(PO) ŠIGO s. r. o., IČO 44459556

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 27K/5/2026-177 zo dňa 02.06.2026 potvrdzuje. II. Dlžníkovi súd priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č.k. 27K/5/2026-48 zo dňa 04.03.2026, začal na základe návrhu veriteľa konkurzné konanie voči dlžníkovi. 2. Odvolaním napadnutým uznesením rozhodol vo výroku I. tak, že súd návrh zamietol a vo výroku II. priznal dlžníkovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil najmä nasledovne: 3.1. V zmysle návrhu navrhovateľ eviduje voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku vo výške 14.191,29 eur s príslušenstvom z titulu časti neuhradeného nájomného za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023 podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2016 uzatvorenej medzi Slovenským syndikátom novinárov, so sídlom Župné nám. 7, 815 68 Bratislava, IČO: 00 178 501 (ďalej len ako „SSN“) ako vlastníkom a prenajímateľom a dlžníkom ako nájomcom (ďalej len „Zmluva o nájme nebytových priestorov“). Predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo prenechanie nebytových priestorov (kancelárií) nachádzajúcich sa na prízemí, v suteréne a nádvorí budovy Domu novinárov - stavba so súpis. č. 587, postavená na pozemku parcela KN-C č. 409/1, druh stavby: iná budova, popis stavby: Dom vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, nachádzajúca sa na adrese Župné námestie 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 3398 pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie: Staré Mesto (ďalej aj len „Budova“) za dohodnuté nájomné, zo strany SSN ako prenajímateľa dlžníkovi ako nájomcovi. Pán Steven Morgan, dátum narodenia: 08.11.1970, bytom: Government road 1439884, V8B 0B5 Squamish, B.C., Kanada, štátny občan Kanady (ďalej len ako „Steven Morgan“) nadobudol vlastnícke právo k Budove 07.06.2022, v dôsledku čoho vstúpil od 07.06.2022 do právneho postavenia prenajímateľa zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Dlžník v postavení nájomcu neuhradil Stevenovi Morganovi v postavení prenajímateľa nájomné podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023 ani sčasti. 3.2. Na základe uvedených skutočností evidoval Steven Morgan voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške 28.382,52 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradeného nájomného podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov odo dňa 07.06.2022 do 27.01.2023. Steven Morgan vyzval dňa 16.01.2023 dlžníka na zaplatenie nájomného za obdobie od 07.06.2022 do 31.12.2022 vo výške 25.160 eur. Výzvou na zaplatenie nájomného zo dňa 14.03.2023 doručenou dlžníkovi 20.03.2023, vyzval Steven Morgan dlžníka na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie od 01.01.2023 do 27.01.2023 v sume 3.222,58 eur. 3.3. Steven Morgan ako postupca a obchodná spoločnosť ius est ars Limited, so sídlom Room 409, Beverley Commercial Centre, 87-105 Chatham Road South, Tsim Sha Tsui, Kowloon, Hong Kong, reg. č. 3236637 (ďalej len ako „ius est ars Limited“), ako postupník, uzatvorili dňa 09.06.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetnom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky vo výške istiny 28.382,58 eur s príslušenstvom voči dlžníkovi z titulu neuhradeného nájomného podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov odo dňa 07.06.2022 do 27.01.2023, zo Stevena Morgana, ako postupcu, na spoločnosť ius est ars Limited, ako postupníka (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky 1/“). Postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky 1/ bolo v súlade s čl. IV. bod 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky 1/ dlžníkovi oznámené splnomocneným právnym zástupcom spoločnosti ius est ars Limited ako postupníkom podaním doručeným dlžníkovi dňa 20.06.2023. Zároveň bol dlžník spoločnosťou ius est ars Limited ako veriteľom opätovne vyzvaný na zaplatenie splatnej pohľadávky výške 28.382,58 eur s príslušenstvom. 3.4. Dňa 07.09.2023 uzatvorila spoločnosť ius est ars Limited ako postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetnom ktorej bolo odplatné postúpenie časti pohľadávky vo výške 14.191,29 eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami spojenými s touto pohľadávkou voči dlžníkovi zo spoločnosti ius est ars Limited ako postupcu na navrhovateľa ako postupníka (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky 2/“). Postúpenie časti pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky 2/ bolo dlžníkovi oznámené splnomocneným právnym zástupcom spoločnosti ius est ars Limited ako postupcom podaním doručeným dlžníkovi dňa 25.09.2023. 3.5. V návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľ tvrdí platobnú neschopnosť dlžníka, na základe pohľadávky vo výške 14.191,29 eur s príslušenstvom viac ako 90 dní po lehote splatnosti, ktorú doložil Zmluvou o postúpení pohľadávky 2/. Navrhovateľ o tejto pohľadávke účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, čo preukazuje potvrdením správcu JUDr. RNDr. Silvie Prachovej, zn. správcu S1819, zo dňa 24.07.2024, v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). 