(PO) Arca Investments, a.s., IČO 35975041

Súd zastavuje reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041.

Skutkový stav 1. Okresný súd Bratislava I uznesením, č. k. 33R/5/2021-1483 zo dňa 07.07.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022, povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 (ďalej len ,,Dlžník“), do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil: 1st restructuring, k.s., so sídlom kancelárie Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, zn. správcu: S 1797 (ďalej len ,,Správca“) a uznal reštrukturalizáciu za vedľajšie insolvenčné konanie. 2. Uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5547 zo dňa 9.12.2025 rozhodol Mestský súd Bratislava III tak, že: I. Súd zamieta reštrukturalizačný plán dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 16.01.2023, II. Súd zamieta návrh na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 1 - Nezabezpečení veritelia s reštrukturalizačným plánom dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 16.01.2023, a III. Súd zamieta návrh dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041 na prerušenie konania zo dňa 30.06.2025 („ďalej len Uznesenie MS BA III“). 3. Proti Uzneseniu MS BA III podal Dlžník odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 8CoKR/1/2026- 5650 zo dňa 29.01.2026 tak, že: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33R/5/2021- 5547 zo dňa 09.12.2025 vo výroku potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave návrh dlžníka zo dňa 19.12.2025 na prerušenie konania zamieta (ďalej len „Uznesenie KS BA“). Uznesenie MS BA III nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2026. Právna úprava 4. Podľa § 5 ZKR, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať. 5. Podľa § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. 6. Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník. 7. Podľa § 134 ods. 1 ZKR, plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze. 8. Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku (pozn.: od 1.10.2025 v insolvenčnom registri). Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. 9. Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. 10. Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti. 11. Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci. 12. Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán. 13. Podľa § 151 ods. 2 ZKR, návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom. 14. Podľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a)účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b)väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. 15. Podľa § 152 ods. 2 ZKR, o nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu. 16. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu unesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku (pozn.: od 1.10.2025 v insolvenčnom registri). Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere. 17. Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a)boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b)prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c)plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím, d)ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e), e)plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod. f)plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. g)miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia, h)plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky. 18. Podľa § 154 ods. 2 ZKR, uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku (pozn.: od 1.10.2025 v insolvenčnom registri). Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku (pozn.: od 1.10.2025 v insolvenčnom registri) odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci. 19. Podľa § 154 ods. 3 ZKR, len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku (pozn.: od 1.10.2025 v insolvenčnom registri) zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil. 20. Podľa § 196a ods. 2 ZKR (v znení účinnom od 1.10.2025), na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné a) Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, b) Okresný súd Žilina pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline, c) Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave. 21. Podľa § 20a zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch (ďalej len „ZoS“), ak osobitný predpis ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: a) v konkurznom konaní voči právnickej osobe, okrem konaní podľa písmena c), sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí majú zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, a sú zaradení do oddielu správcov pre právnické osoby; ak by sa náhodný výber pre takéto konanie mal uskutočniť z menej ako troch správcov, uskutoční sa aj zo správcov podľa písmena b), b) v konkurznom konaní voči fyzickej osobe a v konaní o oddlžení sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí majú zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, a sú zaradení do oddielu správcov pre fyzické osoby; ak by sa náhodný výber pre takéto konanie mal uskutočniť z menej ako troch správcov, uskutoční sa aj zo správcov podľa písmena a), c) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, 1. ktorá je finančnou inštitúciou podľa § 4 ods. 4, 2. ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10 000 000 eur, 3. ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10 000 000 eur, 4. ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou alebo 5. ktorej hroziaci úpadok sa rieši verejnou preventívnou reštrukturalizáciou. 22. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 23. Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom na to, že došlo k právoplatnému zamietnutiu reštrukturalizačného plánu Dlžníka, sa tunajší súd zameral na ďalší postup v konaní, ktorý upravuje § 154 ods. 3 ZKR. 24. Súd úvodom konštatuje, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy (prijatie zákona č. 111/2022 Z.z. o hroziacom úpadku (ďalej len „ZoHU“), ktorým bolo do zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch zavedené ustanovenie § 20a písm. c) ) a zohľadňujúc skutočnosť, že táto zmena nebola zákonodarcom dôsledne reflektovaná čo sa týka ustanovenia § 154 ods. 3 ZKR (ktorý upravuje konverziu reštrukturalizácie na konkurz), tunajší súd už nie je príslušný na konkurzné konanie v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov. V konaní teda nastala situácia rozporu právnej úpravy, kedy na jednej strane pôvodná (resp. staršia) právna úprava v čase povolenia reštrukturalizácie ustanovovala, že „len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1.“, na druhú stranu novšia právna úprava zaviedla inštitút špeciálnych správcov, ktorí v istých situáciách musia byť ustanovení vzhľadom na špecifický charakter daného konkurzného konania, pričom príslušným na ustanovenie takýchto správcov (a takisto de facto na dohľad nad výkonom ich činnosti v týchto špecifických konaniach) je pre obvod Krajského súdu v Bratislave- Okresný súd v Nitre. Teda zohľadňujúc špecifiká novej právnej úpravy (ku ktorým sa súd vyjadrí nižšie) a takisto zohľadňujúc zásadu lex posterior derogat legi priori (pri rozpore noriem rovnakej právnej sily)- tunajší súd má za to, že správny a účelný je taký procesný postup, kedy tunajší súd výlučne „len“ zastaví reštukturalizačné konanie (na čo je stále príslušný) a prejednávanú vec postúpi kauzálne príslušnému súdu- OS Nitra. 25. Súd akcentuje (v zhode s názorom Najvyššieho súdu SR, vyjadreným v uznesení sp.zn.: 1Ndob/67/2024 zo dňa 27.08.2025), že zmyslom právnej úpravy (teda zavedenia inštitútu špeciálnych správcov) je to, že v konaní voči špeciálnemu subjektu je súd povinný ustanoviť správcu zapísaného v tomto oddiele. 26. Najvyšší súd SR uviedol: „V posudzovanom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky bol podaný dňa 20. augusta 2024 na Okresnom súde Nitra. Keďže podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky dlžníčky (týkajúcej sa povinného účtovania podnikateľov v podvojnom účtovníctve) za obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 bola hodnota majetku dlžníčky 364 020 544 eur, bola splnená zákonná podmienka podľa § 20a písm. c) bodu 3. zákona o správcoch. Pri výbere správcu sa tak náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov (ďalej aj „špeciálny správca“) a na konanie a rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky je podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023) daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Nitra, ktorý je kauzálne príslušný na konkurzné a reštrukturalizačné konanie (v ktorom sa má ustanoviť špeciálny správca) pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave. NS SR súhlasí s názorom Mestského súdu Bratislava III, že zverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie dlžníčky v OV zanikli účinky začatia reštrukturalizácie v zmysle § 156 ZKR, teda reštrukturalizácia dlžníčky bola skončená. Konanie o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky (z 20. augusta 2024) je novým osobitným konaním, a nie pokračujúcim reštrukturalizačným konaním, resp. konaním v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava I (t. č. Mestský súd Bratislava III) pod sp. zn. 33R/5/2021, ako nesprávne uviedol Okresný súd Nitra. Zo spisu vyplýva, že záväzná časť plánu dlžníčky na obdobie po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviedla nad dlžníčkou dozornú správu s určením osoby dozorného správcu (neurčoval ho súd), ktorým je obchodná spoločnosť 1st restructuring, k.s. Z ustanovenia § 165 ods. 2 ZKR (ktoré je lex specialis k § 40 ods. 1 ZKR upravujúcemu vo všeobecnosti výber, resp. ustanovenie správcu súdom) vyplýva, že účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu (veta prvá) a v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu (veta druhá). Teda, ak počas dozornej správy dôjde k vyhláseniu konkurzu, súd nevyberá správcu náhodným výberom, ale do funkcie správcu ustanoví osobu dozorného správcu. Dozorný správca 1st restructuring, k.s. nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov zoznamu správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. NS SR upriamuje pozornosť na to, že ustanovenie § 20a písm. c) bolo do zákona o správcoch zavedené novelou účinnou od 17. júla 2022 (čl. X zákona č. 111/2022 Z. z.). Novým spôsobom sa tak upravil náhodný výber správcov v prípade konaní proti tzv. špeciálnym subjektom, ktoré zákon definuje. Sú nimi buď dlžníci s osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie) alebo takí, ktorí si vzhľadom na svoju veľkosť (posudzovanú výškou obratu alebo výškou majetku), alebo vzhľadom na spôsob riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou), vyžadujú „špeciálnu správu“, na výkon ktorej sú potrebné osobitné predpoklady, ktoré spĺňajú práve špeciálni správcovia, zapísaní do oddielu špeciálnych správcov (k uvedenému porovnaj dôvodovú správu k čl. X zákona č. 111/2022 Z. z.). Zmyslom novej právnej úpravy (ratio legis) je, že v konaní proti špeciálnemu subjektu, ktorý spĺňa jednu z podmienok stanovených v § 20a písm. c) bodoch 1 až 5 zákona o správcoch, je súd povinný náhodným výberom ustanoviť len správcu, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov zoznamu správcov. Ustanovenie § 20a písm. c) zákona o správcoch je tiež ustanovením lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1 ZKR, ktoré vo všeobecnosti upravuje výber, resp. ustanovenie správcu súdom. V prípade konkurencie, resp. kolízie dvoch lex specialis ustanovení [tu konkrétne § 165 ods. 2 veta druhá ZKR - ustanovenie dozorného správcu a § 20a písm. c) zákona o správcoch - ustanovenie špeciálneho správcu] potom platí pravidlo, že lex posterior derogat legi priori, teda neskorší zákon ruší zákon skorší. Podľa názoru NS SR ustanovenie dozorného správcu, ktorý nie je špeciálnym správcom, do funkcie správcu v zmysle § 165 ods. 2 vety druhej ZKR by v posudzovanom prípade dlžníčky ako špeciálneho subjektu bolo v rozpore s § 20a písm. c) zákona o správcoch, keďže v prípade, ak ide o konanie voči právnickej osobe, ktorá je špeciálnym subjektom [§ 20a písm. c) zákona o správcoch], musí súd obligatórne ustanoviť správcu náhodným výberom z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov. Opačný výklad by znamenal popretie účelu inštitútu špeciálneho správcu, ktorý vzhľadom na zákonom vyžadované osobitné predpoklady (špeciálne odborné znalosti, prax a úspešné zloženie špeciálnej správcovskej skúšky) musí byť súdom ustanovený v špeciálnych konaniach v zmysle § 20a písm. c) zákona o správcoch. Takýto záver možno vyvodiť z výkladu e ratione legis (zmysel a účel právnej normy podľa zákonodarcu), ďalej z odborného komentára k § 20a zákona o správcoch (Dolný J., Machatová L., Maliar M. Zákon o správcoch. Komentár. Prvé vydanie, Praha : Wolters Kluwer, 2024, 123 s.), ako aj z dôvodovej správy k čl. X zákona č. 111/2022 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o správcoch. Z ustanovenia § 196a ods. 2 ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023) vyplýva kauzálna príslušnosť súdu na konkurzné a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov. Týmto súdom je vždy jeden z troch konkurzných súdov (nie z ôsmich, ako je to v ostatných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach), explicitne určený v § 196a ods. 2 písm. a), b), c) ZKR. V posudzovanom prípade je kauzálne príslušným súdom na konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky (so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave) Okresný súd Nitra [§ 196a ods. 2 písm. c), ods. 4 ZKR v spojení s § 20a písm. c) zákona o správcoch]“. 27. Súd v tejto veci dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky („ÚS SR“) sp.zn.: II. ÚS 273/2012 zo 16.12.2015, kde sa ÚS SR dôkladne zaoberal vzťahom skončeného reštrukturalizačného konania a začatia konkurzného konania (obdobne ako v prejednávanej veci išlo o situáciu zamietnutia reštrukturalizačného plánu), pričom ÚS SR uviedol nasledovné: „Podľa ustanovenia § 206a ods. 1 konkurzného zákona sa konania začaté pred 1. januárom 2012 dokončia podľa doterajších predpisov. A contrario teda platí, že konanie začaté od účinnosti zákona č. 348/2011 Z. z., teda od 1. januára 2012, sa budú spravovať ustanoveniami konkurzného zákona v znení účinnom od 1. januára 2012. Ústavný súd pritom už vo svojej judikatúre vyslovil, že pojem „konania začaté“ možno vykladať aj tak, že sa ním rozumie každé jednotlivé konanie začaté podľa konkurzného zákona, hoci aj súvisiace s iným konaním, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2012 (porov. III. ÚS 572/2013). Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za ústavne nekonformný ani arbitrárny právny názor krajského súdu, podľa ktorého sa aj na konkurzné konanie, ktoré bolo začaté po 31. decembri 2011 ako dôsledok zamietnutia reštrukturalizačného plánu (§ 154 ods. 3 konkurzného zákona) v reštrukturalizačnom konaní začatom pred 1. januárom 2012, použijú ustanovenia konkurzného zákona účinné od 1. januára 2012. Napriek svojej súvislosti sú totiž reštrukturalizačné konania, ktoré boli zastavené v dôsledku zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom, a následne začaté konkurzné konania samostatnými konaniami. Slovenské konkurzné právo je totiž vybudované na principiálnej oddelenosti reštrukturalizácie a konkurzu. To sa okrem oddelenej úpravy v samostatných častiach konkurzného zákona prejavuje napríklad tým, že z konkurzného konania nie je možný prechod do reštrukturalizačného konania, možný je iba prechod naopak, ktorý je nezvratný. V konkurznom konaní sa ďalej nezachovávajú účinky žiadnych úkonov z reštrukturalizačného konania (ustanovuje sa nový správca, nanovo sa prihlasujú pohľadávky, atď.). To všetko podľa názoru ústavného súdu podporuje názor krajského súdu, že konkurzné konanie začaté v zmysle § 154 ods. 3 konkurzného zákona po zamietnutí plánu treba na účely § 206a ods. 1 konkurzného zákona považovať nie za konanie začaté pred 1. januárom 2012 (teda za súčasť predchádzajúceho reštrukturalizačného konania), ale za nové konanie, ktoré - pokiaľ bude začaté počnúc 1. januárom 2012 - sa bude spravovať ustanoveniami konkurzného zákona účinnými od 1. januára 2012. Keďže krajský súd vo veci rozhodoval 7. februára 2012, teda jednoznačne po 31. decembri 2011, a k začatiu konkurzného konania v zmysle § 154 ods. 3 konkurzného zákona mohlo dôjsť až po doručení (a právoplatnosti) jeho uznesenia, mohol krajský súd racionálne vychádzať z toho, že nové konkurzné konanie nebolo začaté pred 1. januárom 2012 a bude sa naň vzťahovať až úprava účinná od tohto dátumu“. 28. Iný výklad, teda, že Mestský súd Bratislava III by mal vo veci okrem zastavenia reštrukturalizačného konania aj začať konkurzné konanie a ustanoviť správcu na základe náhodného výberu by znamenal: (i) porušenie ustanovení upravujúcich kauzálnu príslušnosť, ktoré súd skúma ex offo- inými slovami by rozhodoval nepríslušný súd a (ii) ustanovenie správcu, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou (vzhľadom na počet subjektov zapísaných v zozname špeciálnych správcov) nebol zapísaný v oddiele špeciálnych správcov. Tým by bol popretý zmysel inštitútu špeciálneho správcu, ktorí v zmysle dôvodovej správy k ZoHU (ďalej len „Dôvodová správa“) majú „byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní“. Niet pochýb, že prípade konkurzu takých rozmerov o aký v tomto na slovenské pomery bezprecedentnom prípade pôjde, je požiadavka na osobu správcu, ktorá bude nielen odborne spôsobilá a vyškolená na takéto konanie ale aj adekvátne personálne zabezpečená, viac ako dôvodná. Až absurdná, neúčelná, nehospodárna a priečiaca sa zmyslu právnej úpravy by bola situácia, keby tunajší súd ustanovil náhodného správcu- čo by napríklad mohol byť iba správca- fyzická osoba, ktorý vykonáva činnosť samostatne. V kontexte budúceho konkurzu Dlžníka, kde je predpoklad, že si prihlási pohľadávky niekoľko tisíc veriteľov, je potrebné takúto čo i len teoretickú možnosť striktne odmietnuť [porovnaj aj Dôvodová správa: „Predmetná špeciálna správcovská skúška má predovšetkým zabezpečiť transparentný a efektívny výber tých uchádzačov, ktorí majú predpoklady pre riadny výkon funkcie v týchto špecifických konaniach, v ktorých sa predpokladá účasť najmä dlžníkom s veľkým objemom majetku. Vzhľadom na uvedené sa predpokladá dôraz na výber osôb, ktoré majú zastávať túto funkciu tak, aby bol dosiahnutý účel jednotlivých konaní rýchlo, kvalitne a efektívne a bez prípadných pochybností o zákonnosti alebo správnosti konania]. 29. Mestský súd nahliadnutím do Registra účtovných závierok zistil, že majetok Dlžníka podľa poslednej účtovnej závierky (rok 2024) vysoko prekročil zákonom požadovanú hranicu majetku, pri ktorej sa automaticky aktivuje povinnosť ustanoviť špeciálneho správcu (§20a písm. c) bod 3 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch). 30. Mestský súd teda s prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na uvedenú judikatúru rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a reštrukturalizačné konanie na majetok Dlžníka zastavil. Súd zároveň postúpi spis Okresnému súdu Nitra, ktorý je príslušný na začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu.

1. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR). 2. Za deň doručenia tohto uznesenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení tohto rozhodnutia v insolvenčnom registri, bez ohľadu na iné spôsoby doručovania.