(PO) Arista Capital s.r.o., IČO 46217983

I. Z a s t a v u j e konkurzné konanie voči dlžníkovi Arista Capital s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, Košice - mestská časť Sídlisko KVP 040 23, IČO: 46 217 983, pre nedostatok majetku dlžníka. II. P r i z n á v a predbežnému správcovi JUDr. Marekovi Radačovskému, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832, paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1 500,- eur. III. U k l a d á učtárni Mestského súdu Košice vyplatiť predbežnému správcovi JUDr. Marekovi Radačovskému, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832, paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1 500,- eur z preddavku evidovaného v zázname o zložení zo dňa 18.05.2026 pod položkou peňažného denníka č. D19-17/2026 na účet vedený v Tatra banke, a.s. IBAN: SK33 1100 0000 0026 2671 7133, do 3 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu elektronickými prostriedkami 17. júna 2026 navrhol, aby súd v zmysle § 11 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Arista Capital s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, Košice - mestská časť Sídlisko KVP 040 23, IČO: 46 217 983. 2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 2 993 143,56 eur, s úhradou ktorej je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní po lehote splatnosti. O uvedenej skutočnosti predložil navrhovateľ listinný dôkaz, a to vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102126167/2026 zo dňa 16. júna 2026. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dlžníka písomne vyzval na úhradu dlžnej sumy výzvou č. 101347857/2023 zo dňa 23. mája 2023, pričom fotokópia predmetnej výzvy spolu s fotokópiou doručenky boli prílohami návrhu na vyhlásenie konkurzu. Navrhovateľ zároveň označil ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou viac ako 90 dní po lehote splatnosti, ktorým je Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Veriteľ pred podaním návrhu zaplatil na účet Mestského súdu Košice preddavok v sume 1 500,- eur. 3. Súd uznesením č. k. 91K/4/2026-21 z 24. júna 2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. júla 2026, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie. 4. Uznesením č. k. 91K/4/2026-32 z 6. júla 2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2026, súd uložil dlžníkovi, aby sa v lehote do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní; zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania; informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu; zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Súd taktiež vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania. Súd zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na 21. augusta 2026 o 09:30 hod. na tunajšom súde, pracovisko Tichá 21, Košice, v miestnosti č. dv. 26C. Dlžník na povinnosť uloženú mu vyššie uvedeným právoplatným uznesením súdu zo dňa 6. júla 2026, č. k. 91K/4/2026-32, nereagoval a svoju platobnú schopnosť v stanovenej lehote neosvedčil, pričom lehota na osvedčenie platobnej schopnosti márne uplynula dňom 27. júla 2026. Z uvedeného dôvodu súd zrušil termín pojednávania vytýčený na deň 21. augusta 2026 o 9:30 hod., a to upovedomením o zrušení pojednávania, ktoré bolo zaslané na uverejnenie v insolvenčnom registri. 5. Súd v súlade s ustanovením § 19 ods. 4 ZKR rovnako skúmal, či sú tu splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu, čo by vylučovalo ustanovenie predbežného správcu alebo vyhlásenie konkurzu podľa prvej hlavy druhej časti ZKR, pričom zistil, že na vyhlásenie malého konkurzu v zmysle citovaných zákonných ustanovení nie sú splnené podmienky vyžadované označeným ustanovením § 19 ods. 4 ZKR, a to konkrétne podmienky definované v ustanovení § 106c ods. 1 písm. f), g) a h) ZKR, a teda súd zistil, že vo vzťahu k dlžníkovi tu pôsobia účinky začatia konkurzného konania podľa prvej hlavy v súlade s ustanovením § 14 ods. 6 ZKR a na podklade vyššie uvedeného uznesenia súdu č. k. 91K/4/2026-21 z 24. júna 2026. 