(PO) EUREX ENERGY, s. r. o., IČO 53013590

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: EUREX ENERGY, s. r. o., sídlo Svätoplukové nám. 1/A, 949 01 Nitra, IČO: 53 013 590. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: G & G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., sídlo kancelárie Ul. Ľ. Štúra 2231/15, 934 01 Levice, značka správcu S1719. IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 25.02.2026, sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. 2. Súd uznesením č. k. 31K/4/2026 - 67 z 08.04.2026, právoplatným dňa 10.04.2026, rozhodol podľa § 14 ods. 1 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, a to na základe návrhu navrhovateľa. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 09.04.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 10.04.2026 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 3. Súd uznesením č. k. 31K/4/2026 - 86 z 22.05.2026, právoplatným dňa 26.05.2026, podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu označeného v záhlaví a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 25.05.2026 s účinkami zverejnenia dňa 26.05.2026 (§ 199 ods. 7 ZKR). 4. Predbežný správca doručil súdu tri priebežne správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a dňa 23.07.2026 bola súdu doručená záverečná správa o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 5. Predbežný správca v záverečnej správe uviedol, že vyžiadanou súčinnosťou zistil, že dlžník bol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ od 01.05.2024 do 22.09.2025. Dlžník nie je a v posledných 5 rokoch ani nebol evidovaný v katastri nehnuteľností. Dlžník bol evidovaný ako vlastných dvoch vozidiel a držiteľom ďalších dvoch vozidiel s iným vlastníkom. Dlžník nevlastní žiadnu zbraň. Na Okresnom súde Nitra sú vedené právoplatne neskončené konania dlžníka, a to okrem iného spor vedený pod sp. zn. 36C/40/2025, v ktorom sa dlžník ako žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.084,75 eura s príslušenstvom, v ktorom bolo neprávoplatne rozhodnuté rozsudkom v prospech žalobcu a vo veci je vedené v súčasnosti odvolacie konanie a spor vedený pod sp. zn. 20Cb/70/2025, v ktorom sa dlžník ako žalobca domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 469.941,50 eura s príslušenstvom, v ktorom bolo taktiež neprávoplatne rozhodnuté rozsudkom v prospech žalobcu a vo veci je vedené odvolacie konanie. Dlžník nemá a nemal v Centrálnom depozitári cenných papierov zriadený účet majiteľa cenných papierov. Dlžník je ako daňový subjekt registrovaný na DPH od 01.07.2020 s mesačným zdaňovacím obdobím, pričom predbežný správca obstaral aj kópie daňových priznaní k DPH za rok 2025 a zdaňovacie obdobia január až apríl 2026, ako aj daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024, pričom daňové priznanie tejto dane za rok 2025 ešte dlžník nepodal z dôvodu predĺženia lehoty na jeho podanie. Ani jedna zo zdravotných poisťovní neeviduje preplatok na poistnom voči dlžníkovi. Dlžník nebol a v posledných 5 rokoch nebol klientom bánk Prima banka Slovensko, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, 365.bank, Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, Penta banka, Všeobecná úverová banka, Fio banka, mBank. Dlžník má otvorený podnikateľský účet v Československej obchodnej banke, na ktorom je záporný zostatok -110,21 eura. Od 24.04.2023 do 19.08.2025 mal zriadený ešte jeden podnikateľský bankový účet. Predbežný správca obstaral aj bankové výpisy z účtov. Poisťovne ČSOB Poisťovňa, NN Životná poisťovňa, KOMUNÁLNA poisťovňa, Vienna Insurance Group, KOOPERATIVA poisťovňa, Wüstenrot poisťovňa, Union poisťovňa, UNIQA poisťovňa, Allianz - Slovenská poisťovňa, ČSOB Leasing, MetLife Europe Insurance, MetLife Europe, Coface Slovakia Services, Euler Hermes, Colonnade Insurance ani BNP Paribas Cardif Poisťovňa neevidujú poistné zmluvy voči dlžníkovi, pričom v Generali Poisťovni má dlžník aktívnu zmluvu na poistenie elektroniky a elektrotechniky. 