(PO) SENIORPARK n. o., IČO 42092230

priznáva veriteľovi Daniel Kifer, nar. 28.04.1979, trvale bytom Vrbovská 2, 059 92 Huncovce hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou vo výške 2.745,42 EUR.

1. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 5K/6/2026-47 zo dňa 03.06.2026, zverejneným v insolvenčnom registri dňa 03.06.2026, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Radovana Muziku, so sídlom kancelárie Štúrova 30, 066 01 Humenné. Uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2026. 2. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.09.2026 správca predložil súdu podnet popretého veriteľa Daniel Kifer spolu s prílohami a to na rozhodnutie o hlasovacích a ďalších právach pre tohto veriteľa spojených s pohľadávkou vo výške 2.745,42 EUR. 3. Veriteľ Daniel Kifer vo svojom podnete na priznanie hlasovacích práv uviedol nasledujúce skutočnosti. 4. Prihlásená pohľadávka predstavuje nárok popretého veriteľa na náhradu trov konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Cb/97/2023, v ktorom bol úpadca ako žalobca právoplatne neúspešný (ďalej aj „pohľadávka“). V predmetnom konaní so spis. zn. 23Cb/97/2023 sa úpadca domáhal od spoločnosti SK-STRECHY, s.r.o. a od žalobcu zaplatenia sumy 13.050,- EUR s príslušenstvom. Úpadca bol v spore právoplatne neúspešný. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Cob/8/2025-324 rozhodol aj o nároku úspešných strán na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Základ nároku bol právoplatne priznaný pred vyhlásením konkurzu a ešte pred vyhlásením konkurzu bolo vydané aj uznesenie č. k. 23Cb/97/2023-334, ktoré výšku trov určilo na sumu 2.745,42 eur. Nárok vo všeobecnosti preto nevzniká až budúcim rozhodnutím o sťažnosti, ale rozhodnutím o priznaní nároku v meritórnom rozhodnutí. V posudzovanej veci došlo navyše Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.08.2026, č. k. 23Cb/97/2023 - 345 k zamietnutiu sťažnosti. 5. Pohľadávku v celom rozsahu poprel výlučne iný prihlásený veriteľ AIRPARK, s.r.o., správca pohľadávku nepoprel. Popretie sa týka právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Je preto splnený dôvod povinného postupu správcu podľa § 32a ods. 1 ZKR, a to: pohľadávka bola popretá iným veriteľom podľa písm. a). Podmienka § 32a ods. 1 písm. a) ZKR je tak splnená priamo a bez potreby ďalšej právnej úvahy, zákon výslovne dopadá na pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či ju zároveň poprel správca. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 228/2021 zo dňa 15.06.2021 zdôraznil, že súd v tomto štádiu nemá vykonávať podrobné dokazovanie určené pre incidenčný spor; vychádza z predložených listín a stanoviska správcu. Priznanie hlasovacích práv je predbežne vykonateľné, nemení nič na popretí a trvá do právoplatného skončenia sporu o pohľadávku. V Uznesení sp. zn. I. ÚS 98/2025 Ústavný súd SR akceptoval, že pri rozhodovaní sa posudzuje stanovisko správcu, dôvody popretia a vysvetlenie popretého veriteľa s listinami. Účelom § 32a ZKR je zabrániť účelovým popretiam a sanovať ich negatívne následky. V predmetnej veci je dôležité najmä to, že správca pohľadávku po vlastnom preskúmaní nepoprel, zatiaľ čo úplné popretie pochádza iba od iného s úpadcom spriazneného veriteľa, pričom nárok popretého veriteľa vyplýva z právoplatného súdneho rozhodnutia. Nepriznanie práv by bolo v konkrétnom prípade neprimerané. Veriteľ by bol po neurčitý čas vylúčený z rozhodovania napriek pohľadávke, ktorá vyplýva z právoplatného súdneho rozhodnutia. Priznanie práv nepredurčuje výsledok incidenčného konania a môže byť korigované jeho právoplatným výsledkom. 6. Civilný sporový poriadok rozdeľuje rozhodovanie o trovách na dve fázy. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP sa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o samotnom nároku na náhradu trov. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka určí už len konkrétna výška náhrady. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 14.07.2021 spis. zn. IV. ÚS 186/2021 rozlíšil tieto dve fázy tak, že právo na náhradu trov je konštituované právoplatným výrokom o nároku podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom následné uznesenie o výške nevytvára nové právo, ale iba určuje, ktoré už vzniknuté trovy a v akej výške má neúspešná strana refundovať. Ústavný súd zároveň pripustil prihlásenie takejto pohľadávky do konkurzu aj bez právoplatného rozhodnutia o jej výške, ak bol nárok na náhradu trov právoplatne založený pred rozhodujúcim dňom. Žalobca si túto pohľadávku uplatňuje na základe právoplatného výroku súdu o nároku a už vydaného uznesenia o výške. V kontexte uvedeného si dovoľujeme citovať závery Ústavného súdu SR vyslovené v Náleze zo dňa 13.07.2021, č. k.: IV. ÚS 186/2021-27: „Je nepochybné, že právo na náhradu trov sporového konania bolo konštituované na