6. Keďže neboli splnené predpoklady pre postup v zmysle ustanovenia § 19 ods. 4 ZKR, a to konkrétne podmienky definované v ustanovení § 106c ods. 1 písm. f), g) a h) ZKR, a z dôvodu, že súd v tejto fáze konania vzhľadom na obsah konkurzného súdneho spisu mal pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, postupoval ďalej v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. d) ZKR a na základe uvedeného náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 ZKR a čl. 13 ods. 7 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2006 o postupe súdov pri vybavovaní agendy v konkurznom konaní právoplatným uznesením zo dňa 4. augusta 2026, č. k. 91K/4/2026-54, ustanovil dlžníkovi náhodným výberom predbežného správcu JUDr. Mareka Radačovského, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S832, ktorému uložil povinnosť podať v lehote 10 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, v lehote 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 28 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej mal taktiež posúdiť vymáhateľnosť a prípadnú speňažiteľnosť pohľadávok, ktoré sú vedené v účtovníctve dlžníka; uviesť záver o možnosti odporovania právnym úkonom dlžníka; zohľadniť hodnotu pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka a toto zohľadnenie preukázať samostatným prehlásením a uviesť záver o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. 7. Predbežný správca v zmysle § 21 ods. 1 ZKR v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky podal súdu štyri správy o svojej činnosti, v ktorých uviedol skutočnosti o stave zisťovania majetku dlžníka a svojich úkonoch, ktoré za týmto účelom vykonal na základe súdom uložených povinností v zmysle vyššie uvedeného uznesenia o ustanovení predbežného správcu zo dňa 4. augusta 2026, č. k. 91K/4/2026-54, pričom prvú správu doručil predbežný správca súdu dňa 12. augusta 2026, druhú správu doručil predbežný správca súdu dňa 24. augusta 2026, tretiu správu doručil predbežný správca súdu dňa 2. septembra 2026 a štvrtú správu, ktorá zároveň obsahovala záver o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, ako aj záver o možnosti odporovania právnym úkonom dlžníka, doručil predbežný správca súdu dňa 18. septembra 2026. 8. Vo svojej štvrtej (záverečnej) správe predbežný správca uviedol, že od ustanovenia do funkcie predbežného správcu vykonával úkony smerujúce k zisťovaniu majetku dlžníka. Za týmto účelom vykonal lustrácie vo verejných registroch a vyzval príslušné orgány a inštitúcie na poskytnutie súčinnosti. Krajský dopravný inšpektorát v Košiciach oznámil, že dlžník nie je v súčasnosti a nebol v posledných piatich rokoch vedený ako držiteľ alebo vlastník motorových vozidiel. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach oznámilo, že dlžník nie je a nikdy nebol majiteľom žiadnej legálne držanej zbrane kategórie A, B, C alebo D ani držiteľom zbrojného preukazu. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor v odpovedi oznámil, že dlžník nie je evidovaný ako vlastník ani podielový spoluvlastník nehnuteľností v jeho územnej pôsobnosti a v období posledných piatich rokov nedošlo k zmene vlastníctva dlžníka na inú osobu. Geodetický a kartografický ústav Bratislava v odpovedi oznámil výsledok lustrácie v aktuálnych a historických záznamoch Informačného systému katastra nehnuteľností za obdobie 04.07.2021 až 31.07.2026, pričom pre zadané vyhľadávacie kritérium nebol v uvedenom období nájdený žiadny záznam. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. v odpovedi oznámil, že dlžník nemá a nemal zriadený účet majiteľa cenných papierov, nebol registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno a v príslušných evidenciách nebol zistený zabezpečovací prevod ani záložné právo k cenným papierom. Mestský súd Košice v odpovedi oznámil, že vo vzťahu k dlžníkovi eviduje súdne konanie vedené pod sp. zn. 92Cbr/72/2025 vo veci zrušenia spoločnosti Arista Capital s.r.o. Mestský súd Košice, obchodný register v odpovedi oznámil, že spoločnosť Arista Capital s.r.o. nie je konateľom, spoločníkom alebo v inom postavení v obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu Košice. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice oznámila, že dlžník bol v evidencii Sociálnej poisťovne vedený ako platiteľ poistného v obdobiach od 01.05.2012 do 31.07.2016 a od 16.02.2017 do 03.06.2019. Z poskytnutej súčinnosti nevyplýva existencia aktuálneho majetku dlžníka. Daňový úrad Košice v odpovedi výslovne oznámil, že na základe vykonaných lustrácií daňový subjekt nemá žiaden majetok a nemá nárok na vrátenie DPH. Z finančného reportu spoločnosti vyplýva, že v roku 2017 dlžník vykázal tržby vo výške 20 241 949 eur, aktíva vo výške 16 276 936 eur, vlastné imanie vo výške len 10 565 eur a celkovú zadlženosť 99,94 %. 8.1 Čo sa týka vymožiteľnosti, či prípadnej speňažiteľnosti pohľadávok dlžníka vedených v účtovníctve, predbežný správca nedisponuje aktuálnou účtovnou dokumentáciou, na základe ktorej by bolo možné spoľahlivo identifikovať existenciu, právny titul, splatnosť a vymožiteľnosť jednotlivých pohľadávok voči tretím osobám. Z verejne dostupných finančných údajov sú k dispozícii účtovné údaje najmä do roku 2017; tieto historické údaje bez ďalšieho nepreukazujú existenciu pohľadávok ku dňu podania tejto správy. Na základe doposiaľ získaných podkladov predbežný správca nezistil konkrétny právny úkon uskutočnený v zákonom relevantnom období, pri ktorom by bolo možné už v tomto štádiu odôvodnene predpokladať jeho odporovateľnosť. 8.2 Pri posúdení hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka správca uviedol, že jediným konateľom a spoločníkom dlžníka je podľa dostupných údajov Martin Beňák, ktorý funkciu konateľa vykonáva od 14.10.2016. Z obsahu súdneho spisu vyplýva existencia pohľadávky Daňového úradu Košice vo výške 2 993 143,56 eur viac ako 90 dní po lehote splatnosti a existencia ďalšieho veriteľa, Slovenskej konsolidačnej, a.s., s pohľadávkou rovnako viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Presný okamih vzniku úpadku však nie je možné v tomto štádiu určiť bez pochybností. Predbežný správca súčasne poukázal na ustanovenie § 74 ods. 7 ZKR. S ohľadom na uvedené predbežný správca pre účely posúdenia majetnosti dlžníka podľa § 21 ods. 1 ZKR zohľadnil potenciálnu pohľadávku zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v nominálnej výške 12 500 eur a uviedol, že skutočná ekonomická vymožiteľnosť voči konateľovi závisí aj od jeho osobných majetkových pomerov, ktoré neboli predmetom lustrácií majetku samotného dlžníka. 8.3 V závere predbežný správca uviedol, že z vykonaných lustrácií sa mu nepodarilo zistiť registrovaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníka, cenné papiere, majetkovú účasť v inej obchodnej spoločnosti ani nárok na vrátenie DPH. Daňový úrad Košice zároveň výslovne oznámil, že podľa jeho lustrácií daňový subjekt nemá žiaden majetok. Dodal, že predbežný správca je však podľa § 21 ods. 1 ZKR povinný pri zisťovaní majetnosti vychádzať aj z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Vzhľadom na vyššie uvedené predbežný správca zohľadnil potenciálnu pohľadávku voči osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas vo výške 12 500 eur, ktorá presahuje hranicu 6 500 eur rozhodujúcu pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku. Preto odporúčal súdu s poukazom na ustanovenie § 20 ZKR a ustanovenie § 9 vyhlášky vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. 9. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 10. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 11. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť 12. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy druhej časti zákona je 6 500 eur. 13. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky, ak predbežný správca do 10 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak predbežný správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 20 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak predbežný správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 28 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 50 % zo základnej sumy. 14. Podľa. § 9 ods. 1 vyhlášky, súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. 15. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 16. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 17. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 19. Podľa § 74 ods. 7 ZKR, úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu je povinný najneskôr ku dňu vyhlásenia konkurzu zabezpečiť, aby úpadca neporušoval povinnosť podľa § 40 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka. Ak tak úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu neurobí, má sa za to, že včas nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 sa nemôže zbaviť. 