľov súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov. 21. Podľa § 206q ods. 1 ZKR konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. 22. Podľa § 7 ods. 4 ZoS v znení účinnom od 01.10.2025, v konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky. 23. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených odvolateľom v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok. 24. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania odvolateľa dopĺňa ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené odvolateľom v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005). 25. Obligatórnou súčasťou rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu je ustanovenie správcu (§ 22 ods. 1 ZKR), za ktorého možno ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov (§ 40 ods. 1 veta prvá ZKR). Ustanoveného správcu môže súd počas konania odvolať, a to bez návrhu (§ 42 ods. 1 ZKR), alebo na návrh (§ 42 ods. 2 ZKR ) a ustanoviť správcu nového. Podkladom pre rozhodovanie súdu o odvolaní správcu a ustanovení nového správcu je aj uznesenie schôdze veriteľov, keď podľa § 36 ods. 1 ZKR do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov a ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu len z taxatívne zákonom upravených dôvodov. Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov (§ 36 ods. 3 ZKR). Súd však podľa § 36 ods. 4 ZKR návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu môže aj odmietnuť. 26. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím odmietol návrh prvej schôdze veriteľov na výmenu správcu, keď s poukazom na § 206q ods. 1 ZKR postupoval podľa znenia ZKR účinného do 30.09.2025, pričom v súdenej veci ide o konanie spadajúce pod § 20a písm. c) ZoS, keďže z registra účtovných závierok vyplýva, že v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu (2023) prekročil obrat úpadcu 10.000.000,- Eur a jeho majetok podľa poslednej účtovnej závierky (2024) rovnako presiahol 10.000.000,- Eur a nakoľko ZoS neobsahuje prechodné ustanovenie k jeho novele účinnej od 01.10.2025, je v súdenej veci aplikovateľné znenie § 7 ods. 4 ZoS účinné od 01.10.2025, z ktorého vyplýva, že v každom konaní podľa § 20a písm. c) ZoS môže byť do funkcie ustanovený len správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, a to bez ohľadu na to, či ho ustanovuje súd náhodným výberom alebo je ustanovený na návrh schôdze veriteľov, a preto ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS tvorí zákonnú prekážku pre ustanovenie správcu LawService Recorevy, k.s., Zvolen, ktorý je zapísaný v oddiele správcov pre právnické osoby, nie je však zapísaný v oddiele špeciálnych správcov. 27. Odvolateľ v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že odmietol návrh schôdze veriteľov z dôvodu, ktorý zodpovedá zneniu po novele § 36 ods. 4 písm. b) ZKR účinnej od 01.10.2025, čím fakticky aplikoval novú právnu úpravu na „pôvodné“ konanie v rozpore s prechodnými ustanoveniami a podľa právnej úpravy účinnej do 30.09.2025 mali veritelia právo na schôdzi veriteľov rozhodnúť o výmene správcu a navrhnúť do funkcie osobu zo zoznamu správcov bez obmedzenia na konkrétny oddiel, pričom súd mohol návrh odmietnuť len pri existencii zákonnej prekážky alebo pri nesplnení zákonných podmienok na hlasovanie a nezapísanie navrhovaného správcu v oddiele špeciálnych správcov takouto zákonnou prekážkou nebolo, čo jednoznačne potvrdilo doplnenie novej skutkovej podstaty obsiahnutej v § 36 ods. 4 písm. b) ZKR, ktorá je však účinná od 01.10.2025, pričom odvolateľ akcentoval výklad poskytnutý k otázke výmene správcu schôdzou veriteľov Ústavným súdom SR v Náleze sp. zn. II. ÚS 451/2023-35 zo dňa 03.09.2024 a keďže právo odvolateľa ako veriteľa navrhnúť výmenu správcu vzniklo prihlásením pohľadávky do konkurzu a bolo konkretizované zverejnením oznámenia o prvej schôdzi veriteľov, všetko za účinnosti „pôvodnej“ právnej úpravy, došlo k neprípustnej (nepravej) retroaktivite a zhoršeniu právneho postavenia veriteľa. 