(PO) NOVIS Poisťovňa a.s., IČO 47251301

Súd začína konkurzné konanie na majetok dlžníka: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301.

1. Návrhom, podaným a osobne doručeným súdu dňa 25.06.2026 sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. 2. Dlžník sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril v rozsiahlom podaní, doručenom súdu dňa 30.06.2026 spolu s prílohami, pričom s návrhom na vyhlásenie konkurzu nesúhlasí. 3. Súd preskúmal návrh navrhovateľa ako aj vyjadrenie dlžníka a konštatuje nasledovné. 4. Podľa § 11 ods. 1 vety prvej, druhej a tretej zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. 5. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre. 6. Podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné c) Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave. 7. Podľa § 20a písm. c), bod 1. zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitný predpis10a) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: c) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, 1. ktorá je finančnou inštitúciou podľa § 4 ods. 4. 8. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo. 9. Podľa § 196a ods. 5 ZKR, príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie. 10. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. 11. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada; to neplatí, ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 176 ods. 1. 12. Podľa 176 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia“) je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27) Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu8a) je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových sitácií.8a) 13. Podľa § 176 ods. 4 ZKR, o návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje. 14. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom. 15. Podľa § 13 ods. 1 vety prvej a druhej ZKR, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. 16. Podľa § 14 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov; súd nemôže odmietnuť návrh len z dôvodu chýbajúcich údajov v prílohách, ktoré nemajú vplyv na posúdenie zákonom ustanovených náležitostí návrhu. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri. 17. Podľa § 14 ods. 3 ZKR, konkurzné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania. 18. ZKR má niektoré osobitné ustanovenia o konkurznom konaní, ak je dlžníkom subjekt s osobitným predmetom podnikania. Na konkurz uvedených subjektov sa použijú ustanovenia § 1 až 103, ak nie je odlišná právna úprava v § 176 až 181 a § 183 až 193, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami a majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v § 1 až 103. Osobitné ustanovenia sa týkajú spôsobu oznamovania vyhlásenia konkurzu, zloženia veriteľského výboru, účinkov vyhlásenia konkurzu na účastníkov platobného systému, uspokojovania veriteľov v konkurze vyhláseného na majetok banky alebo pobočky zahraničnej banky. V tejto časti je obsiahnutá aj úprava zmluvy o záverečnom vyúčtovaní ziskov a strát vrátane účinkov vyhlásenia konkurzu na túto zmluvu. 19. Samostatnú časť predstavuje úprava konkurzu finančnej inštitúcie so sídlom alebo pobočkami na území členských štátov a ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. 20. Vzhľadom na osobitný právny režim týchto subjektov so špecifickým predmetom podnikania nie je možná reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie podľa tretej časti zákona. Reštrukturalizácia týchto subjektov sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov (BankZ, PoiZ). 