(PO) EX CREDIT, a.s., IČO 36572586

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 24K/15/2025-305 zo dňa 01.12.2025 potvrdzuje. II. Navrhovateľovi súd priznáva proti dlžníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

1. Mestský súd Bratislava III v odvolaním napadnutom uznesení rozhodol nasledovne: Výrokom I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka EX CREDIT, a.s., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 572 586. Výrokom II. Súd uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie. Výrokom III. Súd ustanovil do funkcie správcu: FRDS advisory, k.s. so sídlom kancelárie Skalná 9, 811 01 Bratislava, zn. správcu: S2072, IČO: 54 736 048. Výrokom IV. Súd vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu prihláškou, ktorá musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Výrokom V. Súd uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať formou individuálneho oznamu o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch európskej únie ako v Slovenskej republike v súlade s čl. 54 Nariadenia európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, prepracované znenie. Výrokom VI. Súd uložil správcovi povinnosť vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach. Výrokom VII. súd poukázal k rukám správcu úpadcu nevyplatený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v sume 1.500,- eur, vedený pod položkou denníka D19, pol. reg. 344/2025, prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu po tom, ako správca oznámi súdu číslo účtu na poukázanie preddavku. 2. Odvolaním napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil najmä s poukazom na ust. § 3 ods. 2 a 3, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 2, § 21 ods. 3, § 22 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1, § 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), Čl. 3 ods. 1 veta prvá až štvrtá Nariadenia európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20 mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie), § 2 ods. 1, ods. 3 vyhl. MS SR č. 197/2022 Z.z. nasledovne: 2.1. Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. 25K/15/2025-93 zo dňa 16.06.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2025, začal na návrh navrhovateľa - veriteľa konkurzné konanie na majetok dlžníka. 2.2. Uznesením zo dňa 28.07.2025, právoplatným dňa 29.07.2025, súd vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť a uviedol, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania. Zároveň súd poučil dlžníka, že ak neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd vyhlási na jeho majetok konkurz. 2.3. Dlžník v konaní tvrdil najmä nasledovné skutočnosti: Vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa titulom náhrady trov konania uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/218/2016-4220 zo dňa 28.03.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/49/2024-4548 zo dňa 25.09.2024, nejde o rozhodnutie o výške náhrady trov konania, ale iba o rozsah náhrady trov, a preto nemá túto pohľadávku voči dlžníkovi a táto je sporná. Dlžník ďalej neuznáva existenciu plurality veriteľov z dôvodu, že vo vzťahu k veriteľovi JUDr. Monike Marjanovič sa jedná o blízku osobu navrhovateľa (jeho sestru), a preto má dlžník za to, že z tohto dôvodu nebol ekonomicky ani právne dovolený dôvod na to, aby navrhovateľ účinne postúpil časť svojich pohľadávok, na základe čoho týmto spôsobom umelo vytvoril pluralitu veriteľov dlžníka, čo dlžník považuje za špekulatívny výkon práva, ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Dlžník nemal vedomosť o tomto veriteľovi, nakoľko oznámenie o postúpení mu nebolo doručené. K pohľadávkam ďalších veriteľov dlžník uviedol, že pohľadávka veriteľa 1/: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a veriteľa 2/: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom: Břeclav, náměstí T. G. Masaryka 2392/17, IČO: 043 55 211, Česká republika, sú tzv. podriadené pohľadávky. Dlžník ďalej tvrdil, že veriteľ 1/ a veriteľ 2/ písomne oznámili dlžníkovi, že súhlasia s dočasným nesplnením pohľadávky do 31.12.2025. Na základe uvedeného dlžník žiadal zamietnuť návrh na vyhlásenie konkurzu, eventuálne zastaviť konkurzné konanie a priznať dlžníkovi nárok na náhradu trov konania. Dlžník zároveň uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu bez pojednávania. 2.4. Súd na deň 24.11.2025 nariadil pojednávanie. Dlžník aj navrhovateľ zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a podanom návrhu. 2.5. Súd po vykonanom dokazovaní listinami založenými v súdnom spise, výsluchom právneho zástupcu dlžníka, právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa ustálil nasledovný skutkový stav: 2.6. Vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa súd ustálil, že dlžník jej spornosť neosvedčil a navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka navrhovateľa bola judikovaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/218/2016-3650 zo dňa 07.10.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/210/2022-4185 zo dňa 25.01.2023, pričom dlžník nebol úspešný v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany ani v dovolacom konaní. 2.7. K pohľadávkam veriteľov 1/ a 2/ z predložených listinných dôkazov, a to konkrétne zoznamu akcionárov dlžníka a zoznamu akcionárov spoločnosti MINIHOTOVOST, SE vyplýva, že akcionárom dlžníka je POHOTOVOSŤ, s.r.o., a akcionárom MINIHOTOVOST, SE je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Súd tak mal za preukázané, že ide o spriaznené osoby a označené pohľadávky sú podriadenými pohľadávkami. Dlžník zároveň doložil súdu písomné súhlasy veriteľov s dočasným neplnením pohľadávok dlžníka do 31.12.2025, a preto súd v ďalšom pri skúmaní platobnej schopnosti dlžníka na pohľadávky týchto veriteľov neprihliadal. 2.8. K pluralite veriteľov súd uviedol, že pluralita veriteľov je daná, pretože bolo preukázané, že dlžník má viac ako jedného veriteľa. 