(PO) Factor Finance s.r.o., IČO 44603711

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: Factor Finance s.r.o., sídlo Lesná 4107/6, 945 01 Komárno, IČO: 44 603 711. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Konkurzná a Reštrukturalizačná, v. o. s., so sídlom kancelárie Farská 31, 949 01 Nitra, značka správcu S1629. IV. Súd vyzýva veriteľov, ktorí majú podľa § 28 ods. 1, 4, 5 a 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom stanoveným v § 28 ods. 2 ZKR, t. j. (a/) prihláškou podanou elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára insolvenčného registra do elektronickej schránky správcu, ktorá musí byť autorizovaná, (b/) ak ide o zahraničného veriteľa podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení, prihláškou podanou u správcu, na ktorej doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok a (c/) ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihláškou podanou rovnako ako zahraničným veriteľom podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. Prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o konkurznom konaní na majetok dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. VII. Predbežný správca: Konkurzná a Reštrukturalizačná, v. o. s., so sídlom kancelárie Farská 31, 949 01 Nitra, značka správcu S1629, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, a za tým účelom ukladá učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 35/2026, druh trov konania D19.

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2026, v znení doplnenia návrhu doručeného súdu dňa 22.07.2026 na výzvu súdu podľa § 14 ods. 1 ZKR, obsiahnutú v právoplatnom uznesení č. k. 31K/17/2026 - 29 z 13.07.2026 (návrh v znení doplnenia ďalej aj len ako „návrh“), sa dlžník domáha, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz. 2. Súd uznesením č. k. 31K/17/2026 - 60 z 12.08.2026, právoplatným dňa 13.08.2026, rozhodol podľa § 14 ods. 1 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, a to na základe návrhu navrhovateľa - dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 12.08.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 13.08.2026 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 3. Súd uznesením č. k. 31K/17/2026 - 66 z 13.08.2026, právoplatným dňa 15.08.2026, podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu označeného v záhlaví a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 14.08.2026 s účinkami zverejnenia dňa 15.08.2026 (§ 199 ods. 7 ZKR). 4. Predbežný správca doručil súdu tri priebežne správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a dňa 07.09.2026 bola súdu doručená záverečná správa (v poradí štvrtá správa predbežného správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 5. Dňa 20.08.2026 bola súdu doručená prvá priebežná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej uviedol, že požiadal o súčinnosť Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor, Okresný dopravný inšpektorát Komárno, Daňový úrad Nitra a Centrálny depozitár cenných papierov SR, pričom zatiaľ mu bola doručená odpoveď od Okresného dopravného inšpektorátu Komárno, ktorý uviedol, že dlžník nie je vlastníkom motorového vozidla. 6. Dňa 27.08.2026 bola súdu doručená druhá priebežná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej uviedol, že mu bola doručená odpoveď od Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru, z ktorej zistil, že dlžník nie je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnych územiach v pôsobnosti tohto katastrálneho úradu. Daňový úrad Nitra a Centrálny depozitár cenných papierov súčinnosť zatiaľ neposkytli, pričom predbežný správca sa zaoberá aj hodnotou prípadnej pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 7. Dňa 02.09.2026 bola súdu doručená tretia priebežná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej uviedol, že mu poskytol súčinnosť Centrálny depozitár cenných papierov SR, z ktorej zistil, že dlžník nemá a nemal zriadený účet majiteľa cenných papierov, ani nie je a v minulosti nebol v centrálnom depozitári registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno. Poskytnutou súčinnosťou Daňového úradu Nitra zistil, že dlžník nemá evidované žiadne daňové preplatky. Daňový úrad eviduje viaceré bankové účty dlžníka, avšak ich zoznam nemusí byť aktuálny, resp. úplný, keďže správca danie nie je originálnym pôvodcom požadovanej informácie a nevedie evidenciu bankových účtov pre potreby iných osôb. 8. Dňa 07.09.2026 bola súdu doručená záverečná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 9. Predbežný správca v záverečnej správe zopakoval zistenia z priebežných správ o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej nad ich rámec uviedol, že pri zisťovaní majetku dlžníka vychádzal aj z listín, ktoré boli prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom informácie z nich vyplývajúce boli potvrdené aj poskytnutou súčinnosťou tretích osôb, z ktorého dôvodu poskytnutie ďalšej súčinnosti od dlžníka nepožadoval. Predbežný správca neidentifikoval právne úkony, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežný správca dospel v záverečnej správe k záveru, že pri hodnote majetku možno vychádzať aj z hodnoty zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur za porušenie povinnosti konateľa Igora Močára podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže podľa účtovnej závierky za rok 2024 zverejnenej v registri účtovných závierok bol dlžník k 31.12.2024 (a aj v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období) v predĺžení vo výške 86.499,- eur, o čom sa konateľ dlžníka Igor Močáry dozvedel najneskôr 24.03.2025, kedy bola predmetná účtovná závierka (ktorú predbežný správca pripojil aj k záverečnej správe) zostavená a schválená. 10. Predbežný správca preto v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka uzavrel, že hodnota majetku dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, a preto navrhol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. 11. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 12. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 13. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 14. Podľa § 3 ods. 1 a 3 ZKR, (1) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 15. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 16. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 17. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 18. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 19. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena. 20. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 21. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 23. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 24. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek prvý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (inak aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 25. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek druhý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 26. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 27. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 28. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu). 29. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii - vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorou je 6.500,- eur. Vyhláška č. 665/2005 Z. z. súčasne v § 9 ods. 2 demonštratívne uvádza aj podklady, najmä na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom týmto je aj vyjadrenie predbežného správcu, ktoré je, ako to vyplýva zo systematického výkladu predmetného ustanovenia vykonávacej vyhlášky s § 20 ods. 1 a najmä § 21 ods. 1 ZKR, obsahom troch priebežných a najmä záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorú predbežný správca podáva súdu práve za účelom toho, že táto je významným podkladom rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. 30. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku (ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 31. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 21 ods. 1 stanovuje, že pri zisťovaní, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, predbežný správca je povinný pri stanovení hodnoty majetku dlžníka vychádzať (okrem ostatného majetku dlžníka) okrem iného aj z hodnoty pohľadávky dlžníka zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (upravenej v § 11 ods. 2 ZKR). Hodnota pohľadávky dlžníka voči štatutárnemu orgánu s povinnosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku dlžníka (ktorým je podľa § 3 ods. 1 ZKR aj platobná neschopnosť) je podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur ako sume vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (ktorou je suma 25.000,- eur, stanovená v § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka). 32. Predbežný správca v prejednávanej veci dospel v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka k záveru, že do majetku dlžníka je nutné zahrnúť hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka štatutárnym orgánom dlžníka včas v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Tento záver vyvodil predbežný správca z toho, že podľa účtovnej závierky za rok 2024 zverejnenej v registri účtovných závierok bol dlžník k 31.12.2024 (a aj v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období) v predĺžení vo výške 86.499,- eur, o čom sa konateľ dlžníka Igor Močáry dozvedel najneskôr 24.03.2025, kedy bola predmetná účtovná závierka (ktorú predbežný správca pripojil aj k záverečnej správe) zostavená a schválená. 33. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že na účely rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, je z hľadiska posudzovania hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 21 ods. 1 ZKR, relevantné len to, či sú v prejednávanej veci dané konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú predpoklad existencie pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR, v ktorom prípade je danú hodnotu pohľadávky (12.500,- eur) nutné zahrnúť do hodnoty majetku relevantnej pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR. Tento výklad zodpovedá účelu § 20 ods. 1 ZKR (a čo je taktiež podstatné, je aj súčasne v súlade so systematickým výkladom § 74a ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 ZKR), ktorým je, aby po začatí konkurzného konania toto prešlo do štádia vyhlásenia konkurzu len vtedy, ak je odôvodnený predpoklad aspoň čiastočného uspokojenia veriteľov pohľadávok, keďže ak by majetok dlžníka nemal postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, nie je žiadny dôvod pokračovať v konaní v štádiu vyhlásenia konkurzu, a tak zaťažovať predovšetkým veriteľov dlžníka prihlasovaním pohľadávok, ktoré by aj tak nemali byť uspokojené pre nedostatok majetku dlžníka. Vychádzajúc z tohto účelu ustanovenia § 20 ods. 1 ZKR (a aj jeho systematického výkladu v spojení s § 74a ods. 2 a § 11 ods. 2 ZKR) potom aj vo vzťahu k jednotlivým hodnotám relevantným pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR na účely rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR možno uzavrieť, že je potrebné vychádzať z takých hodnôt majetku dlžníka, ktoré by bolo možno v následnom vyhlásenom konkurze odôvodnene predpokladať, keďže len takým spôsobom potom bude možné pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR ustáliť, či je splnená podmienka na to, aby bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, v ktorom budú čo i len sčasti uspokojené pohľadávky veriteľov dlžníka. 