21. Medzi subjekty s osobitným predmetom podnikania, na ktoré sa aplikujú osobitné ustanovenia, patrí: a) slovenská finančná inštitúcia, ktorou je - banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, b) ďalšie subjekty s osobitným predmetom podnikania: prevádzkovateľ platobného systému, ktorým nie je Národná banka Slovenska, centrálny depozitár, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, platobná inštitúcia, poskytovateľ platobných služieb v obmedzenom rozsahu, poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte, ak ide o právnickú osobu, zdravotná poisťovňa, veriteľ podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie, ak nejde o slovenskú finančnú inštitúciu, poskytovateľ služieb kryptoaktív, emitent tokenov, c) európska finančná inštitúcia, ktorou je, právnická osoba s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so sídlom v inom členskom štáte, d) zahraničná finančná inštitúcia, ktorou je právnická osoba so sídlom v inom ako členskom štáte Európskej únie, ktorá má obdobný predmet činnosti ako slovenská finančná inštitúcie a na území Slovenskej republiky má zriadenú pobočku. 22. Právne pomery poisťovní a zaisťovní sú upravené v zákone o poisťovníctve. Poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Zaisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb vrátane pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch. 23. Vzhľadom na špecifický predmet podnikania uvedených právnických osôb, komentované ustanovenie osobitne upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na ich majetok. Na určenie osôb, ktoré môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na uvedené subjekty sa nevzťahujú ustanovenia KR, ktoré upravujú všeobecne aktívnu vecnú legitimáciu (k aktívnej vecnej legitimácii pozri komentár k § 11). Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok uvedených subjektov má výlučne: príslušný orgán dohľadu, nútený správca a Rada pre riešenie krízových situácií. 24. Orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska a právna úprava dohľadu je obsiahnutá najmä v zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenia o dohľade sú obsiahnuté aj v zákonoch, ktoré upravujú právne pomery jednotlivých subjektov, ktoré podliehajú dohľadu. 25. Na návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva orgán dohľadu alebo nútený správca, sa vzťahuje ustanovenie § 11 ods. 1, ktorý stanovuje povinnosť podať návrh na príslušný súd, ako aj ustanovenie § 12 ods. 1, ktorý sa odvoláva na príslušné ustanovenia CSP ohľadne všeobecných náležitostí podania na súd. Žiadne iné obsahové náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva orgán dohľadu alebo nútený správca zákon explicitne nestanovuje, a preto ich súd nemôže vyžadovať. Tým, že na núteného správcu prechádza medzi iným pôsobnosť štatutárneho orgánu dlžníka, je možné na ním podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva, primerane aplikovať ustanovenia zákona o dlžníckom návrhu. Tento záver už neprichádza do úvahy pri návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva Národná banka Slovenska, ktorý ako orgán dohľadu má postavenie orgánu verejnej moci. Návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva orgán dohľadu, nie je návrhom ani dlžníckym a ani veriteľským. Každý navrhovateľ musí preukázať dôvodnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda osvedčiť existenciu úpadku dlžníka. Je na navrhovateľovi, aké ďalšie skutočnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedie a ako ich preukáže listinami alebo inými dôkaznými prostriedkami. 26. Orgán dohľadu a nútený správca akoby nahrádzali povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tým, že samotný dlžník nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemôže mať ani povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11, a preto sa naňho nemôže aplikovať sankcia za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu stanovená v § 11. Rovnako nie je možná aplikácia ustanovenia § 11a, ktorá upravuje zodpovednosť za škodu pôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. 