3.6. Ako ďalšieho veriteľa s pohľadávkou viac ako 90 dní po lehote splatnosti navrhovateľ označil spoločnosť ius est ars Limited s peňažnou pohľadávkou vo výške 14.191,29 eur s príslušenstvom z titulu časti neuhradeného nájomného za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023 podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov a Zmluvy o postúpení pohľadávky 1/. 3.7. Súd po začatí konkurzného konania postupoval podľa § 19 ods. 1 ZKR a uznesením č.k. 27K/5/2026-50 zo dňa 04.03.2026, zverejneným v Insolvenčnom registri 18.03.2026, doručeným dlžníkovi dňa 13.03.2026 do elektronickej schránky, vyzval dlžníka na osvedčenie platobnej schopnosti. Dlžník podal súdu vyjadrenie k výzve dňa 31.03.2026. Vyjadrenie nebolo podané elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu - Insolvenčného registra (portál REPLIK). Preto súd dňa 08.04.2026 oznámil dlžníkovi, že na jeho podanie neprihliada v zmysle § 197a ods. 1 ZKR. Dlžník dňa 08.04.2026, teda pred uplynutím lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti, uskutočnil opätovné podanie svojho vyjadrenia prostredníctvom portálu REPLIK a požiadal súd o stanovisko k včasnosti uskutočnenia opraveného podania. Súd dlžníkovi 09.04.2026 oznámil, že na opätovné podanie prihliada a považuje ho za podané v lehote na osvedčenie platobnej schopnosti. 3.8. Dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že je platobne schopný, čo preukazoval listinnými dôkazmi, na ktorých predloženie bol vyzvaný súdom. Dlžník vo vyjadrení ďalej rozporoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Má za to, že predmetná pohľadávka, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva a ktorú má údajne voči dlžníkovi z titulu neuhradeného nájomného, neexistuje. Dlžník bol nájomcom predmetných nebytových priestorov na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, dlžník však riadne uhradil nájomné za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023, a to prenajímateľovi SSN, pretože v čase nadobudnutia vlastníckeho práva Stevenom Morganom nemal vedomosť o zmene subjektu na strane prenajímateľa (ktorá mu nebola oznámená), a preto aj naďalej po zmene vlastníka nebytových priestorov svoje zmluvné povinnosti riadne plnil a uhrádzal nájomné pôvodnému prenajímateľovi (SSN) s odkazom na ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dlžník tiež namietal, že v zmysle Článku III „Nájomné a platobné podmienky“ ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov bol dlžník povinný platiť nájomné na základe faktúry vystavenej prenajímateľom do 14 dní odo dňa jej doručenia. Navrhovateľ dlžníkovi nikdy nevystavil faktúru so splatnosťou 14 dní v zmysle článku III ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z uvedeného dôvodu nemôže navrhovateľ, či predchádzajúci veritelia, disponovať splatnou pohľadávkou na nájomnom zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pohľadávka uplatnená v konaní navrhovateľom, nespĺňa podmienku pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti podľa ustanovenia § 12 ods. 2 ZKR, a teda navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 3.9. K pohľadávke ďalšieho označeného veriteľa dlžník odkázal na svoju skoršiu argumentáciu, keďže pohľadávka má rovnaký dôvod vzniku. Stručne teda pohľadávka ďalšieho veriteľa podľa dlžníka neexistuje; dlžníkovi nebola novým vlastníkom nebytového priestoru oznámená zmena vlastníka Budovy a dlžníkovi nebola vystavená faktúra na úhradu nájomného za obdobie 07.06.2022 až 27.01.2023 v zmysle článku III ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Preto podľa dlžníka nemôže navrhovateľom uvedený veriteľ disponovať splatnou pohľadávkou na nájomnom vzniknutou zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Konštatoval, že tvrdené pohľadávky a iniciovanie konkurzného konania je účelové a šikanózne. 3.10. Z tvrdení strán a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že dlžník v postavení nájomcu užíval nebytové priestory (kancelárie) na prízemí Budovy na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú pôvodne uzavrel so subjektom SSN a ktorému za užívanie priestorov platil nájomné. Počas trvania nájomného vzťahu sa vlastníkom Budovy stal pán Steven Morgan, ktorý prevodom vlastníckeho práva k Budove (07.06.2022). Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Navyše ich podporujú priložené listinné dôkazy: Zmluva o nájme nebytových priestorov; rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 07.06.2022, č. V 19074/2022. Pán Steven Morgan preukázateľne oznámil dlžníkovi vstup do právneho postavenia vlastníka Budovy najneskôr 02.09.2022, kedy dlžníkovi doručil Výzvu na uzavretie zmluvy o nájme z 29.08.2022, zn. 1PK/41/2022. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Výzvy na uzavretie zmluvy o nájme z 29.08.2022, zn. 1PK/41/2022 a príslušnej doručenky podpísanej 02.09.2022. Uvedenú skutočnosť tiež potvrdzuje vyjadrenie dlžníka uvedené v bode 2.2. a 2.3. Vyjadrenia dlžníka k odvolaniu pána Stevena Morgana v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 18C/6/2023. 3.11. Dlžník preukázateľne pokračoval v úhrade nájomného za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023 subjektu SSN v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov, čo preukázal dokladmi o úhrade nájomného, ako aj faktúrami za nájomné vystavenými subjektom SSN dlžníkovi za obdobia jún až december 2022. 3.12. Pán Steven Morgan nevystavil dlžníkovi žiadnu faktúru v zmysle článku III ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, keďže toto tvrdenie dlžníka navrhovateľ nerozporoval a zároveň v konaní nebola súdu predložená žiadna faktúra vystavená dlžníkovi pánom Stevenom Morganom za nájom nebytových priestorov. 3.13. Súd tiež ustálil, že pán Steven Morgan uzavrel so spoločnosťou ius est ars Limited Zmluvu o postúpení pohľadávky 1/, ktorej predmetom bolo postúpenie predmetnej pohľadávky na nezaplatenom nájomnom spoločnosti ius est ars Limited. Spoločnosť ius est ars Limited následne uzavrela s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávky 2/, ktorej predmetom bolo postúpenie polovice predmetnej pohľadávky na nezaplatenom nájomnom navrhovateľovi. Obe postúpenia pohľadávky boli dlžníkovi oznámené a zároveň bol vyzvaný za zaplatenie. 3.14. V kontexte platobnej schopnosti súd ustálil, že dlžník ku dňu začatia konkurzného konania nebol v omeškaní viac ako 90 dní ani s jedným peňažným záväzkom; dlžník disponuje prostriedkami vo výške 52.595,76 eur na bankovom účte; dlžník disponuje hotovosťou vo výške 8.953,20 eur. Uvedené skutočnosti preukazujú dlžníkom predložené dôkazy - Zoznam dodávateľov ku dňu 06.03.2026; Výpis z bankového účtu ku dňu 06.03.2026; Súvaha ku dňu 06.03.2026; Individuálna účtovná závierka zostavená ku dňu 31.12.2025; Zoznam odberateľov ku dňu 06.03.2026; Hlavná kniha za obdobie 01.2026 až 02.2026. 3.15. Po ustálení skutkového stavu súd posúdil splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11 ods. 3 ZKR a § 19 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s § 3 ods. 2 ZKR. Podmienky je možné zhrnúť tak, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu je veriteľ dlžníka s pohľadávkou viac ako 90 dní po splatnosti. Zároveň musí byť splnená podmienka plurality veriteľov, čo znamená, že okrem navrhovateľa musí byť dlžník v omeškaní viac ako 90 dní s plnením peňažného záväzku voči minimálne jednému ďalšiemu veriteľovi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 19 ods. I písm. c) ZKR, časť vety za bodkočiarkou, pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Napokon, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka musí byť splnená podmienka neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníkom. 3.16. Súd prvej inštancie s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. Ústavný súd SR, II. ÚS 300/2014 alebo Ústavný súd SR, III. ÚS 383/2020) uviedol, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať, táto požiadavka platí aj pre pohľadávky ostatných veriteľov označených v návrhu. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom ustanoveným zákonom v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne preukázané a dlžník ich neplatí preto, že ich neuznáva, resp. uvádza okolnosti, pre ktoré podľa dlžníka tieto pohľadávky už neexistujú, resp. ak má dostatok majetkového krytia, nejde o dlžníkovu neschopnosť platiť. 3.17. Navrhovateľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi, označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu, doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. 3.18. Po posúdení argumentácie sporových strán a vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 11 ods. 3 ZKR. Dlžník osvedčil spornosť záväzku (pohľadávky), označeného navrhovateľom v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Uvedené rovnako platí aj o ďalšom veriteľovi označenom v návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže jeho pohľadávka má rovnaký pôvod ako pohľadávka navrhovateľa. Súd na záväzky (pohľadávky), ktorých spornosť dlžník osvedčil, neprihliada podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. 