34. Aj vzhľadom na úpravu súdneho konania o zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok včas podľa § 74a ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 ZKR, v ktorom jedinom je súd oprávnený meritórne posúdiť existenciu tejto pohľadávky, je potom nutné uzavrieť, že súd pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR nie je oprávnený akokoľvek (a ani prejudiciálne) posudzovať výsledok prípadného súdneho konania o zaplatenie nároku podľa § 74a ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 ZKR (vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021), ale relevantné z hľadiska tejto pohľadávky podľa § 21 ods. 1 ZKR pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR je len to, či sú dané určité konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii takej pohľadávky, v ktorom prípade je daný dôvod na zahrnutie hodnoty danej pohľadávky do hodnoty majetku dlžníka, keďže možno predpokladať existenciu danej pohľadávky, hoci otázka jej existencie sa konečným spôsobom môže vyriešiť až v následnom na to určenom súdnom konaní podľa § 74a ods. 2 ZKR po vykonaní tomu predchádzajúcich úkonov správcu po vyhlásení konkurzu podľa § 74a ods. 1 ZKR. 35. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, a to už uvedeného uznesenia sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021 súd uvádza, že z vlastného odôvodnenia odvolacieho súdu obsiahnutého v predmetnom uznesení (bod 10. a nasl.) vyplýva, že v danej veci odvolací súd v prípade dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným (o akú vec ide aj v prejednávanej veci a ktorý je tak podľa § 1 ods. 1 písm. a/ bod 1., ods. 2, § 2 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve povinný viesť účtovníctvo podľa uvedeného osobitného predpisu), považoval za skutočnosti rozhodujúce pre záver o zahrnutí hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR tie, že z účtovnej závierky dlžníka vyplývalo predlženie (v účtovnej závierke vyjadrené zápornou hodnotou vlastného imania), pričom dátum jej zostavenia a schválenia, ktorý je dňom, kedy sa štatutárny orgán dlžníka mohol a musel dozvedieť o predĺžení, predchádzal o viac ako 30 dní dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Vzhľadom na vymedzenie predlženia v § 3 ods. 3 ZKR považoval odvolací súd v danej veci predmetné okolnosti za dostatočné na to, aby odôvodňovali záver o existencii hodnoty zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, a teda jej zahrnutie do majetku dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR, relevantného pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR (a to bez osobitného skúmania splnenia podmienky plurality veriteľov k dátumu zostavenia a schválenia účtovnej závierky, z ktorej vyplýva predlženie dlžníka; toho, či hodnota majetku a záväzkov dlžníka nebola určená aj znaleckým posudkom, ktorý by mal pred účtovníctvom prednosť; prihliadania na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať; toho, či suma záväzkov zahŕňa aj sumu záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti či suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, ktoré všetky skutočnosti by pri uplatňovaní nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty § 11 ods. 2 ZKR v mimosúdnom či súdnom konaní podľa § 74a ZKR boli taktiež relevantné, no ktorými sa predbežný správca aj z hľadiska lehoty na podanie záverečnej správy nemôže v danej fáze konkurzného konania podrobne zaoberať). 36. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu, na to, aby bola hodnota pohľadávky podľa § 11 ods. 2 ZKR za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas z dôvodu predlženia dlžníka - právnickej osoby s právnou formou spoločnosti s ručením obmedzeným zahrnutá do hodnoty majetku v zmysle § 21 ods. 1 ZKR, relevantnej pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR, nie je rozhodujúce komplexné posúdenie predlženia dlžníka podľa § 3 ods. 3 ZKR (ktoré môže byť relevantné a rozhodujúce až pri prípadnom uplatňovaní nároku podľa § 11 ods. 2 ZKR v mimosúdnom či súdnom konaní podľa § 74a ZKR), ale rozhodujúce je, či konkrétne skutočnosti odôvodňujú predpoklad splnenia týchto podmienok (pričom nemusí tak tomu byť vo vzťahu k všetkým podmienkam), a to osobitne či z účtovnej závierky vyplýva predlženie (bez osobitného zaoberania sa počtom veriteľov ku dňu schválenia a zostavenia účtovnej závierky, z ktorej vyplýva predlženie dlžníka) ako aj uplynutie viac ako 30 dňovej lehoty odo dňa dátumu zostavenia a schválenia účtovnej závierky do podania návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok štatutárnym orgánom, ktorý má obsadený. 37. V prejednávanej veci pritom zo záverečnej správy predbežného správcu vyplýva, že práve tieto skutočnosti sú dané aj v prejednávanej veci, keď podľa účtovnej závierky za rok 2024 zverejnenej v registri účtovných závierok (a pripojenej predbežným správcom aj k záverečnej správe) bol dlžník k 31.12.2024 v predlžení vo výške 86.499,- eur, o čom sa konateľ dlžníka Igor Močáry dozvedel najneskôr 24.03.2025, kedy bola predmetná účtovná závierka (ktorú predbežný správca pripojil aj k záverečnej správe) zostavená a schválená (vychádzajúc z údajov na nej uvedených). 