2.9. Zo zoznamu všetkých bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania vyplýva, že vo Fio banke, a.s. je zostatok vo výške 293,24 eur, vo VÚB, a.s., zostatok vo výške 153,58 eur. Dlžník disponoval peňažnou hotovosťou v sume 1.572,74 eur. Súčet salda k 21.06.2025 predstavoval voči navrhovateľovi sumu vo výške 959.346,31 eur. Zo zoznamu pohľadávok identifikovaných pod číslom a výškou pohľadávky, vyplýva, že dlžník eviduje peňažné pohľadávky v celkovej výške 39.650.518,55 eur voči dlžníkom, ktoré sú zdrojom zisku dlžníka. K osvedčeniu platobnej schopnosti dlžník vo svojich vyjadreniach uviedol, že vykazuje príjmy v rozsahu cca 200.000,- eur ročne. Súd konštatoval, že dlžník mal predložiť súdu zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Dlžník preto v tejto časti svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Z poslednej riadnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2024 vyplýva, že majetok dlžníka je netto 4.295 eur, výnosy z hospodárskej činnosti dosahujú 175.842,- eur a dlžník vykazuje záporné vlastné imanie vo výške -2.075.598,- eur. Súd v rámci osvedčovania platobnej schopnosti dlžníka vychádzal z informácie o stave hotovosti a stave bankových účtov a prihliadol na očakávané dosahované výsledky z hospodárskej činnosti dlžníka cca 200.000,- eur ročne, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na výšku svojich záväzkov svoju platobnú schopnosť neosvedčil. 2.10. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam účastníkov konania konkurzný súd konštatuje, že tieto síce dotvárali celkový obraz o vzťahoch medzi účastníkmi konkurzného konania, avšak pre rozhodnutie v tejto veci neboli pre konkurzný súd podstatné a rozhodujúce. 2.11. Súd po začatí konkurzného konania a z predložených listinných podkladov v súdnom spise ďalej zisťoval hodnotu majetku dlžníka, je však dôvodné domnievať sa, že dlžníkov majetok predstavujú viaceré motorové vozidlá, disponuje peňažnými pohľadávkami a súčasne, preddavok vo výške 1.500,- eur. 3. V zákonom stanovenej lehote podal dlžník proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 24K/15/2025-305 zo dňa 01.12.2025 odvolanie, v ktorom uviedol, že odvolanie podal v celom rozsahu, odôvodnil ho najmä podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a v odôvodnení uviedol: 3.1. V súvislosti s prvým a druhým konaním o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, dlžník dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že v poradí po druhom zastavení konkurzného konania si navrhovateľ bol plne vedomý, že s výnimkou spriaznených osôb dlžníka (ktoré súhlasili s odkladom splatnosti ich pohľadávok) neexistoval žiaden iný veriteľ dlžníka s omeškanou pohľadávkou viac ako 90 dní, a teda absentovala pluralita veriteľov ako základný predpoklad pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 3.2. Ku konkurznému konaniu začatému na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 29.04.2025 dlžník uviedol, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľ neuviedol nič o právnom dôvode pohľadávky JUDr. Moniky Marjanovič, rod. Plichcíkovej. Dlžník zdôraznil, že nikdy sa nenachádzal v žiadnom právnom vzťahu s advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, rod. Plichcíkovou. Dlžník poukázal na to, že v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľ neuviedol nič o tom, že by mal svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi rozdeliť a časť z nej postúpiť na tretiu osobu. 3.3. Dlžník uviedol, že až vyjadrenie navrhovateľa zaevidované do elektronického súdneho spisu dňa 09.09.2025, obsahovalo skutkové tvrdenia a doklady o postúpení časti pohľadávky z navrhovateľa na jeho právnu zástupkyňu a súčasne jeho sestru. Navrhovateľ vo svojom podaní v podstate odôvodnil rozdelenie pohľadávky a postúpenie jej časti na jeho právnu zástupkyňu a súčasne jemu blízku osobu (sestru) tým, že ho advokátka JUDr. Marjanovič zastupovala v spore voči dlžníkovi o zaplatenie pohľadávky, ktorý začal v roku 2016 a právoplatne skončil v roku 2023 a až začiatkom roku 2025 mu advokátka vyúčtovala poskytnuté právne služby. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že nemal dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie odmeny advokátky, a teda jej zaplatil tak, že na ňu rovnako začiatkom roku 2025 postúpil časť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, o ktorom od roku 2023 tvrdí, že je insolventný. Dlžník poukazuje na to, že navrhovateľ nepoprel a práve naopak potvrdil, že JUDr. Monika Marjanovič, rod. Plichcíková, je jeho sestrou, t.j. blízkou osobou. K postúpeniu pohľadávky malo dôjsť dňa 14.01.2025 na základe písomnej zmluvy. Dlžník uviedol, že sa tak stalo po tom, ako súd prvej inštancie už dvakrát zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi a navrhovateľ si bol dobre vedomý, že na to, aby mohol opätovne žiadať o vyhlásenie konkurzu, potrebuje označiť ďalšieho veriteľa, ktorý nie je spriaznenou osobou dlžníka. Dlžník uviedol, že v čase medzi postúpením časti pohľadávky a vyhlásením konkurzu nebola preukázaná existencia žiadneho iného veriteľa dlžníka nespriazneného s dlžníkom. Dlžník je preto presvedčený o tom, že k postúpeniu časti pohľadávky na zástupcu navrhovateľa a súčasne blízku osobu navrhovateľa došlo iba preto, aby navrhovateľ umelo vytvoril ďalšieho veriteľa a len preto, aby mohol podať na dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu. 3.4. Dlžník ďalej rozporuje navrhovateľov pokus o vysvetlenie ekonomického zmyslu transakcie. Podľa názoru dlžníka vyúčtovanie odmeny advokátkou JUDr. Marjanovič voči navrhovateľovi došlo až po deviatich rokoch od začatia súdneho konania a po dvoch rokoch od právoplatného skončenia konania na Krajskom súde. Podľa názoru dlžníka takéto konanie bolo účelové a došlo k nemu až po tom, čo konkurzný súd druhýkrát nevyhovel návrhu navrhovateľa. Dlžník poukazuje na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. a dodáva, že odmena advokáta je výlučne vo forme peňažného plnenia, pričom tento predpis