27. Tým, že zákon odobral aktívnu vecnú legitimáciu samotným dlžníkom, ale aj veriteľom tohto dlžníka, musíme prísť k záveru, že orgán dohľadu a nútený správca, ktorí majú výlučnú aktívnu legitimáciu, majú zároveň aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník v úpadku, či už vo forme platobnej neschopnosti alebo v predlžení. Nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu by nositelia výlučnej aktívnej vecnej legitimácie de facto vyňali uvedené subjekty z pôsobenia KR. Ide o plnenie povinnosti „náhradným spôsobom“, a preto ani v tomto prípade neprichádza do úvahy zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu stanovenú v § 11, 11a. 28. O návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podá príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca, alebo iná osoba, ktorá má aktívnu vecnú legitimáciu, súd koná ako o návrhu dlžníka, pretože zákon ho považuje z hľadiska postupu súdu za návrh dlžníka. Dikcia zákona, podľa ktorej súd koná ako o návrhu dlžníka, znamená predovšetkým to, že súd nemusí nariaďovať pojednávanie ako pri veriteľskom návrhu, pričom úpadok dlžníka sa predpokladá. Aj v týchto prípadoch by súd mal vyzvať dlžníka na vyjadrenie. 29. Súd v týchto konaniach neustanovuje predbežného správcu. Zákon zrejme pri týchto subjektoch predpokladá existenciu majetku potrebného na úhradu trov konania. 30. Obdobie od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do rozhodnutia o ňom tvorí prvé štádium konania o tomto návrhu (ktoré predchádza začatiu samotného konkurzného konania), ktoré sa vyznačuje prísnou formálnosťou. Súd v tomto štádiu preskúmava procesné podmienky na konanie (najmä právomoc, príslušnosť - vecnú, kauzálnu, miestnu, procesnú subjektivitu dlžníka a v prípade veriteľského návrhu aj navrhovateľa), formálne a obsahové náležitosti podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu a vecnú legitimáciu (a to v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu tak aktívnu ako aj pasívnu). 31. Súd v prejednávanej veci nezistil, že by procesné podmienky na začatie a vedenie konkurzného konania neboli splnené. Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na Okresný súd Nitra, keďže dlžníkom je finančná inštitúcia - poisťovňa (§ 196a ods. 2 písm. c/ ZKR, v spojení s § 20a písm. c), bod 1. zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch). Okresný súd Nitra je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konkurzné konanie (§ 196a ods. 2 písm. c/, ods. 4, ods. 5 ZKR). V zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 ZKR má právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie výlučne slovenský súd. Podľa ustanovenia § 20a písm. c) bod 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, ktorá je finančnou inštitúciou podľa § 4 ods. 4. V zmysle ustanovenia § 196a ods. 2 ZKR vyplýva, že na konkurzné konanie voči dlžníkovi, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, je kauzálne príslušný Okresný súd Nitra. 32. Dlžník (§ 62 ods. 1 Obchodného zákonníka) má procesnú subjektivitu. 33. Čo sa týka náležitosti podaného návrhu, súd uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje všeobecné náležitosti podania (stanovené v § 127 CSP v nadväznosti na § 12 ods. 1 ZKR a § 176 ods. 1 ZKR). 34. Navrhovateľ ako orgán dohľadu v súlade s § 12 ods. 2 v spojení s § 176 ods. 1 ZKR v návrhu (v spojení s listinami pripojenými k nemu) preukázal dôvodnosť podania návrhu, a to tým že je orgánom dohľadu nad poisťovníctvom a dlžník je finančnou inštitúciou - a to poisťovňou, ktorej bolo odobraté povolenie, čím navrhovateľ splnil podmienku podania návrhu podľa § 12 ods. 1 v spojení s § 176 ods. 1 ZKR. 35. Podľa § 182 ods. 1 ZKR, konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona. 36. Konkurz slovenských finančných inštitúcií je z hľadiska systematiky zaradený do šiestej časti ZKR, a to konkrétne do prvého oddielu s názvom „Osobitné ustanovenia pre konkurz finančných inštitúcií...". Ustanovenia šiestej časti ZKR pritom komplexne neupravujú podmienky konkurzu vedeného na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ale ustanovujú jednotlivé odchýlky od všeobecnej úpravy konkurzného konania (§ 11 až § 107b ZKR). Na konkurzné konanie vedené proti slovenskej finančnej inštitúcii sa tak aplikujú normatívne 2 pravidla platné všeobecne pre konkurz podľa druhej časti ZKR s modifikáciami, ktoré sú uvedené v šiestej časti ZKR. 37. Z ustanovenia § 176 ods. 1 ZKR je možné identifikovať, ktoré subjekty možno subsumovať pod pojem „slovenskej finančnej inštitúcie“. 38. Podľa § 176 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia") je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu. Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových situácií. 39. Slovenskou finančnou inštitúciou je tak banka, inštitúcia elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňa alebo zaisťovňa. 40. Zo znenia ustanovenia § 176 ods. 1 ZKR jednoznačne vyplýva, že jedinou normatívnou podmienkou pre vznik aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie je skutočnosť, že takýto návrh musí smerovať voči slovenskej finančnej inštitúcii. Subjekt, voči ktorému takýto návrh na vyhlásenie konkurzu smeruje, tak musí v čase rozhodovania konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu spĺňať definičné znaky banky, inštitúcie elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovne alebo zaisťovne. 41. Z vyššie uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne ako slovenskej finančnej inštitúcie. Uvedené potvrdzuje aj komentár k ZKR, podľa ktorého: „Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok uvedených subjektov má výlučne: - príslušný orgán dohľadu, - nútený správca, - Rada pre riešenie krízových situácií. Orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska a právna úprava dohľadu je obsiahnutá najmä v zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov." 42. Skutočnosť, že Dlžník spĺňa definíciu pojmu „slovenská finančná inštitúcia" jednoznačne vyplýva z právnej úpravy a nižšie uvedených skutočností. 43. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti bolo Dlžníkovi udelené rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. ODT-13166/2012-16 zo dňa 03. 10. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2013 v znení osvedčenia č. ODT-14020/2015 vydaného Národnou bankou Slovenska dňa 10.12. 2015. 44. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP" alebo „Zákon o poisťovníctve"), poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3). 45. Rozhodnutím Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom, úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa ako útvaru príslušného na konanie a rozhodovanie v prvom stupni zo dňa 31.10. 2022, č. spisu: NBS1-000-073-774, č. záznamu: 100-000-413-341 v spojení s rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska ako druhostupňového orgánu príslušného na rozhodnutie zo dňa 01. 06. 2023, Č. spisu: NBS1-000-079-406, č. záznamu: 100-000-524-310 bolo Dlžníkovi odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v celom rozsahu. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 06. 2023.Podľa ustanovenia § 159 ods. 1 ZP: „Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo odo dňa zániku tohto povolenia nesmie právnická osoba, ktorej bolo odobraté alebo jej zaniklo také povolenie, vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu či nnosť o krém či n n ostí, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov," 46. Podľa ustanovenia § 189 ods. 2 ZP, právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo toto povolenie, vykonáva činnosti podľa $ 159 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na takú právnickú osobu nevzťahujú. 47. Zo znenia ustanovenia § 159 ods. 1 ZP v spojení s ustanovením § 189 ods. 2 ZP jednoznačne vyplýva, že právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, naďalej vykonáva poisťovaciu činnosť, a to v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov. Z uvedeného vyplýva, že aj po zániku alebo odobratí povolenia na výkon poisťovacej činnosti postupuje táto právnická osoba pri uvedených poisťovacích činnostiach ako poisťovňa. 48. Dlžník, právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie, je poisťovňou - osobou vykonávajúcou poisťovaciu činnosť, a to až do úplného vyrovnania svojich pohľadávok a záväzkov, a teda slovenskou finančnou inštitúciou v zmysle ustanovenia § 176 ods. 1 ZKR. 49. Ustanovenie § 176 ods. 1 ZKR používa pojem „poisťovňa", ktorý bližšie nedefinuje, a preto je potrebné aplikovať zákon o poisťovníctve, ako predpis upravujúci právne pomery poisťovní,2 a teda na všetky subjekty regulované Zákonom o poisťovníctve. Zákon o poisťovníctve v ustanovení § 4 ods. 1 definuje poisťovňu ako „právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu" a