(PO) BUILDHOUSE, s.r.o., IČO 35808349

Krajský súd v Bratislave odvolanie úpadcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 81K/36/2024-673 zo dňa 16. júna 2026 odmieta.

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh úpadcu, BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze, so sídlom: Hlavná 77, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 35 808 349 zo dňa 05.02.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol tak s poukazom na §§ 28 ods. 7, 35 ods. 8, 196, 203, 206q ods. 1, 4, zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), §§ 325 ods. 1, 326 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. 81K/36/2024-203 zo dňa 3.7.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2025, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze, so sídlom Hlavná 77, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 35 808 349. Správca konkurznej podstaty úpadcu je Mgr. Jozef Maruniak, so sídlom kancelárie Konventná 6, 811 03 Bratislava, značka správcu S1364 („správca“). 3. Dňa 05.02.2026 podal úpadca cestou svojho právneho zástupcu (viď plná moc č.l. 635) tunajšiemu súdu podanie s názvom „Návrh na preskúmanie zákonnosti postupu správcu a prijatých uznesení prvej schôdze veriteľov s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia“ (návrh). Návrh odôvodnil tým, že dňa 21.11.2025 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu, na ktorej sa úpadca zúčastnil. Do konkurzného konania si prihlásil pohľadávku aj veriteľ - spoločnosť Atos Slovakia s. r. o. (predtým Eviden Slovakia), IČO: 45 650 276 (veriteľ), ktorému konkurzný súd uznesením č.k. 81K/36/2024-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2025, priznal hlasovacie práva. Úpadca mal za to, že súd tieto hlasovacie práva priznal nad rámec zákonom stanovený počet, nakoľko ako veriteľovi so zabezpečením zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu patria hlasovacie práva iba v rozsahu v zmysle § 28 ods. 7 ZKR. Počas prvej schôdze dotknutý majetok nebol zapísaný v súpise majetku úpadcu. Úpadca je teda toho názoru, že na schôdzi nemal veriteľ právo hlasovať (táto schôdza rozhodla o výmene pôvodného správcu konkurznej podstaty za správcu). Na tejto schôdzi bol ďalej veriteľ zvolený za člena veriteľského výboru. Úpadca navrhol: a) aby súd vyzval správcu na predloženie vysvetlenia, prečo dotknuté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečenia veriteľa nezapísal do súpisu oddelenej podstaty, b) aby súd nariadil vykonanie znaleckého posúdenia hodnoty predmetných nehnuteľností alebo uložil správcovi, aby taký posudok zabezpečil a ďalej c) navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie s tým, že do právoplatného rozhodnutia o návrhu pozastaví účinky tých uznesení prvej schôdze veriteľov úpadcu, ktoré boli prijaté na základe hlasovania, pri ktorom veriteľ vykonal hlasovacie práva v rozsahu celej prihlásenej pohľadávky, pokiaľ sú tieto uznesenia závislé od výsledku tohto hlasovania (napr. výmena správcu, voľba členov veriteľského výboru), a to vzhľadom na možné riziko ťažko vratného zásahu do postavenia veriteľov, ak by sa neskôr ukázalo, že hlasovacie práva boli vykonané nad rámec zákonných oprávnení. Úpadca záverom návrhu uviedol, že správca medzičasom zapísal dotknuté nehnuteľnosti do súpisu majetku úpadcu. Úpadca žiadal, aby rozhodnutie súdu obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku. Konajúci súd návrh preposlal na vyjadrenie správcovi, ktorý uviedol, že z jeho obsahu možno jednoznačne usúdiť, že úpadca ním sleduje zrušenie uznesení schôdze veriteľov, ktorá sa konala dňa 21.11.2025. Poukázal na § 35 ZKR (mechanizmus návrhu na zrušenie uznesení schôdze veriteľov) a na to, že úpadca na iniciovanie takého konania nie je vecne legitimovaný. Rovnako mal správca za to, že úpadca nie je legitimovaný domáhať sa, aby súd vykonal iné, s návrhom súvisiace úkony (napr. nariadenie znaleckého posúdenia). K návrhu úpadcu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že úpadca nijako nedefinoval nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani nijako neopísal skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie takéhoto nároku. Správca uviedol, že úpadca nie je veriteľom a nemá právny záujem na výsledku svojho návrhu a jediným cieľom úpadcu je podľa správcu vytvoriť prekážku ďalšiemu postupu v konkurznom konaní. 4. Súd v prvom rade uviedol, že úpadca sa v návrhu okrem vydania neodkladného opatrenia domáhal aj vykonania iných úkonov na strane súdu, s ktorými sa súd vysporiada osobitne a v tomto uznesení sa bude zaoberať iba návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. 