3.19. Spornosť pohľadávky navrhovateľa, ako aj ďalšieho označeného veriteľa, pramení ešte z obdobia, kedy jej (tvrdeným) veriteľom mal byť pán Steven Morgan. Vzhľadom na ustálený skutkový stav dlžník plnil svojmu pôvodnému prenajímateľovi, subjektu SSN, nájomné na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj vystavených faktúr subjektom SSN dlžníkovi v súlade s § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na druhú stranu dlžníkovi bola pánom Stevenom Morganom oznámená zmena v osobe vlastníka predmetu nájmu 02.09.2022. V konkurznom konaní vyvstalo mnoho otázok, ktoré by si vyžadovali hlbšie dokazovanie na riadne ustálenie skutkového stavu, aby bolo možné jednoznačne rozhodnúť o tom, či je navrhovateľ veriteľom dlžníka a v akom rozsahu. Týmito sú napríklad: prečo subjekt SSN pokračoval vo vystavovaní faktúr za nájomné dlžníkovi; prečo dlžník uvedené faktúry platil, pokiaľ mal v čase ich vystavenia preukázateľnú vedomosť o zmene v osobe vlastníka Budovy; či bol pán Steven Morgan povinný vystaviť dlžníkovi faktúry za nájomné v zmysle v zmysle článku III ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, moment vstupu pána Stevena Morgana do postavenia prenajímateľa zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, atď. Vzhľadom na protichodné argumentácie sporových strán ohľadom momentu vzniku povinnosti dlžníka uhrádzať nájomné v prospech pána Stevena Morgana, s ktorým v konečnom dôsledku úzko súvisí aj samotná existencia a výška označenej pohľadávky v návrhu, súd prvej inštancie považuje za dostatočne osvedčenú spornosť pôvodného záväzku na nájomnom (pohľadávky) veriteľa, pána Stevena Morgana, z ktorého sa neskôr mali stať oprávnenými navrhovateľ a ďalší označený veriteľ v návrhu (v dôsledku postúpenia pohľadávky). Vzhľadom na hospodárnosť konania konkurzný súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými argumentami, ktorými sporové strany tvrdili, resp. rozporovali, existenciu označenej pohľadávky navrhovateľa a ďalšieho označeného veriteľa. Riadne ustálenie právnych vzťahov medzi navrhovateľom a dlžníkom, teda rozhodnutie sporu o tom, či je navrhovateľ veriteľom dlžníka a v akom rozsahu, je otázkou, ktorá má byť rozhodnutá v rámci riadneho sporového konania, keďže si zrejme vyžaduje hlbšie zistenie skutkového stavu. Konkurzné konanie nie je konaním, ktoré má nahrádzať úlohu civilného sporového konania v rámci súdneho systému Slovenskej republiky. Konkurzný súd v konaní nepristúpil k posúdeniu platobnej schopnosti dlžníka. K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, konkurzný súd sa ďalej v predmetnej veci nezaoberal skúmaním platobnej schopnosti dlžníka (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 300/2014). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa má za následok zamietnutie návrhu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 383/2020). Preto súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 3.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 196 ZKR v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dlžník bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. d) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP , § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolanie odôvodnil najmä nasledovne: 4.1. Návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zo dňa 06.02.2026 sa veriteľ na podklade predložených skutkových tvrdení a listinných dôkazov s poukazom na splnenie zákonných podmienok podľa ustanovenia § 11 ods. 3 ZKR . Napadnuté uznesenie, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci vydaniu napadnutého uznesenia považuje za nesprávny, svojvoľný a nezákonný. 4.2. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil zásadu rovnosti účastníkov konania čím znemožnil navrhovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesná práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces, založil inú vadu konania, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam s následkom nesprávneho právneho posúdenia veci. 4.3. Po začatí konkurzného konania súd uznesením zo dňa 04.03.2026, sp. zn. 27K/5/2026, zverejneným v REPLIK dňa 18.03.2026:vo výroku I. vyzval dlžníka na osvedčenie platobnej schopnosti, najmä na predloženie taxatívne určených dokladov a informácii a zároveň explicitne uviedol: „Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom zverejňovania v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu; to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis33l) ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (§197a ods. 1 ZKR)“ a vo výroku II. poučil dlžníka, že ak neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd vyhlási na jeho majetok konkurzu (ďalej len „Uznesenie zo dňa 04.03.2026“). V zmysle ustanovenia § 199 ods. 7 ZKR sa Uznesenie zo dňa 04.03.2026 považuje za doručené dňa 19.03.2026, z ktorého dôvodu pripadol posledný deň lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka na deň 08.04.2026. Z Elektronického súdneho spisu (ďalej len „ESS“) vedeného v predmetnom konaní vyplýva, že: 4.4. dňa 31.03.2026 dlžník prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu doručil súdu Vyjadrenie dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 31.03.2026 s prílohami (ďalej aj len „Vyjadrenie dlžníka“). Vyjadrenie dlžníka nebolo v zmysle ustanovenia § 197a ods. 1 ZKR doručené súdu prostredníctvom portálu REPLIK. 4.5. dňa 08.04.2026 o 09:54 hod., t.j. v posledný deň hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, odoslal súd prvej inštancie do elektronickej schránky právneho zástupcu dlžníka podanie označené ako „Oznamenie___podpisane_pecatou.asice“ (ďalej len „Oznámenie“). Oznámenie k dnešnému dňu nie je sprístupnené v ESS, z ktorého dôvodu navrhovateľovi nie je známy jeho presný obsah. 