následne ako definičné nevyhnutný terminus technicus používa pre poisťovňu s odobratým povolením označenie právnická osoba s odobratým povolením. Uvedené rozlíšenie má výlučne legislatívno-technický význam pre odlíšenie štádia existencie, v ktorom sa poisťovňa, t. j. subjekt s odobratým povolením ale existujúcimi poistnými záväzkami pre potreby Zákona o poisťovníctve, nachádza. Uvedené preukazuje o. i. aj znenie ustanovenia § 189 ods. 2 ZP, z ktorého explicitne vyplýva diferenciačný znak medzi „poisťovňou" a „právnickou osobu s odobratým povolením, ktorá vykonáva činnosť ako poisťovňa", ktorým je v prípade druhého menovaného výlučne absencia povinnosti predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa ZP. Medzi tieto informačné povinnosti (predkladanie účtovných výkazov, štatistických výkazov a hlásení podľa ZP) pritom nemožno subsumovať iné povinnosti Dlžníka ako poisťovne, vrátane povinnosti poskytovať orgánu dohľadu súčinnosť pri výkone dohľadu podľa Zákona o NBS a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že tým, že zákonodarca plnenie týchto povinností považoval za potrebné vylúčiť, jasne indikoval, že inak sa relevantné ustanovenia právnej úpravy na poisťovňu s odobratým povolením vzťahujú, pričom zákonodarca aplikáciu ustanovenia § 176 a nasledujúcich ZKR nevylúčil. Diferenciácia subjektu s povolením as odobratým povolením pre účely výkazníctva nezakladá zmenu v povahe subjektu pre účely ustanovenia § 176 ods. 1 ZKR. 50. Špecifické postavenie poisťovne s odobratým povolením pritom vyplýva aj z faktického charakteru danej situácie, kedy takýto subjekt naďalej vystupuje v poistných vzťahoch ako poisťovňa (hoc s odobratým povolením), naďalej disponuje existujúcim poistným kmeňom, až do momentu vyrovnania všetkých záväzkov a pohľadávok, pričom iná entita ako poisťovňa takýto poistný kmeň spravovať (fakticky ani právne) nemôže. V posudzovanom prípade preto platí, že na právnickú osobu, ktorá do konkurzu vstupuje po odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, je potrebné hľadieť ako na špecifickú spoločnosť, ktorej vo vzťahu k svojim klientom plynú záväzky z komplexných a zložitých poistných právnych vzťahov vzniknutých počas pôsobenia danej poisťovne na finančnom trhu, a teda ako na poisťovňu, resp. finančnú inštitúciu pre účely ZKR, na ktorú sa vzťahujú osobitné ustanovenia šiestej časti ZKR. Účelom špeciálnych ustanovení konkurzu týkajúcich sa finančných inštitúcií v tejto situácii je, rovnako ako pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne s existujúcim povolením, uspokojenie pohľadávok klientov a obchodných partnerov vzniknutých počas výkonu poisťovacej činnosti na základe povolenia Národnej banky Slovenska. 51. Poisťovňa s odobratým povolením je na základe gramatického výkladu slovenskou finančnou inštitúciou podľa ustanovenia § 176 ods. 1 ZKR, a to až do okamihu úplného ukončenia činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov v súlade s ustanovením § 159 ods. 1 ZP. 52. Poisťovňu s odobratým povolením je potrebné považovať za finančnú inštitúciu aj v zmysle logického výkladu. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 ZP „právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť" je poisťovňou. Poisťovaciu činnosť nemôže vykonávať žiadna iná právnická osoba okrem poisťovne. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 13 ZP sa poisťovacou činnosťou rozumie „podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky." Rovnako tak v zmysle ustanovenia § 159 ods. 1 ZP, aj poisťovňa - právnická osoba po odobratí povolenia vykonáva poisťovaciu činnosť, a to v zúženom rozsahu {„...nesmie právnická osoba, ktorej bolo odobraté alebo jej zaniklo také povolenie, vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť okrem činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov." Dlžník, poisťovňa s odobratým povolením, vykonáva poisťovaciu činnosť - vykonáva napríklad správu poistných zmlúv a likvidáciu poistných udalostí vo vzťahu k zostatkovému poistnému portfoliu, a to vrátane krytia poistných rizík za prijímanú odplatu (poistné), a to až do momentu ich úplného vysporiadania. Takáto entita je fakticky plnohodnotnou poisťovňou a rovnako tak na ňu nazerá Zákon o poisťovníctve. Ustanovenie § 159 ods. 1 ZP eliminuje niektoré z činností poisťovacej činnosti vymedzenej ZP do budúcna, a to konkrétne preberanie nového poistného rizika a uzatváranie nových poistných zmlúv, avšak vo vzťahu k existujúcim poistným zmluvám zodpovednosť poisťovne naďalej existuje. Opačný výklad by bol v rozpore so zákonom. Priznanie statusu štandardnej obchodnej spoločnosti subjektu s odobratým povolením (slovenskej finančnej inštitúcii), by vytvorilo subjekt - obchodnú spoločnosť, ktorá spravuje poistné portfolio a súčasne nie je slovenskou finančnou inštitúciou v zmysle ZKR. Rovnako nelogickým by bol výklad ad absurdum v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie bez predchádzajúceho odobratia povolenia. V tomto prípade totiž ex lege dochádza k zániku povolenia na výkon regulovanej činnosti (§ 160 ods. 1 písm. b) ZP), a teda k zániku statusu poisťovne podľa ZP dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne. Presadzovanie takéhoto výkladu by potom implikovalo, že ihheď po vyhlásení konkurzu dlžník prestáva napĺňať definičné znaky slovenskej finančnej inštitúcie a vedenie konkurzu na tento subjekt podľa pravidiel šiestej časti ZKR by tak bolo z povahy veci vylúčené, a to nielen vo vzťahu k právomoci Navrhovateľa na podanie návrhu na konkurz (§ 176 ZKR), ale aj vo vzťahu k ostatným osobitným ustanoveniam týkajúcim sa konkurzu finančných inštitúcií v zmysle šiestej časti ZKR (§ 176 až 195). To by znamenalo, že Navrhovateľ by nikdy nemohol disponovať v prebiehajúcom konkurze zákonom zverenými oprávneniami, ako sú napr. oznamovanie vyhlásenia konkurzu v zmysle § 177 ZKR, prípadne by Navrhovateľ nebol príslušným orgánom podľa § 82 ods. 1 a 83 až 85 ZKR, ako s tým počítal zákonodarca v ustanovení § 195 ZKR v súvislosti s úpravou spoločných ustanovení pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. Uvedená právna úprava by tak bola ab initio nevykonateľnou. Takéto závery by boli v príkrom rozpore s účelom sledovaným danými osobitnými ustanoveniami, ktoré majú predovšetkým ustanovovať špeciálny režim a špeciálne právomocí orgánu dohľadu - Navrhovateľa v konkurze finančných inštitúcií a tiež v rozpore s predpokladom racionality zákonodarcu. 53. Zo systematického hľadiska možno poukázať na identické použitie osobitnej právnej úpravy šiestej časti ZKR aj na banku a inštitúciu elektronických peňazí, pričom pre tieto platia identické závery. Napríklad v prípade bánk, ktorým bolo odobraté bankové povolenie, platí podľa ustanovenia § 65 ods. 3 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie pri vykonávaní činností podľa odseku 2, postupuje ako banka alebo pobočka zahraničnej banky podľa tohto zákona dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosť predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia o požiadavkách na podnikanie bánk sa na takúto právnickú osobu nevzťahuje." V komentári k uvedenému ustanoveniu3 je pritom uvedené: „Hoci banka alebo pobočka zahraničnej banky je v takzvanom útlmovom režime, je povinná si vysporiadať všetky svoje pohľadávky a záväzky. V tomto „osobitnom režime" sa banka alebo pobočka zahraničnej banky sústreďuje primárne na povinnosti, ktoré vedú k ukončeniu jej činnosti (sekundárne povinnosti, ktoré nevedú k jej ukončeniu, sa na ňu nevzťahujú ako napríklad predkladanie pravidelných hlásení o jej činnosti a pod.)". Na základe uvedeného je zrejmé, že komentár k zákonu o bankách pracuje, aj po odobratí bankového povolenia, s pojmom „banka", s tým, že takejto banke priznáva status osobitného režimu. Pojem banka pritom používa aj v komentároch ku zvyšným odsekom daného ustanovenia. Analogicky tak možno uvedené vztiahnuť aj na poisťovňu, ktorej bolo v zmysle ZP odobraté povolenie a na ktorú je potrebné stále nazerať ako na poisťovňu, hoc s priznaným osobitným postavením. Právny poriadok vyžaduje konzistentný a jednotný prístup vo vzťahu ku všetkým finančným inštitúciám - špecifickým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu, dôvodom čoho bolo aj