(PO) DENS, s.r.o., IČO 51667835

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: DENS, s.r.o., so sídlom: Malodunajská 2986/3, 946 03 Kolárovo, IČO: 51 667 835. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Nitrianska správcovská, k.s., so sídlom kancelárie: Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu S2151. IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. VII. Súd predbežnému správcovi: Nitrianska správcovská, k.s., so sídlom kancelárie: Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu S2151, nárok na paušálnu náhradu výdavkov n e p r i z n á v a .

1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2026 sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. 2. Súd uznesením č. k. 23K/8/2026 - 45 zo dňa 15. júna 2026, právoplatným dňa 16.06.2026, rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Registri predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (REPLIK) č. 1/1 z 15.06.2026. Konkurzné konanie sa tak začalo dňa 16.06.2026 (§ 199 ods. 9 ZKR v spojení s § 14 ods. 3 ZKR). 3. Súd uznesením č. k. 23K/8/2026 - 63 z 23.07.2026, právoplatným dňa 24.07.2026, podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu označeného v záhlaví a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 23.07.2026 s účinkami zverejnenia dňa 24.07.2026 (§ 199 ods. 7 ZKR). 4. Dňa 10.08.2026 bola súdu doručená prvá priebežná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, dňa 19.08.2026 bola súdu doručená druhá priebežná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka a dňa 31.08.2026 bola súdu doručená tretia priebežná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 5. Dňa 16.09.2026 bola súdu (po výzve súdu) doručená záverečná správa predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka 6. Predbežný správca v záverečnej správe uviedol, že písomne vyzval dlžníka na predloženie presných a pravdivých údajov o jeho majetku a na predloženie účtovníctva, zoznam záväzkov a zoznam pohľadávok dňa 10.08.2026, pričom dlžník do dňa podania záverečnej správy nedodal správcovi žiadnu správu, pravdepodobne si zásielku neprevzal. Predbežný správca opakovane dňa 31.08.2026 vyzval dlžníka na predloženie údajov a listín, týkajúcich sa motorových vozidiel a tiež na doloženie údajov a listín v zmysle prvej výzvy, pričom dlžník správcu nijako nekontaktoval. 7. Predbežný správca vyzval na poskytnutie súčinnosti geodetický a kartografický ústav, predbežný správca priložil dva listy vlastníctva LV č. 22595, k. ú. Kolárovo a LV č. 1565, k.ú. Kolárovo, na ktorých je uvedený ako vlastník dlžník v spoluvlastníckom podiele 1/1 v pomere k celku, boli vytlačené s dátumom 31.08.2026 a priložené k tretej správe predbežného správcu. Predbežný správca predložil súdu aj predmetné listy vlastníctva vytlačené s dátumom 16.09.2026, pričom majetková podstata na LV č. 1565, k. ú. Kolárovo je odlišná. Parcely KN C a stavby - rodinný dom s. č. 467 postavený na parcele KN C č. 839/2 sú evidované na LV č. 23300 pre k. ú. Kolárovo a vlastníkom je iná osoba. Predbežný správca ďalej zistil, že stavby pôvodne zapísané na LV č. 1565, k. ú. Kolárovo (garáž s. č. 4104 postavená na parcele KN C 839/3 a hospodárska budova s. č. 4105 postavená na parcele KN C 839/4) sa aktuálne v evidencii katastra nehnuteľností nenachádzajú. Predbežný správca uviedol, že v danom prípade je daný predpoklad, že sa jedná o majetok, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, keďže hodnota majetku, o ktorú dlžník zmenšil svoj majetok môže byť odhadom 250.000 eur. 8. Predbežný správca uviedol, že dlžník vlastní podľa evidencie OR PZ v Komárne motorové vozidlá, ktorých cenu bez vedomosti technického stavu vozidiel nevie predbežný správca odhadnúť a tiež bez súčinnosti dlžníka nevie určiť, či sa nachádzajú v držaní dlžníka. Keďže predbežný správca nezistil, kde sa vozidlá nachádzajú, je tu opäť daný predpoklad, že sa jedná o majetok, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno predpokladať ich odporovateľnosť. 9. Nahliadnutím do Registra účtovných závierok predbežný správca zistil, že dlžník podal daňové priznanie za rok 2025. V účtovnej závierke za rok 2025 je uvedená záporná hodnota vlastného imania za rok 2025 v hodnote mínus 297 986 eur. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie je uvedená záporná hodnota vlastného imania v hodnote mínus 147 663 eur. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti za rok 2025 je mínus 143 413 eur, za bezprostredne predchádzajúce obdobie mínus 124 549 eur. 10. Dlžník nemá a nemal v Centrálnom depozitári cenných papierov zriadený účet majiteľa cenných papierov, CDCP neregistruje a neregistroval záložné právo k cenným papierom, CDCP v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov neeviduje žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov, dlžník nebol ku dňu 15.06.2021 a nie je ani ku dňu vykonania služby v CDCP registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno. CDCP do zoznamu akcionárov pri listinných akciách na meno registruje od 01.07.1999 predmetné cenné papiere a údaje len na základe uzatvorenej zmluvy medzi eminentom a centrálnym depozitárom. 11. Predbežný správca k existencii pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, poukázal na to, že predbežný správca vyzval dlžníka na poskytnutie súčinnosti, pričom dlžník nepredložil žiadny zoznam záväzkov, zoznam spriaznených osôb, ani zoznam majetku dlžníka, resp. neposkytol mu žiadnu súčinnosť. 