4.6. Oznámenie bolo právnemu zástupcovi dlžníka doručené dňa 08.04.2026 o 11:24 hod., t.j. v posledný deň hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, 4.7. po doručení Oznámenia doručil právny zástupca dlžníka dňa 08.04.2026, t.j. v posledný deň hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, súdu prvej inštancie opätovne Vyjadrenie dlžníka, avšak tentokrát už prostredníctvom portálu REPLIK. 4.8. Uvedené potvrdzuje v celom rozsahu aj súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia Napadnutého uznesenia: „Dlžník podal súdu vyjadrenie k výzve 31.03.2026. Vyjadrenie nebolo podané elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu - Insolvenčného registra (portál REPLIK). Preto súd 08.04.2026 oznámil dlžníkovi, že na jeho podanie neprihliada v zmysle § 197a ods. 1 ZKR. Dlžník 08.04.2026, teda pred uplynutím lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti, uskutočnil opätovné podanie svojho vyjadrenia prostredníctvom portálu REPLIK a požiadal súd o stanovisko k včasnosti uskutočnenia opraveného podania. Súd dlžníkovi 09.04.2026 oznámil, že na opätovné podanie prihliada, a považuje ho za podané v lehote na osvedčenie platobnej schopnosti.“ Uvedený postup súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie proaktívne, svojvoľne a bez akejkoľvek opory v ZKR a CSP v posledný deň hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na preukázanie platobnej schopnosti dlžníka (08.04.2026) oznámil dlžníkovi, že na jeho Vyjadrenie zo dňa 31.03.2026 v zmysle ustanovenia § 197a ods. 1 ZKR neprihliada, čím fakticky dlžníka upozornil, že Vyjadrenie zo dňa 31.03.2026 nerealizoval zákonom stanoveným spôsobom s právnym následkom neprihliadania na takéto podanie a vytvoril tým dlžníkovi priestor na vykonanie nápravy, zakladá zásadnú vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie s následkom zásadného zásahu do práva navrhovateľa na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku aj do spôsobu rozhodnutia o Návrhu a zároveň aj dôvodnú pochybnosť o nestrannosti a nepredpojatosti sudcu. 4.9. Navrhovateľ pred pojednávaním nadobudol po oboznámení sa s obsahom ESS vedomosť skutočnostiach uvedených v bode 10. odvolania, pričom samotné podanie súdu. Oznámenie ku dňu konania pojednávania nebolo a nie je v ESS stále sprístupnené, z ktorého dôvodu nebolo navrhovateľovi umožnené sa s týmto zásadným dokumentom oboznámiť ani v rámci lehoty na podanie odvolania. Navrhovateľ zdôrazňuje, že dňa 09.06.2026, t.j. deväť (9) dní pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, podal v rámci funkcionalít ESS Žiadosť o dodatočné sprístupnenie dokumentov, ktorou sa domáhal sprístupnenia Oznámenie v ESS. Z dôvodu, že Žiadosť o dodatočné sprístupnenie dokumentov zostala zo strany súdu bez reakcie podal navrhovateľ dňa 15.06.2026, t.j. tri (3) dni pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, v rámci funkcionalít ESS aj Žiadosť o fyzické sprístupnenie spisu za účelom nahliadnutia do súdneho spisu a oboznámenia sa s obsahom Oznámenia. Žiadosť o dodatočné sprístupnenie dokumentov, ako aj Žiadosť o fyzické sprístupnenie spisu zostali zo strany súdu prvej inštancie v stave „čaká na schválenie“. Navrhovateľ teda preukázateľne uplatnil všetky možnosti ako sa oboznámiť s obsahom Oznámenia, avšak toto bolo z dôvodu absolútnej pasivity zo strany súdu prvej inštancie Navrhovateľovi na úkor jeho procesných práv znemožnené. Ako dôkaz označil: Žiadosť o dosprístupnenie dokumentov zo dňa 09.06.2026, doručenka zo dňa 09.06.2026 k Žiadosti o dosprístupnenie dokumentov zo dňa 09.06.2026, Žiadosť o nahliadnutie do fyzickej verzie spisu zo dňa 15.06.2026, Doručenka zo dňa 15.06.2026 k Žiadosti o nahliadnutie do fyzickej verzie spisu zo dňa 15.06.2026, Screenshot sekcie Žiadosti z ESS. Na podklade obsahu ESS právny zástupca navrhovateľa dopytoval súd prvej inštancie na pojednávaní o zdôvodnenie procesného postupu súdu vo vzťahu k dlžníkovi prostredníctvom zaslania Oznámenia o neprihliadnutí na Vyjadrenie dlžníka ešte pred uplynutím lehoty podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) bod 1a. ZKR, ako aj o zdôvodnenie zákonného podkladu pre takýto procesný postup súdu prvej inštancie (zvukový záznam z pojednávania uložený v ESS v čase od 03:45 min.). 4.10. Súd prvej inštancie na pojednávaní (zvukový záznam z pojednávania uložený v ESS v čase od 04:29 min.) v reakcii na uvedené výslovne skonštatoval, že prvé Vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.03.2026 bolo vykonané v rozpore s ustanovením § 197a ods. 1 ZKR, z ktorého dôvodu na takéto podanie dlžníka neprihliadol a túto skutočnosť Oznámením oznámil dlžníkovi, pričom následne uviedol: „...avšak dlžník vlastne tým následným podaním, ktoré urobil v dôsledku oznámenia súdu o neprihliadnutí vlastne preto bolo duplicitné, aby podal ho podal cez ten informačný systém replik tak ako mal na správnom formulári čo uskutočnil a uskutočnil to aj v lehote na podanie vyjadrenia, resp. v zmysle vyzývacieho uznesenia...