nepripúšťa, aby klient zaplatil advokáta nepeňažným plnením. Dlžník ďalej rozporuje tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii veriteľa, pretože navrhovateľ si len od dlžníka vymohol v úhrne cca 100.000 eur. Dlžník sa ďalej vyjadruje k majetkovým pomerom navrhovateľa ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti darom, ku ktorému na rozdiel od jeho sestry nedošlo. Po ďalšie dlžník uviedol, že postúpenie pohľadávky na JUDr. Marianovič malo byť odplatné. Dlžník poukazuje na judikatúru, ktorú predostrel pred súdom prvej inštancie, z ktorej záverov vyplýva, že z hľadiska postupovania pohľadávky veriteľom krátko pred ochrannou dobou 90 dní v zmysle § 3 ods. 2 ZKR je potrebné pristupovať k návrhu na vyhlásenie konkurzu opatrne a preskúmať relevantné skutkové okolnosti predchádzajúceho podania návrhu. Nakoľko sa súd prvej inštancie s poukazom dlžníka na judikatúru týkajúcu sa práve postúpenia pohľadávky na blízke osoby a bez ekonomického opodstatnenia nevysporiadal, nedostatočne tým uznesenie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b) in eventum d) CSP. Dlžník ďalej poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/1/2018 zo dňa 14.03.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/25/2024 zo dňa 30.05.2024, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoKR/31/2014 zo dňa 27.08.2014. 3.5. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že ZKR nezakazuje postúpenie časti pohľadávky na blízku osobu a že k postúpeniu pohľadávky došlo v lehote dlhšej ako 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ide o neprípustné zjednodušujúce skutkové a práve posúdenie veci. Vyššie uvedená judikatúra a jej závery obsahujú povinnosť posúdiť postúpenie časti pohľadávky vo všetkých skutkových súvislostiach a v časovej súslednosti vrátane ekonomického účelu predmetnej transakcie. 3.6. Dlžník ďalej tvrdí, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo doručené. K tomuto tvrdeniu dodáva, že výpis/screenshot zo systému Slovenskej pošty nie je verejnou listinou. Nakoľko sa súd prvej inštancie odmietol zaoberať námietkou nedoručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, súd prvej inštancie tým nedostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil zo zisteného skutkového stavu veci nesprávne závery a aj vec nesprávne právne posúdil. Dlžník poukazuje na § 526 ods. 1 OZ. Dlžník uviedol, že právne účinky postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že ak by aj nedošlo k doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi, mal dlžník možnosť plniť navrhovateľovi, ide síce o pravdivé tvrdenie, no súdu prvej inštancie zjavne uchádza, že nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi znamená, že sa JUDr. Marjanovič nestala veriteľom dlžníka v čase viac ako 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. 3.7. Dlžník poukazuje na záver súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že ako špekulatívnym konaním sa môže javiť aj konanie dlžníka, ktorý opakovaným odkladom splatnosti od spriaznených veriteľov dosahoval stav, kedy navrhovateľ nebol schopný vymôcť svoju pohľadávku v exekučnom konaní. Takýto záver súdu prvej inštancie je podľa dlžníka arbitrárny § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 3.8. Na základe vyššie uvedených dôvodov dlžník žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd Uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 01.12.2025, č.k. 24K/15/2025-305 zmenil tak, že konkurzné konanie zastavuje. 4. Veriteľ k odvolaniu uviedol nasledovné: 4.1. Dlžník je právnickou osobou, ktorej navrhovateľ zaslal doporučene na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri, oznámenie o postúpenie pohľadávky, pričom Slovenská pošta potvrdila doručenie predmetnej zásielky, ktorá nebola vrátená doručovateľom ako nedoručená. Navrhovateľ uvádza, že oznámil postúpenie pohľadávky vo veci konajúcej exekútorke Mgr. Jane Vrličovej podaním zo dňa 29.09.2025 prílohou, ktorého tvorili Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.01.2025 spolu s doručenkou a dokladom o doručení Slovenskou poštou a.s. a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.01.2025. K podloženiu argumentácie poukazuje navrhovateľ na Elektronický súdny spis Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 48Ek/935/2023. Veriteľ tvrdí, že je to práve dlžník, ktorý účelovo koná bez ekonomického účelu, keď záväzky, ktoré eviduje voči jemu spriazneným osobám, ktoré nie je schopný uspokojiť, rieši prostredníctvom opakujúcich sa súhlasov s dočasným odložením splatnosti ich pohľadávok. A to aktuálne opäť účelovo do 31.12.2025 v snahe predísť vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Je jasné, že dlžník sa pomocou účelových opakovaných súhlasov spoločností POHOTOVOSŤ, s.r.o. a MINIHOTOVOSŤ, SE s dočasným odložením splatnosti ich pohľadávok za celé obdobie rokov 2023, 2024 a 2025 snažil iba o zastavenie konkurzných konaní. Túto skutočnosť potvrdil aj dlžník v jeho vyjadrení. Ak teda za roky 2023 a 2024 dlžník nemal záväzky voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a MINIHOTOVOSŤ, SE na základe opakovaných súhlasov týchto spoločností s dočasným odložením splatnosti ich pohľadávok a bola voči nemu od roku 2023 vedená exekúcia v prospech navrhovateľa, museli by byť zisky dlžníka vykázané za uvedené obdobie predmetom uspokojenia exekúcie navrhovateľa, čo sa však nestalo. 4.2. Veriteľ poukazuje na konanie dlžníka, ktorý účelovo uspokojuje v čase, keď je evidentne platobne neschopný, iba časť jeho veriteľov so splatnými pohľadávkami tak, aby sa vyhol vyhláseniu konkurzu s tým, že ani čiastočne neuspokojuje navrhovateľa, čím sa opakovane podľa názoru navrhovateľa dopúšťa zvýhodňovania veriteľov. 