20. Predmetom tohto rozhodnutia súdu je po doručení záverečnej správy predbežného správcu rozhodnúť podľa § 18 ods. 2 ZKR o tom, či konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví alebo či vyhlási konkurz. Z týchto dôvodov preto súd v prejednávanej veci posudzoval, či majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6 500,- eur, čo je nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie, či súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka alebo konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku. 21. Predbežný správca v záverečnej správe z 18. septembra 2026 uviedol, že nezistil žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníka, ktorý by podliehal konkurzu a rovnako neidentifikoval žiadne právne úkony, pri ktorých by bolo možné predpokladať ich odporovateľnosť. Takto nebola zistená žiadna hodnota, o ktorú bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, a preto táto podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. žiadnym spôsobom neovplyvňuje stanovenie hodnoty majetku dlžníka. 22. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že účelom zisťovania predbežného správcu, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, je, aby bol vyhlásený len taký konkurz, v ktorom existuje odôvodnený predpoklad toho, že v ňom možno dosiahnuť účel konkurzného konania, ktorým je aspoň pomerné uspokojenie veriteľov. Tento odôvodnený predpoklad zákonodarca v § 21 ods. 1 ZKR v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. viaže na skutočnosť, že je pozitívne preukázaná hodnota majetku dlžníka aspoň vo výške 6 500 EUR. Pokiaľ by totiž dlžník nemal majetok potrebný na úhradu nákladov konkurzu, nebolo by možné dosiahnuť ani už uvedený účel konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu za takýchto okolností by len vyvolalo vznik ďalších nákladov konkurzu a trov účastníkov konkurzného konania (už aj veriteľov), čomu zákonodarca predchádza práve už uvedenou právnou úpravou, z ktorej možno vyvodiť, že materiálnou podmienkou vyhlásenia konkurzu je aj existencia majetku potrebného aspoň na úhradu nákladov konkurzu. 23. Pri určovaní majetku dlžníka je predbežný správca povinný vychádzať aj z hodnoty pohľadávky za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to tak, že aj táto musí smerovať k tomu, aby bol zachovaný účel zavedenia predmetnej materiálnej podmienky vyhlásenia konkurzu. Preto je nutné vychádzať aj z toho, či vzhľadom na predbežným správcom zistené skutočnosti tieto neodôvodňujú záver o tom, že konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR spojení s § 74a ZKR by bolo nehospodárne, objektívne s vysokým stupňom pravdepodobnosti nespôsobilé viesť k skutočnému vymoženiu danej zmluvnej pokuty a tým k zabezpečeniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, z ktorého by bol predpoklad aspoň čiastočného uspokojenia veriteľov úpadcu (a nie len nákladov konkurzu tvoriacich pohľadávky proti podstate - § 87 ods. 2 ZKR). 24. Súd pri formulovaní týchto záverov vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho konkurzného súdu, ktorý napr. v uznesení sp. zn. 4CoKR/75/2023 z 25.04.2024 dospel k právnemu záveru, že v prípade, ak sa konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR javí vzhľadom na konkrétne predbežným správcom zistené skutočnosti ako nehospodárne (teda také, ktoré by napriek jeho vedeniu neodôvodňovalo záver o vymožiteľnosti zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR, z ktorej by bolo možné aspoň pomerne uspokojiť veriteľov dlžníka), nemožno na hodnotu takejto pohľadávky pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka prihliadať (bod 53 a 55 odôvodnenia). 25. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že predbežný správca sa v podanom návrhu žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, či v prípade preukázania a uloženia povinnosti povinnej osobe zaplatiť zmluvnú pokutu do konkurznej podstaty, by bolo možné túto aspoň čiastočne vymôcť v prospech konkurznej podstaty. 