28. S účinnosťou od 01.10.2025 došlo zákonom č. 240/2025 Z. z. k zmene a doplneniu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to o. i. aj v ustanovení § 36 ods. 4 upravujúcom dôvody, pre ktoré súd odmietne návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu. Súd podľa úpravy účinnej do 30.09.2025 návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol, ak správcovi bránila vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Podľa úpravy účinnej od 01.10.2025 súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietne, ak novému správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka; ide o konanie, v ktorom sa ustanovuje správca náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom zo správcov zapísaných v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov, a správca schválený schôdzou veriteľov nie je v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov zapísaný, alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. 29. Vzhľadom na ustanovenie § 206q ods. 1 ZKR, ktoré je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.10.2025 a podľa ktorého konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025, keďže konkurzné konanie na majetok úpadcu sa začalo do 30.09.2025, pri rozhodovaní o návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu súd prvej inštancie správne postupoval podľa znenia ZKR účinného do 30.09.2025, a teda aj podľa § 36 ods. 4 ZKR účinného do 30.09.2025 a po závere, že prvá schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať, ako ďalšiu zákonnú podmienku pre rozhodnutie súd prvej inštancie správne vyhodnocoval a posudzoval, či správcovi schválenému schôdzou veriteľov, ktorého by mal ustanoviť do funkcie, nebráni vo výkone funkcie zákonná prekážka. 30. Pokiaľ ide o zákonnú prekážku, ktorá by mohla správcovi brániť vo výkone funkcie, pravdou je, že ZKR v znení účinnom do 30.09.2025 túto prekážku nedefinuje, ani bližšie nešpecifikuje. Výkladom ale možno dospieť k záveru, že poukazuje na také situácie, ktoré vylučujú výkon funkcie správcu. Pôjde teda o také prípady, keď je vylúčené, aby správca mohol vykonávať správcovskú činnosť, pretože by to mohlo mať nepriaznivé dôsledky na spravovaný subjekt, a to či už pre nedostatok odbornej spôsobilosti, nedostatok nestrannosti alebo také správanie správcu, ktoré je dôvodom na vyvodenie sankcii vo vzťahu k správcovi (obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2024-40 zo dňa 19.11.2024). 31. V súvislosti s pôsobnosťou schôdze veriteľov rozhodovať o výmene správcu, ustanovenie § 36 ZKR účinné do 30.09.2025, ale ani iné ustanovenie ZKR, neupravovalo, ktorú osobu môže schôdza veriteľov navrhnúť pri výmene za správcu. Predmetom úpravy ZKR boli dôvody na výmenu správcu, spôsob rozhodovania schôdze veriteľov a postup konkurzného súdu po rozhodnutí schôdze veriteľov o výmene správcu, avšak určenie osoby, ktorá môže byť ustanovená za správcu, upravoval osobitný zákon, ktorým je zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a ktorého predmetom úpravy je predovšetkým postavenie správcov, ich práva a povinnosti. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny postup súdu prvej inštancie, keď pri posudzovaní a vyhodnocovaní zákonnej prekážky, ktorá by (novému) správcovi bránila vo výkone funkcie, aplikoval právnu normu upravujúcu výkon funkcie správcu, ktorá určuje aj osobu, ktorá môže byť ustanovená do funkcie správcu, a teda aplikoval zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Napokon, i samotný odvolateľ v odvolaní opakovane konštatoval, že zákonná prekážka musí byť buď výslovne upravená v ZKR alebo ZoS, resp. musí objektívne brániť výkonu funkcie správcu podľa zákona. 