5. Súd poukázal na to, že možnosť nariadiť neodkladné opatrenie v konkurznom konaní je v slovenskom právnom poriadku upravená „dvojkoľajne“- aj v ZKR ako aj v CSP (viď aj Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, komentár k § 203 ZKR). Základným diferenčným znakom medzi týmto inštitútom v prostredí týchto dvoch právnych noriem je skutočnosť, že neodkladné opatrenie v zmysle ZKR je možné nariadiť výlučne ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka. Navrhovateľ v návrhu nijako nešpecifikoval, v zmysle akých ustanovení sa vydania neodkladného opatrenia domáha (napriek tomu, že bol zastúpený advokátom ako odborne spôsobilou osobou) a preto súd, aby zabezpečil čo najširšiu ochranu jeho práv, preskúmal prípadnú dôvodnosť takéhoto návrhu z pohľadu oboch dotknutých právnych noriem - ako ZKR, tak aj CSP. Táto situácia je zaujímavá aj procesne, nakoľko z pohľadu ZKR v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ZKR nepripúšťa odvolanie (viď §198 ods. 1 ZKR v spojení s § 203 ZKR) - čo je v kontraste s právnou úpravou CSP. Zrejme aj preto úpadca žiadal, aby rozhodnutie súdu obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku, čo je samozrejmosťou, nakoľko ide o zákonnú náležitosť rozhodnutia a účastníci o ňu nemusia žiadať. 6. Ako vyplýva zo samotného znenia § 203 ZKR (ktoré upravuje neodkladné opatrenie v konkurznom práve), ako aj ustálenej judikatúry súdov (viď napr. uznesenie KS Banská Bystrica, sp. zn. 41CoKR/15/2022 zo dňa 4.10.2022, uznesenie KS Nitra, sp. zn. 5Co/812/2014 zo dňa 12.11.2014 alebo uznesenie KS Bratislava, sp. zn. 4Cob/71/2017 zo dňa 25.05.2017) iná osoba ako je uvedené v tomto ustanovení nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Uvedené je v zhode s názorom právnej doktríny (viď aj Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, komentár k § 203 ZKR). V zmysle uvedeného teda súd dospel k záveru, že u úpadcu chýba aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v zhode s vyššie uvedenými uzneseniami všeobecných súdov dodáva, že takýto prípadný návrh osoby, u ktorej absentuje aktívna vecná legitimácia môže predstavovať pre konajúci súd podnet na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci aj bez návrhu (nakoľko takéto oprávnenie súdu vyplýva priamo zo znenia § 203 ZKR). Uvedené je však aplikovateľné v prípade, že konajúci súd dospeje k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v konaní potrebné a v rámci dikcie tohto ustanovenia aj možné. V tomto konaní súd k takému záveru neprišiel, a preto nenariadil neodkladné opatrenie z vlastnej činnosti. Súd v tomto smere poukázal aj na skutočnosť, že správca ako osoba odborne spôsobilá takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala a súd na podklade návrhu nevzhliadol nijaký argument, z ktorého by vyplývala potreba nariadenia neodkladného opatrenia pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (toto ani úpadca netvrdil). Záverom súd uzavrel, že ZKR explicitne neupravuje postup súdu v procesnej situácii, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 203 ZKR podá osoba bez aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je účastníkom konkurzného konania. Súd preto zvažoval, aký zvolí procesný postup pri vybavení návrhu. Vzhľadom na to, že návrh urobil účastník konkurzného konania a aj z pohľadu právnej istoty, súd rozhodol o návrhu formou uznesenia. Do úvahy prichádzal aj spôsob vybavenia návrhu (v časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ZKR) prípisom, súd však ustálil, že k tomuto by pristúpil skôr za procesnej situácie, kedy by procesný návrh v konaní uplatňovala iná osoba ako účastník konania (teda akákoľvek tretia osoba). Súd bol v zhode so správcom toho právneho názoru, že úpadca sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia primárne domáha pozastavenia/zrušenia uznesení prijatých na prvej schôdzi veriteľov úpadcu. V tomto smere súd poukázal na mechanizmus upravený v § 35 ods. 8 ZKR, ktorý slúži práve na takéto účely a ktorým zákonodarca umožňuje subjektom tam menovaným (teda veriteľom oprávneným na schôdzi hlasovať) vzniesť námietku a ďalej sa procesne brániť proti uzneseniam schôdze veriteľom, ktoré majú za rozporné so zákonom. Súd uviedol, že úpadca takýmto oprávnením nedisponuje, pričom zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov súd zistil, že žiaden oprávnený subjekt nepodal námietku. Súd je toho právneho názoru, že vzhľadom na to, že existuje riadny procesný mechanizmus, ktorý oprávneným osobám umožňuje iniciovať proces, ktorým sa uznesenia prijaté schôdzou veriteľov zrušia (pričom v priebehu tohto procesu môže ich účinky súd podľa svojej úvahy aj pozastaviť), osoba, ktorej zákon toto oprávnenie nepriznáva sa nemôže, využijúc iný inštitút (neodkladného opatrenia), domáhať podobnej, resp. rovnakej právnej ochrany. Súd ale z opatrnosti, pre prípad, že by sa prípadne nadriadený súd s týmto názorom nestotožnil, preskúmal aj návrh z materiálneho hľadiska (teda z pohľadu, či je dôvodný). 7. Podľa súdu úpadcov návrh, „aby konajúci súd vydal neodkladné opatrenie s tým, že do právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu pozastaví účinky tých uznesení...“ nekorešponduje so zvyškom jeho návrhu, ktorým sa domáhal, aby súd od správcu vyžiadal písomné vysvetlenie a nariadil vykonanie znaleckého posúdenia. Aj keby súd na tento postup pristúpil (teda uvedené by nariadil), súdu nie je zrejmé, za akým účelom by mal pozastaviť účinky prijatých uznesení na prvej schôdzi veriteľov, keďže nebol iniciovaný proces na ich zrušenie. Jednoducho povedané, aj po zabezpečení vysvetlenia od správcu a znaleckého posúdenia hodnoty nehnuteľností súd nemá akékoľvek oprávnenie zmeniť/zrušiť už prijaté uznesenia schôdze veriteľov, ktoré neboli riadne procesne napadnuté, a preto jednoducho neexistuje nijaký dôvod ich pozastaviť. S uvedeným súvisí aj to, že úpadca nijako neopísal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Treba prisvedčiť argumentácii správcu, ktorý uviedol, že úpadca nie je veriteľom a svojím návrhom sa fakticky pre seba snaží docieliť ochranu, ktorú mu zákon nepriznáva. Súd mal za to, že úpadca neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov (§ 325 ods. 1 CSP), pričom túto nevzhliadol ani súd z vlastnej činnosti. 8. Záverom súd uviedol, že v zmysle CSP je proti zamietnutiu odvolania prípustné odvolanie, a preto uvádza nižšie príslušné poučenie. Vzhľadom na špecifickosť procesnej situácie, ktorú súd uviedol vyššie, však súd považoval za potrebné uviesť, že to, že v poučení načrtol možnosť takéhoto odvolania neznamená, že sa s jeho prípadnou prípustnosťou stotožní aj nadriadený súd. Inými slovami, v prípade, ak nadriadený súd dospeje k právnemu názoru o neprípustnosti odvolania voči tomuto uzneseniu, ani skutočnosť, že konkurzný súd v poučení túto možnosť pripúšťa, nezakladá právo prípadného odvolateľa na jeho podanie. 9. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (úpadca). Uviedol, že súd nesprávne posúdil vzťah medzi ZKR a CSP. Podľa § 196 ZKR sa na konkurzné konanie primerane použijú ustanovenia CSP, ak ZKR neustanovuje inak. Súd v bode 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že správca ako osoba odborne spôsobilá takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal, a že súd na podklade návrhu nevzhliadol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka podľa § 203 ZKR. Podľa tohto ustanovenia môže súd na návrh predbežného správcu, správcu, alebo aj bez návrhu (ex officio) nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). Tento záver súdu je však vnútorne rozporný a nesprávny, nakoľko predstavuje mechanické a nesprávne oddelenie dvoch vzájomne prepojených skutočností: Návrh úpadcu vo veci samej ako aj na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval priamo voči postupu vtedajšieho správcu (1 st restructuring, k. s.). Je právne absurdné a logicky vylúčené očakávať, že správca, ktorého vlastné ustanovenie do funkcie a doterajší postup sú predmetom sporu a sú úpadcom namietané ako nezákonné, by sám podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa pozastavili účinky uznesení schôdze veriteľov o jeho voľbe. Správca nemal a z povahy veci ani nemohol mať akýkoľvek záujem na podaní takéhoto návrhu. Súd pochybil, ak konštatoval, že úpadca netvrdil potrebu neodkladného opatrenia pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka. V prejednávanej veci ide o priamu kombináciu oboch týchto tvrdení. Podstatou návrhu úpadcu je ochrana zákonnosti priebehu konkurzného konania a práva na spravodlivý proces, čo je však priamo spojené so zabezpečením majetku úpadcu. Ak totiž v konaní vystupuje a s majetkom úpadcu nakladá správca, ktorého ustanovenie do funkcie je priamym dôsledkom nezákonného hlasovania veriteľa Eviden Slovakia s.r.o. (ktorému boli nezákonne priznané neprimerane vysoké hlasovacie práva), hrozí bezprostredný a ťažko vratný zásah do majetku úpadcu. Zabezpečenie majetku úpadcu pred úkonmi neoprávnene ustanoveného správcu je základnou zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR. Ochrana procesných práv úpadcu a zabezpečenie jeho majetku pred nezvratným speňažením neoprávnenou osobou sú preto dve strany tej istej mince, ktoré súd prvej inštancie nesprávne oddelil. Keďže ide o ochranu základných procesných práv úpadcu pred nezvratnými dôsledkami nezákonného postupu správcu a veriteľov, uplatňuje sa všeobecná úprava podľa CSP. Podľa § 324 ods. 1 OSP môže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať strana konania. Úpadca je nepochybne hlavnou stranou (účastníkom) konkurzného konania. Súd mal navyše po tom, čo ho úpadca na tieto závažné skutočnosti upozornil, povinnosť zasiahnuť aj bez návrhu (ex officio) v zmysle § 203 ZKR na zabezpečenie majetku úpadcu pred úkonmi neoprávneného správcu. Tento záver výslovne potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 182/2025 zo dňa 27. marca 2025, v ktorom judikoval: „...úpadca bol aktívne procesné legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže toto opatrenie nepredstavuje nakladanie s majetkom podliehajúcim konkurzu.“ Ústavný súd tým jasne deklaroval, že úpadca má aktívnu procesnú legitimáciu na iniciovanie neodkladného opatrenia v rámci konkurzného konania na ochranu svojich práv, pokiaľ nejde o priame nakladanie s majetkom (ktoré prislúcha výlučne správcovi). V prejednávanej veci sa úpadca domáha pozastavenia účinkov uznesení prvej schôdze veriteľov, čo síce priamo nie je nakladaním s majetkom, ale procesným prostriedkom na zabezpečenie zákonnosti konania a ochranu majetku pred neoprávnenými úkonmi. Záver súdu o absolútnom nedostatku aktívnej legitimácie úpadcu a odkazovanie na nečinnosť správcu je preto zjavne nesprávny a neudržateľný. Súd argumentoval, že úpadca nie je legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie uznesení schôdze veriteľov podľa § 35 ods. 8 ZKR. Úpadca sa však v pôvodnom návrhu nedomáhal zrušenia uznesení podľa § 35 ods. 8 ZKR, ale inicioval výkon dohľadovej právomoci súdu podľa § 41 ZKR a žiadal o dočasnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia podľa CSP. Podľa § 41 ZKR je súd povinný vykonávať nepretržitý dohľad nad činnosťou správcu a priebehom konkurzu. Ak je súd účastníkom konania (úpadcom) upozornený na to, že na prvej schôdzi veriteľov došlo k hrubému porušeniu zákona (keď zabezpečený veriteľ Eviden Slovakia s.r.o. nezákonne hlasoval v plnom rozsahu svojej pohľadávky a tým si vynútil výmenu správcu a ovládnutie veriteľského výboru), súd nemôže ostať pasívny. Úpadca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 352/2024 zo dňa 27. augusta 2024. Ak súd v prejednávanej veci odmietol nariadiť neodkladné opatrenie s odkazom na to, že úpadca nemá formálne právo žalovať uznesenia schôdze veriteľov, dopustil sa odopretia spravodlivosti. Súd mal povinnosť v rámci dohľadu podľa § 41 ZKR preskúmať zákonnosť hlasovania a do rozhodnutia o náprave pozastaviť účinky nezákonných uznesení, k čomu mu mal slúžiť práve inštitút neodkladného opatrenia. Súd tvrdí, že úpadca neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov. Tento záver je v ostrom rozpore s realitou konania. Ak v konkurze vystupuje a robí zásadné majetkové úkony správca, ktorého ustanovenie do funkcie je priamym dôsledkom nezákonného hlasovania veriteľa Eviden Slovakia s.r.o., hrozí bezprostredný a ťažko vratný zásah do majetku úpadcu a práv ostatných veriteľov. Ak tento neoprávnene ustanovený správca speňaží majetok úpadcu, poškodí to nielen veriteľov, ale aj samotného úpadcu (ktorý má právo na vrátenie prípadného zostatku konkurznej podstaty). Naliehavosť situácie je preto zrejmá. Nečinnosť súdu a odmietnutie poskytnúť dočasnú ochranu vystavuje celé konkurzné konanie riziku absolútnej neplatnosti budúcich úkonov správcu, čo povedie k právnemu chaosu a obrovským škodám. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2018, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS408/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/35/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20bdo/7/2020. Z citovanej judikatúry jasne vyplýva, že ak úpadca poukazuje na závažné porušenie zákona pri hlasovaní na schôdzi veriteľov, ktoré má potenciál vyvolať nezvratné zmeny v konkurze, súd mal povinnosť materiálne vyhodnotiť potrebu dočasnej ochrany a nariadiť neodkladné opatrenie, a nie návrh formalisticky zamietnuť pre nedostatok legitimácie. Súd v závere odôvodnenia a v samotnom poučení napadnutého uznesenia uviedol závery, ktoré sú vnútorne rozporné a vykazujú znaky zjavnej procesnej nepresnosti. Súd v bode 23. doslova v prvej vete uvádza: „ Záverom súd uvádza, že v zmysle CSP je proti zamietnutiu odvolania prípustné odvolanie a preto uvádza nižšie príslušné poučenie“. Tento výrok je zjavne vecne nesprávny a vnútorne rozporný. Súd v prejednávanej veci nerozhodoval o žiadnom odvolaní, ktoré by zamietal, ale rozhodoval o návrhu úpadcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zámena pojmu „návrh“ za pojem „odvolanie“ v takto kľúčovej časti rozhodnutia svedčí o zjavnej nepozornosti a administratívnom pochybení pri koncipovaní písomného vyhotovenia uznesenia. Súd ďalej v poučení uviedol, že ním načrtnutá možnosť odvolania neznamená, že sa s jeho prípustnosťou stotožní aj nadriadený súd, a že prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu o neprípustnosti nezakladá právo odvolateľa na jeho podanie. Takýto prístup súdu však oslabuje právnu istotu účastníkov konania. Súd by nemal na jednej strane vydať rozhodnutie, ktorým zamietne dočasnú ochranu práv účastníka konania, a na druhej strane v samotnom poučení relativizovať a spochybňovať zákonom predpísaný opravný prostriedok. Podľa § 357 písm. d) CSP je odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne prípustné. Keďže ZKR neobsahuje osobitnú úpravu, ktorá by toto právo úpadcovi v konkurznom konaní odopierala, uplatňuje sa subsidiárne CSP. Akékoľvek spochybňovanie prípustnosti tohto odvolania zo strany prvostupňového súdu je preto právne irelevantné a nemôže ísť na ťarchu odvolateľa, ktorý len legitímne využíva svoje ústavné právo na preskúmanie rozhodnutia nadriadeným súdom. V rámci prvostupňového konania sa k návrhu úpadcu vyjadril správca, ktorý predložil argumentáciu smerujúcu k spochybneniu právneho záujmu úpadcu na zákonnosti konania. Správca tvrdil, že úpadca nemá na výsledku konania právny záujem, nie je veriteľom a jeho jediným cieľom je údajne vytvoriť prekážku ďalšiemu postupu v konkurznom konaní. Tieto tvrdenia správcu sú však právne neudržateľné a účelové: Tvrdenie správcu, že úpadca nemá právny záujem na výsledku konania, pretože nie je veriteľom, ignoruje základné princípy konkurzného práva. Úpadca je hlavným subjektom konkurzného konania, ktorého majetok podlieha speňažovaniu. Úpadca a jeho štatutárne orgány majú eminentný, zákonom chránený záujem na tom, aby sa s majetkom nakladalo striktne v súlade so zákonom. Akékoľvek nezákonné úkony (vrátane konania neoprávnene zvoleného správcu na základe zmanipulovaného hlasovania) priamo poškodzujú úpadcu, znižujú hodnotu konkurznej podstaty a vystavujú úpadcu a jeho štatutárov právnym rizikám. Úpadca má navyše zákonné právo na vydanie prípadného zostatku konkurznej podstaty po uspokojení veriteľov, čo zakladá jeho priamy majetkový záujem. Snaha správcu vykresliť procesnú aktivitu úpadcu ako „marenie konania“ je len účelovou obranou jeho vlastnej funkcie. Domáhanie sa zákonnosti a spravodlivého procesu nikdy nemôže byť považované za marenie. Naopak, je to práve správca a ním obhajovaný veriteľ Eviden Slovakia s.r.o., ktorí svojím nezákonným postupom (hlasovaním zabezpečeného veriteľa v plnom rozsahu bez súpisu a ocenenia majetku) vystavujú celé konkurzné konanie riziku absolútnej neplatnosti a budúcich súdnych sporov. Úpadca nemá záujem konkurz brzdiť, má však eminentný záujem na tom, aby prebehol zákonne, transparentne a pod riadnym dohľadom súdu. Tvrdenie správcu, že úpadca nedefinoval nárok a neosvedčil naliehavosť, je v rozpore s obsahom spisu. Úpadca jasne definoval, že uplatňuje nárok na zákonný priebeh konkurzného konania a ochranu pred nezvratnými úkonmi neoprávnene ustanoveného správcu. Naliehavosť je osvedčená samotným faktom, že ak tento správca začne speňažovať majetok úpadcu, dôjde k nezvratným majetkovým zmenám, ktoré už nebude možné vziať späť, ani keby sa neskôr preukázalo, že jeho voľba bola nezákonná. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 81K/36/2024 zo dňa 16.06.2026 v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby napadnuté uznesenie v zmysle § 388 OSP zmenil tak, že: Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného rozhodnutia o návrhu úpadcu na preskúmanie zákonnosti postupu správcu a prijatých uznesení prvej schôdze veriteľov zo dňa 04.02.2026 pozastavuje účinky tých uznesení prvej schôdze veriteľov úpadcu BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze zo dňa 21.11.2025, ktoré boli prijaté na základe hlasovania, pri ktorom veriteľ Eviden Slovakia s.r.o. vykonal hlasovacie práva v rozsahu celej prihlásenej pohľadávky (1.827.360,35 eur), pokiaľ sú tieto uznesenia závislé od výsledku tohto hlasovania (najmä uznesenie o výmene správcu a uznesenie o voľbe členov veriteľského výboru). 10. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie úpadcu je potrebné odmietnuť. 12. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 13. Je nesporné, že Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. 81K/36/2024-203 zo dňa 3.7.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2025, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze, so sídlo: Hlavná 77, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 35 808 349 („úpadca“). Správca konkurznej podstaty úpadcu je: Mgr. Jozef Maruniak, so sídlom kancelárie Konventná 6, 811 03 Bratislava, zn. správcu S1364 („správca“). Do konkurzného konania si prihlásil pohľadávku aj veriteľ - spoločnosť Atos Slovakia s. r. o. (predtým Eviden Slovakia), IČO: 45 650 276, ktorému konkurzný súd uznesením č.k. 81K/36/2024-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2025 priznal hlasovacie práva. Úpadca mal za to, že súd tieto hlasovacie práva priznal nad rámec zákonom stanovený počet, nakoľko ako veriteľovi so zabezpečením zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu patria hlasovacie práva iba v rozsahu v zmysle § 28 ods. 7 ZKR. Počas prvej schôdze dotknutý majetok nebol zapísaný v súpise majetku úpadcu. Úpadca je teda toho názoru, že na schôdzi nemal veriteľ právo hlasovať (táto schôdza rozhodla o výmene pôvodného správcu konkurznej podstaty za správcu). Na tejto schôdzi bol ďalej veriteľ zvolený za člena veriteľského výboru. Úpadca sa „Návrhom na preskúmanie zákonnosti postupu správcu a prijatých uznesením prvej schôdze veriteľov spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia“ zo dňa 25.11.2025 (ďalej len Návrh) domáhal, aby súd vyzval správcu, aby predložil konajúcemu súdu: a) úplný súpis majetku vedený správcom (osobitne evidenciu všeobecnej podstaty a všetkých oddelených podstát), b) písomné vysvetlenie, prečo predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (k.ú. J.), ktoré sú podľa prihlášky Eviden Slovakia s.r.o. predmetom zabezpečenia, neboli zapísané do súpisu oddelenej podstaty alebo neboli označené ako sporné, c) nariadil vykonanie znaleckého posúdenia trhovej/reálnej hodnoty predmetných nehnuteľností alebo uložil správcovi, aby tento posudok zabezpečil a predložil súdu, náklady posudku riešiť podľa rozhodnutia súdu. Ďalej navrhol, aby konajúci súd vydal predbežné opatrenie s tým, že do právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu pozastaví účinnosť tých uznesením prvej schôdze veriteľov zo dňa 21.11.2025, ktoré boli prijaté na základe hlasovania, pri ktorom veriteľ Eviden Slovakia s.r.o. vykonal hlasovacie práva v rozsahu celej prihlásenej pohľadávky (1.827.360,35 eur), pokiaľ sú tieto uznesenia závislé od výsledku tohto hlasovania (napr. výmena správcu, voľba členov veriteľského výboru), a to vzhľadom na riziko ťažko vratného zásahu do postavenia veriteľov, ak by sa neskôr preukázalo, že hlasovacie práva boli vykonané nad rámec zákonných opatrení. 14. Súd sa v tomto uznesení zaoberal iba návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, a s ostatnými navrhovanými úkonmi na strane súdu sa vysporiada osobitne. Správnou cestou pre úpadcu bolo podanie podnetu na súdny dohľad nad správcom ohľadne súpisu majetku a znaleckého dokazovania, čo je v súlade s § 41 ZKR. 15. Súd napadnutým uznesením zamietol návrh úpadcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa úpadca domáhal pozastavenia účinnosti uznesení prijatých na prvej schôdzi veriteľov na základe hlasovania veriteľov. V písomnom vyhotovení predmetného uznesenia súd poučil procesné strany tak, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu podal úpadca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a neodkladné opatrenie nariadiť. 16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že zo strany úpadcu neboli naplnené odvolacie dôvody a je potrebné ho odmietnuť. 17. Podľa § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, na konania podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 18. Podľa § 198 ods. 1 veta druhá ZKR, proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. 19. Podľa § 203 ZKR súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v insolvenčnom registri. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitútom neodkladného opatrenia podľa CSP nie je možné obchádzať explicitnú kogentnú úpravu ZKR a priznať úpadcovi postavenie a ochranu, ktorú mu konkurzné právo výslovne upiera. Ak úpadca alebo veriteľ chce dosiahnuť pozastavenie účinkov uznesení zo schôdze veriteľov, nemôže sa dožadovať neodkladného opatrenia podľa CSP. 21. Prípustnosť odvolania v konaniach podľa ZKR je na rozdiel od všeobecného civilného procesu postavená na prísnom princípe exkluzivity (e silentio legis). Kým CSP odvolanie v zásade pripúšťa, ak nie je explicitne vylúčené, insolvenčné právo z dôvodu požiadavky na rýchlosť, koncentráciu a hospodárnosť konania odvolanie striktne vylučuje, s výnimkou tých uznesení, pri ktorých to ZKR výslovne a jednoznačne dovoľuje. 22. V predmetnej veci úpadca napáda uznesenie, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci k pozastaveniu účinkov uznesení prvej schôdze veriteľov. Úpadca v odvolaní uviedol, že súd na podklade návrhu nevzhliadol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka podľa § 203 ZKR a že podstatou návrhu úpadcu je ochrana zákonnosti priebehu konkurzného konania a práva na spravodlivý proces, čo je však priamo spojené so zabezpečením majetku úpadcu. Podľa úpadcu ak totiž v konaní vystupuje a s majetkom úpadcu nakladá správca, ktorého ustanovenie do funkcie je priamym dôsledkom nezákonného hlasovania veriteľa Eviden Slovakia s.r.o. (ktorému boli nezákonne priznané neprimerane vysoké hlasovacie práva), hrozí bezprostredný a ťažko vratný zásah do majetku úpadcu. Zabezpečenie majetku úpadcu pred úkonmi neoprávnene ustanoveného správcu je základnou zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR. K tomu odvolací súd dodáva, že súd v bode 16.-18. odôvodnenia správne uviedol, že ako vyplýva zo znenia § 203 ZKR, iná osoba ako je uvedené v tomto ustanovení nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvostupňový súd dospel k záveru, že úpadca nie je osobou aktívne legitimovanou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 ZKR. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 203 ZKR (ktoré upravuje neodkladné opatrenia v konkurze) obsahuje vlastnú, špeciálnu úpravu odvolania, ktorá má prednosť pred CSP. Podľa § 203 ZKR: „Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť.“ Keďže súd návrh úpadcu zamietol, úpadcovi nebola uložená žiadna povinnosť. Úpadca preto nespadá do zákonom definovaného okruhu osôb, ktoré môžu odvolanie podať. Odvolací súd dodáva, že právo podať návrh je otázkou procesného postavenia (aktívnej legitimácie), nie vecnej argumentácie. Úpadca sa nemôže dožadovať uplatnenia paragrafu, ktorý mu zákonodarca výslovne nedal k dispozícii, pričom argumenty o ochrane zákonnosti a práve na spravodlivý proces na tomto procesnom fakte nič nemenia. Konkurzné konanie je špecifické tým, že vyhlásením konkurzu prechádzajú dispozičné práva k majetku na správcu. Úpadca stráca možnosť nakladať s majetkom, a procesné práva na ochranu majetkovej podstaty preberajú veritelia a správca. Právo úpadcu na spravodlivý proces v konkurze je zachované tým, že sa môže vyjadrovať k vybraným úkonom, podávať opravné prostriedky tam, kde to zákon výslovne dovoľuje (napr. odvolanie proti vyhláseniu konkurzu) alebo podávať sťažnosti na postup správcu Ministerstvu spravodlivosti SR. Právo na spravodlivý proces však nezakladá univerzálne právo podávať akékoľvek návrhy, ktoré zákon zveruje len iným procesným subjektom (správcovi či veriteľom). Ďalej úpadca v odvolaní uviedol, že nakoľko ide o ochranu jeho základných procesných práv pred nezvratnými dôsledkami, je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu podľa § 324 ods. 1 CSP, podľa ktorého môže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať strana konania. Úpadca je nepochybne hlavnou stranou (účastníkom) konkurzného konania. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že konkurzné konanie vykazuje vysokú mieru špecifickosti a procesnej autonómie, pričom ustanovenia ZKR predstavujú úpravu lex specialis k ustanoveniam CSP. Otázku prípustnosti odvolania a okruhu oprávnených osôb proti uzneseniu o neodkladnom opatrení v konkurznom konaní preto nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení civilného procesu, ale výlučne podľa špeciálneho ustanovenia § 203 ZKR. Podľa § 203 ods. 2 ZKR platí: „Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v insolvenčnom registri.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca striktne obmedzil subjektívnu modifikáciu práva na podanie odvolania. Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení v konkurze svedčí výhradne subjektu, ktorému bola rozhodnutím uložená materiálna alebo procesná povinnosť (pasívne legitimovaný subjekt). Ustanovenie § 203 ZKR vôbec nepriznáva právo podať odvolanie navrhovateľovi, ktorého návrh bol zamietnutý. Keďže proti tomuto typu uznesenia zákon opravný prostriedok vo všeobecnosti pripúšťa, nejde o objektívnu neprípustnosť rozhodnutia, ale o subjektívny nedostatok práva na strane konkrétneho odvolateľa. Keďže úpadcovi nebola uložená žiadna povinnosť, nespadá do explicitne vymedzeného okruhu osôb oprávnených napadnúť rozhodnutie odvolaním a v tomto konaní vystupuje ako neoprávnená osoba. Úpadca tiež argumentuje, že podľa § 324 ods. 1 CSP môže návrh podať „strana konania“. Tento argument však naráža na zásadný pojmový rozdiel medzi sporovým konaním a konaním konkurzným: Civilný sporový poriadok pozná „strany konania“ (žalobca a žalovaný) v zmysle kontradiktórneho sporu o právo. Konkurzné konanie nie je sporom, ale osobitným druhom konania, kde vystupujú účastníci konania (dlžník/úpadca, veritelia) a špecifický orgán - správca. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je možné mechanicky preberať procesné inštitúty zo sporového konania (CSP) tam, kde by to popieralo zmysel a štruktúru konkurzu. Právo na spravodlivý proces neznamená, že účastník môže použiť akýkoľvek procesný prostriedok, ktorý si sám zvolí. Zákonodarca v ZKR zámerne odňal úpadcovi dispozičné práva a možnosť blokovať rozhodnutia schôdze veriteľov formou neodkladných opatrení. Urobil to preto, aby úpadca nemohol účelovo mariť, brzdiť alebo predlžovať konkurzné konanie na úkor veriteľov. Úpadca sa preto nemôže úspešne domáhať postavenia navrhovateľa s poukazom na § 324 ods. 1 CSP, nakoľko toto ustanovenie je modifikované špeciálnym a reštriktívnym znením § 203 ods. 1 ZKR. Právo na spravodlivý proces garantuje férovosť konania v medziach zákona, no nezakladá oprávnenie obchádzať kogentné procesné obmedzenia stanovené zákonodarcom. 23. Odvolací súd sa nateraz nemohol zaoberať vecnými argumentmi úpadcu týkajúcimi sa spravodlivého procesného priebehu schôdze veriteľov. Právna argumentácia, akokoľvek vecne podložená, nemôže sanovať chýbajúce formálno-procesné podmienky konania. Nad rámec odvolací súd k snahe úpadcu dosiahnuť pozastavenie účinkov uznesení schôdze veriteľov prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia zdôrazňuje, že zákonodarca na účel kontroly zákonnosti schôdze veriteľov zakotvil v ZKR špecifický a samostatný procesný mechanizmus, a to inštitút podľa § 35 ods. 8 ZKR. Podľa citovaného ustanovenia sa zrušenia uznesenia schôdze veriteľov z dôvodu jeho rozporu so zákonom môže domáhať výlučne veriteľ, ktorý bol oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať a uplatnil do zápisnice odôvodnenú námietku. Zákonodarca toto oprávnenie zveril len veriteľom preto, lebo vyhlásením konkurzu prechádza správa majetku a s ním spojený ekonomický záujem na veriteľskú obec. Úpadca sa preto nemôže dožadovať ochrany procesných práv prostredníctvom neodkladného opatrenia (či už podľa § 203 ZKR alebo § 324 ods. 1 CSP), nakoľko by tým obchádzal kogentný procesný postup upravený v § 35 ods. 8 ZKR. Keďže úpadca nie je subjektom oprávneným iniciovať konanie o preskúmanie zákonnosti uznesení schôdze veriteľov, nemôže sa tohto výsledku domáhať ani prostredníctvom iných, všeobecných právnych inštitútov. Za podstatné považuje odvolací súd aj to, že súd uznesením č.k. 81K/36/2024-491 zo dňa 04.11.2025 priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou zabezpečenou pohľadávkou veriteľovi: Eviden Slovakia s.r.o., Pribinova 19/7828, Bratislava, IČO: 45 650 276, v celkovej výške 1.827.360,35 eur, zapísanou v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 93 v rozsahu 1.827.360 hlasov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.11.2025, t.j. pred prvou schôdzou veriteľov. 24. Vzhľadom na to, že podané odvolanie podala neoprávnená osoba, odvolací súd s poukazom na § 196 ZKR odvolanie úpadcu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 25. Odvolací súd dodáva, že ak odvolanie bolo odmietnuté pre jeho neprípustnosť, nemá procesnú príležitosť zaoberať sa vecnou stránkou prípadu, a teda nemal by sa ani čiastočne venovať meritu na odôvodnenie svojho odmietnutia. Jeho odôvodnenie sa má zamerať výlučne na procesné dôvody týkajúce sa neprípustnosti odvolania. (7Cdo/252/2013 z 26.03.2014). Bolo však potrebné vysvetliť dôvod odmietnutia odvolania. 26. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).