26. Vzhľadom na uvedené súd zisťoval pravdepodobnosť vymoženia prípadnej pohľadávky zo zmluvnej pokuty z verejne dostupných registrov (§ 185 ods. 2 CSP) a prihliadnuc na skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP). Z verejne dostupných registrov súd zistil, že Martin Beňák, nar. 16.01.1981, bytom Levická 822/18, Košice-Západ nie je vedený ako dlžník v Registri predinsolvenčných, insolvenčných a likvidačných konaní. Podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcii je ku dňu 23.09.2026 proti Martinovi Beňákovi, nar. 16.01.1981 vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 75Ek/21/2024 exekúcia na vymoženie 300 000,- eur s príslušenstvom, kde trovy exekúcie predstavujú 39 639,60 eur. Lustráciou katastra nehnuteľností nebol zistený žiaden nehnuteľný majetok Martina Beňáka na území Slovenskej republiky, ku ktorému by mal vecné či iné práva. Zároveň bola súdom vykonaná lustrácia v Sociálnej poisťovni, podľa výsledku ktorej ku dňu 23.09.2026 bol Martin Beňák zamestnaný, pričom jeho vymeriavací základ v období od 9/2024 do 8/2026 predstavoval sumy od 300,04 eur do 558,72 eur. Iné príjmy, či zamestnávatelia Martina Beňáka neboli lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené. 27. Z takto zistených skutočností súd nezistil žiaden majetok Martina Beňáka, okrem nízkeho príjmu, ktorý by odôvodňoval predpoklad o vymožiteľnosti zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR, z ktorej by bolo možné aspoň pomerne uspokojiť veriteľov dlžníka, pričom pri posudzovaní majetkových pomerov Martina Beňáka súd zohľadnil aj vedenie exekúcie na jeho majetok na vymoženie 300 000,- eur s príslušenstvom, čo je záväzok, ktorý podľa zistených príjmov tejto osoby oslabuje, resp. až znemožňuje vymoženie prípadnej zmluvnej pokuty od štatutára dlžníka. 28. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že vedenie konania o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR sa nejaví ako hospodárne, keď nie je daný odôvodnený predpoklad, že by toto bolo spôsobilé viesť k skutočnému vymoženiu danej zmluvnej pokuty a tým k zabezpečeniu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, z ktorého by bol predpoklad aspoň čiastočného uspokojenia veriteľov úpadcu, a aj to až za predpokladu, že by v konaní existoval odôvodnený predpoklad o nepodaní návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. 29. Súd mal z týchto dôvodov za to, že na stanovenie hodnoty majetku dlžníka nemá hodnota pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka vplyv, keďže jej vymoženie v súdnom (prípadne následnom exekučnom) konaní nemožno odôvodnene predpokladať. 30. Žiadny z účastníkov konkurzného konania nepredložil v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. súdu žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali preukázania ostatnej hodnoty majetku dlžníka alebo existencie právnych úkonov, pri ktorých by bolo možné odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Súd preto aj pri stanovení hodnoty majetku, ako aj záveru o nezistení žiadnych právnych úkonov dlžníka, pri ktorých by bolo možné predpokladať ich odporovateľnosť, vychádzal podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. práve zo správ a podaní predbežného správcu, osobitne z jeho záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorá je podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. jedným z demonštratívne vymedzených dôkazov pri stanovení hodnoty majetku dlžníka, k čomu súd dopĺňa, že ide o jeden z najvýznamnejších dôkazov aj s ohľadom na jeho pôvodcu, predbežného správcu ako osobitný subjekt konkurzného konania. 31. Z vykonaného šetrenia predbežného správcu vo vzťahu k zisťovaniu, či hodnota majetku dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, súd nemal preukázané, že by hodnota majetku dlžníka dosiahla aspoň 6 500,- eur. V danom prípade je predbežný správca v zmysle platnej právnej úpravy povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito. Predbežný správca je zároveň povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. V prípade, že správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka. Ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je správca povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní. Obsah a závery uvedené v podrobných písomných správach o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch sú teda na zodpovednosti predbežného správcu, ktorý je v rámci svojej činnosti povinný konať s odbornou starostlivosťou. 