32. Zákon o správcoch v ustanovení § 7 ods. 4 s účinnosťou od 01.10.2025 upravuje, že v konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o inštitút špeciálneho správcu, tento bol do právneho poriadku zavedený s účinnosťou od 01.05.2022 zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku, ktorý zákon menil a dopĺňal aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Prijatie inštitútu špeciálneho správcu predstavovalo podstatnú zmenu v zákone o správcoch, ktorá sa o. i. prejavila v systéme delenia zoznamu správcov, ktorý sa člení na oddiel správcov pre fyzické osoby, správcov pre právnické osoby a špeciálnych správcov (§ 20 ods. 2 ZoS); v ustanovovaní správcu na základe náhodného výberu v prípade konaní voči tzv. špeciálnym, alebo osobitným subjektom, za ktoré zákon definuje aj právnickú osobu, ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurze prekročil 10.000.000,- Eur alebo ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10.000.000,- Eur (§ 20a písm. c) ZoS); v ustanovovaní správcov do konaní podľa sídla kancelárie (§ 7 ZoS) a v zadefinovaní nadštandardných požiadaviek, ktoré musí uchádzač o zápis do oddielu špeciálnych správcov splniť (§ 16a ZoS). 33. V konaní nebolo sporným, že v prípade úpadcu ide o konanie voči právnickej osobe, ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu (2023) prekročil 10.000.000,- Eur a ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky (2024) presiahol 10.000.000,- Eur, a teda ide o konanie podľa § 20a písm. c) ZoS. Tiež nebolo sporným, že prvá schôdza veriteľov konaná dňa 10.11.2025 sa uzniesla na výmene správcu, pričom novým správcom má byť LawSerice Recovery, k.s., Zvolen, značka správcu S1731. Sporným nebolo ani to, že správca LawSerice Recovery, k.s., Zvolen je zapísaný v zozname správcov v oddiele správcov pre právnické osoby. 34. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že novela ZoS účinná od 01.10.2025 neobsahuje prechodné ustanovenia, t.j. právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Novela ZoS účinná od 01.10.2025 bola prijatá zákonom č. 240/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákonom č. 240/2025 Z. z. sa teda menil a dopĺňal, t. j. novelizoval nielen zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj iné zákony, medzi nimi aj zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Novela ZKR v § 206q obsahuje aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2025. Novela ZoS, ako už bolo uvedené, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2025 neobsahuje. Tak ZKR, ako aj ZoS, sú samostatnými právnymi normami vo forme zákona, t.j. majú rovnakú právnu silu. Hoci k ich novelizácii s účinnosťou od 01.10.2025 došlo tým istým zákonom č. 240/2025 Z. z., ak ZoS nemá vlastné prechodné ustanovenia k jeho úpravám účinným od 01.10.2025, novelizované ustanovenia ZoS, vrátane jeho ustanovenia § 7 ods. 4, sú od 01.10.2025 bez ďalšieho aplikovateľné, a teda sú v účinnom znení aplikovateľné aj v tých konkurzných konania, ktoré sa podľa prechodného ustanovenia § 206q ods. 1 ZKR dokončia podľa ZKR účinného do 30.09.2025. 35. Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, samotné rozhodnutie schôdze veriteľov zakladá len povinnosť súdu rozhodovať, kedy podľa § 36 ods. 3 ZKR súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov, a teda k „výmene“ správcu dochádza až rozhodnutím súdu, ktoré má vo vzťahu k zániku a vzniku funkcie správcu konštitutívny účinok. Účinné znenie § 7 ods. 4 ZoS obsahuje úpravu, podľa ktorej v konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky. Účinné znenie § 7 ods. 4 ZoS, ale ani iné zákonné ustanovenie, neupravuje a nerozlišuje, či v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS súd ustanovuje správcu náhodným výberom alebo sa na výmene správcu uzniesla schôdza veriteľov, t.j. ustanovuje správcu na návrh schôdze veriteľov. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd je toho právneho názoru, že v súlade s účinným znením § 7 ods. 4 ZoS v každom konaní podľa § 20a písm. c) ZoS, a teda vždy v konaní podľa § 20a písm. c) ZoS môže byť do funkcie ustanovený len správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky, čo znamená, že táto výslovná zákonná požiadavka na osobu správcu musí byť splnená aj pri ustanovení správcu na podklade rozhodovania schôdze veriteľov o výmene správcu. 