odčlenenie osobitného režimu -ZKR. Samostatné vyčlenenie a označenie šiestej časti ZKR „Konkurz finančných inštitúcií...", preukazuje úmysel zákonodarcu vytvoriť osobitný konkurzný režim pre, celý regulovaný finančný sektor, vrátane subjektov „v útlme". Rovnako tak uvedený výklad zodpovedá aj textácii ZP a ostatných súvisiacich zákonov. Zákonodarca totižto v § 161 ZP používa pojem „likvidátor poisťovne" resp. „likvidácia poisťovne". Tieto ustanovenia sa pritom vzťahujú aj na subjekt s odobratým povolením, keďže ide o systematicky nadväzujúce ustanovenia na § 159 ods. 5 ZP, v zmysle ktorého bezodkladne po odobratí povolenia má byť na takýto subjekt podaný návrh na zrušenie a likvidáciu. Inak povedané, ZP pre subjekt, ktorému je odobraté povolenie a následne ustanovený likvidátor, stále používa termín „poisťovňa". Navyše § 161 ods. 8 ZP stanovuje, že „Likvidátor predkladá Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu účtovné výkazy a doklady spracúvané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom83) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účely posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie." Vzhľadom na uvedenú textáciu zákona sa nesporne jedná o formu dohľadu Navrhovateľa na diaľku po odobratí povolenia poisťovne. Na ostatok správnosť systematického výkladu preukazuje aj legislatívna požiadavka na uplatnenie inštitútu špeciálneho správcu (a teda uplatnenie príslušných ustanovení Zákona o správcoch4), a to vzhľadom na zložitosť právnych vzťahov vyplývajúcich z poistných zmlúv a celkovú komplexnosť a náročnosť správcovskej činnosti vo vzťahu k finančným inštitúciám, ktorého rozsah skúškou preukázaných znalostí a schopností je značne väčší, ako v prípade správcu. Táto komplexnosť sa odňatím povolenia poisťovni žiadnym spôsobom neeliminuje, práve naopak ukončovanie činnosti poisťovne, predstavuje s prihliadnutím na ochranu klientov, náročnejšiu fázu. Systematický a analogický doktrinálny výklad preukazuje správnosť záveru o tom, že i poisťovňa s odobratým povolením je naďalej finančnou inštitúciou v zmysle ustanovenia § 176 ods. 1 ZKR, čím sa zachováva jednota celého právneho poriadku a zmysel osobitnej regulácie šiestej časti ZKR. 54. Pre úplnosť je potrebné poukázať aj na výklad historický, v zmysle ktorého je možné dospieť k totožným záverom. Napríklad predchádzajúci zákon o poisťovníctve (§ 83 ods. 1 a § 92 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve) obsahoval identickú úpravu, čo svedčí o trvalom legislatívnom zámere nevyňať poisťovňu s odobratým povolením z osobitného režimu. Rovnako tak nemožno opomenúť kontext Smernice Solvency II (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)), ktorej transpozíciou je Zákon o poisťovníctve, ktorej hlava IV nadpísaná „REORGANIZÁCIA A LIKVIDÁCIA POISŤOVNÍ" bližšie upravuje o i. proces ukončovania činnosti poisťovní, pre ktoré, používa naďalej pojem „poisťovňa" (a to aj po odobratí povolenia alebo v likvidácii a po následnom odňatí povolenia). Cieľom osobitnej regulácie na úrovni EÚ je totiž vytvorenie rámca pre vysporiadanie majetkovej podstaty poisťovne na vnútornom trhu, a to bez ohľadu na to, či v okamihu úpadku je finančná inštitúcia držiteľom povolenia alebo jej toto bolo odobraté. 55. Účelom konkurzu je riešenie úpadku dlžníka, ktorého imanentnou súčasťou je uspokojenie záväzkov dlžníka a vysporiadanie majetku dlžníka (vrátane jeho pohľadávok). V zmysle § 189 ods. 2 ZP právnická osoba (po odobratí alebo zániku povolenia) postupuje ako poisťovňa pri činnostiach nevyhnutných na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov. Nakoľko podľa citovaných ustanovení právnická osoba pri vysporiadavaní pohľadávok a záväzkov koná ako poisťovňa, má Navrhovateľ, ako orgán dohľadu, voči nej právomoci ako voči poisťovni. Uplatnenie akéhokoľvek iného, a teda zužujúceho výkladu pojmu poisťovňa, by zároveň znemožnilo riadne uplatňovanie kompetencií zverených Navrhovateľovi zákonodarcom, ktorými je primárne ochrana záujmov poistených osôb a bezpečné a zdravé fungovanie finančného trhu. V zmysle ustanovenia § 158 ods. 4 ZP: „Národná banka Slovenska