základe meritórneho rozsudku krajského súdu potvrdzujúceho rozsudok okresného súdu. Nasledujúcim uznesením vyššieho súdneho úradníka o určení výšky náhrady trov konania nebolo vytvorené nové právo na peňažné plnenie, ale bolo ustanovené, ktoré z vynaložených trov považuje okresný súd za účelne vynaložené v spore, a teda v akej výške je protistrana povinná refundovať trovy, ktoré už predtým vznikli sťažovateľke. (...) Ústavný súd uznáva, že existencia uznesenia o výške trov konania je esenciálna z hľadiska možnosti jeho núteného výkonu v exekučnom konaní, kde slúži ako exekučný titul. Nemožno však opomenúť ani účel konkurzného konania, ktorým je konsolidácia dlhov úpadcu vzniknutých do určitého časového momentu, a to v zásade bez splnenia podmienky, aby pohľadávky vzniknuté pred rozhodujúcim dňom boli judikované, čo sa týka ich výšky. Prihliadnuc na tento významný aspekt, je možné akceptovať názor, že nárok na náhradu trov konania konštituovaný meritórnym súdnym rozhodnutím (čo sa týka základu) je možné prihlásiť do konkurzu aj bez existencie rozhodnutia o výške trov konania.“ V zmysle uvedeného konštatujeme, že prihlásenie pohľadávky popretého veriteľa je v súlade s rozhodovacou súdnou praxou Ústavného súdu SR. Hoci došlo k popretiu predmetnej pohľadávky, je dôležité zdôrazniť, že v rámci popretia sa fakticky ani nenamieta, že by pohľadávka neexistovala. Popierajúci veriteľ označuje pohľadávku za spornú, či za podmienenú pohľadávku s odkazom na podanú sťažnosť voči uzneseniu o výške trov. Označenie pohľadávky za „spornú“ však predstavuje iba hodnotiaci záver popierajúceho veriteľa a nie konkrétny dôvod jej popretia. Rovnako právne irelevantné je tvrdenie žalovaného, že nejde o pohľadávku „v pravom slova zmysle titulom istiny“. Ako výslovne uviedol Ústavný súd SR, rozhodnutím o výške trov sa nové právo na peňažné plnenie nevytvára, ale iba sa konkretizuje rozsah povinnosti refundovať trovy, na ktorých náhradu už predtým vznikol právoplatne priznaný nárok. Argumentácia žalovaného tak neprípustne zamieňa vznik pohľadávky s následným určením jej výšky. Žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala právoplatný výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania. Jeho tvrdenia smerujú výlučne proti označeniu pohľadávky (istina - v danom prípade však ide o nárok úspešného žalovaného na náhradu trov, a teda o samostatnú pohľadávku a nie príslušenstvo inej pohľadávky) a proti uzneseniu o jej výške (avšak nie proti samotnej výške pohľadávky), avšak ani jedna z týchto okolností nevyvracia, že pohľadávka vznikla, resp. jej výšku. V súvislosti s popretím poradia pohľadávky popierajúci veriteľ neuviedol jedinú konkrétnu skutkovú ani právnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že pohľadávka je podriadenou pohľadávkou podľa § 95 ods. 2 alebo 3 ZKR. Popretie pohľadávky z uvedených dôvodov preto nemôže obstáť. 7. Záverom tiež poukazujeme na skutočnosť, že popretie pohľadávky žalobcu nevychádza z nezávislého preskúmania jej právneho dôvodu, výšky alebo vymáhateľnosti (teda tak, ako to vyžaduje ZKR), ale o popretie subjektom spriazneným s úpadcom. Mgr. PhDr. Adela Dovalovská je štatutárnym orgánom úpadcu SENIORPARK, n. o. (aj jeho zakladateľom), súčasne je konateľom spoločnosti AIRPARK, s. r. o. (konateľ žalovaného) a zároveň aj štatutárny orgán a zakladateľ SENIORPARK Co. n. o. (nová entita, ktorá prevzala pokračovanie prevádzkovej činnosti). Žalovaný pritom nemá vlastný ekonomický dôvod na popretie pohľadávky žalobcu. Jeho vlastná pohľadávka vo výške 153.500,- EUR bola správcom v celom rozsahu popretá a je vedená ako podriadená pohľadávka spriaznenej osoby. Popretie pohľadávky žalobcu preto objektívne nesmerovalo k zvýšeniu reálneho uspokojenia žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti veriteľ žiada o priznanie 2 745 hlasov, zodpovedajúcich celej prihlásenej sume 2.745,42 EUR. Popri hlasovaní sa žiada priznanie všetkých ďalších práv spojených s pohľadávkou, najmä práva voliť a byť volený do veriteľského výboru, navrhovať výmenu správcu, uplatňovať práva na schôdzi veriteľov. 8. Správca vo svojom stanovisku zo dňa 14.09.2026 uviedol nasledujúce skutočnosti. Pohľadávka č. 15 veriteľa Daniela Kifera, nar. 28.04.1979, Vrbovská 549/2, 059 92 Huncovce nie je evidovaná v účtovníctve. Podaním zo dňa 31.07.2026 úpadca uviedol, že pohľadávku č. 15 namieta z dôvodu, že o tejto pohľadávke neúčtuje vo svojom účtovníctve, túto pohľadávku neuviedol v zozname záväzkov a uviedol, že ju neuznáva. Správca uznal pohľadávku č. 15. Pohľadávka bola popretá veriteľom AIRPARK s.r.o. z dôvodov ktoré sú uvedené v zozname pohľadávok. Správca na základe podnetu popretého veriteľ pohľadávky č. 15 podľa § 32a odsek 1) písmeno a) ZKR, navrhuje, aby Okresný súd Prešov vydal uznesenie , ktorým prizná veriteľovi pohľadávky č. 15 Daniela Kifera, nar. 28.04.1979, Vrbovská 549/2, 059 92 Huncovce hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou zapísanou do zoznamu pohľadávok pod por. č. 15 v rozsahu 2745 hlasov. 