36. Pretože z výslovného zákonného textu vyplýva požiadavka, že v konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky, ak v konaní podľa § 20a písm. c) ZoS, ktoré sa dokončuje, resp. v ktorom sa pokračuje podľa ZKR účinného do 30.09.2025, schôdzou veriteľov navrhnutý (nový) správca nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, túto okolnosť je podľa § 36 ods. 4 ZKR účinného do 30.09.2025 potrebné hodnotiť ako zákonnú prekážku, ktorá správcovi bráni vo výkone funkcie, keďže priamo zákonné ustanovenie vylučuje, aby správcu vykonával iný správca než zapísaný v oddiele špeciálnych správcov. Ak priamo zákonné ustanovenie upravuje situáciu, ktorá vylučuje výkon funkcie správcu v konaniach, v ktorých sa pokračuje podľa ZKR účinného do 30.09.2025, neobstojí odvolacia argumentácia odvolateľa, že súd prvej inštancie pri výklade možnosti veriteľov pri výmene správcu aplikuje logiku nového § 36 ods. 4 písm. b) ZKR a nového § 7 ZoS, ale skutočnosť, že schôdzou veriteľov navrhnutý (nový) správca nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, súd prvej inštancie podľa § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025 správne definoval ako zákonnú prekážku brániacu správcovi vo výkone funkcie. 37. Potom, keďže v súdenej veci ide o konanie podľa § 20a písm. c) ZoS, keďže pri rozhodovaní o výmene správcu schôdza veriteľov navrhla (nového) správcu, ktorý nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov a keďže ZoS nemá prechodné ustanovenia k jeho novele účinnej od 01.10.2025, odvolací súd vyhodnocuje ako správny názor súdu prvej inštancie, že účinné ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS tvorí zákonnú prekážku pre ustanovenie správcu LawService Recoveryk.s., Zvolen do funkcie správcu úpadcu, a preto podľa § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025 zakladá dôvod, aby súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol. 38. Pokiaľ odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že aplikáciou účinného znenia § 7 ZoS došlo k zmeneniu (zúženiu) práv odvolateľa ako veriteľa a išlo ani o neprípustnú (nepravú) retroaktivitu, odvolací súd udáva, že síce odvolateľ ako veriteľ úpadcu sa stal účastníkom konkurzu riadnym prihlásením svojej pohľadávky, čím nadobudol aj práva zodpovedajúce jeho účastníctvu v konkurze, vrátane práva navrhnúť a hlasovať na prvej schôdzi veriteľov za nového správcu, avšak odvolateľ v odvolaní a jeho obsahovom vymedzení úplne abstrahuje od skutočnosti, že ZoS neobsahuje prechodné ustanovenia k jeho novele účinnej od 01.10.2025, a teda že zákonodarca nepovažoval za nutné upraviť žiadne dovtedy prípadne nadobudnuté práva, ktoré by mali byť od 01.10.2025 riešené odlišne. V kontexte účinného znenia § 7 ods. 4 ZoS tak bolo irelevantné kedy konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo, kedy sa odvolateľ ako veriteľ stal účastníkom konkurzného konania a kedy správca schôdzu zvolal. Rozhodujúcim bol deň (dátum), ku ktorému sa vyhodnocujú zákonné predpoklady a podmienky výkonu funkcie (nového) správcu, pričom v súdenej veci nielen k rozhodovaniu súdu prvej inštancie o tom, či na návrh schôdze veriteľov odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu nového, ale aj k prijatiu uznesenia schôdze veriteľov o výmene správcu došlo po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 7 ods. 4 ZoS v znení od 01.10.2025. Preto, ak ZoS neobsahuje prechodné ustanovenia k jeho novele účinnej od 01.10.2025, hoci v konkurznom konaní úpadcu sa pokračuje podľa znenia ZKR účinného do 30.09.2025, ak v zmysle § 36 ods. 4 ZKR účinného do 30.09.2025 na posúdenie a vyhodnotenie zákonných prekážok, ktoré by bránili (novému) správcovi vo výkone funkcie, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS v účinnom znení, postup súdu prvej inštancie vyhodnocuje odvolací súd ako súladný s intertemporálnymi ustanoveniami. 39. Pokiaľ k záverom a právnym názorom súdu prvej inštancie odvolateľ v odvolaní zdôrazňoval, že východiskovým bodom právneho posúdenia je Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2023-35 zo dňa 03.09.2024 (ďalej aj len „Nález“) a pokiaľ odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal ignorovanie záväzného výkladu Ústavného súdu SR, odhliadnuc, že odvolateľ z Nálezu necituje, ale parafrázuje ho vlastnými slovami tak, že Nález dostáva iný zmysel a význam než aký ústavný súd skutočne vyslovil a prijal, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí k predmetnému Nálezu uviedol, že ústavný súd sa v ňom zaoberal výlučne § 36 ZKR a § 20a ZoS a nezaoberal sa aj § 7 ZoS, ktorý je podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci kľúčový, a preto súd prvej inštancie zo záverov uvedených v náleze nevychádzal. Súd prvej inštancie teda nenaznačoval, že by Ústavný súd SR právo nepoznal, tak ako konštatovanie súdu prvej inštancie odvolateľ v odvolaní rozvíja a rovnako súd prvej inštancie netvrdil, že závery Ústavného súdu SR preskúmal a má za to, že Ústavný súd SR pochybil a jeho závery sú nesprávne. 40. Odvolateľ pritom vo vzťahu k predmetnému Nálezu opomína, že Ústavný súd SR v Náleze v prvom rade zdôraznil, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou, a teda skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody, a preto sa ústavný súd aj pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa sústredil na skúmanie, či výklad a následná aplikácia relevantných procesných noriem konkurzného práva škodlivo atakovali ústavou a dohovorom garantované a sťažovateľom označené práva (ods. 15 odôvodnenia Nálezu). Rozsah posudzovania spornej otázky, t.j. či v prípade, ak bolo skutočne úmyslom zákonodarcu ustanoviť pre špeciálny subjekt náhodným výberom správcu, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, je v prípade navrhovanej výmeny správcu na prvej schôdzi veriteľov potrebné zohľadniť požiadavku, aby to bol správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov aj za predpokladu, že schôdza veriteľov navrhla iného ako správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov (ods. 21 odôvodnenia Nálezu), teda bol daný skutkovým stavom predmetnej veci, bol daný dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí okresného súdu, t.j. výkladom a následnou aplikáciou relevantných noriem konkurzného práva tak, ako ich v napadnutom rozhodnutí použil okresný súd a bol daný argumentáciou sťažovateľa v ústavnej sťažnosti. Vo veci posudzovanej ústavným súdom pritom oproti tejto súdenej veci išlo o skutkovú situáciu, kedy bola osobitou aj skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu o návrhu na výmenu správcu ako sťažovateľ [poznámka odvolacieho súdu: vymenený (pôvodný) správca], tak ani nový správca neboli (a stále nie sú, pozn.) zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, iba v oddiele správcov pre právnické osoby (ods. 21 odôvodnenia Nálezu). Ústavný súd za daných okolností konštatoval, že napadnuté uznesenie okresného súdu nepredstavuje taký zásah do účelu zamýšľaného právnou úpravou v zákone o riešení hroziaceho úpadku, ktorý si vyžaduje jeho ingerenciu (ods. 22 odôvodnenia Nálezu). Podľa ústavného súdu možno konštatovať, že výklad § 36 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 20a zákona o správcoch použitý konajúcim okresným súdom nie je arbitrárny a nie je ani výsledkom formalistickej aplikácie príslušných ustanovení. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je konzistentné a logické a jeho závery dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia vo veci sťažovateľa. Ústavný súd v okolnostiach danej veci nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali ústavnú neudržateľnosť napadnutého uznesenia. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia (ods. 24 odôvodnenia Nálezu). Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu nedošlo vo svetle námietok sťažovateľa k porušeniu základných práv sťažovateľa (ods. 25 odôvodnenia Nálezu). Zhodne so súdom prvej inštancie potom aj odvolací súd konštatuje, že v predmetnom Náleze ustanovenie § 7 ZoS predmetom výkladu a úvah ústavného súdu nebolo, a to vzhľadom na rozdielny rozsah posudzovania zákonných predpokladov pri výmene správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov, ktorý rozsah bol daný dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí okresného súdu a argumentáciou sťažovateľa uvedenou v podanej ústavnej sťažnosti. Najmä však, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2023-35 zo dňa 03.09.2024 zodpovedal právnej úprave účinnej do 30.09.2025, teda nie zneniu zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch účinného od 01.10.2025 a správne aplikovaného súdom prvej inštancie v súdenej veci. 41. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na to, že závery Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2023-35 zo dňa 03.09.2024 boli v aplikačnej praxi následne rešpektované aj konkurznými súdmi, ktoré umožnili výmenu špeciálneho správu za iného „klasického“ správcu zo zoznamu správcov, pričom poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/2/2025 zo dňa 24.06.2025 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/8/2021 zo dňa 15.03.2023, odhliadnuc, že vydanie konštatovaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I predchádzalo vydaniu predmetného Nálezu, odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia okresných súdov ako súdov prvej inštancie nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou by malo byť v súdenej veci rozhodované. Najvyššou súdnou autoritou v systéme všeobecného súdnictva je Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho ustálená rozhodovacia je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pričom do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017) a s prihliadnutím na č. 3 základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo8129/2017 zo dňa 31.10.2017). Z odvolacej argumentácie odvolateľa pritom nie je ani zrejmé, či konštatované rozhodnutia okresných súdov prípadne prešli aspoň prieskumom odvolacieho súdu. 42. Hoci do pojmu ustálená rozhodovacia prax nespadajú ani rozhodnutia odvolacích súdov, keďže súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017), odvolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/38/2025 zo dňa 21.11.2025, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu, kedy za úpravy ZKR a ZoS účinnej do 30.09.2025 prvá schôdza veriteľov v konaní podľa § 20a písm. c) ZoS sa uzniesla na výmene správcu, ktorý nebol zapísaný v oddiele špeciálnych správcov. Odvolací súd použitím systematického, logického a teleologického výkladu relevantných zákonných ustanovení so zdôraznením účelu zavedenia inštitútu špeciálneho správcu dospel k záveru, že aj podľa právnej úpravy účinnej do 30.09.2025, a to bez potreby extenzívneho výkladu § 36 ods. 4 ZKR a § 20a písm. c) ZoS, pokiaľ sa jedná o konanie podľa § 20a písm. c) ZoS, v ktorom úpadca spĺňa podmienky v tomto ustanovení uvedené, potom nielen pri ustanovení do funkcie podľa § 20a písm. c) na základe náhodného výberu súdu, ale aj pri ustanovení do funkcie na základe rozhodnutia veriteľov podľa § 36 ods. 2 ZKR, súd mohol ustanoviť len takého správcu, ktorý je zapísaný v zozname špeciálnych správcov v zmysle § 7 ods. 4 s použitím § 20 ods. 4 a § 20a písm. c) ZoS. 43. Pokiaľ odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal svojvoľný výklad § 7 ZoS s tým, že „pôvodné“ znenie § 7 ZoS neobsahovalo zákaz výmeny špeciálneho správcu za „klasického“ na návrh schôdze veriteľov, hoci súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS v účinnom znení a na ustanovenie § 7 ods. 4 ZoS v znení účinnom do 30.09.2025 odkázal len s tým, že aj do 30.09.2025 platilo rovnaké pravidlo o tom, že v každom konaní podľa § 20a písm. c) ZoS môže byť do funkcie ustanovený len správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, a to bez ohľadu na to, či ho ustanovuje súd náhodným výberom alebo je ustanovený na návrh schôdze veriteľov, pre úplnosť odvolací súd udáva, že splnenie podmienky podľa § 7 ods. 4 ZoS v znení účinnom do 30.09.2025, t.j. že v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS možno ustanoviť len správcu, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky, bolo potrebné vykladať v súlade so spôsobom vedenia oddielu špeciálnych správcov, ktorý sa vedie pre celé územie Slovenskej republiky, t.j. pre špeciálnych správcov je len jeden obvod celej SR, ktorému spôsobu vedenia oddielu špeciálnych správcov zodpovedá aj zriadenie kancelárie na území SR, t.j. bez ohľadu na jej zriadenie v konkrétnom obvode odvolacieho konkurzného (krajského) súdu. V zmysle § 7 ods. 4 v spojení s § 20 ods. 4 vety za bodkočiarkou, potom v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS bolo možné ustanoviť len takého správcu, ktorý mal zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky, pričom takýmto správcom bol ten správca, ktorý bol zapísaný v oddiele špeciálneho správcu, pretože len pri týchto správcoch podľa § 20 ods. 4 ZoS vety za bodkočiarkou sa viedol oddiel špeciálnych správcov pre celé Slovenskej republiky (jeden obvod celej SR), nie podľa obvodov odvolacích krajských súdov, ako je tomu v prípade oddielu správcov pre fyzické a právnické osoby. 44. Odvolací podporne poukazuje aj na odborný článok autora prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Špeciálny insolvenčný správca v obmedzenom režime, Justičná revue č. 1/2025, kde akceleračných impulzom k úvahe autora a diskusii bol predmetný Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2023-35 zo dňa 03.09.2024 a v ktorom autor o. i. uviedol, že ak zákon prikazuje súdu pri vyhlásení konkurzu ustanoviť špeciálneho správcu pre konkrétny druh úpadcu alebo pre konkrétne konania uvedené v § 20a ZoS je len logické, že rovnako by mal postupovať aj pri rozhodovaní o návrhu schôdze veriteľov, pretože rozhoduje v tom istom konaní a ohľadne toho istého úpadcu. Takýto bol nesporne účel vykonanej novelizácie ZoS, ktorý zaviedol inštitút špeciálneho správcu pre druhovo určených dlžníkov a druhovo určené konania. V opačnom prípade je inštitút špeciálneho správcu interpretáciou súdu pozbavený účinnosti. Úmysel zákonodarcu bol nesporne ten, aby v týchto, v kogentnom ustanovení taxatívne vymenovaných prípadoch, vykonával funkciu len špeciálny správca. Pokiaľ by mal byť špeciálny správca v konkurze vo svojej funkcii fixovaný len do prvej schôdze veriteľov, nemal by tento inštitút v konkurze zmysel. To isté platí aj pri konverzii reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. Tomuto výkladu nebráni ani citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré posudzovalo ústavnoprávne aspekty konkrétneho rozhodnutia všeobecného súdu a kde boli aj iné dôvody, pre ktoré ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti. 45. Pokiaľ odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne vyhodnotil význam a účel novely § 36 ZKR účinnej od 01.10.2025, najmä zavedenie samostatného dôvodu odmietnutia podľa písm. b), odvolací súd udáva, že si je vedomý, že dôvodová správa k zákonu sama o sebe nie je prameňom práva, avšak dôvodová správa obsahuje zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, teda dôvodová správa k zákonu je vyjadrením dôvodov, prečo ten ktorý právny predpis má byť prijatý, a preto pri výklade ustanovení, zmyslu a účelu zákona, je vhodné a možné podporne vychádzať aj z Dôvodovej správy k tomu ktorému právnemu predpisu. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.10.2025, ktorá zmena bola prijatá zákonom č. 240/2025 Z. z., právna úprava účinná od 17. júla 2022 upravila náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym alebo osobitným subjektom, t. j. dlžníkov, ktorí svojím osobitným predmetom činnosti, veľkosťou alebo spôsobom riešenia úpadku vyžadujú špeciálnu „správu“, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať správcovia zapísaní do oddielu špeciálnych správcov. V prípade týchto špeciálnych subjektov sa tak náhodným výberom ustanovuje správca, ktorý je zapísaný v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov. V konkurznom konaní však možno na rokovaní schôdze veriteľov hlasovať o výmene správcu, pričom aplikačná prax v niektorých prípadoch nesprávne aplikovala pravidlá pri výmene správcu na prvej schôdzi v týchto špecifických prípadoch. V súlade s účelom a cieľom právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút špeciálnych správcov sa tak potvrdzuje, že aj v prípade výmeny správcu na prvej schôdzi veriteľov je nutné pravidlá dotýkajúce sa ustanovenia špeciálnych správcov zachovať. Explicitne sa preto upravuje, že dôvodom pre odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je aj skutočnosť, že novým správcom, ak ide o konanie, v ktorom bol ustanovený správca z oddielu špeciálnych správcov, nie je správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov. Ak pri úprave ustanovenia § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.10.2025 aj predkladateľ v dôvodovej správe zdôraznil, že „aplikačná prax v niektorých prípadoch nesprávne aplikovala pravidlá pri výmene správcu na prvej schôdzi v týchto špecifických prípadoch“ a zdôraznil že „explicitne sa preto upravuje, že dôvodom pre odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je aj skutočnosť, že novým správcom, ak ide o konanie, v ktorom bol ustanovený správca z oddielu špeciálnych správcov, nie je správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov“, nemôže obstáť argumentácia odvolateľa, že novelou ustanovenia § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.10.2025 zákonodarca výslovne zakotvil úplne nový dôvod odmietnutia (novú skutkovú podstatu), ktorý „pôvodné“ znenie § 36 ZKR neobsahovalo a zároveň potvrdil, že táto situácia nemohla byť subsumovaná pod „pôvodný“ pojem zákonnej prekážky, inak by bolo doplnenie osobitného písmena b) nadbytočné. Ustanovenie § 36 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.10.2025 len precizuje pravidlá platné aj podľa dovtedajšej úpravy podľa účelu a zmyslu zavedenia inštitútu špeciálneho správcu pri výmene správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov a explicitná zmena § 36 ods. 4 ZKR bola vyvolaná, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, nesprávnou aplikáciou pravidiel v niektorých prípadoch pri výmene špeciálneho správcu na základe rozhodnutia prvej schôdze veriteľov, keď nový správca v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS voči špeciálnym subjektom nebol zapísaný v zozname špeciálnych správcov. Zmenou znenia § 36 ods. 4 ZKR účinnou od 01.10.2025 sa nejedná o zmenu dôvodov v procesnom postupe súdu pri rozhodovaní a posudzovaní splnenia zákonných podmienok výmeny správcu na základe rozhodnutia na prvej schôdzi veriteľov, ale sa jedná o precizovanie pravidiel, ktoré platili aj do 30.09.2025 v súlade so systematickým, teleologickým a logickým výkladom § 36 ods. 4 ZKR a zákona o správcoch, ktorý upravoval a aj upravuje zákonné predpoklady výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty pri špeciálnych subjektoch. 46. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania odvolateľa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 47. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to vzhľadom na povahu rozhodovania v konkurznom konaní. 48. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V Banskej Bystrici dňa 15. januára 2026 Mgr. Miriam Kamenská predsedníčka senátu, sudkyňa spravodajkyňa JUDr. Marián Blaha člen senátu JUDr. Martina Holecová členka senátu