“ (zvukový záznam z pojednávania uložený v ESS v čase od 04:51 min.). 4.11. Z obsahu súdneho spisu a vyjadrenia súdu na pojednávaní (zaznamenaného v celom rozsahu na zvukovom zázname uloženom v ESS) v spojení s citovanými ustanoveniami ZKR jednoznačne vyplýva, že ak by súd prvej inštancie bez opory v zákone, ergo nezákonne Oznámením ešte pred uplynutím hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka neupozornil na to, že Vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.03.2026 bolo realizované v rozpore s ustanovením 197a ods. 1 ZKR a neprihliada naň, dlžník by dňa 08.04.2026 nerealizoval opätovné Vyjadrenie už prostredníctvom portálu REPLIK. Nebyť nezákonného Oznámenia súdu prvej inštancie ešte pred uplynutím hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, na pôvodné podanie dlžníka zo dňa 31.03.2026 by sa ex lege neprihliadalo, v dôsledku čoho by nastali účinky nevyjadrenia sa dlžníka, resp. neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR s nevyhnutným zákonným následkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (zvukový záznam z pojednávania uložený v ESS v čase od 06:25 min.). Súd prvej inštancie sa s argumentáciou Navrhovateľa poukazujúcou na uvedené v Napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal, dokonca ju ani len neuvádza. Poukázal na Ústavu Slovenskej republiky. 4.12. Z vyjadrenia súdu na pojednávaní (zaznamenaného v celom rozsahu na zvukovom zázname uloženom v ESS) vyplýva, že samotný súd prvej inštancie explicitne potvrdil, že procesný postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k dlžníkovi prostredníctvom Oznámenia nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. „Zdôvodnenie“ súdu prvej inštancie spôsobom, že „považuje za korektné oznámiť strane pokiaľ neprihliada na jej podanie“ je absolútne svojvoľné a arbitrárne, pričom takýto nezákonný procesný postup súdu prvej inštancie na plnej čiare popierajúci ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania založil zásadné právne dôsledky pre ďalší procesný priebeh konania a meritórne rozhodnutie na úkor práv a oprávnených záujmov navrhovateľa ako veriteľa dlžníka. 4.13. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je princíp rovnosti strán konania (rovnosti zbraní) zakotvený v Čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú si všetci účastníci konania rovní. Obsahom uvedeného princípu je požiadavka, aby žiaden z účastníkov sporu nebol súdom zvýhodnený alebo znevýhodnený a aby súd zachovával vo vzťahu k účastníkom konania nestrannosť. 4.14. Princíp rovnosti strán konania vyžaduje, aby dôsledky svojich pochybení niesol každý účastník konania rovnako. Ak súd jednému z účastníkov vytvorí bez zákonného podkladu priestor na nápravu pochybenia, ktoré by inak malo zákonom predpokladané následky, dochádza k porušeniu princípu rovnosti strán konania. Doručenie Oznámenia o neprihliadnutí na prvé Vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.03.2026 bez opory v právnej úprave v posledný deň hmotnoprávnej a prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka s cieľom súdu prvej inštancie upozorniť dlžníka, aby Vyjadrenie podal opätovne prostredníctvom portálu REPLIK, aby zo zákona nenastali účinky neprihliadnutia na podanie dlžníka a tým účinky nevyjadrenia sa dlžníka, resp. neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka s následkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (§ 19 ods. 1 písm. c/ ZKR), predstavuje zásadné porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie takýmto procesným postupom nezákonným a ústavne neudržateľným spôsobom favorizoval záujmy a práva dlžníka pred právami a oprávnenými záujmami navrhovateľa ako veriteľa dlžníka. Nie je v právomoci súdu prvej inštancie proaktívne poskytovať dlžníkovi pomoc pri odstraňovaní následkov procesných pochybení dlžníka, a to osobitne v situácii, ak právna norma spája s nedodržaním zákonom vyžadovaného procesného postupu zákonný následok neprihliadnutia na takto realizované podanie dlžníka, pričom dlžník bol v Uznesení o tejto povinnosti výslovne poučený a zároveň je v konaní v celom rozsahu od počiatku zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Zákonnou povinnosťou, ani právomocou súdu prvej inštancie nie je bez opory v zákone robiť dlžníkovi sprievodcu v konaní a ešte pred uplynutím hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti ho upozorňovať na ním zavinené vady len aby nenastali z pohľadu dlžníka negatívne zákonom predpokladané následky, ale zákonnou povinnosťou súdu prvej inštancie je konať a rozhodovať striktne podľa a na základe zákona. Ak bolo z Vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.03.2026 zrejmé, že napriek explicitnému poukazu na ustanovenie § 197a ods. 1 ZKR v Uznesení zo dňa 04.03.2026 nebolo realizované zákonom vyžadovaným spôsobom (cez portál REPLIK), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie takýto skutkový a právny stav reflektovať v meritórnom rozhodnutí a nie ešte pred rozhodnutím v priebehu konania a v posledný deň hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka na uvedené svojvoľne upozorniť a tým dopomôcť dlžníkovi k tomu, aby ex lege nenastali účinky s konečným následkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktoré by nebyť takejto nezákonnej intervencie súdu prvej inštancie nevyhnutne nastali. Súd prvej inštancie takýmto procesným postupom na podklade „pocitu korektnosti“ porušil princíp legality. 4.15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by súd prvej inštancie v konaní nepostupoval uvedeným nezákonným spôsobom, po márnom uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na vyjadrenie dlžníka a osvedčenie jeho platobnej schopnosti, t.j. dňa 09.04.2026 by v zmysle právnych účinkov predpokladaných ustanovením § 197a ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 písm. c) boli splnené zákonné podmienky pre obligatórne rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a navrhovateľ by sa týmto odvolaním nemusel brániť proti nezákonnosti napadnutého uznesenia a jemu predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie. 4.16. Namieta porušenie zásada nestrannosti súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa odvolateľa napadnuté uznesenie zaťažené vadou nesprávneho postupu súdu prvej inštancie majúceho za následok porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces, resp. inou vadou konania zakladajúcimi odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom uznesení na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho vec aj nesprávne právne posúdil spôsobom, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, nakoľko dlžník osvedčil spornosť záväzku pohľadávky navrhovateľa a ďalšieho veriteľa označeného v návrhu, ktorého pohľadávka má rovnaký právny dôvod vzniku ako pohľadávka navrhovateľa. 4.17. Záver súdu prvej inštancie, že dlžník osvedčil spornosť záväzku - pohľadávky navrhovateľa nemá oporu vo vykonaných listinných dôkazoch. Skutočnosťami uvedenými v konaní navrhovateľom a podporenými predloženými listinný dôkazmi bola spoľahlivo a bez potreby akéhokoľvek rozsiahlejšieho dokazovania preukázaná existencia pohľadávky navrhovateľa (a ďalšieho označeného veriteľa) titulom neuhradeného nájomného, existencia nájomného vzťahu s postavením dlžníka ako nájomcu, zmena vlastníka predmetu nájmu, oznámenie zmeny vlastníka predmetu nájmu dlžníkovi ako nájomcovi a nástup právnych účinkov podľa ustanovenia § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Dlžník v konaní nepredložil jediné tvrdenie (s výnimkou tvrdení, ktorých nepravdivosť bola preukázaná listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom), ani dôkaz, ktorý by bol spôsobilý relevantne rozporovať dôvodnosť a existenciu pohľadávky navrhovateľa. Opakovanie ničím nepreukázanej a nepravdivej mantry dlžníka o tom, že nemal mať vedomosť o zmene vlastníka predmetu nájmu, z ktorého dôvodu ďalej platil nájomné predchádzajúcemu vlastníkovi, nie je spôsobilé vyvolať právne následky osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa predpokladané ustanovením § 19 ods. 1 písm. c) ZKR tak ako nesprávne skonštatoval súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. 4.18. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že dlžník nepredložil informáciu o stave hotovosti v deň začatého konkurzného konania, ani poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku (Dlžník predložil účtovnú závierku za rok 2025, ktorá však ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola a ani k dnešnému dňu nie je schválená a uložená v Zbierke listín obchodného registra). Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení, napriek tomu, že uvedené namietal navrhovateľ na pojednávaní, žiadnym spôsobom z pohľadu právnych následkov podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nevysporiadal, dokonca uvedené v napadnutom uznesení ani len nespomína. 4.19. Samotný súd prvej inštancie ustálil, že dlžník mal preukázateľnú vedomosť o zmene vlastníka predmetu nájmu a o osobe nového prenajímateľa, ergo tvrdenia dlžníka, že takúto vedomosť nemal, z ktorého dôvodu nemali nastať účinky v zmysle ustanovenia § 680 ods. 2 OZ, boli preukázateľne nepravdivé. Napriek tomu považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce, že dlžník pokračoval v úhradách nájomného pôvodnému prenajímateľovi (SSN). Skutočnosť, že po preukázateľnej vedomosti o zmene vlastníka/prenajímateľa predmetu nájmu dlžník ako nájomca pokračoval v úhrade nájomného pôvodného vlastníkovi/prenajímateľovi (SSN), ako aj otázka prečo SSN pokračoval vo vystavovaní faktúr za nájomné aj následne, je pre účely tohto konania skutkovo a právne irelevantná, a týka sa výlučne vzťahu