6. Predbežný správca vyzval dlžníka na poskytnutie súčinnosti ako aj splnenie povinnosti podľa § 21 ods. 2 ZKR a vyzval na poskytnutie súčinnosti aj oboch konateľov dlžníka. 7. Konateľ Daniška predložil správcovi listiny - zmluvy o dielo, kúpne zmluvy, dohody o urovnaní a listiny týkajúce sa trestného oznámenia, ktoré podal na druhého konateľa. Súčasne predložil stav záväzkov a pohľadávok k 26.02.2025. Za dôvod platobnej neschopnosti uviedol podpísanie veľmi nevýhodných dohôd o urovnaní záväzku a následné zriadenie a výkon záložného práva na technologické zariadenie. Tieto úkony realizoval konateľ Vaško, ktorý ich zatajoval pred ostatnými spoločníkmi a podľa konateľa Danišku týmito úkonmi došlo k poškodeniu dlžníka, pričom v súvislosti s týmito skutočnosťami podal aj trestné oznámenie na konateľa Vašku, o čom prebieha trestné konanie. Konateľ Daniška ďalej označil ako moment vzniku platobnej neschopnosti január 2025, kedy vznikli prvé povinnosti plniť splátky podľa dohôd o urovnaní voči spoločnostiam Tatrafan a Chemosvit Strojchem. Tie zmluvy podpísal konateľ Vaško dňa 03.12.2024 a 06.12.2024, pričom účtovníčke ich odovzdal až 05.03.2025, z ktorého dôvodu neboli evidované v priebežnom účtovaní roka 2024. Ďalej konateľ Daniška uviedol, že dlžník už nevlastní žiadny majetok a na bankových účtoch má mínusový zostatok. Dlžník v minulosti zamestnával 10 až 15 zamestnancov, pričom v súčasnosti nemá založené žiadne pracovnoprávne vzťahy. 8. Konateľ Vaško predložil predbežnému správcovi okrem iného finančné analýzy transakcií, ktoré mal vykonávať konateľ Daniška vo svoj prospech a prospech členov svojej rodiny (manželky a syna), dohody o urovnaní medzi dlžníkom a spoločnosťami Tatrafan a Chemosvit Strojchem a s nimi súvisiace zmluvy, listiny týkajúce sa jeho trestného oznámenia na konateľa Danišku. Konateľ Vaško k platobnej neschopnosti dlžníka uviedol, že sa nevie k nej presne vyjadriť z dôvodu absencie účtovníctva, avšak potvrdil, že podľa jeho vedomosti vznikol prvý nezvládnutý záväzok voči skupine Chemosvit - spoločnostiam Tatrafan a Chemosvit Strojchem a za odporovateľný právny úkon konateľ Vaško označil uzavretie druhej licenčnej zmluvy a fiktívnych sprostredkovateľských zmlúv v prospech spoločnosti DAVOIL, cez ktoré malo dochádzať k neoprávnenému vyplácaniu provízií a licenčných poplatkov. Za hlavnú príčinu úpadku dlžníka označil konateľ Vaško spreneveru finančných prostriedkov konateľom Daniškom. Predbežný správca ďalej uviedol, že ani jeden z konateľov dlžníka nepredložili predbežnému správcovi zoznamy majetku, záväzkov ani zmlúv s označením, ktoré je potenciálne možné podľa jednotlivých konateľov odporovať. Obaja konatelia zhodne uviedli ako subjekt, ktorý spracováva účtovníctvo dlžníka, spoločnosť KAVEMA, IČO:4 45 372 524, ktorá kompletnú účtovnú dokumentáciu dlžníka za obdobie rokov 2020 až 2026 odovzdala odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru na účely trestných konaní. Predbežný správca súčinnosť konateľov dlžníka zhrnul tak, že hoci formálne prejavili súčinnosť, tak ich vyjadrenia a predložené listiny neslúžia na riadne zhodnotenie majetku dlžníka, ale na preukázanie vzájomnej trestnej činnosti spojenej s tunelovaním dlžníka. Skutočnosť, že obaja konatelia potvrdili vznik nesplatených dlhov v januári 2025 voči uvedeným dvom spoločnostiam skupiny Chemosvit priamo koreluje s ekonomickou analýzou súvahy za rok 2024, pričom zatajovanie predmetných dohôd pred účtovníctvom až do marca 2025 odôvodňuje podozrenie z ukracovania ostatných veriteľov. 