12. Predbežný správca záverom uviedol, že dlžník má nehnuteľný majetok, ktorého hodnotu počas obdobia zisťovania majetku dlžníka dlžník zmenšil. Predbežný správca v záverečnej správe na základe uvedených skutočností však výslovne neuviedol, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. 13. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 14. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 15. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 16. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 17. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3 , neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. 18. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 19. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 20. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 21. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 22. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 23. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 24. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 25. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 26. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 27. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 28. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 29. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 30. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 31. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 32. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 33. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu). 34. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii - vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorou je 6.500,- eur. Vyhláška č. 665/2005 Z. z. súčasne v § 9 ods. 2 demonštratívne uvádza aj podklady, najmä na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom týmto je aj vyjadrenie predbežného správcu, ktoré je, ako to vyplýva zo systematického výkladu predmetného ustanovenia vykonávacej vyhlášky s § 20 ods. 1 a najmä § 21 ods. 1 ZKR, obsahom troch priebežných a najmä záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorú predbežný správca podáva súdu práve za účelom toho, že táto je významným podkladom rozhodovania podľa § 20 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. 35. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku (ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 36. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 21 ods. 1 stanovuje, že pri zisťovaní, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, predbežný správca je povinný pri stanovení hodnoty majetku dlžníka vychádzať (okrem ostatného majetku dlžníka) okrem iného aj z hodnoty pohľadávky dlžníka zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (upravenej v § 11 ods. 2 ZKR). Hodnota pohľadávky dlžníka voči štatutárnemu orgánu s povinnosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku dlžníka (ktorým je podľa § 3 ods. 1 ZKR aj platobná neschopnosť) je podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur ako sume vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (ktorou je suma 25.000,- eur, stanovená v § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka). 37. Na základe doterajšieho priebehu konania vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu súd nezistil skutočnosti, ktoré by predmetný záver predbežného správcu vyvracali, ale práve naopak, má za to, že predmetný záver sa nejaví ako nedôvodný aj s poukazom na to, že dlžník v celom konaní do dňa vydania tohto uznesenia (napriek výzve na vyjadrenie sa k návrhu a najmä na osvedčenie svojej platobnej schopnosti) nespochybnil tvrdenia obsiahnuté v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd v prejednávanej veci zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR posudzovať, či deň platobnej neschopnosti dlžníka vyplývajúci z návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu (nepopretý dlžníkom ani na kvalifikovanú výzvu súdu vo forme uznesenia v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ ZKR) na jeho majetok je aj dňom, kedy sa hneď osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku (keď toto je v zásade až predmetom prípadného súdneho konania o uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie danej povinnosti podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR) a ani to, či daná povinnosť osobe povinnej konať v mene dlžníka vznikla alebo či u nej neexistuje liberačný dôvod z tejto zodpovednosti, avšak uvedené uvádza práve za účelom preukázania, že aj v tomto kontexte vyhodnocoval záver predbežného správcu obsiahnutý v tejto súvislosti v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka (a teda posudzoval pri rozhodovaní všetko, čo doposiaľ vyšlo v konaní najavo - § 196 ZKR v spojení s § 191 ods. 1 ZKR), ktorý aj s poukazom na uvedené vyhodnotil súd ako nie neopodstatnený. 38. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že uvedené sčasti vyplýva aj z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021), ktorý uzavrel, že pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR nie je relevantné posudzovanie úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd pri tomto rozhodovaní oprávnený akokoľvek hodnotiť či prejudikovať, z čoho súd v prejednávanej veci potom vyvodzuje, že súd pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR vychádza podľa § 21 ods. 1 ZKR aj z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka vtedy, ak sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. 39. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložil do vydania tohto uznesenia podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili skutočnosti uvedené predbežným správcom, ktoré zohľadňoval pri posúdení toho, či súčasťou majetku dlžníka sú aj pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas podľa § 11 ods. 2 ZKR voči jeho konateľom. Preto z demonštratívne vymedzených podkladov skutkového zistenia o hodnote majetku dlžníka súd vychádzal podľa § 9 ods. 2 vety prvej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. primárne práve z vyjadrenia predbežného správcu, ktorého záver je dostatočne odôvodnený ním zistenými skutočnosťami v rámci výkonu funkcie predbežného správcu, zameraného práve na zistenie, či súčasťou majetku dlžníka, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie splnenia podmienok vyhlásenia konkurzu (§ 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d/ ZKR), uvedenými v záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 40. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že hodnota majetku dlžníka, ktorú je potrebné preveriť v samotnom konkurznom konaní (berúc do úvahy ostatným predbežným správcom v záverečnej správe zisteným majetkom dlžníka pozostávajúcim z hodnoty majetku, o ktorý by mohol byť majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť), je vo výške 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario. 41. Súd pritom zdôrazňuje, že účelom inštitútu predbežného správcu podľa § 21 v spojení ZKR je práve to, aby súd nevyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ak nie je preukázané splnenie materiálnej podmienky vyhlásenia konkurzu, ktorou je existencia majetku potrebného na úhradu nákladov konkurzného konania. Súd môže podľa § 20 ods. 1 (a aj § 19 ods. 1 písm. d/) ZKR totiž vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka výlučne vtedy, ak je preukázaný a zistený v čase rozhodovania súdu taký majetok, ktorý postačí aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Ak by dlžník takýto majetok nemal, je na účastníkovi konania, ak chce odvrátiť zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku po ustanovení predbežného správcu, aby zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2 ZKR. Účelom konkurzu je totiž najmä (aspoň pomerné) uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorý účel v prípade nedostatku majetku potrebného na úhradu nákladov konkurzu nemožno dosiahnuť a vedenie konkurzu za týchto okolností by bolo preto aj v rozpore s princípom hospodárnosti konania (§ 196 ZKR v spojení s primerane aplikovaným čl. 17 CSP), keďže konkurz by bol vedený bez toho, aby účel konania bol naplnený. 42. Táto skutočnosť, v spojení s tým, že ostatné podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka boli v prejednávanej veci splnené, odôvodňuje podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR aby súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 43. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 44. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu (pričom ak súd vyhlási konkurz podľa § 20 ods. 1 ZKR, teda potom, čo už ustanovil v konaní predbežného správcu, podľa § 22 vety poslednej ZKR tohto predbežného správcu súd ustanoví dlžníkovi za správcu) a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. 45. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že podľa § 22 vety poslednej ZKR ustanovil dlžníkovi za správcu predbežného správcu, pretože v konkurznom konaní mu už bol ustanovený predbežný správca. 46. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 47. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 48. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 49. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 50. Čo sa týka určenia medzinárodnej právomoci súdu, tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie (ktorým je aj konkurzné konanie - čl. 1 ods. 1 pododsek tretí v spojení s prílohou A nariadenia o insolvenčnom konaní) právomoc podľa čl. 3, ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR, pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená (najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2). 51. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie insolvenčné konanie alebo ako (nezávislé) územné insolvenčné konanie. 52. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI), ktoré je v čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní vymedzené ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 53. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku druhom až štvrtom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka (a/ spoločnosť alebo právnická osoba, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ iná fyzická osoba), ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. 54. V prípade právnickej osoby (akou je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu a ostatného obsahu súdneho spisu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo takejto osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania (čomu v slovenskom vnútroštátnom práve zodpovedá podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka). 55. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 56. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom od jej vzniku na území Slovenskej republiky (od 01.05.2018). 57. Keďže dlžník má v čase začatia konania registrované sídlo na území Slovenskej republiky a nebolo prenesené do iného členského štátu počas uvedenej suspenzívnej lehoty (3 mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka), pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo. Táto vyvrátiteľná právna domnienka nebola pritom v konaní vyvrátená. 