(PO) Arca Investments, a.s., IČO 35975041

I. Súd z a č í n a konkurzné konanie na majetok dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041. II. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041. III. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie konkurzu) ako vedľajšieho insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. IV. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Origon Recovery Solutions, k. s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, značka správcu S2082. V. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. VI. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. VIII. Návrh dlžníka na prerušenie konania z a m i e t a .

1. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k.: 33R/5/2021-996 zo dňa 10.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2022, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: Arca Investments, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041. 2. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k.: 33R/5/2021-1483 zo dňa 07.07.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022, povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975, do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil: 1st restructuring, k.s., so sídlom kancelárie Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, zn. správcu: S 1797 a uznal reštrukturalizáciu za vedľajšie insolvenčné konanie. 3. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k.: B1-33R/5/2021-5547 zo dňa 9.12.2025 rozhodol tak, že zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 16.01.2023, zamietol návrh na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 1 - Nezabezpečení veritelia s reštrukturalizačným plánom dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 16.01.2023, a zamietol návrh dlžníka: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041 na prerušenie konania zo dňa 30.06.2025. 4. Proti Uzneseniu MS BA III podal Dlžník odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 8CoKR/1/2026- 5650 zo dňa 29.01.2026 tak, že: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33R/5/2021- 5547 zo dňa 09.12.2025 vo výroku potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave návrh dlžníka zo dňa 19.12.2025 na prerušenie konania zamieta (ďalej len „Uznesenie KS BA“). Uznesenie MS BA III nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2026. 5. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k.: B1-33R/5/2021-5696 zo dňa 10. marca 2026 rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka. Podľa úpravy sudcu k uzneseniu vyplýva, že súd dal uznesenie doručiť do VLR - PZ dlžníka, správca a PZ hlavného insolvenčného správcu. Uznesenie súd nedal doručiť ani zverejniť v Insolvenčnom registri a spis postúpil následne Okresnému súdu Nitra. 6. Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5547 zo dňa 09.12.2025 o.i. zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka: Arca Investments a.s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2026, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8CoKR/1/2026-5650 zo dňa 29.01.2026. 7. Následne Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5696 zo dňa 10.03.2026 zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka Arca Investments a.s. a postúpil vec Okresnému súdu Nitra. 8. Okresný súd Nitra s postúpením veci nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie. 9. O vznesenej námietke rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Ndob/9/2026 zo dňa 25.05.2026 tak, že príslušným na konanie je Okresný súd Nitra. 10. V uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na § 20a písm. c) zákona č. 8/2005 Z. z., ktorý bol do zákona o správcoch zavedený novelou účinnou od 17.07.2022 (čl. X zákona č. 111/2022 Z. z.). Novým spôsobom sa tak upravil náhodný výber správcov v prípade konaní proti tzv. špeciálnym subjektom, ktoré zákon definuje. Sú nimi buď dlžníci s osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie) alebo takí, ktorí si vzhľadom na svoju veľkosť (posudzovanú výškou obratu alebo výškou majetku), alebo vzhľadom na spôsob riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou), vyžadujú „špeciálnu správu“, na výkon ktorej sú potrebné osobitné predpoklady, ktoré spĺňajú práve špeciálni správcovia, zapísaní do oddielu špeciálnych správcov (k uvedenému porovnaj dôvodovú správu k čl. X zákona č. 111/2022 Z. z.). Zmyslom novej právnej úpravy je, že v konaní proti špeciálnemu subjektu, ktorý spĺňa jednu z podmienok stanovených v § 20a písm. c) bodoch 1 až 5 zákona o správcoch, je súd povinný náhodným výberom ustanoviť len správcu, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov zoznamu správcov. Ďalej najvyšší súd poukazuje na § 154 ods. 3 ZKR, ktorý je potrebné v danej veci aplikovať v znení účinnom do 30.09.2025 (teda v znení, že „...v uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1...“), a to s poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2025, konkrétne s poukazom na § 206q ods. 1 ZKR, podľa ktorého „konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025“. V danom prípade sa reštrukturalizačné konanie začalo (19.01.2022) a právoplatne neskončilo do 30.09.2025 (právoplatne skončilo až dňa 10.03.2026), a preto sa na neho aplikuje § 154 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025. K názoru Okresného súdu Nitra, že § 154 ods. 3 ZKR veta prvá má rovnaké znenie pred ako aj po novele účinnej od 01.10.2025, t. j. povinnosť súdu jedným uznesením zastaviť reštrukturalizačné konania, začať konkurzné konanie a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz a že podmienky príslušnosti sa konverziou reštrukturalizačného konania na konkurzné konania nemenia a na konkurzné konanie po konverzii zostáva príslušný ten súd, na ktorom prebiehala reštrukturalizácia, najvyšší súd uvádza, že je zrejmé, že § 154 ods. 3 ZKR veta prvá stanovuje povinnosť súdu jedným uznesením rozhodnúť o zastavení reštrukturalizačného konania, avšak na druhej strane, zvoleným postupom Mestského súdu Bratislava III, teda vydaním uznesenia (iba) o zastavení reštrukturalizačného konania, zákon o konkurze a reštrukturalizácii nespája aj automaticky založenie príslušnosti tohto súdu na ďalšie konanie. Keďže ako uviedol Mestský súd Bratislava III, podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky (rok 2024) presiahol majetok dlžníka 10 000 000,- eura, je splnená zákonná podmienka podľa § 20a písm. c) bodu 3. zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Pri výbere správcu sa tak náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov (ďalej aj „špeciálny správca“) a na konanie a rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka je podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023) daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Nitra, ktorý je kauzálne príslušný na konkurzné a reštrukturalizačné konanie (v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov) pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave.“ 11. Následne dlžník podaním zo dňa 16.06.2026, doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 16.06.2026 požiadal o postup v zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní pred vyhlásením konkurzu a požiadal o vyzvanie insolvenčného správcu v hlavnom insolvenčnom konaní. Dlžník v podanej žiadosti uviedol, že opätovne žiada o dodržanie obligatórneho postupu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie o insolvenčnom konaní“) tak, aby konajúci súd, aby ešte pred začatím vedľajšieho insolvenčného konania Dlžníka (t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok Dlžníka) vyzval insolvenčného správcu v hlavnom insolvenčnom konaní Dlžníka na oznámenie, či udelí svoj prísľub podľa Nariadenia o insolvenčnom konaní vo vzťahu k budúcemu vedľajšiemu insolvenčnému konaniu Dlžníka (konkurzu) na území Slovenskej republiky a aby konajúci súd uskutočnil všetky ďalšie povinné kroky, ktorých uskutočnenie predpokladá Nariadenie o insolvenčnom konaní. Zároveň podal návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie a to z dôvodu, že ak by sa konajúci súd nestotožnil s tým, že pred vyhlásením konkurzu na majetok Dlžníka je potrebné najprv postupovať v zmysle (i) článku 38 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní, (ii) článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a (iii) článku 38 ods. 4 Nariadenia o insolvenčnom konaní, pre taký prípad Dlžník opätovne navrhuje, aby konajúci súd v súlade s čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie predbežné otázky ohľadom výkladu vymedzených ustanovení Nariadenia o insolvenčnom konaní. Dlžník predbežné otázky naformuloval už počas Pôvodného vedľajšieho konania v rámci Odvolania Dlžníka zo dňa 19.12.2025 podaného voči Uzneseniu MS BA III - zamietnutie RP. V Odvolaní Dlžníka zo dňa 19.12.2025 Dlžník odvolaciemu súdu navrhol prerušenie (odvolacieho) konania až do rozhodnutia o nastolených predbežných otázkach (ďalej len „Návrh na prerušenie konania inkorporovaný v Odvolaní“). Z Uznesenia KS BA - potvrdenie zamietnutia RP (body 70. a nasl. odôvodnenia) vyplýva, že Krajský súd v Bratislave Návrh na prerušenie konania inkorporovaný v Odvolaní zamietol, pretože ho vyhodnotil ako predčasný a naformulovanými predbežnými otázkami sa v skutočnosti vecne vôbec nezaoberal. Z Uznesenia KS BA - potvrdenie zamietnutia RP vyplýva, že Krajský súd v Bratislave sa naformulovanými predbežnými otázkami, ktoré sa bezprostredne týkali začatia budúceho nového vedľajšieho insolvenčného konania vo forme konkurzu, odmietol zaoberať z dôvodu stále prebiehajúceho Pôvodného vedľajšieho konania (reštrukturalizačného konania). Krajský súd v Bratislave uviedol, že keďže rozhodnutie o predbežných otázkach týkajúcich konkurzu nie je relevantné pri rozhodovaní súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu (v prvej inštancii ani v odvolaní), nemôže byť ani Návrh na prerušenie konania inkorporovaný v Odvolaní, a teda položenie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, dôvodné. Medzičasom došlo k zásadnej zmene procesnej situácie. Dlžník má za to, že keďže medzičasom bolo vydané Uznesenie MS BA III - zastavenie reštrukturalizačného konania, a teda v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR aktuálne bezprostredne hrozí začatie nového vedľajšieho insolvenčného konania vo forme konkurzu, je zrejmé, že predbežné otázky naformulované v Návrhu na prerušenie konania inkorporovanom v Odvolaní sú práve za súčasnej situácie aktuálne a už v žiadnom prípade nemôžu byť vyhodnotené ako predčasné. Dlžník preto prostredníctvom tohto podania podáva nový návrh na prerušenie konania tak, ako je uvedené nižšie. Dlžník pre úplnosť dopĺňa, že návrh na prerušenia konania uvedený v tomto podaní nie je takým návrhom, o ktorom by už bolo právoplatne rozhodnuté. Vo veci nebolo vydané žiadne predchádzajúce súdne rozhodnutie predstavujúce rei iudicata, pretože žiadny súd sa doteraz vecne a meritórne nastolenými predbežnými otázkami v skutočnosti nezaoberal. Dlžník preto opätovne vyzýva konajúci súd na postup v súlade s čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dlžník navrhuje, aby konajúci súd v súlade s čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovné predbežné otázky ohľadom výkladu vybraných ustanovení Nariadenia o insolvenčnom konaní. a) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 1: Majú sa recitál 23, recitál 24, recitál 27 a článok 3 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že aj keď dôvodom na začatie vedľajšieho insolvenčného konania nie je návrh na začatie insolvenčného konania, ale ex lege právna skutočnosť stanovená vnútroštátnym právom (uznesenie o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR priamo nadväzujúce na uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa ust. § 154 ods. 1 ZKR), tak súd vždy ešte pred samotným začatím vedľajšieho insolvenčného konania musí skúmať, či sú splnené podmienky na začatie vedľajšieho insolvenčného konania, medzi ktoré patrí najmä podmienka existencie podniku dlžníka na území štátu, kde sa má vedľajšie insolvenčné konanie začať; s tým, že podnikom je akékoľvek miesto prevádzky, na ktorom dlžník vykonáva alebo vykonával počas obdobia troch mesiacov pred podaním žiadosti o začatie hlavného insolvenčného konania inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku? b) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 2: Má sa článok 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že (s cieľom efektívneho vedenia hlavného insolvenčného konania a s cieľom predísť začatiu vedľajšieho insolvenčného konania, ktoré by mohlo ohroziť alebo značne skomplikovať vedenie hlavného insolvenčného konania a napĺňanie reorganizačného plánu schváleného a súdom potvrdeného počas hlavného insolvenčného konania) musí byť správca v hlavnom insolvenčnom konaní (v posudzovanom prípade insolvenčný správca v Hlavnom konaní) ešte pred začatím každého prípadného vedľajšieho insolvenčného konania vyzvaný, aby sa vyjadril, či v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, udelí jednostranný prísľub, že pri rozdeľovaní tohto majetku alebo výťažku získaného jeho speňažením bude dodržiavať práva týkajúce sa rozdeľovania a priority rozdeľovania výťažku podľa vnútroštátneho práva, ktoré by veritelia mali, ak by sa v uvedenom členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie? c) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 3: Má sa článok 36 ods. 5 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že ak by správca v hlavnom insolvenčnom konaní udelil prísľub v zmysle článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, tak takýto prísľub by museli schváliť známi miestni veritelia, pričom na schválenie prísľubu správcu v hlavnom insolvenčnom konaní by sa uplatnili pravidlá kvalifikovanej väčšiny a hlasovania, ktoré sa uplatňujú na schválenie reštrukturalizačných plánov podľa práva členského štátu, v ktorom sa mohlo (malo) začať vedľajšie insolvenčné konanie, napriek skutočnosti, že by prísľub správcu v hlavnom insolvenčnom konaní mal byť daný vo vzťahu k vedľajšiemu insolvenčnému konania vo forme konkurzu, a nie vo forme reštrukturalizácie? d) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 4: Majú sa článok 38 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a článok 38 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že aj keď dôvodom na začatie vedľajšieho insolvenčného konania nie je návrh na začatie insolvenčného konania, ale ex lege právna skutočnosť stanovená vnútroštátnym právom (uznesenie o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR priamo nadväzujúce na uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa ust. § 154 ods. 1 ZKR), tak súd musí vždy bezodkladne ešte pred začatím vedľajšieho insolvenčného konania o tejto skutočnosti informovať správcu v hlavnom insolvenčnom konaní alebo dlžníka s právom nakladať s majetkom v hlavnom insolvenčnom konaní (v posudzovanom prípade insolvenčného správcu v Hlavnom konaní, na ktorého bola prenesená právomoc disponovať s majetkom Dlžníka) a poskytnúť mu možnosť byť vypočutý ohľadom skutočnosti, že by malo byť začaté vedľajšie insolvenčné konanie, prípadne ho vyzvať na vyjadrenie, či má záujem podať žiadosť o nezačatie vedľajšieho insolvenčného konania v zmysle článku 38 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní? e) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 5: Má sa článok 38 ods. 4 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že aj keď dôvodom na začatie vedľajšieho insolvenčného konania nie je návrh na začatie insolvenčného konania, ale ex lege právna skutočnosť stanovená vnútroštátnym právom (uznesenie o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR priamo nadväzujúce na uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa ust. § 154 ods. 1 ZKR), tak súd by mal ešte pred začatím vedľajšieho insolvenčného konania vyzvať správcu v hlavnom insolvenčnom konaní (v posudzovanom prípade insolvenčného správcu v Hlavnom konaní) na vyjadrenie, či navrhuje, aby sa namiesto ZKR určeného druhu vedľajšieho insolvenčného konania (t.j. konkurz) začal iný druh vedľajšieho insolvenčného konania (nové reštrukturalizačné konanie), ak je tento iný druh insolvenčného konania vhodnejší z pohľadu miestnych veriteľov a z pohľadu zabezpečenia súladu medzi hlavným insolvenčným konaním (t.j. Hlavným konaním) a novým vedľajším insolvenčným konaním? f) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 6: V prípade, že sa počas prebiehajúceho hlavného insolvenčného konania začne nové vedľajšie insolvenčné konanie (vo forme konkurzu) v zmysle ust. § 154 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 154 ods. 3 ZKR, má sa článok 36 ods. 6 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že správca v hlavnom insolvenčnom konaní je povinný previesť všetok majetok, ktorý presunul / bol presunutý počas hlavného insolvenčného konania z územia členského štátu, kde sa neskôr začalo vedľajšie insolvenčné konanie alebo vydať správcovi vo vedľajšom insolvenčnom konaní výťažok zo speňaženia takéhoto presunutého majetku: (i) nielen vtedy, ak (i.a) sa vedľajšie insolvenčné konanie začalo v súlade s článkami 37 a 38 Nariadenia o insolvenčnom konaní až po tom, ako správca v hlavnom insolvenčnom konaní udelil prísľub podľa článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a tento prísľub bol spôsobom stanoveným Nariadením o insolvenčnom konaní schválený miestnymi veriteľmi, a (i.b) majetok bol presunutý z územia členského štátu, kde sa neskôr začalo vedľajšie insolvenčné konanie, po udelení (na základe udelenia) prísľubu správcu v hlavnom insolvenčnom konaní, (ii) ale aj vtedy, ak (ii.a) sa vedľajšie insolvenčné konanie začalo počas prebiehajúceho hlavného insolvenčného konania bez toho, že by správca v hlavnom insolvenčnom konaní udelil prísľub podľa článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a (ii.b) majetok bol presunutý z územia členského štátu, kde sa neskôr začalo vedľajšie insolvenčné konanie, len na základe koordinačnej dohody uzavretej medzi správcom v hlavnom insolvenčnom konaní a správcom v predchádzajúcom (pôvodnom) vedľajšom insolvenčnom konaní (vo forme reštrukturalizácie), ktoré predchádzalo začatiu nového vedľajšieho insolvenčného konania s novým insolvenčným správcom (vo forme konkurzu)? Dlžník ďalej navrhuje, aby konajúci súd prerušil konanie v súčasnosti vedené pod sp. zn. 32R/3/2026 a nerozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka až do doby rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie o položených otázkach. 12. Súd výzvou zo dňa 20.07.2026 vyzval hlavného insolvenčného správcu v hlavnom insolvenčnom konaní na udelenie prísľubu a na ďalší postup v zmysle európskeho nariadenia o insolvenčnom konaní. 13. Správca na výzvu súdu reagoval v písomnom podaní tak, že uviedol, že insolvenčný správca nemá záujem podať žiadosť o nezačatie vedľajšieho insolvenčného konania na území Slovenskej republiky podľa článku 36 ods. 1 nariadenia, v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky insolvenčný správca nie je pripravený udeliť jednostranný prísľub správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčom konaní v zmysle článku 36 ods. 1 nariadenia a insolvenčný správca nenavrhuje, aby sa nemieto konkurzu ako zákonom stanoveného určeného druhu vedľajšieho insolvenčného konania začal (zahájil) iný druh vedľajšieho insolvenčného konania (nové reštrukturalizačné konanie). 14. Podľa § 206n ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022. 15. Podľa § 206q ods. 1 ZKR), konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. 16. Podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné: Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave. 17. Podľa § 154 ods. 3 ZKR, v znení účinnom do 30.09.2025, len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil. 18. Podľa § 154 ods. 3 ZKR v znení účinnom od 01.10.2025, len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu správcu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania; funkcia veriteľského výboru nezaniká. 19. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 20. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 21. Podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné c) Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave. 22. Podľa § 20a písm. c), bod 1. zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitný predpis10a) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: c) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, 3. ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10 000 000 eur. 23. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 24. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena. 25. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 26. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 27. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 28. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 29. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 30. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 31. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 32. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 33. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 34. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 35. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 36. Podľa čl. 3 ods. 2, ods. 3 nariadenia o insolvenčnom konaní, ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu. Ak sa insolvenčné konanie začalo podľa odseku 1, akékoľvek následné konanie začaté podľa odseku 2 sa považuje za vedľajšie insolvenčné konanie. 37. Podľa čl. 34 nariadenia o insolvenčnom konaní, ak súd členského štátu začne hlavné insolvenčné konanie, ktoré sa uzná v inom členskom štáte, súd tohto iného členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 2, môže začať vedľajšie insolvenčné konanie v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly. Ak sa v hlavnom insolvenčnom konaní určilo, že dlžník je platobne neschopný, jeho platobná neschopnosť sa opätovne neskúma v členskom štáte, v ktorom sa môže začať vedľajšie insolvenčné konanie. Účinky vedľajšieho insolvenčného konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území členského štátu, v ktorom sa takéto konanie začalo. 38. Podľa čl. 35 nariadenia o insolvenčnom konaní, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, vedľajšie insolvenčné konanie sa riadi právom členského štátu, na ktorého území sa vedľajšie insolvenčné konanie začne. 39. Podľa čl. 36 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, s cieľom vyhnúť sa začatiu vedľajšieho insolvenčného konania môže dať správca v hlavnom insolvenčnom konaní v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, jednostranný prísľub, že pri rozdeľovaní tohto majetku alebo výťažku získaného jeho speňažením bude dodržiavať práva týkajúce sa rozdeľovania a priority rozdeľovania výťažku podľa vnútroštátneho práva, ktoré by veritelia mali, ak by sa v uvedenom členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie. V prísľube sa uvedú konkrétne skutkové tvrdenia, na ktorých sa prísľub zakladá, najmä pokiaľ ide o hodnotu majetku nachádzajúceho sa v dotknutom členskom štáte a možnosti jeho speňaženia. 40. Podľa čl. 37 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, o začatie vedľajšieho insolvenčného konania môže požiadať: a) správca v hlavnom insolvenčnom konaní; b) akákoľvek iná osoba alebo orgán oprávnený žiadať o začatie insolvenčného konania podľa práva členského štátu, na ktorého území sa o začatie vedľajšieho insolvenčného konania žiada. 41. Podľa článku 38 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní: Súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie vedľajšieho insolvenčného konania, o tom bezodkladne informuje správcu alebo dlžníka s právom nakladať s majetkom v hlavnom insolvenčnom konaní a poskytne mu možnosť byť v súvislosti s touto žiadosťou vypočutý. 42. Podľa článku 38 ods. 2 nariadenia o insolvenčnom konaní: Ak dal správca v hlavnom insolvenčnom konaní prísľub podľa článku 36, súd uvedený v odseku 1 tohto článku na žiadosť správcu nezačne vedľajšie insolvenčné konanie, ak je presvedčený, že prísľub primerane chráni všeobecné záujmy miestnych veriteľov. 43. Podľa článku 38 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní: Na žiadosť správcu v hlavnom insolvenčnom konaní môže súd uvedený v odseku 1 začať druh insolvenčného konania, ktorý je uvedený v prílohe A a ktorý je iný než pôvodne požadované insolvenčné konanie, ak sú splnené podmienky začatia tohto iného druhu konania podľa vnútroštátneho práva a ak je tento druh konania najvhodnejší z hľadiska záujmov miestnych veriteľov a zabezpečenia súladu medzi hlavným a vedľajším insolvenčným konaním. Uplatní sa druhá veta článku 34. 44. Podľa čl. 39 nariadenia o insolvenčnom konaní, správca v hlavnom insolvenčnom konaní môže na súde členského štátu, v ktorom sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie, podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o začatí vedľajšieho insolvenčného konania, a to z toho dôvodu, že súd nedodržal podmienky a požiadavky uvedené v článku 38. 45. Okresný súd Nitra zdôrazňuje podstatnú procesnoprávnu skutočnosť, ktorou je že reštrukturalizačné konanie vo vyššie uvedenej veci sa začalo dňa 19.01.2022 na Okresnom súde Bratislava I, t. č. Mestský súd Bratislava III, reštrukturalizáciu tento súd aj povolil a následne reštrukturalizačný plán zamietol, pričom stále podľa obsahu súdneho spis reštrukturalizácia aj prebieha, keďže uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. 46. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k.: B1-33R/5/2021-5696 zo dňa 10. marca 2026 krátko pred postúpením veci Okresnému súdu Nitra rozhodol tak, že iba zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka. Podľa úpravy sudcu k uzneseniu vyplýva, že súd dal uznesenie doručiť do VLR - PZ dlžníka, správcovi a PZ hlavného insolvenčného správcu. Uznesenie súd nedal doručiť ani zverejniť v Insolvenčnom registri a spis postúpil následne Okresnému súdu Nitra. Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania preto nenadobudlo právoplatnosť. 47. Z doslovného znenia § 154 ods. 3 ZKR ako aj z Komentára Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 4. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1089 - 1096, vyplýva, že po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí plánu (čo v tejto veci bol súdom právoplatne zamietnutý plán) je súd povinný jedným uznesením rozhodnúť o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Súd rozhoduje jedným uznesením, ktoré je povinný zaslať na zverejnenie v Insolvenčnom registri najneskôr najbližší pracovný deň po jeho vydaní. Zverejnením uznesenia v Insolvenčnom registri zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie sa doručuje dlžníkovi a ustanovenému správcovi. 48. Okresný súd Nitra zdôrazňuje, že Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5547 zo dňa 09.12.2025 o.i. zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka: Arca Investments a.s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2026, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8CoKR/1/2026-5650 zo dňa 29.01.2026. 49. Okresný súd Nitra ďalej zdôrazňuje, že Mestský súd Bratislava III rozhodol uznesením č. k.: B1-33R/5/2021-5696 zo dňa 10. marca 2026 iba o zastavení reštrukturalizačného konania, keďže podľa § 154 ods. 3 ZKR (len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť), má súd jedným uznesením zastaviť reštrukturalizačné konanie, začať konkurzné konanie a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Uznesenie súd taktiež nedal doručiť ani zverejniť v Insolvenčnom registri a spis postúpil následne Okresnému súdu Nitra. Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania preto postupom súdu ani nenadobudlo právoplatnosť. 50. Keďže Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5696 zo dňa 10.03.2026 zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka Arca Investments a.s. a postúpil vec Okresnému súdu Nitra (ktorý je príslušným na konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Ndob/9/2026 zo dňa 25.05.2026 - bod 4. odôvodnenia), o vyhlásení konkurzu podľa § 154 ods. 3, vety prvej, ZKR rozhoduje Okresný súd Nitra. Predmetom tohto rozhodovania súdu je preto iba rozhodovanie o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a na to nadväzujúce výroky súdu. 51. Súd v prvom rade uvádza, že v prejednávanej veci ide o špecifický postup rozhodovania, pretože o ukončení reštrukturalizačného konania dlžníka rozhodol odlišný súd ako je súd kauzálne príslušný na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Reštrukturalizačné konanie dlžníka bolo vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-33R/5/2021 a keďže toto bolo ukončené uznesením podľa bodu 2. odôvodnenia, úkony ďalšieho postupu podľa § 154 ods. 3, vety prvej, ZKR mohol vykonať iba kauzálne príslušný súd - ktorým je Okresný súd Nitra, a to v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR opísaného v bode 9. odôvodnenia. 52. Predmetom tohto konania, o ktorom súd meritórne rozhoduje týmto uznesením, je konanie a rozhodovanie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka počas povolenej reštrukturalizácie, z dôvodu, že Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5547 zo dňa 09.12.2025 o.i. zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka: Arca Investments a.s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2026, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8CoKR/1/2026-5650 zo dňa 29.01.2026. Následne Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. B1-33R/5/2021-5696 zo dňa 10.03.2026 zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka Arca Investments a.s. a postúpil vec Okresnému súdu Nitra. Toto uznesenie je právnym základom rozhodovania súdu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurz (§ 154 ods. 3 ZKR). 53. Súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že v danom prípade je jediná skutočnosť rozhodujúca pri rozhodovaní súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz podľa § 154 ods. 3 ZKR (uznesenie o zamietnutí plánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť), ktorá v prejednávanej veci zakladá povinnosť súdu rozhodnúť podľa § 154 ods. 3 ZKR o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 54. Keďže v prejednávanej veci súd dospel k záveru o naplnení dôvodu konverzie reštrukturalizácie na konkurz podľa § 154 ods. 3 ZKR (t. j. o konverzii z dôvodu, že uznesenie o zamietnutí plánu nadobudlo právoplatnosť), je súd povinný rozhodnúť jedným uznesením podľa § 154 ods. 3 ZKR o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 55. Súd preto týmto uznesením podľa § 154 ods. 3 ZKR v I. výroku (keďže Mestský súd Bratislava III už zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka), začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a v II. výroku vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 56. Keďže ide v prejednávanej veci o naplnenie zákonného postupu podľa § 154 ods. 3, vety prvej, ZKR, je súd povinný jedným uznesením začať konkurzné konanie a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Súd preto týmto uznesením, aplikujúc uvedené, v I. výroku začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a v II. výroku vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 57. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom zo zoznamu správcov (§ 40 ods. 1 ZKR), keďže v danej veci nebol dlžníkovi ustanovený predbežný správca, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR. 58. V tomto smere súd opätovne poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Ndob/9/2026 zo dňa 25.05.2026, kde v uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na § 20a písm. c) zákona č. 8/2005 Z. z., ktorý bol do zákona o správcoch zavedený novelou účinnou od 17.07.2022 (čl. X zákona č. 111/2022 Z. z.). Novým spôsobom sa tak upravil náhodný výber správcov v prípade konaní proti tzv. špeciálnym subjektom, ktoré zákon definuje. Sú nimi buď dlžníci s osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie) alebo takí, ktorí si vzhľadom na svoju veľkosť (posudzovanú výškou obratu alebo výškou majetku), alebo vzhľadom na spôsob riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou), vyžadujú „špeciálnu správu“, na výkon ktorej sú potrebné osobitné predpoklady, ktoré spĺňajú práve špeciálni správcovia, zapísaní do oddielu špeciálnych správcov (k uvedenému porovnaj dôvodovú správu k čl. X zákona č. 111/2022 Z. z.). Zmyslom novej právnej úpravy je, že v konaní proti špeciálnemu subjektu, ktorý spĺňa jednu z podmienok stanovených v § 20a písm. c) bodoch 1 až 5 zákona o správcoch, je súd povinný náhodným výberom ustanoviť len správcu, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov zoznamu správcov. Ďalej najvyšší súd poukazuje na § 154 ods. 3 ZKR, ktorý je potrebné v danej veci aplikovať v znení účinnom do 30.09.2025 (teda v znení, že „...v uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1...“), a to s poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2025, konkrétne s poukazom na § 206q ods. 1 ZKR, podľa ktorého „konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025“. V danom prípade sa reštrukturalizačné konanie začalo (19.01.2022) a právoplatne neskončilo do 30.09.2025 (právoplatne skončilo až dňa 10.03.2026), a preto sa na neho aplikuje § 154 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 30.09.2025. K názoru Okresného súdu Nitra, že § 154 ods. 3 ZKR veta prvá má rovnaké znenie pred ako aj po novele účinnej od 01.10.2025, t. j. povinnosť súdu jedným uznesením zastaviť reštrukturalizačné konania, začať konkurzné konanie a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz a že podmienky príslušnosti sa konverziou reštrukturalizačného konania na konkurzné konania nemenia a na konkurzné konanie po konverzii zostáva príslušný ten súd, na ktorom prebiehala reštrukturalizácia, najvyšší súd uvádza, že je zrejmé, že § 154 ods. 3 ZKR veta prvá stanovuje povinnosť súdu jedným uznesením rozhodnúť o zastavení reštrukturalizačného konania, avšak na druhej strane, zvoleným postupom Mestského súdu Bratislava III, teda vydaním uznesenia (iba) o zastavení reštrukturalizačného konania, zákon o konkurze a reštrukturalizácii nespája aj automaticky založenie príslušnosti tohto súdu na ďalšie konanie. Keďže ako uviedol Mestský súd Bratislava III, podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky (rok 2024) presiahol majetok dlžníka 10 000 000,- eura, je splnená zákonná podmienka podľa § 20a písm. c) bodu 3. zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Pri výbere správcu sa tak náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov (ďalej aj „špeciálny správca“) a na konanie a rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka je podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023) daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Nitra, ktorý je kauzálne príslušný na konkurzné a reštrukturalizačné konanie (v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov) pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave.“ 59. Súd preto v IV. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 1 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, a to podľa § 20a písm. c) bod 3 zákona o správcoch zo zoznamu správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov (keďže v prejednávanej veci ide o konanie voči právnickej osobe, 3. ktorej majetok podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky presiahol 10 000 000 eur), v V. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky). 60. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 61. Súd preto v VI. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 62. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 63. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že Mestský súd v Prahe, ako príslušný insolvenčný súd, uznesením zo dňa 11.05.2021, č. k. MSPH 98 INS 723/2021-A-186, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe, č. k. MSPH 98 INS 723/2021, 4 VSPH 816/2021-A-249 zo dňa 13.10.2021, zistil úpadok dlžníka, rozhodol o začatí hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) a do funkcie insolvenčného správcu v hlavnom insolvenčnom konaní ustanovil: Ing. Lee Louda Ph.D., IČO: 693 26 681, so sídlom Vodičkova 41, 110 00 Praha 1, Česká republika. 64. Uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 21.10.2021, č. k. MSPH 98 INS 723/2021- B-225 následne insolvenčný súd povolil reorganizáciu dlžníka a potvrdil Ing. Lee Loudu, Ph.D. ako insolvenčného správcu v hlavnom insolvenčnom konaní. 65. Hlavné insolvenčné konanie tak stále prebieha. 66. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 67. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 68. K III. výroku tohto rozhodnutia súd konštatuje, že na základe vyššie citovaných rozhodnutí českých súdov je preukázané, že centrum hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na území Českej republiky, kde prebieha hlavné insolvenčné konanie. Súd preto podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) uznal konkurzné konanie za vedľajšie insolvenčné konanie. Vychádzajúc z povahy vedľajšieho insolvenčného konania je zrejmé, že toto môže byť začaté iba po tom, ako bolo začaté hlavné insolvenčné konanie na území členského štátu Európskej únie, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, v danom prípade v Českej republike. Súd konštatuje, že pre začatie vedľajšieho insolvenčného konania sa opätovne neskúma, či sa dlžník nachádza v stave úpadku podľa právnej úpravy toho členského štátu, na území ktorého má dané vedľajšie insolvenčné konanie prebiehať. Článok 27 Nariadenia konštruuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku o úpadku dlžníka v rámci vedľajšieho insolvenčného konania, a to ako dôsledok uplatnenia univerzálneho účinku hlavného insolvenčného konania, ktoré začatiu daného vedľajšieho insolvenčného konania predchádzalo. Súd taktiež konštatuje, že všetky ďalšie podmienky Nariadenia pre začatie vedľajšieho insolvenčného konania sú v danom prípade splnené. Na území Slovenskej republiky sa nachádza podnik (prevádzkareň) dlžníka a slovenský právny poriadok umožňuje začatie vedľajšieho insolvenčného konania na majetok tohto typu dlžníka. 69. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 70. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v III. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako vedľajšieho insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 71. Vo vzťahu k návrhu dlžníka na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v znení: „Ak by sa konajúci súd nestotožnil s tým, že pred vyhlásením konkurzu na majetok Dlžníka je potrebné najprv postupovať v zmysle (i) článku 38 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní, (ii) článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a (iii) článku 38 ods. 4 Nariadenia o insolvenčnom konaní, pre taký prípad Dlžník opätovne navrhuje, aby konajúci súd v súlade s čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie predbežné otázky ohľadom výkladu vymedzených ustanovení Nariadenia o insolvenčnom konaní. Dlžník predbežné otázky naformuloval už počas Pôvodného vedľajšieho konania v rámci Odvolania Dlžníka zo dňa 19.12.2025 podaného voči Uzneseniu MS BA III - zamietnutie RP. V Odvolaní Dlžníka zo dňa 19.12.2025 Dlžník odvolaciemu súdu navrhol prerušenie (odvolacieho) konania až do rozhodnutia o nastolených predbežných otázkach (ďalej len „Návrh na prerušenie konania inkorporovaný v Odvolaní“). Z Uznesenia KS BA - potvrdenie zamietnutia RP (body 70. a nasl. odôvodnenia) vyplýva, že Krajský súd v Bratislave Návrh na prerušenie konania inkorporovaný v Odvolaní zamietol, pretože ho vyhodnotil ako predčasný a naformulovanými predbežnými otázkami sa v skutočnosti vecne vôbec nezaoberal. Z Uznesenia KS BA - potvrdenie zamietnutia RP vyplýva, že Krajský súd v Bratislave sa naformulovanými predbežnými otázkami, ktoré sa bezprostredne týkali začatia budúceho nového vedľajšieho insolvenčného konania vo forme konkurzu, odmietol zaoberať z dôvodu stále prebiehajúceho Pôvodného vedľajšieho konania (reštrukturalizačného konania). Krajský súd v Bratislave uviedol, že keďže rozhodnutie o predbežných otázkach týkajúcich konkurzu nie je relevantné pri rozhodovaní súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu (v prvej inštancii ani v odvolaní), nemôže byť ani Návrh na prerušenie konania inkorporovaný v Odvolaní, a teda položenie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, dôvodné. Medzičasom došlo k zásadnej zmene procesnej situácie. Dlžník má za to, že keďže medzičasom bolo vydané Uznesenie MS BA III - zastavenie reštrukturalizačného konania, a teda v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR aktuálne bezprostredne hrozí začatie nového vedľajšieho insolvenčného konania vo forme konkurzu, je zrejmé, že predbežné otázky naformulované v Návrhu na prerušenie konania inkorporovanom v Odvolaní sú práve za súčasnej situácie aktuálne a už v žiadnom prípade nemôžu byť vyhodnotené ako predčasné. Dlžník preto prostredníctvom tohto podania podáva nový návrh na prerušenie konania tak, ako je uvedené nižšie. Dlžník pre úplnosť dopĺňa, že návrh na prerušenia konania uvedený v tomto podaní nie je takým návrhom, o ktorom by už bolo právoplatne rozhodnuté. Vo veci nebolo vydané žiadne predchádzajúce súdne rozhodnutie predstavujúce rei iudicata, pretože žiadny súd sa doteraz vecne a meritórne nastolenými predbežnými otázkami v skutočnosti nezaoberal. Dlžník preto opätovne vyzýva konajúci súd na postup v súlade s čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dlžník navrhuje, aby konajúci súd v súlade s čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovné predbežné otázky ohľadom výkladu vybraných ustanovení Nariadenia o insolvenčnom konaní. a) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 1: Majú sa recitál 23, recitál 24, recitál 27 a článok 3 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že aj keď dôvodom na začatie vedľajšieho insolvenčného konania nie je návrh na začatie insolvenčného konania, ale ex lege právna skutočnosť stanovená vnútroštátnym právom (uznesenie o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR priamo nadväzujúce na uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa ust. § 154 ods. 1 ZKR), tak súd vždy ešte pred samotným začatím vedľajšieho insolvenčného konania musí skúmať, či sú splnené podmienky na začatie vedľajšieho insolvenčného konania, medzi ktoré patrí najmä podmienka existencie podniku dlžníka na území štátu, kde sa má vedľajšie insolvenčné konanie začať; s tým, že podnikom je akékoľvek miesto prevádzky, na ktorom dlžník vykonáva alebo vykonával počas obdobia troch mesiacov pred podaním žiadosti o začatie hlavného insolvenčného konania inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku? b) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 2: Má sa článok 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že (s cieľom efektívneho vedenia hlavného insolvenčného konania a s cieľom predísť začatiu vedľajšieho insolvenčného konania, ktoré by mohlo ohroziť alebo značne skomplikovať vedenie hlavného insolvenčného konania a napĺňanie reorganizačného plánu schváleného a súdom potvrdeného počas hlavného insolvenčného konania) musí byť správca v hlavnom insolvenčnom konaní (v posudzovanom prípade insolvenčný správca v Hlavnom konaní) ešte pred začatím každého prípadného vedľajšieho insolvenčného konania vyzvaný, aby sa vyjadril, či v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, udelí jednostranný prísľub, že pri rozdeľovaní tohto majetku alebo výťažku získaného jeho speňažením bude dodržiavať práva týkajúce sa rozdeľovania a priority rozdeľovania výťažku podľa vnútroštátneho práva, ktoré by veritelia mali, ak by sa v uvedenom členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie? c) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 3: Má sa článok 36 ods. 5 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že ak by správca v hlavnom insolvenčnom konaní udelil prísľub v zmysle článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, tak takýto prísľub by museli schváliť známi miestni veritelia, pričom na schválenie prísľubu správcu v hlavnom insolvenčnom konaní by sa uplatnili pravidlá kvalifikovanej väčšiny a hlasovania, ktoré sa uplatňujú na schválenie reštrukturalizačných plánov podľa práva členského štátu, v ktorom sa mohlo (malo) začať vedľajšie insolvenčné konanie, napriek skutočnosti, že by prísľub správcu v hlavnom insolvenčnom konaní mal byť daný vo vzťahu k vedľajšiemu insolvenčnému konania vo forme konkurzu, a nie vo forme reštrukturalizácie? d) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 4: Majú sa článok 38 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a článok 38 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že aj keď dôvodom na začatie vedľajšieho insolvenčného konania nie je návrh na začatie insolvenčného konania, ale ex lege právna skutočnosť stanovená vnútroštátnym právom (uznesenie o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR priamo nadväzujúce na uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa ust. § 154 ods. 1 ZKR), tak súd musí vždy bezodkladne ešte pred začatím vedľajšieho insolvenčného konania o tejto skutočnosti informovať správcu v hlavnom insolvenčnom konaní alebo dlžníka s právom nakladať s majetkom v hlavnom insolvenčnom konaní (v posudzovanom prípade insolvenčného správcu v Hlavnom konaní, na ktorého bola prenesená právomoc disponovať s majetkom Dlžníka) a poskytnúť mu možnosť byť vypočutý ohľadom skutočnosti, že by malo byť začaté vedľajšie insolvenčné konanie, prípadne ho vyzvať na vyjadrenie, či má záujem podať žiadosť o nezačatie vedľajšieho insolvenčného konania v zmysle článku 38 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní? e) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 5: Má sa článok 38 ods. 4 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že aj keď dôvodom na začatie vedľajšieho insolvenčného konania nie je návrh na začatie insolvenčného konania, ale ex lege právna skutočnosť stanovená vnútroštátnym právom (uznesenie o vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 154 ods. 3 ZKR priamo nadväzujúce na uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa ust. § 154 ods. 1 ZKR), tak súd by mal ešte pred začatím vedľajšieho insolvenčného konania vyzvať správcu v hlavnom insolvenčnom konaní (v posudzovanom prípade insolvenčného správcu v Hlavnom konaní) na vyjadrenie, či navrhuje, aby sa namiesto ZKR určeného druhu vedľajšieho insolvenčného konania (t.j. konkurz) začal iný druh vedľajšieho insolvenčného konania (nové reštrukturalizačné konanie), ak je tento iný druh insolvenčného konania vhodnejší z pohľadu miestnych veriteľov a z pohľadu zabezpečenia súladu medzi hlavným insolvenčným konaním (t.j. Hlavným konaním) a novým vedľajším insolvenčným konaním? f) PREDBEŽNÁ OTÁZKA 6: V prípade, že sa počas prebiehajúceho hlavného insolvenčného konania začne nové vedľajšie insolvenčné konanie (vo forme konkurzu) v zmysle ust. § 154 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 154 ods. 3 ZKR, má sa článok 36 ods. 6 Nariadenia o insolvenčnom konaní vykladať tak, že správca v hlavnom insolvenčnom konaní je povinný previesť všetok majetok, ktorý presunul / bol presunutý počas hlavného insolvenčného konania z územia členského štátu, kde sa neskôr začalo vedľajšie insolvenčné konanie alebo vydať správcovi vo vedľajšom insolvenčnom konaní výťažok zo speňaženia takéhoto presunutého majetku: (i) nielen vtedy, ak (i.a) sa vedľajšie insolvenčné konanie začalo v súlade s článkami 37 a 38 Nariadenia o insolvenčnom konaní až po tom, ako správca v hlavnom insolvenčnom konaní udelil prísľub podľa článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a tento prísľub bol spôsobom stanoveným Nariadením o insolvenčnom konaní schválený miestnymi veriteľmi, a (i.b) majetok bol presunutý z územia členského štátu, kde sa neskôr začalo vedľajšie insolvenčné konanie, po udelení (na základe udelenia) prísľubu správcu v hlavnom insolvenčnom konaní, (ii) ale aj vtedy, ak (ii.a) sa vedľajšie insolvenčné konanie začalo počas prebiehajúceho hlavného insolvenčného konania bez toho, že by správca v hlavnom insolvenčnom konaní udelil prísľub podľa článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní a (ii.b) majetok bol presunutý z územia členského štátu, kde sa neskôr začalo vedľajšie insolvenčné konanie, len na základe koordinačnej dohody uzavretej medzi správcom v hlavnom insolvenčnom konaní a správcom v predchádzajúcom (pôvodnom) vedľajšom insolvenčnom konaní (vo forme reštrukturalizácie), ktoré predchádzalo začatiu nového vedľajšieho insolvenčného konania s novým insolvenčným správcom (vo forme konkurzu)? Dlžník ďalej navrhuje, aby konajúci súd prerušil konanie v súčasnosti vedené pod sp. zn. 32R/3/2026 a nerozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka až do doby rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie o položených otázkach“, súd uvádza nasledovné. 72. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 486/2009 Z. z. o prijatí Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva; ďalej len „ZFEÚ“), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. 73. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. 74. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. 75. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne. 76. Primárnym účelom prejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotnosť výkladu práva EÚ pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. V prejudiciálnom konaní Súdnemu dvoru EÚ neprináleží, aby posudzoval súlad vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ, ani aby vykladal zákonné alebo iné právne predpisy vnútroštátneho práva alebo aplikoval právo EÚ na konkrétne situácie v jednotlivých prípadoch. Ide vlastne o „pomoc“ vnútroštátnemu súdu pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, a to formou všeobecného výkladu ustanovení práva EÚ. Okrem toho Súdny dvor EÚ môže v rámci prejudiciálneho konania posudzovať aj platnosť právnych aktov EÚ a ich jednotlivých ustanovení.. 77. Ak vnútroštátnemu súdu nie je jasné, ako presne by sa malo právo EÚ v konkrétnom prípade vykladať, môže položiť Súdnemu dvoru otázky. Touto cestou sa môže objasniť, čo dané ustanovenie práva EÚ znamená alebo či je vôbec platné. Následne im umožňuje uplatňovať právo EÚ a rozhodnúť, či sú vnútroštátne právne predpisy a postupy v súlade s ním. Rozhodnutie Súdneho dvora týkajúce sa práva EÚ je konečné a záväzné. Vnútroštátny súd sa musí riadiť odpoveďou Súdneho dvora. Aj ostatné vnútroštátne súdy v celej EÚ sa musia riadiť týmto rozhodnutím, ak ide o podobnú vec. Súdny dvor a vnútroštátne súdy takto spolupracujú, aby zabezpečili, že v EÚ sa bude uplatňovať len jeden výklad práva EÚ. 78. Ak v konkrétnom konaní pred vnútroštátnym súdom vznikne otázka výkladu, či hraníc aplikácie úniového práva, o týchto otázkach rozhoduje Súdny dvor EÚ, ale jeho závery aplikuje na konkrétny prípad vnútroštátny súd. Vnútroštátny súd môže položiť otázku výkladu zmlúv, t. j. primárneho práva, platnosti a výkladu sekundárneho úniového práva (teda aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie) v prípade, ak dospeje vnútroštátny súd k pochybnostiam o jeho platnosti; neplatnosť úniového právneho aktu si totiž vnútroštátny súd nemôže posúdiť predbežne sám, rovnako ako v prípade záväzného výkladu ZFEÚ a výkladu sekundárneho úniového práva (výklad právnych aktov EÚ je viazaný na ich platnosť, teda vykladať možno len platný akt).Vo všetkých prípadoch však musí vnútroštátny súd preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci. Samotné prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom totiž predĺži vnútroštátne konanie až o niekoľko rokov. Vnútroštátny súd sa v zmysle ustálenej praxe na Súdny dvor neobráti v prípade, ak nastolená otázka je zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor, nemá reálny základ v prejednávanom spore. Doktrína acte éclairé predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry. Doktrína acte clairé je založená na princípe, že začatie konania o prejudiciálnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď je výklad či adekvátna aplikácia úniového práva natoľko zrejmá a zjavná, že nie je potrebné „obťažovať“ Súdny dvor žiadosťami o výklad. Úlohou vnútroštátneho súdu je teda v prípade výkladových problémov aj porovnať jednotlivé preklady už zodpovedaných prejudiciálnych otázok a predchádzať tak odmietaniu návrhov Súdnom dvorom. 79. Ak súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia (§ 162 ods. 3 CSP). 80. Súd sa nestotožnil s návrhom dlžníka na prerušenie konania a ani s potrebou súdu prekladať dlžníkom navrhované prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. V prvom rade súd konštatuje, že konkurzné konanie nie je možné z dôvodu navrhovaného dlžníkom prerušiť, keďže podľa § 197 ods. 5 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani prerušenie konania. Ustanovenie § 197 ods. 5 ZKR výslovne vylučuje prerušenie konkurzného konania. Právna úprava je daná charakterom konkurzného konania ako takého. Súd konštatuje, že toto ustanovenie o vylúčení prerušenia konkurzného konania je v ZKR preto, aby sa vylúčila právna úprava CSP ohľadom prerušenia konania, nakoľko dôsledky prerušenia konkurzného konania by boli zväčša „fatálne“, čiže primerané použitie CSP v konkurznom konaní nie je prípustné. Insolvenčné konania, najmä konkurz podľa prvej hlavy druhej časti zákona je totiž pomerne zdĺhavý, čo je dané najmä veľkým počtom účastníkov konania a následnými incidenčnými konaniami. Z týchto dôvodov zákon výrazne limituje tie procesné inštitúty, ktoré umožňujú predlžovať konanie. Ak to zákon výslovne nepripúšťa, nie je prípustné prerušenie konania. Výnimkou z tejto zásady je napr. prerušenie konkurzného konania z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania, z dôvodu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti alebo v dôsledku podania návrhu na určenie splátkového kalendára alebo z dôvodu začatia konania o riešenie krízovej situácie na finančnom trhu alebo konania o povolenie preventívnej reštrukturalizácie. Súd konštatuje, že nie je možné aby konkurzný súd čakal na výsledok akéhokoľvek konania, t. j. čakal na rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa môže trvať aj niekoľko rokov. To by sa priečilo účelu konkurzného konania. 81. V druhom rade súd uvádza, že hlavného insolvenčného správcu Ing. Lee Loudu, súd výzvou zo dňa 20.07.2026 vyzval na vyjadrenie sa pričom vo výzve súd uviedol, že: „Vzhľadom na skutočnosti, že hlavné insolvenčné konanie stále prebieha, nevyhnutne bude začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok Dlžníka, a to na základe samostatného rozhodnutia konajúceho súdu a uznesenie o vyhlásení konkurzu predstavuje rozhodnutie o začatí (nového) vedľajšieho insolvenčného konania podľa Nariadenia o insolvenčnom konaní, má súd za to, že v tejto fáze po zastavení pôvodného vedľajšieho konania a pred začatím nového vedľajšieho insolvenčného konania vo forme vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka je konajúci súd povinný dodržať požiadavky podľa Nariadenia o insolvenčnom konaní a postupovať tak, aby mohol insolvenčný správca v Hlavnom konaní realizovať svoje práva podľa článku 36 ods. 1, článku 38 ods. 1 a ods. 2 a článku 38 ods. 4 Nariadenia o insolvenčnom konaní. Okresný súd Nitra Vás vzhľadom na vyššie uvedené vyzýva na vyjadrenie sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy: - či máte záujem podať žiadosť o nezačatie vedľajšieho insolvenčného konania na území Slovenskej republiky; v súlade s článkom 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní ešte pred začatím nového vedľajšieho insolvenčného konania, t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok Dlžníka, - aby ste sa vyjadril, či v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v Slovenskej republike, v ktorej sa má začať nové vedľajšie insolvenčné konanie vo forme konkurzu, udelíte jednostranný prísľub podľa článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní (Podľa článku 36 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní: „S cieľom vyhnúť sa začatiu vedľajšieho insolvenčného konania môže dať správca v hlavnom insolvenčnom konaní v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie, jednostranný prísľub (ďalej len „prísľub“), že pri rozdeľovaní tohto majetku alebo výťažku získaného jeho speňažením bude dodržiavať práva týkajúce sa rozdeľovania a priority rozdeľovania výťažku podľa vnútroštátneho práva, ktoré by veritelia mali, ak by sa v uvedenom členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie. V prísľube sa uvedú konkrétne skutkové tvrdenia, na ktorých sa prísľub zakladá, najmä pokiaľ ide o hodnotu majetku nachádzajúceho sa v dotknutom členskom štáte a možnosti jeho speňaženia), - na vyjadrenie, či navrhuje, aby sa namiesto konkurzu ako zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) určeného druhu vedľajšieho insolvenčného konania začal iný druh vedľajšieho insolvenčného konania (nové reštrukturalizačné konanie), ak je tento iný druh insolvenčného konania vhodnejší z pohľadu miestnych veriteľov a z pohľadu zabezpečenia súladu medzi Hlavným konaním a novým vedľajším insolvenčným konaním, aby boli dostatočne chránené záujmy miestnych veriteľov.“ 82. Hlavný insolvenčný správca v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že insolvenčný správca nemá záujem podať žiadosť o nezačatie vedľajšieho insolvenčného konania na území Slovenskej republiky podľa článku 36 ods. 1 nariadenia, v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky insolvenčný správca nie je pripravený udeliť jednostranný prísľub správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčom konaní v zmysle článku 36 ods. 1 nariadenia a insolvenčný správca nenavrhuje, aby sa nemieto konkurzu ako zákonom stanoveného určeného druhu vedľajšieho insolvenčného konania začal (zahájil) iný druh vedľajšieho insolvenčného konania (nové reštrukturalizačné konanie). 83. Otázkami dlžníka sa zaoberal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k.: 8CoKR/1/2026- 5650 zo dňa 29.01.2026, kde tento návrh dlžníka zamietol. 84. V neposlednom rade súd konštatuje, že ani konkurzný súd nevzhliadol vzhľadom na znenie prejudiciálnych otázok dôvod na prerušenie konania a predloženie otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, keďže tento výsledok konania (vyhlásenie konkurzu) súd realizuje ako procesný následok upravený § 154 ZKR po tom, čom bol súdom zamietnutý reštrukturalizačný plán dlžníka. Súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že v danom prípade je jediná skutočnosť rozhodujúca pri rozhodovaní súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz podľa § 154 ods. 3 ZKR (uznesenie o zamietnutí plánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť), ktorá v prejednávanej veci zakladá povinnosť súdu rozhodnúť podľa § 154 ods. 3 ZKR o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. V prejednávanej veci súd dospel k záveru o naplnení dôvodu konverzie reštrukturalizácie na konkurz podľa § 154 ods. 3 ZKR (t. j. o konverzii z dôvodu, že uznesenie o zamietnutí plánu nadobudlo právoplatnosť), je súd povinný rozhodnúť po zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Keďže ide v prejednávanej veci o naplnenie zákonného postupu podľa § 154 ods. 3, vety prvej, ZKR, je súd povinný jedným uznesením začať konkurzné konanie a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Súd preto týmto uznesením, aplikujúc uvedené, v I. výroku začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a v II. výroku vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 85. Iba na doplnenie súd uvádza nasledovné. 86. K prejudiciálnej (predbežnej) otázke č. 1 súd (rovnako ako odvolací súd KSvBA) uvádza aj s poukazom na predchádzajúci odsek 77., že tento výsledok konania (vyhlásenie konkurzu) súd realizuje ako procesný následok upravený § 154 ZKR po tom, čom bol súdom zamietnutý reštrukturalizačný plán dlžníka. Súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že v danom prípade je jediná skutočnosť rozhodujúca pri rozhodovaní súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz podľa § 154 ods. 3 ZKR (uznesenie o zamietnutí plánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť), ktorá v prejednávanej veci zakladá povinnosť súdu rozhodnúť podľa § 154 ods. 3 ZKR o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a teda že vyhlásenie konkurzu v zmysle § 154 ods. 3 ZKR je slovenský súd oprávnený posúdiť samostatne, nevyvstáva potreba výkladu práva EÚ. Otázka hlavného a vedľajšieho konania v prípade úpadku dlžníka už bola vyriešená a bolo vymedzené COMI, ako aj mechanizmus uspokojovania veriteľov z majetku dlžníka nachádzajúcich sa na území viacerých štátov. Vymedzenie existencie podniku nebráni postupu reštrukturalizačného ani konkurzného súdu a nevyvoláva potrebu iniciovať prejudiciálne konanie pred súdnym dvorom. Samotný dlžník situáciu podrobne analyzuje v reštrukturalizačnom pláne a posudzuje splnenie predpokladov pre vedľajšie insolvenčné konanie na územie SR. 87. K prejudiciálnej (predbežnej) otázke č. 2 súd (rovnako ako odvolací súd KSvBA) uvádza, že výklad práva EÚ smerujúci k zisteniu, či je daná povinnosť vyzvať správcu v hlavnom insolvenčnom konaní na vyjadrenie, či udelí jednostranný prísľub, nemôže byť dôvodom na prerušenie predmetného konania, ale je to skôr teoretická, hypotetická otázka, nie nevyhnutný výklad práva pre účely reštrukturalizačného súdu. Uvedené posúdenie nemá zásadný vplyv na procesný postup reštrukturalizačného, ani odvolacieho súdu ani konkurzného súdu. 88. K prejudiciálnej (predbežnej) otázke č. 3 súd uvádza, že výklad práva EÚ smerujúci k ďalším hypotézam pre prípad udelenia prísľubu správcom, nemôže byť dôvodom na prerušenie predmetného konania, ale je to skôr teoretická, hypotetická otázka, nie nevyhnutný výklad práva pre účely reštrukturalizačného ani konkurzného súdu. Otázka smeruje k odpovediam na možné budúce hypotetické varianty, ktoré nemajú prednosť pred rýchlosťou a hospodárnosťou konania. 89. K prejudiciálnej (predbežnej) otázke č. 4 súd uvádza, že výklad práva EÚ smerujúci k zisteniu, či je daná povinnosť informovať správcu v hlavnom insolvenčnom konaní alebo dlžníka a poskytnúť mu priestor pre vypočutie (ktoré už bolo realizované), príp. vyzvať na vyjadrenie, či má záujem podať žiadosť o nezačatie vedľajšieho insolvenčného konania, nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, ale je to skôr teoretická, hypotetická otázka, nie nevyhnutný výklad práva pre účely reštrukturalizačného ani konkurzného súdu. 90. K prejudiciálnej (predbežnej) otázke č. 5 súd uvádza, že výklad práva EÚ smerujúci k zisteniu, či je potrebné vyzvať správcu na vyjadrenie, je nadbytočné a nedôvodné. Uvedené posúdenie nemá zásadný vplyv na procesný postup konkurzného súdu. 91. Navyše vo vzťahu k predchádzajúcim otázkam 1-5, súd hlavného insolvenčného správcu Ing. Lee Loudu, súd výzvou zo dňa 20.07.2026 mu oznámil skutočnosti uvedené vo výzve vyzval ho na vyjadrenie sa (text výzvy je uvedený v odseku 74. tohto uznesenia). Súd preto týmto spôsobom aj postupoval. 92. K prejudiciálnej (predbežnej) otázke č. 6 súd uvádza, že výklad práva EÚ smerujúci k postupom ohľadom speňažovania a presunu majetku dlžníka v prípade vyhlásenia konkurzu nie nevyhnutným výkladom práva pre účely konkurzného súdu, ktoré navyše z vyššie uvedených dôvodov nie je ani možné prerušiť. Speňažovanie sa riadi zákonom o konkurzne a reštrukturalizácii, ktorý správcovi poskytuje presné pravidlá a množstvo inštitútov, na základe ktorých speňažovanie bude vykonávať v súlade so zákonom. Navyše v tomto prípade sa jedná o ustanoveného špeciálneho správcu. Otázka navyše smeruje až k speňažovaniu majetku, a teda táto otázka je irelevantná v tomto štádiu konania, t. j. v štádiu vyhlásenia konkurzu. 93. Súd v zhode s názorom odvolacieho súdu taktiež konštatuje, že otázky dlžníka smerujú k zisteniam, ktoré by prolongovali aj toto konanie, nemožno dôvodne predpokladať ich prijatie Súdnom dvorom, v konečnom dôsledku by došlo k navýšeniu nákladov dlžníka v neprospech veriteľov a zníženiu miery uspokojenia veriteľov. Potreba koordinácie medzi hlavným a vedľajším insolvenčným konaním nie je dôvodom na prerušenie konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vedľajšie konanie prebieha na Slovensku podľa ZKR, táto skutočnosť sporná nie je, pričom samotná koordinácia nevyžaduje výklad práva EÚ, resp. zodpovedanie otázky, ktorá by mala reálny dosah na prebiehajúce konanie. Navyše konkurzné ako aj reštrukturalizačné konanie sa riadi prísnymi pravidlami ZKR a nie je v súlade so záujmami veriteľov ani dlžníka ho predlžovať na niekoľko rokov. 94. Súd zároveň konštatuje, že z obsahu podania dlžníka a jeho formulácie vyplýva, že dlžník predloženie otázok Súdnemu dvoru Európskej únie formuloval ako alternatívu, v prípade, ak súd hlavného insolvenčného správcu nevyzve na vyjadrenie. Súd konštatuje, že hlavného insolvenčného správcu vyzval tak ako už uviedol vyššie, pričom správca na výzvu súdu reagoval a vyjadril sa. 95. Súd preto tento vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody návrh dlžníka, ktorý súd posúdil podľa obsahu ako návrh na prerušenie konania zamietol a taktiež nevzhliadol dôvod na predloženie vyššie uvedených otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 154 e silentio ZKR a čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní). Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP). Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok: Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa osobitného predpisu.8ac) Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Podanie prihlášky spôsobom ustanoveným týmto zákonom má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate. Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom registri. (9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka. Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.