(PO) LEUvias, s.r.o., IČO 44562250

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: LEUvias, s.r.o., so sídlom Hollého 1499/8, 949 01 Nitra, IČO: 44 562 250. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Alexej Vašek, so sídlom kancelárie Lodná 4657/2A, 945 01 Komárno, IČO: 51 862 395, značka správcu S1567. IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 25.05.2026, sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. 2. Súd uznesením č. k. 32K/13/2026 - 50 z 08. júna 2026, právoplatným dňa 10.06.2026, rozhodol podľa § 14 ods. 1 vety štvrtej v spojení s ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“) o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 09.06.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 10.06.2026 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 3. Súd následne uznesením č. k. 32K/13/2026 - 72 z 24. júla 2026, právoplatným dňa 25.07.2026, zrušil nariadené pojednávanie, ktorého termín bol určený na 17.08.2026 o 9:30 hod. a podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu - Mgr. Alexeja Vašeka (značka správcu S1567) a uložil mu okrem iného povinnosť zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 24.07.2026. 4. Predbežný správca doručil súdu tri priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, tak ako mu to uložil súd v uznesení o ustanovení predbežného správcu. Z uvedených správ vyplýva, že predbežný správca zisťoval existenciu majetku dlžníka prostredníctvom Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., Daňový úrad - Finančné riaditeľstvo SR, Krajský dopravný inšpektorát, Sociálna poisťovňa - ústredie, Geodetického a kartografického ústavu, Obchodného registra SR a verejne dostupných registrov, dvoch peňažných ústavov a štatutárnych orgánov dlžníka. 5. Dňa 07.09.2026 bola súdu doručená podľa obsahu záverečná správa (v poradí štvrtá správa predbežného správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 6. Predbežný správca v záverečnej správe zhrnul, že jediný reálny majetok dlžníka pozostáva z nehnuteľného majetku - zapísaného na LV č. 52, k.ú. Hody, obec Galanta, okres Galanta - a to stavby súp. č. 1397 označenej ako viacúčelový objekt na pozemku č. 488 a samostatný sklad na pozemku 489 a pozemky parc. č. 488 o výmere 356 m2 a parc. č. 489 o výmere 1382 m2, pričom sa jedná o polyfunkčnú budovu alebo bytový dom s pozdĺžnym pôdorysom, ktorého hodnota bola v poslednej účtovnej závierke dlžníka uvedená v sume 345.625,00 eur. 7. Na základe uvedeného predbežný správca má za to, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu a je splnený predpoklad na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 8. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 9. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 10. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 11. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 12. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 13. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 14. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 15. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena. 16. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 17. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 18. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 19. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 20. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 21. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 22. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 23. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 24. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 25. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 26. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 27. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu). 28. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii - vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorou je 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady, najmä na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom toto úzko súvisí aj s náležitosťami záverečnej správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR. 29. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku (ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom za podklad predstavujúci vyjadrenie predbežného správcu v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. súd považoval jeho vyjadrenia obsiahnuté v priebežných správach, no najmä záverečnej správe predbežného správcu v zmysle § 21 ods. 1 ZKR. 30. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani 6.500,- eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje), vychádzajúc podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. zo záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, zistil, že v prejednávanej veci daný odôvodnený predpoklad existencie majetku - a to nehnuteľností v účtovnej hodnote 345.625,00 eur. 31. Súd z týchto dôvodov pri stanovení hodnoty majetku, primárne z vyjadrení predbežného správcu obsiahnutých v záverečnej správe, vzhľadom na už uvedené uzatvára, že zistená hodnota majetku dlžníka dosahuje hodnotu aspoň 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na návrh dlžníka podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario. 32. Táto skutočnosť, v spojení s tým, že ostatné podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka boli v prejednávanej veci splnené, ako to vyplýva z uznesenia č. k. 32K/13/2026 - 72 z 24. júla 2026, právoplatného dňa 25.07.2026, vydaného podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR, ktoré predchádzalo tomuto uzneseniu a od ktorého toto uznesenie závisí, odôvodňuje podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR aby súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka- 33. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 34. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi podľa § 22 ods. 1 ZKR správcu a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR. 35. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že v prejednávanej veci bol pred vyhlásením konkurzu ustanovený dlžníkovi podľa § 18 ods. 1 ZKR predbežný správca. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 21 ods. 5 ZKR stanovuje, že na ustanovenie predbežného správcu sa použijú ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu. Ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu, na ktoré odkazuje § 21 ods. 5 ZKR, sú obsiahnuté v 40 ZKR, ako to vyplýva zo samotného názvu tohto paragrafu, ktorý znie „ustanovenie správcu“. Podľa § 40 ods. 1 ZKR s výnimkou prípadu, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov, správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom z osôb zapísaných v zozname správcov. Vychádzajúc z týchto ustanovení, ako to vyplýva aj z právoplatného uznesenia č. k. 32K/13/2026 - 72 z 24. júla 2026, bol ustanovený dlžníkovi predbežný správca podľa § 21 ods. 5 v spojení s § 40 ZKR z osôb zapísaných v zozname správcov náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvo. 36. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý je predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky). 37. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 38. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 39. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 40. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 41. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 42. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 43. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného konania (§ 14 ZKR). 44. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní). 45. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem). 46. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 47. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 1 ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“. 48. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 49. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 20.12.2008 v Nitre). 50. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 51. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. 52. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. 53. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla, nezistil. 54. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní). 55. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 56. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo vzťahu k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, a vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR). Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Odvolanie proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať dlžník. Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra (inak sa naň neprihliadne) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).