32. Súd pritom len na doplnenie uvádza, že: „Ak je dlžník v úpadku, súd môže vyhlásiť konkurz len vtedy, ak dlžník má majetok, ktorý bude postačovať na úhradu nákladov konania. Súd musí mať existenciu majetku pozitívne preukázanú a zistenú. ... Nedostatok majetku je špecifickým dôvodom na zastavenie konkurzného konania. Existencia majetku je hmotnoprávnou podmienkou na vyhlásenie konkurzu. Nedostatok majetku znamená, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, a preto by sa mal návrh ako neoprávnený správne zamietnuť.“ (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, § 20). 33. Z už uvedených dôvodov, vychádzajúc podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na § 21 ods. 1 ZKR zo záverečnej správy predbežného správcu (ktorej predchádzali priebežné správy), súd dospel k záveru, že hodnota majetku dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR nedosahuje ani 6 500,- eur, a preto je súd podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. povinný konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku. 34. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 20 ods. 1 ZKR (v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) konkurzné konanie zastavil pre nedostatok majetku. 35. Predbežný správca zároveň požiadal súd o priznanie paušálnej náhrady výdavkov vo výške 1 500,- eur, a to vo svojej záverečnej správe, v ktorej predbežný správca taktiež uviedol číslo účtu, na ktorý mu má byť poukázaná predmetná odmena. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že predbežný správca vypracoval a predložil súdu svoje správy o zisťovaní majetku dlžníka v zákonom stanovených lehotách v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 21 ods. 1 ZKR a štvrtá správa predložená predbežným správcom obsahovala aj záver o majetku dlžníka, na základe ktorého mohol súd zastaviť konkurzné konanie, priznal súd predbežnému správcovi paušálnu náhradu výdavkov za výkon funkcie predbežného správcu v predmetnom konaní vo výške 1 500,- eur v zmysle § 21 ods. 3 ZKR v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky, v ktorej je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že zložiteľ preddavku zaplatil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 500,- eur dňa 18.05.2026 a preddavok je vedený pod položkou peňažného denníka č. D19-17/2026, rozhodol súd o vyplatení odmeny a náhrady preukázaných výdavkov predbežnému správcovi cestou učtárne Mestského súdu Košice tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 37. V zmysle § 198 ods. 1 ZKR, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. 38. V zmysle § 203b ods. 2 písm. a) ZKR, v insolvenčnom registri sa evidujú údaje o konkurznom konaní a udalostiach, ktoré nastali v konkurznom konaní od vydania uznesenia o začatí konkurzného konania až po jeho ukončenie; ak ide o malý konkurz, od vydania uznesenia o vyhlásení malého konkurzu až po jeho ukončenie.

Proti tomuto uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka, a to písomne do 15 dní od jeho doručenia (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia v insolvenčnom registri) na Mestskom súde Košice. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania (§ 20 ods. 3 ZKR). Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom zverejňovania v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu; to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania podľa odseku 1 musia byť autorizované účastníkom konania alebo jeho zástupcom, inak sa na ne neprihliada (§ 197a ods. 1 a 2 ZKR). Podľa ust. § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu je spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4 ZKR). Ak ZKR neustanovuje inak, rozhodnutia a iné písomnosti súdu a správcu sa v konkurznom konaní doručujú ich zverejnením v insolvenčnom registri; to platí rovnako aj pre písomnosti správcu, ktoré má podľa ustanovení tohto zákona predložiť, doručiť alebo zaslať súdu, a pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu (§ 199 ods. 1 ZKR). Ak ZKR neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR).