(PO) HASTRA s.r.o., IČO 31606296

Pozastavuje účinky uznesenia veriteľského výboru prijatého na zasadnutí veriteľského výboru zo dňa 24.03.2026 v znení: „Veriteľský výbor ukladá správcovi Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, správcovi úpadcu HASTRA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 606 296, ako člen príslušného orgánu podľa ust. § 82 ods. 2 písm. c) a § 83 ods. 1 písm. d) ZKR záväzný pokyn v nasledovnom znení: Správca speňažení všetok majetok vo všeobecnej podstate v jeho aktuálnom znení spoločne s ostatným majetkom úpadcu HASTRA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 606 296 ako celok - podnik úpadcu vo verejnom ponukovom konaní vedenom správcom v insolvenčnom registri za podmienok uvedených v prílohe k tejto zápisnici zo zasadnutia veriteľského výboru.“

1. Uznesením č. k. 9R/1/2024 - 1128 zo dňa 07.11.2024 súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu súd ustanovil: Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821. 2. Podaním doručeným súdu dňa 07.04.2026 veriteľ úpadcu - obchodná spoločnosť VANNES, s.r.o., IČO: 46 393 820 podal návrh, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru prijaté veriteľským výborom na zasadnutí dňa 24.03.2026, pričom napádané uznesenie veriteľského výboru je podľa jeho názoru tendenčným rozhodnutím, v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Podľa názoru veriteľa predaj podniku úpadcu ako celku nemá žiadnu oporu v spisovom materiáli ani v iných dostupných skutočnostiach. Práve naopak, záujem o predaj časti majetku úpadcu prejavili viaceré spoločnosti, nehovoriac o tom, že potenciálny záujem možno očakávať aj od nájomcov nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu. V správcovskom spise sa nachádzajú návrhy spoločností Euro Credit, s.r.o. a Ingeom s.r.o. na odkúpenie súboru nehnuteľností v Ivanke pri Dunaji a súboru nehnuteľností v Žiline. Uvedené ponuky pritom neboli dôsledkom inzercie, či inej prezentácie nehnuteľností správcom, čo znamená, že o súbory nehnuteľností je záujem aj bez propagácie. Ponuky spoločnosti Euro Credit, s.r.o. a Ingeom s.r.o. boli zo strany Fenestra Construction, s.r.o. zamietnuté bez udania dôvodu. Predmetný záujem u oboch spoločností je však bez ďalšieho dôkazom, že atraktivita - a tým pádom i predpoklad vyššie výťažku, je zrejmá pri rozdelenom predaji majetku úpadcu. K rovnakému záveru dospel i správca, keď presadzoval speňažovanie majetku v rámci okruhov, ktoré pomenoval ako „areál Belá“, „areál Žilina“, či „areál Ivanka pri Dunaji“, ako vyplýva napr. i zo Žiadosti o uloženie záväzného pokynu a odporúčania o postupe speňažovania zo dňa 23.06.2025, či 14.09.2025. Spôsob speňažovania majetku formou ponukového konania pri predaji podniku ako celku podľa názoru veriteľa nemá žiadnu oporu v akejkoľvek ponuke, návrhu, či inej skutočnosti, ktorá by preukazovala výhodnosť zvoleného spôsobu speňažovania majetku. Jedná sa o svojvoľné rozhodnutie veriteľského výboru, u ktorého sú od počiatku pochybnosti o jeho snahe postupovať s najlepším úmyslom v prospech všetkých veriteľov. Tomu nasvedčujú i podmienky, za ktorých má k predaju podniku dôjsť. Veriteľský výbor reflektoval na výhrady súdu vyjadrené v uznesení zo dňa 18.03.2026 a pozmenil niektoré postupy v súvislosti so speňažovaním majetku úpadcu. V samotnej podstate však nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by eliminovala netransparentnosť a možnosť manipulácie v rámci ponukového konania, čo aj bez ďalšej argumentácie možnosť považovať za konanie v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Veriteľ poukázal na oprávnenie: príslušný orgán má právo ktorúkoľvek predloženú ponuku ktoréhokoľvek úspešného záujemcu odmietnuť aj bez uvedenia dôvodu. Hoci podľa súdu sa nejedná o neštandardnú podmienku v rámci ponukového konania, je zrejmé, že rovnaké pochybnosti o transparentnosti speňažovania majetku ako veriteľ, môžu nadobudnúť i potencionálni záujemcovia o kúpu majetku úpadcu, čo by ich mohlo odradiť. Uvedené hľadisko je preto potrebné brať do úvahy ako faktor ovplyvňujúci výťažok, a teda aj uspokojovanie pohľadávok ostatných, nezabezpečených veriteľov. Súd síce poukázal na to, že veritelia by sa v prípade nedôvodného odmietnutia ponuky veriteľským výborom mohli domáhať zrušenia takého uznesenia, takýto postup by však viedol k vyvolaniu konania o zrušení takého uznesenia, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti a uplatňovanou zásadou, aby usporiadanie pomerov nevyvolávalo ďalšie súdne konania. Namieste je tiež potrebné zdôrazniť, že odmietnutie ktorejkoľvek ponuky uchádzača sa môže uskutočniť bez uvedenia dôvodov. Tiež je potrebné uviesť, že veriteľský výbor stanovenými podmienkami naďalej zasahuje do procesu speňažovania majetku, ktorý prislúcha výlučne do právomoci správcu. Ako vyplýva z dikcie vybraných ustanovení Prílohy č. 1 k zápisnici zo zasadnutia veriteľského výboru uvedených nižšie, správca doručí obálky na zasadnutie veriteľského výboru, kde má dôjsť k ich otváraniu, pričom po otvorení budú vrátené správcovi. Veriteľ má za to, že hoci sa otváranie má uskutočniť za prítomnosti správcu, naďalej sa jedná o neoprávnené zasahovanie veriteľského výboru do procesu speňažovania. Okrem toho nie je zrejmé, kto má obálky otvárať, čo vytvára zmätočnosť celého procesu a negatívne vplýva na záujem uchádzačov o majetok úpadcu. - ponuky bude možné predkladať výlučne v listinnej podobe Správcovi, ktorý všetky jemu doručené a neotvorené ponuky, zapečatené a bez pochybností označené ako ponuky doručí na zasadnutie veriteľského výboru za účelom vyhodnotenia ponukového konania a to najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplynutia lehoty na predkladanie ponúk; za účelom vyhodnotenia ponukového konania predseda veriteľského výboru zvolá zasadnutie veriteľského výboru, otváranie obálok sa bude realizovať na zasadnutí veriteľského výboru za prítomnosti správcu a predsedu veriteľského výboru; - ponuky budú po otvorení bezodkladne poskytnuté správcovi spoločnej so zápisnicou z veriteľského výboru. Z uvedenej argumentácie podľa jeho názoru vyplýva, že neexistujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výhodnosť predaja podniku ako celku Práve naopak, existuje preukázateľný záujem o súbory nehnuteľností rozdelené podľa lokalít, kde sa nachádzajú, ktoré opodstatňujú predaj majetku úpadcu rozdelený na časti. K rovnakému záveru v konečnom dôsledku dospel i správca, ktorý ako odborne spôsobilá osoba so skúsenosťami z daného oboru tento spôsob dlhodobo presadzoval. Možno preto bez pochybností konštatovať, že pokiaľ má byť spoločným záujmom veriteľov čo najvyššie uspokojenie ich pohľadávok, zvoleným spôsobom speňažovania majetku úpadcu má byť predaj rozdelený do okruhov podľa miesta, kde sa nehnuteľnosti a tomu prislúchajúci hnuteľný majetok nachádzajú. Veriteľ má za to, že rozdelením predaja na okruhy sa priláka viac záujemcov, ako v prípade predaja celého podniku s rôznorodým zameraním. V tomto ohľade neobstojí argument, že záujemcovia o podnik môžu časť, o ktorú nemajú záujem, speňažiť. Nezáujem o niektorú časť podniku bude znamenať iba toľko, že záujemca o podnik ako celok bude prikladať tejto časti nižšiu hodnotu, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na jeho nižšej ponuke. Predaj majetku pritom môže prebiehať paralelne, čím sa dosiahne i časová efektivita. Naďalej tiež trvá na tom, že veriteľským výborom navrhovaný spôsob speňažovania naráža na absenciu podniku, ktorý by bolo možné predať ako celok, keďže chýbajú definičné znaky podniku. Judikatúra (najmä európska a súťažnoprávna) pracuje s tým, že podnik alebo jeho časť musí mať charakter fungujúceho hospodárskeho celku, resp. byť schopný pokračovať v hospodárskej činnosti. Hoci nejde o požiadavku výslovne uvedenú v § 5 Obchodného zákonníka, ide o výkladový záver súdov. Pre správne posúdenie, či sa jedná o podnik, alebo nie (aj v kontexte jeho predaja, ako to požaduje veriteľský výbor) je rozhodujúce, či hospodárska jednotka si zachováva svoju identitu a umožňuje pokračovanie činnosti. Jedným z rozhodujúcich faktorov sú zákazníci, dodávatelia, zamestnanci, goodwill, budovy, či iný majetok. Samotný predaj jednotlivých aktív preto nemusí stačiť, pretože sa skúma, či ide o prevod podniku ako „going concern“. Ako je zrejmé zo stavu úpadcu, podnik s výnimkou prenájmu nehnuteľností nevykonáva žiadnu činnosť. Ani nemôže, keďže nemá zamestnancov, ktorí by dokázali pokračovať v činnosti. V prípade nehmotných zložiek môžeme hovoriť o absencii akejkoľvek hodnoty, ktorá by mohla prispieť k vyššiemu výťažku. Obchodné meno je vzhľadom k nevysporiadaným povinnostiam či už vo vzťahu k dodávateľom alebo odberateľom skôr negatívnym faktorom. Rovnako tak goodwill, či know-how, ktoré nepredstavujú žiadnu hodnotu u podniku, ktorý sa dostal do konkurzu a zanechal miliónové dlhy a škody a ktorá je primárne viazaná na osobnú zložku. Osobná zložka reprezentovaná zamestnancami, resp. organizačnou štruktúrou fakticky neexistuje, rovnako ako reálne neexistujú zmluvné vzťahy so odberateľmi a dodávateľmi. Absentuje aj vozový park, ktorý je z predaja podniku vylúčený, ako konštatuje i samotný veriteľský výbor. Za daných okolností je preto namieste konštatovať, že celý podnik úpadcu ani nemožno predať. Nič na stave veci podľa názoru veriteľa nemôže zmeniť ani prenájom nehnuteľností, ktorý správca prezentuje ako pokračovanie v prevádzkovaní podniku. V skutočnosti podľa jeho názoru ide v zmysle § 86 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), keďže predmetom činnosti úpadcu nebol prenájom nehnuteľností ale primárne stavebná činnosť. 3. Podľa § 38 ods. 7 ZKR, každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru v insolvenčnom registri domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť. 4. Súd najskôr preskúmal včasnosť podania návrhu veriteľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru, pričom ustálil, že návrh bol podaný včas, nakoľko zápisnica bola zverejnená v insolvenčnom registri dňa 02.04.2026, účinky zverejnenia nastali dňa 03.04.2026 a návrh na zrušenie uznesenia bol doručený súdu dňa 07.04.2026, teda včas, nakoľko pondelok 06.04.2026 bol štátny sviatok, preto v zmysle § 203a ods. 2 ZKR sa koniec lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, teda utorok 07.04.2026. 5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že napadnuté uznesenie veriteľského výboru sa týka speňažovania majetku úpadcu a z toho dôvodu súd považuje za nevyhnutné zabezpečiť aj vyjadrenie správcu, ktoré je dôležité pre posúdenie potenciálneho rozporu predmetného uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Na základe uvedeného súd rozhodol o pozastavení účinkov uznesenia veriteľského výboru, a to až do rozhodnutia vo veci, pričom pri rozhodovaní zhodnotí aj vyjadrenie správcu, na poskytnutie ktorého súd správcu súčasne vyzval.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.