58. V prejednávanej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenského súdu na začatie insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania. 59. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia ZKR majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, stanovené v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 60. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o konkurznom konaní dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka. 61. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3 , neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. 62. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona ) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo ods. 4 , predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije. 63. Podľa § 11 ods. 3, 4 vyhlášky, ak predbežný správca porušil povinnosti ustanovené zákonom, neposkytol súdu v určenej lehote vyžiadané vysvetlenie alebo vyžiadanú správu alebo riadne nesplnil pokyn uložený súdom, nemá nárok na paušálnu odmenu ani úhradu výdavkov na zisťovanie majetku dlžníka alebo sa mu paušálna odmena a úhrada výdavkov na zisťovanie majetku dlžníka primerane zníži podľa závažnosti porušenia povinnosti. (3) Ak predbežný správca do 10 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak predbežný správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 20 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak predbežný správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 28 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 50 % zo základnej sumy.(4) 64. Predbežný správca si v podaní doručenom súdu dňa 16.09.20206 uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov predbežného správcu. 65. Keďže predbežný správca podal spolu so záverečnou správou o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov, súd v tomto uznesení rozhoduje aj o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo paušálnej náhrade výdavkov. 66. Predbežný správca priebežne informoval súd o svojich zisteniach v správach, a to prvej, doručenej 10.08.2026, druhej, doručenej 19.08.2026, tretej, doručenej 31.08.2026. Predbežný správca záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka doručil súdu (až na výzvu súdu) dňa 16.09.2026. Priebežné správy predbežného správcu a ani záverečná správa súdu neboli doručené v lehotách stanovených v III. výroku uznesenia o ustanovení predbežného správcu č. k. 23K/8/2026 - 63 z 23. júla 2026, pričom tieto boli stanovené vychádzajúc z § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., keď všetky správy predbežného správcu boli súdu doručené s týždňovým odstupom a záverečná správa až po urgencii zo strany súdu. 67. Predbežný správca si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. síce uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov, no priebežné správy a záverečnú správu o svojich zisteniach (teda ani jednu z požadovaných) nepodal v lehotách podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., preto predbežný správca preto nemá nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 68. Správca v záverečnej správe zo dňa 16.09.2026 zdôvodňoval nedodržanie lehôt na podanie priebežných správ ako aj záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka „prázdnym“ insolvenčným registrom, teda tým, že sa tam nenachádza žiadne uznesenie a tým, že by mal mať schránku so špeciálnym identifikátorom, ktorý nemá, uznesenie bolo správcovi doručované do elektronickej schránky s nesprávnym identifikátorom. K obrane správcu súd v prvom rade uvádza, že tvrdené skutočnosti musí správca preukázať, nielen tvrdiť, teda má v tejto časti dôkazné bremeno. Z pripojených listín súd nemal preukázané, že ním uvádzané tvrdenia sú pravdivé, správca súdu preukázal iba ním nahlásenú chybu zo dňa 16.09.2026 portálu slovensko@helpdesk.gov.sk a hlásenie problému ministerstvu. Tieto prílohy však žiadnym spôsobom nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti. Okrem toho je zrejmé, že ním vzniknutý problém začal riešiť až po urgencii zo strany súdu. Súd nahliadnutím do insolvenčného registra zistil, že obe uznesenia vydané súdom vo veci sú v ňom zverejnené. Uznesenie zo dňa 23.07.2026 bolo zverejnené dňa 23.07.2026, teda v deň jeho vydania a je verejne prístupné. Vzhľadom na uvedené súd na obranu správcu pri rozhodovaní o nároku na paušálnu náhradu výdavkov neprihliadol. 69. Súd preto týmto uznesením v II. výroku podľa § 21 ods. 3 ZKR rozhodol, že predbežný správca nemá nárok na paušálnu náhradu výdavkov.

Proti I. a II. a výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo vzťahu k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR). Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie dlžník. Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba nedostatkom medzinárodnej právomoci na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania). Odvolanie proti VII. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať predbežný správca alebo zložiteľ preddavku (§ 21 ods. 3 ZKR). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra (inak sa naň neprihliadne) (§ 198 ods. 1 v spojení s § 197a ZKR) v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia zverejnením v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o ich práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).