4.3. Uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33K/18/2023-1075 zo dňa 07.07.2025 rozhodol konkurzný súd o výške trov konkurzného konania a následne o sťažnosti dlžníka voči tomuto uzneseniu rozhodol Mestský Bratislava III č.k. uznesením zo dňa 30.09.2025 č.k.B1-33K/18/2023-1107 tak, že dlžníka zaviazal zaplatiť navrhovateľovi - veriteľovi v 1. rade (JUDr. Richard Plichcík, advokát) trovy konania vo výške 1.227,01 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia navrhovateľa - veriteľa v 1. rade, na účet právneho zástupcu veriteľa v 1. rade a zároveň dlžníka zaviazal uhradiť navrhovateľovi - veriteľovi v 2. rade (JUDr. Bohumil Husťák, súdny exekútor) trovy konania vo výške 404,41 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia navrhovateľa - veriteľa v 2. rade, na účet právneho zástupcu veriteľa v 2. rade, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade došlo k úhrade trov konania iba v prípade veriteľa v 2. rade - JUDr. Bohumil Husťák, súdny exekútor, opäť bez uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Všetky uvedené skutočnosti vyplývajú zo súdneho spisu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-33K/18/2023. 4.4. Navrhovateľ ďalej opätovne poukazuje na skôr ustálenú judikatúru, ktorú citoval už v jeho predchádzajúcich vyjadreniach, v zmysle ktorej dlžník, ktorému bolo oznámenie o postúpení pohľadávky bezprostredne oznámené postupcom, sa nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. 4.5. Navrhovateľ pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru voči dlžníkovi existujú aj ďalšie splatné pohľadávky, ktoré konkurznému súdu neoznačil. Navrhovateľ uvádza, že ak dlžník ako žalovaný do dnešného dňa nezaplatil súdne poplatky za podané odvolania splatné ešte v roku 2021, o ktorých bolo rozhodnuté jednak rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/210/2022-4185, 3Cob/211/2022, 3Cob/212/2022 a 3Cob/208/2022 zo dňa 25.01.2023, tak aj rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 3Cob/49/2024-4548 zo dňa 25.09.2024, má jednoznačne ďalšie peňažné záväzky, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní. 4.6. Fakt, že dlžníkovi nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, nemá vplyv na platnosť prevodu samotnej pohľadávky z hľadiska jej existencie v konkurznom konaní. Toto je v súlade s ustálenou judikatúrou (ako naznačuje odkaz na IV. ÚS 363/2022), že toto oznámenie slúži primárne na určenie osoby, ktorej má dlžník plniť. 4.7. Vo veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a preto navrhovateľ žiada odvolací súd, aby potvrdil uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 24K/15/2025-305 zo dňa 01.12.2025, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 5. V odvolacej replike dlžník uviedol nasledovné: 5.1. Navrhovateľ nepreukázal existenciu žiadneho dôkazu o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky na jeho sestru v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník ďalej poukázal na tvrdenie navrhovateľa vo vzťahu k preukázaniu postúpenia časti pohľadávky na sestru navrhovateľa, keď navrhovateľ neargumentuje tým, že postúpenie časti pohľadávky je neplatné, ale argumentuje tým, že do doručenia oznámenia o postúpení časti pohľadávky navrhovateľom dlžníkovi nenastala účinnosť postúpenia časti pohľadávky, čo znamená, že dlžník bol naďalej povinný plniť navrhovateľovi, a teda z pohľadu dlžníka nemal dlžník iného veriteľa ako navrhovateľa. 5.2. K pohľadávkam spriaznených osôb dlžník uviedol, nie je nič protiprávne na skutočnosti, ak spriaznený veriteľ dočasne predĺži splatnosť svojej pohľadávky. 5.3. K zjavnej účelovosti postúpenia pohľadávky na sestru navrhovateľa dlžník uviedol a poukázal na svoje skôr uvádzané tvrdenia. 5.4. K argumentácii navrhovateľa ohľadom údajného uhrádzania záväzkov voči iným veriteľom na úkor navrhovateľa dlžník uviedol, že takéto tvrdenia v plnej miere rozporuje. Záverom dodáva, že zaplatenie jednej z pohľadávok počas konkurzného konania naviac nie je ničím nedovoleným a je relevantnou skutočnosťou z hľadiska plurality veriteľov (IV. ÚS 72/2022). 5.5. K údajným ďalším pohľadávkam voči dlžníkovi dlžník uvádza, že sa jedná o novoty odvolacieho konania, ktoré sú neprípustné. 5.6. Dlžník zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a navrhuje, aby odvolací súd Uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 01.12.2025, č.k. 24K/15/2025-305 zmenil tak, že konkurzné konanie zastavuje. Dlžník si uplatňuje právo na náhradu trov konania tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. 6. V odvolacej duplike navrhovateľ uviedol nasledovné: 6.1. K novotám odvolacieho konania navrhovateľ uviedol, že ako žalobca žiadal podaniami zo dňa 15.08.2025 a následne 17.09.2025 Mestský súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B5-29Cb/218/2016 poskytnutie informácie v súlade s ust. § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, či bolo súdom vo veci vydané uznesenie v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch, ktorým bol žalovaný EX CREDIT, a.s. zaviazaný k náhrade trov konania štátu, nakoľko uvedené informácie nemožno z elektronického súdneho spisu vyvodiť. V žiadosti navrhovateľ ako žalobca poukázal na to, že právnej zástupkyni žalobcu bolo doručené uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-29Cb/218/2016-4727 zo dňa 30.07.2025, ktorým súd rozhodol o výške trov konania a ktorým žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 25.168,35 eur. Žalovanému v konaní vznikla povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške súdneho poplatku za podanú žalobu a zároveň za podané odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie a teda mal byť súdom vyzvaný na úhradu týchto poplatkov a následne mal byť uznesením zaviazaný k náhrade trov štátu v predmetnom konaní. Navrhovateľ ako žalobca zdôvodnil jeho žiadosť skutočnosťou, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 24K/15/2025, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 117/2025 dňa 20.06.2025 v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Richard Plichcík rozhodol konkurzný súd o návrhu žalobcu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: EX CREDIT. Na tomto základe požiadal navrhovateľ ako žalobca o zaslanie uznesenia, ktorým bol dlžník ako žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania štátu, resp. ak k vydaniu predmetného uznesenia nedošlo o vydanie uznesenia v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch. Z uvedeného bolo zrejmé, že v danom prípade existoval zákonný dôvod, aby súd dlžníka ako žalovaného zaviazal na zaplatenie v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch. Žalobca ako navrhovateľ žiadal súd o informáciu, ako súd v danom smere konal alebo koná, nakoľko tieto skutočnosti nebolo možné vyvodiť z elektronického súdneho spisu a zároveň žiadal o vydanie úradného osvedčenia o týchto skutočnostiach zo súdneho spisu, resp. zaslanie rovnopisu uznesenia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania štátu. Po podaní uvedených žiadostí zo súdneho spisu vyplývalo, že súd doručil dňa 30.09.2025 právnej zástupkyni dlžníka ako žalovaného uznesenie zo dňa 24.09.2025 č.l. 4768 spolu s príkazom na úhradu. Navrhovateľ ako žalobca podaním zo dňa 06.10.2025 žiadal súd o vydanie uznesenia na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie žalovaným, resp. žiadosť o poskytnutie informácie v súlade s ust. § 64 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. Túto žiadosť navrhovateľ ako žalobca odôvodnil skutočnosťou, že v uvedenej veci súd rozhodol uznesením zo dňa 24.09.2025 č.l. 4768, tak, že uložil žalovanému v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 27.760,50 eur. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25.01.2023, sp. zn. 3Cob/210/2022, 3Cob/211/2022. Okresný súd Bratislava V uznesením z 28.03.2023 č.k. 29Cb/218/2016-4220 potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Právoplatnosť uznesenie nadobudlo 31.10.2024. Z elektronického súdneho spisu však nebolo možné vyvodiť, či žalovaný na výzvu súdu uhradil súdny poplatok za podané odvolanie alebo súd vo veci konal ďalej, a teda postupoval v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. Na základe uvedeného žiadal navrhovateľ ako žalobca súd o zaslanie uznesenia, ktorým bol dlžník ako žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania štátu v odvolacom konaní. Podaním zo dňa 10.11.2025 navrhovateľ ako žalobca podal opätovnú žiadosť o poskytnutie informácie v súlade s ust. §64 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. Mestský súd Bratislava III podaním zo dňa 19.11.2025 zaslal navrhovateľovi ako žalobcovi stanovisko, na základe ktorého žalobca následne podaním zo dňa 21.11.2025 žiadal zaslanie kópií predmetných uznesení zo súdneho spisu, resp. o sprístupnenie v elektronickom spise a poskytnutie informácii zo súdneho spisu. 6.2. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ktoré preukázateľne vyplývajú z elektronického spisu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-29Cb/218/2016, navrhovateľ nemal v čase konania pojednávania v konkurznej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 24K/15/2025, bez svojej viny prostriedky procesného útoku resp. prostriedky procesnej obrany, ktoré by mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a to ani na pojednávaní konanom dňa 24.11.2025, a teda ide o prípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP. Na podloženie svojich tvrdení navrhovateľ poukazuje na Oznámenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-29Cb/218/2016 zo dňa 27.01.2026. Zo samotného vyjadrenia odvolacej repliky dlžníka naopak vyplýva, že dlžník pri plnej vedomosti o tom, že má okrem splatnej pohľadávky voči navrhovateľovi aj splatnú pohľadávku voči štátu od roku 2021 titulom neuhradených súdnych poplatkov, tieto skutočnosti neuviedol ani v rámci konkurzného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III B1-33K/18/2023. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru si dlžník nesplnil zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Navrhovateľ poukazuje na nesplnenú povinnosť Justičnej pokladnice prihlásiť vyššie uvedené pohľadávky štátu do prebiehajúceho konkurzu. Ako jednoznačne vyplýva z elektronického súdneho spisu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-29Cb/218/2016, tento odo dňa 26.01.2026 obsahuje doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetných uznesení datovaných 26.01.2026, z ktorých vyplýva, že uznesenia nadobudli právoplatnosť ešte v roku 2021. 6.3. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že dlžník má v čase rozhodovania odvolacieho súdu ďalšieho veriteľa, ktorý bol správcom zapísaný do zoznamu veriteľov na základe Oznámenia navrhovateľa o prevode pohľadávky zo dňa 03.02.2026. Navrhovateľ ako postupca evidoval voči jeho dlžníkovi spoločnosti EX CREDIT, a.s. pohľadávku na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33K/18/2023-1107 zo dňa 30.09.2025, ktorým bola navrhovateľa ako postupcovi v právnom zastúpení Mgr. Petra Masaroviča, priznaná náhrada trov konania v sume 1.227,01 eur. Navrhovateľ ako postupca postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2026 na postupníka Mgr. Petra Masaroviča vyššie uvedenú pohľadávku vo výške 1.227,01 eur, ktorú navrhovateľ ako postupca pred postúpením pohľadávky, prihlásil do konkurzu. Nakoľko správca konkurznej podstaty vykonal na základe Oznámenia navrhovateľa o prevode pohľadávky zo dňa 03.02.2026 zmenu v zozname pohľadávok, potvrdil tým, že boli splatené predpoklady na vstup ďalšieho veriteľa ako účastníka do konkurzného konania. 6.4. K príbuzenskému vzťahu medzi navrhovateľom ako postupcom pohľadávky a advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič ako postupníkom, navrhovateľ odkazuje na svoje predchádzajúce tvrdenia a dodáva, že existencia príbuzenského vzťahu medzi klientom a advokátom nemôže byť diskvalifikačným kritériom. 6.5. Navrhovateľ znovu uvádza, že postup navrhovateľa pri postúpení pohľadávky bol logickým vyústením situácie, keď mu vznikol dlh voči jeho advokátke titulom vyúčtovania trov právneho zastúpenia v právoplatne ukončenej veci, na čom nič nemení skutočnosť, že medzi nimi existuje príbuzenský vzťah. 7. Dlžník k odvolacej duplike uviedol: 7.1. Pokiaľ ide o vyrubený súdny poplatok za podanú žalobu, ide o záväzok, ktorý neexistoval ani ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani ku dňu začatia konkurzného konania a napokon ani ku dňu vyjadrenia dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda nejde ani o záväzok spojený s omeškaním 90 dní. Okrem toho, k tomuto uzneseniu navrhovateľ nepripojil ani doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, pretože navrhovateľ dobre vie, že voči tomuto uzneseniu prebieha sťažnostné konanie. 7.2. Pokiaľ ide o vyrubenie súdneho poplatku za podané odvolanie ešte Okresným súdom Bratislava V, ide o uznesenie č.k. 29Cb/218/2016-3783 zo dňa 12.02.2021 (t.j. spred piatich rokov), vydané vo veci, kde bol navrhovateľ žalobcom, t.j. účastníkom konania, ktorý mal kedykoľvek prístup do listinnej formy súdneho spisu. Ak si navrhovateľ spomenul na možnosť existencie takéhoto uznesenia až v odvolacom konaní (alebo na pojednávaní súdu prvej inštancie, ak ním navrhovateľ vôbec argumentoval, čo dlžník popiera), ide o zjavne oneskorené tvrdenie a dôkaz. 7.3. K záväzkom voči štátu titulom nezaplatenia súdnych poplatkov, ide o argumentáciu, ktorú navrhovateľ nepoužil pred súdom prvej inštancie. 7.4. K postúpeniu pohľadávky navrhovateľ ďalej uvádza, že postúpil ďalšiu svoju pohľadávku po vyhlásení konkurzu na advokáta, ktorý ho zastupoval aj v prvom, ako aj v aktuálnom konkurznom konaní, ide o skutočnosť, ktorá nemá žiadnu právnu relevanciu k vyhláseniu konkurzu pred týmto postúpením. Naopak táto skutočnosť svedčí o ďalšom zjavne účelovom postúpení pohľadávky s cieľom rozmnožovania radu veriteľov po vyhlásení konkurzu, čo napadol aj správca konkurznej podstaty, keď túto pohľadávku dňa 16.02.2026 v celom rozsahu poprel a na odôvodnenie uviedol nasledovné: „Správca popiera pohľadávku popretého veriteľa, čo do právneho dôvodu, a to z dôvodu spornosti aktívnej legitimácie veriteľa prihlásenej pohľadávky, nakoľko má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom, nakoľko sa jedná o úkon, ktorým dochádza k obchádzaniu zákona a takéto konanie popretého veriteľa ako aj pôvodného veriteľa JUDr. Plichcíka môže byť pravdepodobne za účelom preukázania plurality veriteľov (vyvolania zdania o pluralite veriteľov), pretože táto transakcia nemá žiadny hospodársky zmysel. V tomto smere správca odkazuje na skutkovú a právnu argumentáciu, ako aj dôkazy predložené v súdnom konaní sp. zn. 24K/15/2015. Správca má za to, že veriteľom prihlásenej pohľadávky je pôvodný veriteľ JUDr. Plichcík.“ 7.5. K postúpeniu pohľadávky na sestru navrhovateľa dlžník poukazuje na už skôr uvedené tvrdenia. 7.6. Záverom dlžník uvádza, že s jeho argumentáciou ohľadom účelovosti postúpenia časti pohľadávky z navrhovateľa na jeho sestru sa v plnom rozsahu stotožnil aj správca konkurznej podstaty dlžníka, keď pohľadávku JUDr. Marjanovič v celom rozsahu dňa 16.02.2026 poprel. 8. Navrhovateľ následne uviedol, že správca síce poprel pohľadávky JUDr. Marjanoviča a Mgr. Masaroviča, ale obaja podali žaloby o určenie pravosti pohľadávok. Z dôvodu čiastočného popretia podal žalobu aj navrhovateľ. Zároveň oznámil, že sa už konala prvá schôdza veriteľov. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP, § 196a ZKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné vo výroku I. a súvisiacich výrokoch II. až VII. potvrdiť ako správne. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. 10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery, ktoré odvolací súd odkazuje a sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Podľa § 3 ZKR: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,1 ) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. (4) Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie,1aa) a b) ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe. 15. Podľa § 19 ZKR: (1) Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil, d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. (2) Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. (3) Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo. (4) Ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa § 12 ods. 2 a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady na vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) a nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2, súd vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu. Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje. Zložený preddavok súd poukáže správcovi ustanovenému podľa § 106c a tento preddavok slúži ako záloha na činnosť správcu v malom konkurze. 16. Podľa § 22 ZKR: (1) V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. (2) Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. 17. Podľa §23 ZKR: (1) Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. (2) Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne. 18. Podľa § 196 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. Podľa § 197 ods. 8 ZKR: V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 20. Podľa § 197 ods. 1 ZKR: V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné. 21. Podľa § 198 ods. 1 ZKR: Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. 22. Podľa § 102 ods. 2 ZKR: Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. 23. Podľa čl. 5 CSP: Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 24. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka podľa § 19 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), keď dospel k záveru, že dlžník je v úpadku v dôsledku platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Dlžník v podanom odvolaní, ako aj v jeho následných vyjadreniach, namieta že osvedčil svoju platobnú schopnosť. Poukazuje na podľa jeho názoru šikanózne správanie navrhovateľa, účelové rozdelenie pohľadávky navrhovateľa v prospech spriaznených osôb bez hospodárskeho významu, spochybňuje existenciu plurality veriteľov a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konkurzné konanie zastaví. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia ako správneho, pričom poukázal na existenciu viacerých splatných a neuhradených záväzkov dlžníka, vrátane pohľadávok z titulu nezaplatených súdnych poplatkov. Navrhovateľ a dlžník v odvolacom konania rozsiahlo argumentovali vo vzťahu k pluralite veriteľov, ktorá je nevyhnutá na posúdenie úpadku dlžníka a teda dôvodnosť vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. 25. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na existenciu záväzkov dlžníka z titulu nezaplatenia súdnych poplatkov vyrubených uzneseniami. Dlžník v odvolacom konaní nepreukázal, že súdne poplatky zaplatil, ale s odkazom na ust. § 19 ods. 3 ZKR sa podľa neho jedná na strane navrhovateľa o neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. 26. Odvolací skúmal splnenie predpokladov pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, najmä pluralitu veriteľov, pričom je viazaný skutkovým stavom v zmysle § 19 ods. 3 ZKR, t.j. rozhodujúcim stavom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, čiže k 01.12.2025. 27. Odvolací súd vo veci rozhoduje uznesením, pričom nemá za preukázané, že sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie pojednávania podľa § 197 ods. 1 ZKR, t.j. odvolací súd nevzhliadol dôvody pre vykonanie dokazovania na pojednávaní odvolacieho súdu, pričom ani samotný ZKR taký procesný postup nepredpokladá. 28. „Odvolací súd vychádza zo stavu v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto je právne irelevantné, či došlo k zmene majetkových či iných pomerov na strane dlžníka alebo nastanú iné skutočnosti u iného účastníka po vydaní rozhodnutia konkurzného súdu.“ ( Komentár k ZKR k § 19,, C H BECK, Ďurica M., 2021, str. 160). Z ustanovenia § 19 ods. 3 ZKR nevyplýva, že sú v odvolacom konaní vylúčené novoty ani doplnenie dokazovania novými listinami. Rozhodujúce je však zisťovanie skutkového stavu, a teda plurality veriteľov k 01.12.2025. Odvolacie konanie v konkurzných veciach má preskúmavací charakter, aj keď s osobitnými pravidlami ZKR. Ustanovenie § 19 ods. 3 ZKR modifikuje nie prípustnosť novôt, ale ich obsahový rozsah. V tomto prípade je totiž prípustné vykonanie dôkazu listinami preukazujúcimi existenciu pohľadávky ku dňu rozhodnutia (01.12.2025). 29. Odvolací súd týmto uznesením rozhodol na podklade zisteného skutkového stavu konkurzným súdom v znení všetkých listín založených v súdnom spise ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie a doplnil dokazovanie listinami založenými do súdneho spisu v odvolacom konaní, ktoré sa viazali k zisťovaniu skutkového stavu ku dňu 01.12.2025, a to: - uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/218/2016-3783 zo dňa 12.02.2021 o uložení povinnosti dlžníkovi na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 27.690,50 eur za odvolanie proti rozsudku, uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/218/2016-3784 zo dňa 12.02.2021 o uložení povinnosti dlžníkovi na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 5,00 eur za odvolanie proti uzneseniu, obe doručené súdu s vyjadrením k odvolaniu dňa 23.01.2026 bez doložky právoplatnosti, - oznámenie o prevode alebo prechode pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky Mgr. Peter Masarovič, - oznámenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 19.11.2025 adresované JUDr. M. Marjanovič, advokátke, že v prípade nezaplatenia súdnych poplatkov vyrubených vyššie uvedenými rozhodnutiami, budú postúpené na vymáhanie Justičnou pokladnicou, doručené súdu dňa 12.2.2026. Súčasne súd uviedol, že k úhrade súdnych poplatkov nedošlo z dôvodu podania sťažnosti žalovaného voči uzneseniu. - oznámenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2026 adresované JUDr. M. Marjanovič, advokátke, že jej súd zasiela uvedené uznesenia a sťažnosť žalovaného zo dňa 24.09.2025. Zároveň súd uviedol, že o sťažnostiach súd rozhodol tak, že sťažnosti zamietol a súdne poplatky boli dané na vymáhanie Justičnej pokladnici dňa 27.01.2026. - Doložky právoplatnosti uznesení, ktoré boli vytvorené dňa 26.01.2026 s právoplatnosťou 19.05.2021. 30. Odvolací súd vykonal dokazovanie uvedenými listinami, nakoľko je nimi zisťovaný skutkový stav k 01.12.2025 a sú prípustnými novotami v odvolacom konaní. Podľa doložiek právoplatnosti vytvorených počas odvolacieho konania t.j. dňa 26.01.2026, bola uzneseniami dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť súdne poplatky vo výške 27.690,50 eur a 5,00 eur, ktoré dlžník nezaplatil. Podľa vyjadrenia súdu boli nezaplatené súdne poplatky dané na vymáhanie Justičnou pokladnicou dňa 27.01.2026. Skutočnosť, že predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť už dňa 19.05.2021 (spätne), nebráni uplatneniu dôkazov ako novôt v odvolacom konaní, nakoľko doložka právoplatnosti bola vytvorená v odvolacom konaní v nadväznosti na rozhodnutie o opravnom prostriedku, ktorý dlžník proti uzneseniam podal. Dlžník zaplatenie súdnych poplatkov nepreukázal. Pre odvolací súd teda bolo rozhodujúce, že ku dňu 01.12.2025 pohľadávky z titulu nezaplatenia súdnych poplatkov vo vyššie uvedenej výške, na základe uznesení právoplatných dňa 19.05.2021, existovali a teda preukazujú existenciu ďalšieho veriteľa v zmysle § 3 ods. 2 ZKR. Skutočnosť, že pohľadávky neboli prihlásené v konkurze v základnej prihlasovacej lehote prihláškou, nemá vplyv na posudzovanie plurality veriteľov. 31. Odvolací súd v súlade s § 366 písm. d) CSP konštatuje, že navrhovateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, mohol použiť v odvolacom konaní, nakoľko ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže doložky právoplatnosti boli vyznačené až počas odvolacieho konania. 32. Pohľadávka navrhovateľa, z ktorej vyvodzuje postavenie veriteľa, je právoplatne judikovaná. Táto skutočnosť má zásadný význam pre posúdenie tvrdení dlžníka o šikanóznom výkone práva na strane navrhovateľa. Samotné uplatnenie judikovanej pohľadávky v konkurznom konaní nemožno považovať za šikanózne. Nejedná sa o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. 33. Postúpenie časti pohľadávky na osobu blízku navrhovateľovi nie je zakázané. Z § 3 ZKR nevyplýva zákaz postúpenia pohľadávky na blízku osobu, a ani domnienka špekulatívneho vytvárania plurality veriteľov. Podstatné je, či ide o reálne existujúcu a splatnú pohľadávku ku dňu rozhodovania konkurzného súdu. Tým, že navrhovateľ pohľadávku čiastočne postúpil na tretiu osobu, t.j. „rozdelil“ , bolo potrebné skúmať v zmysle § 3 ZKR, či sa jedná o jednu alebo viac pohľadávok pre účely posudzovania platobnej schopnosti dlžníka. Zákon umožňuje postúpenie pohľadávky 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a podľa toho nastavuje pravidlá pre zisťovanie plurality veriteľov pri právnických osobách, preto skúmanie šikanózneho výkonu práva je potrebné posudzovať v predmetnej veci s ohľadom všetky okolnosti prípadu. Samotné postúpenie pohľadávky na spriaznenú osobu bez preukázania ďalších relevantných okolností nezakladá šikanózne vytváranie plurality veriteľov, ani dôvod na zastavenie konkurzného konania. Z ustanovenia § 3 ZKR postúpenie pohľadávky na blízku osobu nie je zakázané a teda ani sankcionované nedostatkom plurality veriteľov. 34. Odvolací súd konštatuje, že samotná existencia príbuzenského vzťahu medzi postupcom a postupníkom, ako ani časové zaradenie postúpenia pohľadávky, nezakladajú automatický záver o šikanóznom výkone práva alebo o obchádzaní zákona, osobitne ak blízka osoba poskytla postupcovi právne služby, t.j. boli v odplatnom právnom vzťahu. ZKR takýto zákaz neustanovuje a vznik plurality veriteľov nemožno hodnotiť len na základe subjektívnych pocitov účastníkov. V tomto štádiu konania nebolo preukázané, že by postúpenie pohľadávky bolo neplatné, resp. preukázané skutočnosti zakladajúce neplatnosť právneho úkonu. 35. Predchádzajúce zastavenie konkurzného konania neodôvodňujú šikanóznosť výkonu práva na strane navrhovateľa. Predmetom konkurzného konania je skúmanie splnenia zákonných predpokladov pre vyhlásenie konkurzu v čase rozhodovania konkurzného súdu a v prípade zamietnutia návrhu, príp. zastavenia konkurzného konania, po zmene skutkového stavu, ZKR nevylučuje opätovné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a preskúmanie splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 36. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že samotné oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na posudzovanie plurality veriteľov. Oznámenie postúpenia má význam predovšetkým z hľadiska určenia osoby oprávnenej prijať plnenie, nie z hľadiska platnosti samotného postúpenia. Dlžník sa o existencii viacerých veriteľov dozvedel najneskôr oboznámením sa s návrhom na vyhlásenie konkurzu a mal možnosť pohľadávky uhradiť, čím by spôsobil zánik plurality veriteľov. Odvolací súd zdôrazňuje, že oznámenie postúpenia pohľadávky má význam predovšetkým z hľadiska určenia osoby oprávnenej prijať plnenie so zachovaním účinkov splnenia záväzku dlžníka. Prípadné nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na platnosť samotného postúpenia pohľadávky, ani na vznik postavenia postupníka ako veriteľa pre účely posudzovania plurality veriteľov podľa § 3 ods. 2 ZKR. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje uvedenú námietku dlžníka za nedôvodnú pre rozhodnutie o úpadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v ods. 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Samotné oznámenie/neoznámenie o postúpení pohľadávky nemá vplyv na posudzovanie plurality veriteľov v konkurznom konaní. 37. Postúpenie časti pohľadávky po vyhlásení konkurzu, t.j. po 01.12.2025 je bez právneho významu a nie námietkou, ktorá by mohla odvolateľovi privodiť iné rozhodnutie. 38. Samotné popretie prihlásených pohľadávok správcom a čiastočné popretie pohľadávky navrhovateľa po vyhlásení konkurzu, rovnako nemá vplyv na správnosť rozhodnutia konkurzného súdu. O dôvodnosti popretia pohľadávky, t.j. či popierací prejav správcu, súd rozhoduje výlučne v incidenčnom konaní. 39. Odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že spriaznený veriteľ predĺži splatnosť svojej pohľadávky, nie je sama osebe protiprávna. Pre posúdenie úpadku je však rozhodujúce, či ku dňu rozhodovania konkurzného súdu existovali aspoň dve splatné peňažné pohľadávky rôznych veriteľov po dobu dlhšiu ako 90 dní, čo bolo v danom prípade splnené. 40. Odvolací súd nezistil absenciu plurality veriteľov a konštatuje platobnú neschopnosť, a teda úpadok dlžníka ku dňu 01.12.2025 tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, s odôvodnením sa stotožňuje, pričom doplňuje skutkový stav aj o existenciu ďalšej pohľadávky z titulu nezaplatenia súdnych poplatkov Slovenskej republike v zmysle právoplatných uznesení uvedených vyššie. Odvolací súd má pluralitu veriteľov k 01.12.2025 za preukázanú, a teda dlžník je v úpadku v zmysle § 3 ZKR formou platobnej neschopnosti. Odvolací súd nezistil na strane navrhovateľa šikanózne konanie, ktoré by bránilo vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané , že dlžník nie je schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. 41. Vzhľadom na to, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom, odvolací súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako správne podľa §387 ods. 1 CSP, nakoľko boli splnené zákonné predpoklady pre vyhlásenie konkurzu a teda súd aj následne v súvisiacich výrokoch II. až VII. rozhodol o uznaní za hlavné insolvenčné konanie, ustanovení správcu, poučení a vyzvaní veriteľov, uložení povinností správcovi, zúčtovaní preddavku, pričom konkrétne odvolacie námietky voči výroku II. až VII. nesmerovali. 42. Odvolací súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 CSP, § 262 CSP a § 396 CSP v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP neboli zistené. 43. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je prípustné (§ 198 ods. 1 tretia veta ZKR).