9. Na základe analýzy hlavnej knihy predbežný správca zistil, že v priebehu účtovného roka 2025 prišlo takmer k úplnému vyprázdneniu majetkového substrátu dlžníka. Dlžník k 31.12.2025 nevykazuje žiadny dlhodobý nehmotný ani hmotný majetok. Výrobné technológie a aktivovaný vývoj boli dňa 11.11.2025 z majetku vyradené z dôvodu núteného výkonu záložného práva v prospech veriteľov Tatrafan a Chemosvit Strojchem a morové vozidlá dlžníka boli v roku 2025 taktiež odpredané. V daný deň bol z majetku odpísaný aj rozpracovaný technologický projekt v hodnote 1.670.000,- eur, z ktorého dôvodu je stav zásob a nedokončenej výroby nulový. Na bankových účtov eviduje dlžník záporný zostavok vo výške -110,21 eura a v hotovostnej pokladni sa nachádza zostatok vo výške 44,45 eura. Dlžník eviduje pohľadávku voči spoločnosti LOGOS TRADING LtD vo výške 550.000,- eur titulom nároku na zmluvnú pokutu, pričom v predžalobnej výzve si uplatnila aj náhradu ušlého zisku vo výške 1.699.313,- eur z dôvodu odstúpenia od zmluvy o dielo z 24.06.2024 v znení dodatku z 27.06.2024 pre neplnenie peňažných záväzkov. Spoločnosť LOGOS TRADING však tvrdí, že od zmluvy odstúpila ona a deklaruje vlastnú splatnú pohľadávku voči dlžníkovi titulom nevrátenia preddavkov vo výške 1.264.500,- eur. Vymožiteľnosť predmetnej pohľadávky dlžníka sporných protichodných odstúpení od danej zmluvy nie je v súčasnosti možné vzhľadom na absenciu úplnej zmluvnej dokumentácie. Z účtovného hľadiska dlžník však finančné zdroje vo výške 1.093.384,14 eura eviduje ako nesplnený záväzok z prijatého preddavku naviazaný na projekt so subjektmi LOGOS TRADING LTD a JML IL. Ostatné evidované pohľadávky dlžníka voči fyzickým osobám (najmä Vaškovi vo výške 39.262,14 eur) je bez dodatočných právnych úkonov aktuálne nespeňažiteľná. 10. Predbežný správca v záverečnej správe skúmal aj existenciu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, v ktorej súvislosti poukázal na to, že dlžník bol ako právnická osoba povinný viesť účtovníctvo. Predbežný správca uzavrel, že je nepochybné, že stav úpadku bol štatutárnym orgánom dlžníka, ktorý nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu, známy minimálne od januára 2025. Z bankových účtov totiž predbežný správca zistil, že od 18.02.2025 do 12.05.2025 boli vkladané na bankový účet dlžníka neprestajne cudzie zdroje - pôžičky na pokrytie minimálnych prevádzkových nákladov. Dlžník nezvládal uhrádzať záväzky minimálne vyplývajúce zo mzdových nárokov, odvodov ako aj dane (z príjmu) zo závislej činnosti od januára 2025 (pričom niektorým zamestnancom boli uhradené mzdy za január a február 2025). Následne bola prijatá posledná úhrada od daňového úradu za nadmerný odpočet DPH vo výške 42.219,57 eura, z ktorej sa vyplatili exekúcie a zostatok na bankovom účte dlžníka vykazoval od 26.03.2026 zostatok 0,- eur. Voči dlžníkovi sú vedené tri exekučné konania v prospech zdravotných poisťovní, a to v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z 22.05.2025, 08.09.2025 a 26.10.2025, v prospech Union zdravotnej poisťovne na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z 02.09.2025 a v prospech DÔVERA zdravotnej poisťovne na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z 02.09.2025. Na základe uvedeného predbežný správca uzavrel, že je zrejmé, že konatelia dlžníka udržiavali podnik v prevádzke umelo, pričom ignorovali stav platobnej neschopnosti aj predlženia dlžníka od začiatku roka 2025, a preto sú obaja konatelia povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v zákonom stanovenej výške 12.500,- eur. 11. Predbežný správca sa v záverečnej správe zaoberal aj tým, či majetok dlžníka nebol ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežný správca identifikoval právne úkony dlžníka so spoločnosťami patriacimi do rovnakej podnikateľskej skupiny sídliacimi na totožnej adrese vo Svite, ktoré vykazujú zhodné znaky a identický mechanizmus postupného vyvedenia majetkového substrátu dlžníka. 12. Predbežný správca v tejto súvislosti uviedol, že spoločnosť TATRAFAN, IČO: 36 448 281, uzatvorila s dlžníkom dňa 03.12.2024 dohodu o urovnaní, ktorou sa dlžník zaviazal zaplatiť tejto spoločnosti sumu 500.000,- eur bez DPH v troch splátkach splatných 31.12.2024, 31.03.2025 a 30.09.2025. Dňa 19.12.2024 malo dôjsť k uzatvoreniu dodatku k tejto dohode, avšak správcovi boli predložené dve odlišné neočíslované verzie dodatkov s rovnakým dátumom 19.12.2024 (pričom v súčasnosti nie je zrejmé, ktorá bola evidovaná v účtovníctve dlžníka a ani právny či ekonomický dôvod vzniku predmetných dvoch verzií dodatku