9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. - o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 10. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ prihlásenej pohľadávky popiera pohľadávku elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný, inak sa na popretie pohľadávky neprihliada. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 11. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 12. Podľa § 32a ods. 1 ZKR správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o a) pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b) pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností. 13. Podľa § 32a ods. 2 ZKR, na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu. 14. Podľa § 32a ods. 3 ZKR, súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. 15. Podľa § 32a ods. 4 ZKR, proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. 16. Súd po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že veriteľovi Daniel Kifer treba priznať hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou vo výške 2.745,42 EUR a to z nasledujúceho dôvodu. 17. „Rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv je rozhodnutím predbežnej povahy, t. j. súd neskúma, či pohľadávka je po práve, ale či za prihlásenou pohľadávkou existuje určitá kauza a či takáto kauza je v danom čase vierohodným spôsobom doložená.“ (JUDr. Branislav Pospíšil a kolektív, Zákon o konkurze a reštrukturalizácií, Komentár, druhé, doplnené a prepracované vydanie, r. 2016). 18. Zároveň z Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2025-13 zo dňa 13.02.2025, vyplýva, že „pri otázke dôvodnosti návrhu popretého veriteľa na priznanie hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou konkurzný súd vychádza výlučne z listín predložených podľa § 32a ods. 2 ZKR a v rámci rozhodovania o priznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou nemá odstraňovať rozpory či riešiť sporné okolnosti v tvrdeniach osôb zúčastnených na konkurznom konaní. V rámci rozhodovania o priznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou postačuje prieskum, či jestvuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Ďalší prieskum a hĺbkové skúmanie a preukazovanie skutočností tvrdených osobami zúčastnenými na konaní, teda aj sťažovateľky, sa má uskutočniť v konaní o určení popretej pohľadávky, na čo poukázal i mestský súd.“ 19. Súd po preštudovaní spisového materiálu, zároveň rešpektujúc vyššie citované Uznesenie Ústavného súdu SR, dospel k záveru, že pri popretej pohľadávke jestvuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa, ktorý je v čase vydania tohto rozhodnutia preukázaný dostatočne vierohodným spôsobom - uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.05.2026, č. k. 23Cb/97/2023-334 a to aj napriek tomu, že predmetné uznesenie v čase prihlásenia pohľadávky nebolo právoplatné z dôvodu podanej sťažnosti. Sťažnosť bola medzitým uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/97/2023-345 zo dňa 17.08.2026 zamietnutá. Podľa názoru súdu však aj neprávoplatné rozhodnutie súdu postačuje na preukázanie dôveryhodnosti kauzy a teda postačuje aj na priznanie hlasovacích práv. Uvedené potvrdzuje Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2021, sp. zn. IV. ÚS 186/2021, v ktorom sa riešila obdobná situácia a v ktorom sa uvádza: „Nárok na náhradu trov konania konštituovaný meritórnym súdnym rozhodnutím (čo sa týka základu) je možné prihlásiť do konkurzu aj bez existencie rozhodnutia o výške trov konania. To platí v prípade, ak nárok na náhradu trov konania vznikol pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo znamená, že rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania nadobudlo právoplatnosť pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.“ 20. Na záver súd uvádza, že v rámci rozhodovania o priznaní hlasovacích práv nie je časový priestor na rozsiahle dokazovanie, hĺbkové skúmanie, či riešenie sporných skutočností. Súd preto rozhodol len na základe predložených listín (§ 32a ods. 3 ZKR). Toto rozhodnutie nijako neprejudikuje výsledok prípadného incidenčného sporu o určenie popretej pohľadávky.

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri. (§ 199 ods. 7 ZKR). Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania je spojený so zverejnením tohto uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4 ZKR). Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie sa doručuje súdu elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu, pričom musí byť autorizované účastníkom konania alebo jeho zástupcom, inak sa naň neprihliada (§ 198 ods. 1 a § 197a ZKR). Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou je predbežne vykonateľné (§198 ods. 4 ZKR).