Hlavná stránka > Vyhľadávanie konania > Oddlženie - Konkurz č. 31OdK/72/2026

(FO) Bihary Mário (20.04.2002)

Jelšovce 15, 95143 Jelšovce

Uznesenie
Vyhlásenie oddlženia, Ustanovenie správcu
Dátum vydania:
24.8.2026
Dátum zverejnenia:
24.08.2026
Autor oznamu:
Okresný súd Nitra
Spisová značka:
31OdK/72/2026
ICS:
4126209010
Vydal:
JUDr. Jana Coboriová
Vydal FN:
Odoslal:
Okresný súd Nitra
Dlžník:
Mário Bihary IČO 54816211, 15, 95143 Jelšovce, Slovenská republika
Navrhovatelia:
Mário Bihary IČO 54816211, 15, 95143 Jelšovce, Slovenská republika
Predmet rozhodnutia:
Uznesenie o vyhlásení konkurzu
Spôsob rozhodnutia:
Druh:
Uznesenie
Hlavička:
Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: Mário Bihary, nar. 20.04.2002, trvalý pobyt 951 43 Jelšovce 15, zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, vykonávajúce činnosť prostredníctvom kancelárie v Nitre, Štefánikova trieda 26, Nitra, o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, takto
Rozhodnutie:
I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: Mário Bihary, nar. 20.04.2002, trvalý pobyt 951 43 Jelšovce 15. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (o oddlženie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Ing. Marta Igaz Kulichová, so sídlom kancelárie: Považská 18, 940 02 Nové Zámky, značka správcu S1976. IV. Súd vyzýva veriteľov, ktorí majú podľa § 167l ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia malého konkurzu spôsobom stanoveným v § 167l ods. 3 v spojení s § 28 ods. 2 ZKR, t. j. (a/) prihláškou podanou elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára insolvenčného registra do elektronickej schránky správcu, ktorá musí byť autorizovaná, (b/) ak ide o zahraničného veriteľa podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení, prihláškou podanou u správcu, na ktorej doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok a (c/) ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihláškou podanou rovnako ako zahraničným veriteľom podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. Prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR. V. Súd oddlžuje dlžníka tak, že ho zbavuje (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v § 166a ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v § 166b ods. 1 ZKR). VI. Súd poukazuje zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur na účet správcu, ktorého číslo sa mu ukladá oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom ukladá učtárni Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu a oznámení čísla účtu správcu na tento vyplatila bez zbytočného odkladu uvedený preddavok vedený pod položkou registra 651/2026, druh trov konania D14. VII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o konaní o oddlženie dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. VIII. Súd ukladá správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, a to prvú v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu.
Odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 17.08.2026, doručeným súdu dňa 17.08.2026, sa dlžník domáha, aby ho súd oddlžil konkurzom podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 2. Podľa § 166 ods. 1 až 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. (2) Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. (5) Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody. 3. Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. 4. Podľa § 166e ods. 1 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. 5. Podľa § 167 ZKR, (1) návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3. 6. Podľa § 167a ods. 1 ZKR, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár, f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási. 7. Podľa § 166j ods. 1 veta prvá ZKR, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. 8. Podľa § 166j ods. 4 ZKR, súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. 9. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.25a) 10. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 11. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 12. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 13. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek prvý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (inak aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 14. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek štvrtý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 15. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 16. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 17. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod 1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení konkurzom (§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZKR. 18. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania (§ 196 ZKR v spojení s § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok [inak aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“]). Skúmaním príslušnosti (v medziach vyplývajúcich z § 171 ZKR, § 196 ZKR v spojení s § 40 CSP) zistil, že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konanie o návrhu dlžníka, keďže tento má v jeho obvode bydlisko (§ 196a ods. 1 písm. d/, ods. 4 ZKR). Súd nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky [medzinárodnej] právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia). 19. Medzi formálne podmienky vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu patrí návrh na vyhlásenie (oddlžovacieho) konkurzu podaný dlžníkom - fyzickou osobou (§ 166 ods. 1, § 167 ods. 1 ZKR), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) (§ 166k ZKR), obsahujúci všetky stanovené náležitosti (§ 167 ods. 2 ZKR) a zloženie preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci, stanovenej v § 7a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), vo výške 500,- eur. 20. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu naplnené. 21. Medzi materiálne podmienky pre vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu (§ 167a ZKR) patrí predovšetkým platobná neschopnosť dlžníka (§ 166 ods. 1, ods. 4 ZKR), ktorú ZKR definuje ako stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 166 ods. 4 v spojení s § 167 ods. 2 písm. e/ a § 167a ods. 1 písm. d/ ZKR) a dokladu nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania, v ktorom od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynul aspoň jeden rok (§ 167 ods. 2 písm. f/ v nadväznosti na § 166 ods. 3 ZKR). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu je uplynutie aspoň desiatich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti ZKR (§ 166 ods. 2 v nadväznosti na § 167a ods. 1 písm. e/ ZKR) a to, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods. 5 ZKR). 22. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším ako 30 dní, pričom od vydania poverenia na vykonanie danej exekúcie uplynul aspoň jeden rok. Súčasne z obsahu súdneho spisu nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných desiatich rokoch podľa štvrtej časti ZKR vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár a že by bol dlžník vo výkone trestu odňatia slobody. 23. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v § 167a ods. 1 ZKR na vyhlásenie konkurzu, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR), (ii/) výzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky (v spojení s § 167l ods. 1 až 3 ZKR), (iii/) podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v § 166a ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, pričom je povinný v uznesení aj uviesť znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide (a to v poučení, keďže ich citáciou sa pri tomto rozhodovaní plní primárne poučovacia povinnosť) a keďže pohľadávky vylúčené z uspokojenia (vymedzené v § 166b ods. 1 ZKR) sa stávajú rozhodnutím o oddlžení nevymáhateľné (§ 166e ods. 4 ZKR), je v záujme právnej istoty potrebné do rozhodnutia o oddlžení zahrnúť aj túto skutočnosť, a to tak, že oddlžením sa dlžník zbavuje aj dlhov vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a v záujme právnej istoty je analogicky povinný v poučení uznesenia uviesť aj znenie zákonných ustanovení upravujúcich pohľadávky, ktoré sa stavajúci rozhodnutím o oddlžení nevymáhateľné a (iv/) podľa § 167a ods. 1 písm. f) časť vety za bodkočiarkou ZKR o poukázaní zloženého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci bez zbytočného odkladu na účet správcu (§ 167a ods. 1 písm. f/ časť vety za bodkočiarkou ZKR). 24. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa § 167a ods. 1 ZKR vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, v III. výroku podľa § 167a ods. 1 v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, v IV. výroku podľa § 167a ods. 1 v spojení s § 167l ods. 1 až 3 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú podľa § 167l ods. 1 až 2 ZKR právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom stanoveným v § 167l ods. 3 v spojení s § 28 ods. 2 ZKR (uvedeným v predmetnom výroku) s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR, v V. výroku podľa § 166e ods. 1 ZKR oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v § 166a ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v § 166b ods. 1 ZKR) a v VI. výroku podľa § 167a ods. 1 písm. f) ZKR rozhodol o poukázaní zloženého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur na účet správcu, bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo sa mu ukladá oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom uložil učtárni Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu a oznámení čísla účtu správcu na tento vyplatila bez zbytočného odkladu uvedený preddavok. 25. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 26. Čo sa týka určenia medzinárodnej právomoci súdu, tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie (ktorým je aj konanie o oddlženie - čl. 1 ods. 1 pododsek tretí v spojení s prílohou A nariadenia o insolvenčnom konaní) právomoc podľa čl. 3, ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR, pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená (najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2). 27. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie insolvenčné konanie alebo ako (nezávislé) územné insolvenčné konanie. 28. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI), ktoré je v čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní vymedzené ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 29. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku druhom až štvrtom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka (a/ spoločnosť alebo právnická osoba, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ iná fyzická osoba), ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. 30. V prípade fyzickej osoby, ktorá nie je samostatne zárobkovo činnou osobou (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie konkurzom a jeho príloh aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI danej fyzickej osoby je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtého nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa miesto obvyklého pobytu takejto osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania (čomu v slovenskom vnútroštátnom práve zodpovedá podanie návrhu na oddlženie). 31. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak tento pojem je zaužívaným konceptom medzinárodného práva súkromného a osobitne aj európskeho medzinárodného práva súkromného a v tomto zmysle ho je preto potrebné vykladať aj na účely nariadenia o insolvenčnom konaní. V zmysle judikatúry Súdneho dvora sa obvyklý pobyt fyzickej osoby určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého prípadu, najmä na základe fyzickej prítomnosti v členskom štáte, jej trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10, Barbara Mercredi v. Richard Chaffe). Obvyklý pobyt by mal preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom. 32. Súd v prejednávanej veci dospel na základe návrhu dlžníka na oddlženie a jeho príloh k záveru, že dlžník mal v čase začatia konania o oddlženie obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Tento záver súd odôvodňuje v súhrne najmä tým, že z návrhu dlžníka a jeho príloh vyplýva, že dlžník je štátnym občanom Slovenskej republiky, má v Slovenskej republike prihlásený trvalý pobyt (§ 2, § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky), má slovenských veriteľov a sám aj vyhlásil, že má centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike (o ktorom vyhlásení súd nenadobudol pochybnosti). Súd súčasne nezistil, že by sa počas 6-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie prenieslo miesto obvyklého pobytu dlžníka do iného členského štátu. 33. Keďže dlžník má v čase začatia konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nebolo zistené, že by sa počas uvedenej suspenzívnej lehoty štát obvyklého pobytu dlžníka zmenil, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, teda v Slovenskej republike. Táto vyvrátiteľná právna domnienka nebola pritom v konaní vyvrátená. 34. V prejednávanej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto obvyklého pobytu dlžníka. Keďže dlžník má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenského súdu na začatie insolvenčného konania (o oddlženie dlžníka) ako hlavného insolvenčného konania. 35. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia ZKR majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, stanovené v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 36. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (o oddlženie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o konaní o oddlženie dlžníka spôsobom podľa čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka. 37. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 166j ods. 4 vyžadovať od správcu správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 38. Súd preto v VIII. výroku tohto uznesenia podľa § 166j ods. 4 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, a to prvú v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu. 39. Záverom súd k procesnej stránke, a to obsadeniu súdu pri tomto rozhodovaní uvádza, že vzhľadom na to, že u zákonného sudcu Mgr. Filipa Grznárika bola daná náhla prekážka brániaca konať vo veci, vec bola na konanie a rozhodovanie pridelená podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch o návrhu zastupujúcej sudkyni zákonného sudcu, ktorou je podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra v účinnom znení JUDr. Jana Coboriová a ktorá na tomto základe ako zastupujúca zákonná sudkyňa týmto uznesením vo veci aj rozhodla.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba nedostatkom medzinárodnej právomoci na začatie tohto insolvenčného konania (o oddlženie). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra (inak sa naň neprihliadne) (§ 198 ods. 1 v spojení s § 197a ZKR) v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia zverejnením v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Znenia zákonných ustanovení § 166a ods. 1 ZKR, upravujúcich pohľadávky uspokojované splátkovým kalendárom, uvedené podľa § 166e ods. 1 ZKR a znenia zákonných ustanovení § 166b ods. 1 ZKR, upravujúcich pohľadávky vylúčené z uspokojenia, uvedené podľa § 166e ods. 1 analógiou legis ZKR: Podľa § 166a ods. 1 ZKR (s nadpisom paragrafu: pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu, d) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom. Podľa § 166b ods. 1 ZKR (s nadpisom paragrafu: pohľadávky vylúčené z uspokojenia), za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, d) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, e) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o ich práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP). Znenia zákonných ustanovení § 166f a § 166g ods. 1 až 5 ZKR upravujúcich poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, uvedené podľa § 166g ods. 6 ZKR: Podľa § 166f ZKR, upravujúceho zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer: (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka. (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Podľa § 166g ods. 1 až 5 ZKR, upravujúcich poctivý zámer: (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
Oznam:
NázovSúbor
Ku oznamu neboli nahrané žiadne dokumenty