38. Z obsahu súdneho spisu no predovšetkým z priebežných správ ani záverečnej správy predbežného správcu pritom záver o absencii plurality veriteľov k 24.03.2025 (ktorá skutočnosť by bola) nevyplýva, keďže dlžník ani predbežný správca v konaní neuvádzali zoznam veriteľov práve k 24.03.2025 (čo nevylučuje, že v ďalšom konaní môže byť aj táto skutočnosť rozhodujúca z hľadiska a pri postupe správcu podľa § 74a ZKR a že sa tak stane predmetom zisťovania správcu alebo procesnej obrany dlžníka v rámci predmetného postupu správcu), a preto na základe obsahu súdneho spisu nemožno nesplnenie danej podmienky, ktorá by vylučovala predlženie dlžníka podľa § 3 ods. 3 ZKR k danému dňu, odôvodnene predpokladať a už vôbec nie je daná skutočnosť nepochybne preukázaná. Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok bol pritom podaný dávno po uplynutí 30 dní od 24.03.2025 (posledným dňom ktorej bol 23.04.2025, pričom návrh bol podaný dňa 30.06.2026), pričom dlžník má podľa záverečnej správy jediného konateľa, a to Igora Močára, od roku 2009 doposiaľ. 39. Súd v tejto súvislosti napokon zdôrazňuje, že žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložil do vydania tohto uznesenia podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili záver predbežného správcu o zodpovednosti konateľa dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR (osobitne v kontexte § 3 ods. 3 ZKR dôkaz o absencii plurality veriteľov ku dňu zostavenia a schválenia účtovnej závierky dlžníka 24.03.2025). Súd preto z demonštratívne vymedzených podkladov skutkového zistenia o hodnote majetku dlžníka (vrátane zohľadnenia hodnôt vymedzených v § 21 ods. 1 ZKR) vychádzal podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. práve z predmetného vyjadrenia predbežného správcu obsiahnutého v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktoré vyjadrenie predbežného správcu je podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. jedným z demonštratívne vymedzených dôkazov pri stanovení hodnoty majetku dlžníka, k čomu súd dopĺňa, že ide o jeden z najvýznamnejších dôkazov aj s ohľadom na jeho pôvodcu, ktorým je osobitný subjekt konkurzného konania, a to predbežný správca s významnými oprávneniami pri tomto zisťovaní, stanovenými v § 74 a § 75 ZKR, ktorý je pri výkone funkcie správcu viazaný významnými povinnosťami stanovenými v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch. 40. Z uvedených dôvodov súd dospel v prejednávanej veci osobitne na podklade záverečnej správy predbežného správcu (a k nej pripojenej účtovnej závierky dlžníka za rok 2024) k záveru, že sú v prejednávanej veci splnené podmienky na to, aby súd hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur zahrnul podľa § 21 ods. 1 ZKR do hodnoty majetku dlžníka na účely rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR. 41. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že hodnota majetku dlžníka, pozostávajúca už len z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, predstavuje sumu 12.500,- eur, čím je naplnená podmienka zistenia majetku dlžníka (do ktorého sa aj uvedená hodnota pohľadávky podľa § 21 ods. 1 ZKR zahŕňa) aspoň 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario. 42. Táto skutočnosť, v spojení s tým, že ostatné podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka boli v prejednávanej veci splnené, ako to vyplýva z uznesenia č. k. 31K/17/2026 - 66 zo 13.08.2026, právoplatného dňa 15.08.2026, vydaného podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR (osobitne bod 9. odôvodnenia o uplatnení vyvrátiteľnej právnej domnienky úpadku dlžníka podľa § 3 ods. 1 ZKR), ktoré predchádzalo tomuto uzneseniu a od ktorého toto uznesenie závisí, odôvodňuje podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na uznesenie podľa § 18 ods. 1 ZKR (o ustanovení predbežného správcu dlžníkovi), aby súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 43. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, čím vyhovel návrhu dlžníka. 44. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu (pričom ak súd vyhlási konkurz podľa § 20 ods. 1 ZKR, teda potom, čo už ustanovil v konaní predbežného správcu, podľa § 22 vety poslednej ZKR tohto predbežného správcu súd ustanoví dlžníkovi za správcu) a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. 45. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že podľa § 22 vety poslednej ZKR ustanovil dlžníkovi za správcu predbežného správcu, pretože v konkurznom konaní mu už bol ustanovený predbežný správca. 46. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu (§ 28 ods. 1, 4, 5 a 7 ZKR), aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom stanoveným v § 28 ods. 2 ZKR (uvedeným v predmetnom výroku) s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR. 47. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 48. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 49. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 50. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 51. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 52. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 53. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 54. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania, teda v slovenskom vnútroštátnom práve predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 55. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 56. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 10.02.2009). 57. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 58. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. 59. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. 60. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla, nezistil. 61. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania. 62. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 63. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 64. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. 65. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo ods. 4, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije. 66. Predbežný správca podaní doručenom súdu dňa 07.09.2026 požiadal o priznanie paušálnej náhrady výdavkov vo výške 1.500,- eur, pričom záverečnú správu podal dňa 07.09.2026, t. j. v § 21 ods. 1 ZKR stanovenej lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie. 67. Keďže predbežný správca podal v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov, súd v tomto uznesení o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka podľa § 21 ods. 3 ZKR rozhoduje aj o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo paušálnej náhrade výdavkov. 68. To, o ktorom z uvedených dvoch samostatných, no vzájomne sa vylučujúcich nárokov predbežného správcu súd rozhoduje, závisí od voľby práva predbežným správcom, keď tohto § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na § 21 ods. 3 ZKR oprávňuje namiesto nároku na odmenu a úhradu výdavkov uplatniť si nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, v ktorej je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a aj náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Hoci to vyplýva už z predposlednej vety § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v súvislosti s nárokom predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vyhláška č. 665/2005 Z. z. výslovne stanovuje v poslednej vete § 7 ods. 3, že pri uplatnení nároku predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur suma nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty, ani keď je predbežný správca platiteľom tejto dane (§ 7 ods. 3 veta posledná vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v spojení s § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.). 69. V prejednávanej veci si predbežný správca uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 70. Predbežný správca priebežne informoval súd o svojich zisteniach v správach, a to prvej, doručenej 20.08.2026, druhej, doručenej 27.08.2026, tretej, doručenej 02.09.2026. Priebežné správy predbežného správcu boli teda súdu doručené v lehotách stanovených v II. výroku uznesenia o ustanovení predbežného správcu č. k. 31K/17/2025 - 66 z 13.08.2026, pričom tieto boli stanovené vychádzajúc z § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca rovnako aj záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka doručil súdu dňa 07.09.2026, teda v lehote stanovenej v § 21 ods. 1 ZKR (ktorá je 45 dní od ustanovenia predbežného správcu). 71. Keďže predbežný správca si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a podal priebežné správy o svojich zisteniach v lehotách podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a záverečnú správu v lehote podľa § 21 ods. 1 ZKR, nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom v prejednávanej veci neboli dané ani skutočnosti podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., predbežný správca má preto na už uvedenom právnom základe (§ 21 ods. 3 ZKR v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 72. Nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov sa podľa § 21 ods. 3 ZKR uhrádza z preddavku zaplateného na účet súdu (ak bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR pred podaním návrhu povinný ho zaplatiť vo výške stanovenej v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.). 73. V prejednávanej veci bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR v spojení s § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. povinný pred podaním návrhu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur na účet súdu, a tento dňa 25.06.2026 bol za neho (bod 12. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 31K/17/2026 z 12. augusta 2026 o začatí konankurzného konania) aj zaplatený (záznam o zložení na č. l. 28). Zaplatený preddavok je evidovaný pod položkou registra 35/2026 v rámci druhu trov konania D19. 74. Z za navrhovateľa zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur sa preto podľa § 21 ods. 3 ZKR v celom rozsahu uhradí nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, ktorý má v rovnakej výške. 75. Súd preto týmto uznesením v VII. výroku podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. rozhodol, že predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur (ktorá sa uhrádza z preddavku zaplateného za navrhovateľa na účet súdu), a preto a za tým účelom uložil učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu, vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 35/2026, druh trov konania D19.

Proti tomuto uzneseniu (okrem II. a VII. výroku) nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie proti VII. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať predbežný správca alebo zložiteľ preddavku (§ 21 ods. 3 ZKR). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní, ktoré sa podáva prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra ako špecializovaného portálu (§ 198 ods. 1 ZKR) sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).