rovnako datovaných), ktoré vykazujú znaky podpisu oboch zmluvných strán, pričom tieto sa líšia v určení splatnosti jednotlivých splátok, čo má význam pre určenie omeškania dlžníka. Zmluvné strany dňa 03.12.2024 uzatvorili za účelom zabezpečenia pohľadávky z dohody o urovnaní aj zmluvu o zriadení záložného práva, v ktorej je dlžník záložcom a predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k hnuteľnej veci - technologickému zriadeniu Eurex Eco 1 nachádzajúcemu sa v areáli záložného veriteľa - TATRAFAN. Predbežnému správcovi bola predložená kúpna zmluva z 11.11.2025, v ktorej je uvedené, že bola uzavretá z dôvodu neuhradenia pohľadávky z dohody o urovnaní, pričom spoločnosť TATRAFAN konala pri priamom predaji zálohu vo vlastnom mene ako kupujúci a zároveň v mene dlžníka - záložcu. 13. V súvislosti s predmetnými právnymi úkonmi ďalej predbežný správca obdobne uviedol, že spoločnosť CHEMOSVIT STROJCHEM, IČO: 36 459 852, uzatvorila s dlžníkom dňa 19.12.2024 dohodu o urovnaní, pričom je v nej odkaz na prílohu č. 1, ktorej obsahom mali byť faktúry, ktorými boli dlžníkovi vyúčtované tovary a služby poskytované predmetnou spoločnosťou, pričom vzhľadom na neúplnosť predložených podkladov nemožno overiť existenciu, pravosť ani ekonomickú opodstatnenosť predmetných pôvodných záväzkov. Dlžník sa zaviazal v dohode o urovnaní zaplatiť istinu vo výške 340.757,44 eura v troch splátkach splatných 31.01.2025, 30.06.2025 a 30.09.2025 a úroky z omeškania vo výške 65.622,26 eura so splatnosťou 30 dní odo dňa podpisu dohody. V dohode súčasne za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka z dohody došlo k zriadeniu záložného práva k hnuteľným veciam vymedzeným v prílohe č. 2 dohody. Predbežnému správcovi bola predložená kúpna zmluva z 11.11.2025 (totožný dátum ako v prípade spoločnosti TATRAFAN), v ktorej je uvedené, že bola uzavretá z dôvodu neuhradenia pohľadávky z dohody o urovnaní, pričom spoločnosť CHEMOSVIT STROJCHEM konala pri priamom predaji zálohu vo vlastnom mene ako kupujúci a zároveň v mene dlžníka - záložcu. 14. Zhodne k právnym úkonom s predmetnými spoločnosťami uviedol, že predbežný správca na základe analýzy predloženej súvahy dlžníka za účtovné obdobie roku 2024 zistil, že už v tomto období existoval odôvodnený predpoklad úpadku dlžníka v oboch jeho formách, keďže podľa účtovnej závierky mal záporné vlastné imanie, keď záväzky prevyšovali hodnotu majetku o takmer 400.000,- eur a súčasne bol v hlbokej platobnej neschopnosti, keď mal dlžník finančné prostriedky na bankovom účte a v pokladni len 14.600,- eur, pričom mal splatné dlhy voči dodávateľom za materiál, neuhradené mzdy zamestnancom a dlhy voči štátu (daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisteniam) vo výške viac ako 1.000.000,- eur. Napriek absencii kompletného účtovníctva a súvisiacej dokumentácie dlžníka, ktorá je zadržaná orgánmi činnými v trestnom konaní, znemožňujúcej preskúmať reálny tok financií, ekonomickú opodstatnenosť urovnaní, proces ocenenia a prevodu majetku, je daný dôvodný predpoklad, že predmetné právne úkony môžu napĺňať skutkovú podstatu odporovateľných právnych úkonov, a to ako zvýhodňujúcich podľa § 59 ZKR alebo ukracujúcich podľa § 60 ZKR. Na základe predbežným správcom vykonaného posúdenia chronológie, prepojenia oboch transakcií a preukázaného stavu úpadku dlžníka uzavrel, že je odôvodnený predpoklad, že smerovali k uspokojeniu vybraných veriteľov na úkor ostatných. 15. Predbežný správca v záverečnej správe na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. 16. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 17. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 18. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 19. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 20. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 21. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 22. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 23. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 24. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 25. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 26. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 27. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 28. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 29. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 30. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 31. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 32. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 33. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 34. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 35. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu). 36. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii - vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorou je 6.500,- eur. Vyhláška č. 665/2005 Z. z. súčasne v § 9 ods. 2 demonštratívne uvádza aj podklady, najmä na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom týmto je aj vyjadrenie predbežného správcu, ktoré je, ako to vyplýva zo systematického výkladu predmetného ustanovenia vykonávacej vyhlášky s § 20 ods. 1 a najmä § 21 ods. 1 ZKR, obsahom troch priebežných a najmä záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorú predbežný správca podáva súdu práve za účelom toho, že táto je významným podkladom rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. 37. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku (ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 38. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 21 ods. 1 stanovuje, že pri zisťovaní, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, predbežný správca je povinný pri stanovení hodnoty majetku dlžníka vychádzať (okrem ostatného majetku dlžníka) okrem iného aj z hodnoty pohľadávky dlžníka zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (upravenej v § 11 ods. 2 ZKR). Hodnota pohľadávky dlžníka voči štatutárnemu orgánu s povinnosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku dlžníka (ktorým je podľa § 3 ods. 1 ZKR aj platobná neschopnosť) je podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur ako sume vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (ktorou je suma 25.000,- eur, stanovená v § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka). 39. Predbežný správca v prejednávanej veci dospel na základe doposiaľ vykonaných šetrení majetkových pomerov dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR a obstaraných podkladov k záveru, že do majetku dlžníka je potrebné zahrnúť hodnotu dvoch pohľadávok zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka štatutárnym orgánom (ktorým je v prípade dlžníka podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka v prejednávanej veci konateľ) dlžníka včas v zmysle § 11 ods. 2 ZKR a keďže za porušenie predmetnej povinnosti zodpovedajú obaja konatelia dlžníka samostatne, tak dlžník má voči konateľom dve predmetné pohľadávky. Tento záver vyvodil predbežný správca, ktorý vychádzal z podkladov obstaraných na základe súčinnosti (§ 21 ods. 1 v spojení s § 74 a § 75 ZKR), a to aj od samotných konateľov dlžníka, predovšetkým z toho, že stav úpadku bol štatutárnym orgánom dlžníka, ktorý nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu, známy minimálne od januára 2025 (ako to uviedol v rámci poskytnutej súčinnosti aj v mene dlžníka oprávnený samostatne konať konateľ dlžníka Daniška). Z bankových účtov totiž predbežný správca zistil, že od 18.02.2025 do 12.05.2025 boli vkladané na bankový účet dlžníka neprestajne cudzie zdroje - pôžičky na pokrytie minimálnych prevádzkových nákladov. Dlžník nezvládal uhrádzať záväzky minimálne vyplývajúce zo mzdových nárokov, odvodov ako aj dane (z príjmu) zo závislej činnosti od januára 2025 (pričom niektorým zamestnancom boli uhradené mzdy za január a február 2025). Následne bola prijatá posledná úhrada od daňového úradu za nadmerný odpočet DPH vo výške 42.219,57 eura, z ktorej sa vyplatili exekúcie, pričom aj v súčasnosti sú voči dlžníkovi sú vedené tri exekučné konania v prospech zdravotných poisťovní, a to v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z 22.05.2025, 08.09.2025 a 26.10.2025, v prospech Union zdravotnej poisťovne na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z 02.09.2025 a v prospech DÔVERA zdravotnej poisťovne na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z 02.09.2025. Na základe analýzy predloženej súvahy dlžníka za účtovné obdobie roku 2024 predbežný správca zistil, že už v tomto období existoval odôvodnený predpoklad úpadku dlžníka v oboch jeho formách, keďže podľa účtovnej závierky mal záporné vlastné imanie, keď záväzky prevyšovali hodnotu majetku o takmer 400.000,- eur a súčasne bol v hlbokej platobnej neschopnosti, keď mal dlžník finančné prostriedky na bankovom účte a v pokladni len 14.600,- eur, pričom mal splatné už uvedené dlhy (voči dodávateľom za materiál, neuhradené mzdy zamestnancom a dlhy voči štátu - daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisteniam) vo výške viac ako 1.000.000,- eur. 40. Naviac, ani na základe doterajšieho priebehu konania vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu súd nezistil skutočnosti, ktoré by predmetný záver predbežného správcu vyvracali, ale práve naopak, má za to, že predmetný záver sa nejaví ako nedôvodný aj s poukazom na to, že dlžník v celom konaní do dňa vydania tohto uznesenia (napriek výzve na vyjadrenie sa k návrhu a najmä na osvedčenie svojej platobnej schopnosti) nespochybnil tvrdenia obsiahnuté v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to tak o existencii peňažnej pohľadávky navrhovateľa, splatnej 12.11.2025 (keď dlžník bol vyzvaný navrhovateľom na vrátenie zaplatených záloh titulom odstúpenia od zmluvy o dielo vo výške 3.133.333,35 eura výzvou doručenou 04.11.2025 v lehote 7 kalendárnych dní), ktorou odôvodnil návrh na vyhlásenie konkurzu, existencii druhej peňažnej pohľadávky druhého veriteľa - DÔVERA zdravotná poisťovňa, splatnej najneskôr 30.07.2025 (bod 15. odôvodnenia uznesenia o začatí konkurzného konania z 08.04.2026 na č. l. 69) a ani o svojej platobnej schopnosti. Do uplynutia lehoty 30 dní (t. j. do 12.03.2026) po tom, čo uplynulo 90 dní od splatnosti neskoršej z uvedených peňažných pohľadávok dvoch veriteľov (kedy nastáva v zásade úpadok vo forme platobnej neschopnosti právnickej osoby, ktorým je aj dlžník - § 3 ods. 1, 2 ZKR) a ani neskôr do dňa začatia konkurzného konania na majetok dlžníka (ktoré bolo začaté 10.04.2026) pritom v mene dlžníka (vrátane štatutárneho orgánu, ktorý mal podľa výpisu z obchodného registra ustanovený, a to dvomi osobami) návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný, čo viedlo k začatiu konkurzného konania v prejednávanej veci na základe návrhu veriteľa. Súd v prejednávanej veci zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR posudzovať, či deň platobnej neschopnosti dlžníka vyplývajúci z návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu (nepopretý dlžníkom ani na kvalifikovanú výzvu súdu vo forme uznesenia v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ ZKR) na jeho majetok je aj dňom, kedy sa hneď osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku (keď toto je v zásade až predmetom prípadného súdneho konania o uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie danej povinnosti podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR) a ani to, či daná povinnosť osobe povinnej konať v mene dlžníka vznikla alebo či u nej neexistuje liberačný dôvod z tejto zodpovednosti, avšak uvedené uvádza práve za účelom preukázania, že aj v tomto kontexte vyhodnocoval záver predbežného správcu obsiahnutý v tejto súvislosti v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka (a teda posudzoval pri rozhodovaní všetko, čo doposiaľ vyšlo v konaní najavo - § 196 ZKR v spojení s § 191 ods. 1 ZKR), ktorý aj s poukazom na uvedené vyhodnotil súd ako nie neopodstatnený. 41. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že uvedené sčasti vyplýva aj z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021), ktorý uzavrel, že pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR nie je relevantné posudzovanie úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd pri tomto rozhodovaní oprávnený akokoľvek hodnotiť či prejudikovať, z čoho súd v prejednávanej veci potom vyvodzuje, že súd pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR vychádza podľa § 21 ods. 1 ZKR aj z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka vtedy, ak sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Práve tieto pritom z obsahu súdneho spisu v čase tohto rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR vyplývajú, v zhode s čím je aj záver predbežného správcu obsiahnutý v jeho záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. O existencii danej pohľadávky v prípade sporu medzi správcom a povinnou osobou v zmysle § 11 ods. 2 ZKR je však oprávnený rozhodnúť len súd v na to určenom konaní podľa § 74a ZKR. 42. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložil do vydania tohto uznesenia podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili skutočnosti uvedené predbežným správcom, ktoré zohľadňoval pri posúdení toho, či súčasťou majetku dlžníka sú aj pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR voči jeho konateľom. Preto z demonštratívne vymedzených podkladov skutkového zistenia o hodnote majetku dlžníka súd vychádzal podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. primárne práve z vyjadrenia predbežného správcu, ktorého záver o existencii predmetných pohľadávok voči obom konateľom dlžníka je dostatočne odôvodnený ním zistenými skutočnosťami v rámci výkonu funkcie predbežného správcu, zameraného práve na zistenie, či súčasťou majetku dlžníka, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie splnenia podmienok vyhlásenia konkurzu (§ 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d/ ZKR), uvedenými v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka (bod 10., 39. odôvodnenia tohto uznesenia). 43. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že hodnota majetku dlžníka, pozostávajúca už len z hodnoty dvoch pohľadávok zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, predstavuje sumu 25.000,- eur (keď hodnota jednej takej pohľadávky podľa § 11 ods. 2 ZKR je 12.500,- eur), čím je naplnená podmienka zistenia majetku dlžníka (do ktorého sa aj uvedená hodnota pohľadávky podľa § 21 ods. 1 ZKR zahŕňa) aspoň 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario. Je preto už bez právneho významu (keď by to už nemohlo ovplyvniť predmetný záver o splnení podmienky zistenia majetku dlžníka vo vyhláške č. 655/2005 Z. z. stanovenej výške) zaoberať sa na účely tohto rozhodnutia ostatným predbežným správcom v záverečnej správe zisteným majetkom dlžníka pozostávajúcim z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. 44. Táto skutočnosť, v spojení s tým, že ostatné podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka boli v prejednávanej veci splnené, ako to vyplýva z uznesenia č. k. 31K/4/2026 - 86 z 22.05.2026, právoplatného dňa 26.05.2026, vydaného podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR, ktoré predchádzalo tomuto uzneseniu a od ktorého toto uznesenie v časti posúdenia ostatných podmienok vyhlásenia konkurzu závisí (§ 19 ods. 1 písm. d/ ZKR), odôvodňuje podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR aby súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 45. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 46. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu (pričom ak súd vyhlási konkurz podľa § 20 ods. 1 ZKR, teda potom, čo už ustanovil v konaní predbežného správcu, podľa § 22 vety poslednej ZKR tohto predbežného správcu súd ustanoví dlžníkovi za správcu) a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. 47. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že podľa § 22 vety poslednej ZKR ustanovil dlžníkovi za správcu predbežného správcu, pretože v konkurznom konaní mu už bol ustanovený predbežný správca. 48. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 49. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 50. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 51. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 52. Čo sa týka určenia medzinárodnej právomoci súdu, tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie (ktorým je aj konkurzné konanie - čl. 1 ods. 1 pododsek tretí v spojení s prílohou A nariadenia o insolvenčnom konaní) právomoc podľa čl. 3, ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR, pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená (najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2). 53. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie insolvenčné konanie alebo ako (nezávislé) územné insolvenčné konanie. 54. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI), ktoré je v čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní vymedzené ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 55. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku druhom až štvrtom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka (a/ spoločnosť alebo právnická osoba, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ iná fyzická osoba), ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. 56. V prípade právnickej osoby (akou je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu a ostatného obsahu súdneho spisu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo takejto osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania (čomu v slovenskom vnútroštátnom práve zodpovedá podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka). 57. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 58. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom od jej vzniku na území Slovenskej republiky (od 19.03.2020). 59. Keďže dlžník má v čase začatia konania registrované sídlo na území Slovenskej republiky a nebolo prenesené do iného členského štátu počas uvedenej suspenzívnej lehoty (3 mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka), pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo. Táto vyvrátiteľná právna domnienka nebola pritom v konaní vyvrátená. 60. V prejednávanej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenského súdu na začatie insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania. 61. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia ZKR majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, stanovené v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 62. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o konkurznom konaní dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka. 63. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že keďže predbežný správca doručil súdu návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov až po uplynutí lehoty na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorej posledným dňom počítaným podľa § 203a ZKR bol vzhľadom na jej celkovú dĺžku 60 dní od ustanovenia predbežného správcu (keď zákonná lehota 45 dní na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka bola podľa § 21 ods. 1 vety poslednej ZKR predĺžená právoplatným uznesením č. k. 31K/4/2026 - 118 zo 07.07.2026 o 15 dní) bol 27.07.2026, pričom návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov bol doručený súdu 30.07.2026, o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd podľa § 21 ods. 3 vety druhej ZKR samostatným uznesením do 30 dní od vyhlásenia konkurzu.

Proti I. a II. a výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo vzťahu k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR). Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie dlžník. Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba nedostatkom medzinárodnej právomoci na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra (inak sa naň neprihliadne) (§ 198 ods. 1 v spojení s § 197a ZKR) v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia zverejnením v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o ich práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).