spolu s týmito príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistených osôb, a najmä obmedzia voľné nakladanie s aktívami poisťovne." Iný, než uvedený výklad, by viedol k denegatio iustitiae voči Navrhovateľovi a poisteným osobám a súčasne by vystavil poistené osoby svojvôli subjektu, s ktorým tieto majú uzatvorené poistné zmluvy, a to bez akéhokoľvek dohľadu nad ďalšou činnosťou subjektu. Z uvedeného dôvodu je potrebné odmietnuť uplatnenie všeobecnej úpravy konkurzu, v súlade s ktorou by mohol návrh na konkurz Dlžníka po odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti podať na súd priamo ktorýkoľvek veriteľ a súčasne bol povinný takýto návrh podať aj Dlžník, resp. jeho štatutárny orgán. To by paralelne vylučovalo úpravu, v súlade s ktorou majú pohľadávky klientov prednosť pred inými nezabezpečenými pohľadávkami a vedľa klientov by sa uspokojovali pomerne všetci ostatní veritelia. V dôsledku uvedeného by im tak aj v rozpore s právom EU nebola v konkurze priznaná žiadna ochrana. 56. Ochranný účel právnej úpravy v prospech klientov poisťovne je zrejmý nielen z mnohých ustanovení ZP, ale aj zo znenia samotného ZKR, ktorý explicitne v ustanovení § 195 ods. 3 ZKR zavádza prednosť pohľadávok klientov poisťovne: „Ak je úpadcom poisťovňa, nároky z poistenia sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami." Prijatím výkladu opačného, ako je vyššie uvedený výklad Navrhovateľa, by sa výrazne narušil aj samotný koncept poradia uspokojovania nárokov veriteľov v konkurze, nakoľko by sa stalo ustanovenie § 195 ods. 3 ZKR neaplikovateľné. Uvedené by malo neželaný a nezvratný dopad na uspokojovanie nárokov poistených/poistníkov (prípadne iných oprávnených osôb) z poistných zmlúv ergo by došlo k rozporu s legislatívnym účelom ochrany klientov poisťovní, pretože klienti disponujúci nárokmi z poistných zmlúv musia mať poskytnutú úroveň ochrany zakotvenú v § 195 ods. 3 ZKR bez ohľadu na skutočnosť, či poisťovni, s ktorou vstúpili do zmluvného vzťahu, bolo pred vyhlásením konkurzu odobraté povolenie na výkon poisťovacej činnosti alebo nie. 57. Na základe všetkých vyššie uvedených interpretácií, a to či už jednotlivo alebo komplementárne, je možné dospieť výlučne k jednoznačnému záveru o tom, že poisťovňa je, aj po odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, finančnou inštitúciou a preto Dlžník je ako slovenská finančná inštitúcia - poisťovňa s odobratým povolením, v prípade tohto návrhu na vyhlásenie konkurzu, pasívne vecne legitimovaným subjektom. 58. Navrhovateľ v prejednávanej veci osvedčil aj to, že sa podľa § 11 ods. 3 vety poslednej ZKR predpokladá úpadok dlžníka (keďže z návrhu a jeho príloh je zrejmé, že dlžník je viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie). Nakoľko sa tento návrh posudzuje ako dlžnícky, keďže podľa § 176 ods. 4 ZKR, o návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje, úpadok dlžníka sa predpokladá podľa § 3 ods. 1 ZKR. 59. Navrhovateľ pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatil na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur, stanovenej v § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, čo osvedčil podľa § 13 ods. 1 vety druhej ZKR dokladom pripojeným k návrhu na vyhlásenie konkurzu a tým si splnil aj povinnosť podľa § 13 ods. 1 vety prvej ZKR. 60. Návrh navrhovateľa tak spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti stanovené v §§ 11, 12 a 13 ZKR. 61. Keďže (i/) súd nezistil nedostatok procesných podmienok začatia konkurzného konania, (ii/) návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka spĺňa formálne aj obsahové náležitosti a (iii/) veriteľ (v procesnom postavení navrhovateľa) a dlžník sú vecne legitimovanými subjektmi, boli v konaní o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka splnené podľa § 14 ods. 1 vety prvej v spojení s ods. 3 ZKR zákonné podmienky na vydanie uznesenia o začatí konkurzného konania. 62. Súd preto týmto uznesením podľa § 14 ods. 1 vety štvrtej v spojení s ods. 3 ZKR začal konkurzné konanie na majetok dlžníka.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 14 e silentio ZKR).