dlžník - SSN bez akéhokoľvek súvisu s pohľadávkou navrhovateľa voči dlžníkovi. Ak bolo dokazovaním preukázané, že dlžník mal vedomosť o zmene vlastníka a osobe nového prenajímateľa, potom samotná skutočnosť, že svojvoľne naďalej platil nájomné SSN ako pôvodnému prenajímateľovi nie je spôsobilá relevantne spochybniť existenciu pohľadávky navrhovateľa ako nového prenajímateľa. Zo strany dlžníka ide výlučne o bezúspešné bránenie práva a nie o okolnosť spochybňujúcu existenciu pohľadávky navrhovateľa. Súd prvej inštancie tak na jednej strane ustálil skutkový záver o preukázanej vedomosti dlžníka o zmene vlastníka a osobe nového prenajímateľa, na druhej strane však záver o spornosti pohľadávky navrhovateľa vystaval na predpoklade, akoby takáto vedomosť dlžníka preukázaná nebola. Napadnuté uznesenie je preto založené na záveroch, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. 4.20. Dlžníkom neboli tvrdené žiadne okolnosti, ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by boli aspoň v nejakej kvalite relevantne a objektívne spôsobilé spochybniť pohľadávku Navrhovateľa. Vysporiadanie sa tvrdeniami Dlžníka si nevyžadovalo vykonanie rozsiahleho dokazovania v rámci sporového súdneho konania, ale preukázateľne postačovalo dokazovanie vykonané konkurzným súdom. Tvrdenými skutočnosťami a predloženými listinnými dôkazmi bola Navrhovateľom spoľahlivo a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná existencia nájomného vzťahu, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti užívané Dlžníkom ako nájomcom, zmena vlastníka predmetu nájmu, oznámenie zmeny vlastníka predmetu nájmu Dlžníkovi ako nájomcovi, vstup nového vlastníka predmetu nájmu do postavenia prenajímateľa v súlade s ustanovením § 680 ods. 2 OZ a napriek tomu svojvoľné a vedomé neplatenia nájomného novému vlastníkovi / prenajímateľovi, ktorá výška nájomného bola Dlžníkovi známa. 4.21. Skutočnosť, že SSN ako predchádzajúci vlastník/prenajímateľ aj naďalej vystavoval Dlžníkovi faktúry za nájomné (bez akéhokoľvek právneho titulu) a Dlžník tieto faktúry napriek preukázateľnej vedomosti o zmene vlastníka/prenajímateľa predmetu nájmu naďalej platil SSN je bez právnej relevancie. Uvedené nie je spôsobilé osvedčiť spornosť pohľadávky Navrhovateľa ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie v Napadnutom uznesení. 4.22. Pokiaľ sa jedná o argument Dlžníka, že Steven Morgan ako fyzická osoba - nový vlastník/prenajímateľ nevystavil Dlžníkovi faktúru za nájomné, tento je účelový a nie je spôsobilý založiť údajnú spornosť pohľadávky Navrhovateľa. Steven Morgan ako fyzickú osobu, ktorá nevedie účtovníctvo, nemá zákonnú povinnosť vystavovať faktúry. Práve z dôvodu, že dojednania Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2016 reflektovali stav, v ktorom boli obe zmluvné strany právnickými osobami, navrhol Steven Morgan ako nový vlastník/prenajímateľ Dlžníkovi ako nájomcovi uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ktorá by vo svojich ustanoveniach reflektovala skutočnosť, že Steven Morgan ako fyzická osoba nemá povinnosť vystavovať faktúry. 4.23. Počas celého obdobia, v ktorom sa Steven Morgan snažil nastaviť nájomný vzťah s Dlžníkom korektne, bol Dlžník absolútne pasívny a nevykonal jediný úkon, ktorým by prejavil vôľu plniť si zmluvné záväzky titulom nájomného voči Stevenom Morganovi v zmysle účinkov ustanovenia § 680 ods. 2 OZ. Z uvedeného dôvodu bol Steven Morgan nútený opakovanými výzvami vyzývať Dlžníka na zaplatenie dlžného nájomného, za účelom úhrady ktorého určil Dlžníkovi lehotu na plnenie. Výzvy na zaplatenie boli Dlžníkovi preukázateľne doručené, ergo neobstojí účelové tvrdenie, že pohľadávka Navrhovateľa nemá byť splatná. 4.24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má Navrhovateľ za to, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia, Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky Navrhovateľa a zároveň neosvedčil ani svoju platobnú schopnosť, z ktorého dôvodu sú splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Z uvedených dôvodov je Napadnuté uznesenie zaťažené vadou nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a vadou nesprávneho právneho posúdenia veci zakladajúcimi odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 4.25. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd uznesenie v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že vyhlási konkurz na majetok Dlžníka a navrhovateľovi prizná voči Dlžníkovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, eventuálne v zmysle ustanovenia § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Dlžník sa k podanému odvolaniu vyjadril najmä nasledovne: 5.1. Dlžník má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecné, zákonné a správne, pričom odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné, založené na právne irelevantných argumentoch, bez opory v zistenom skutkovom stave. Návrh na vyhlásenie konkurzu a odvolanie navrhovateľa vníma ako pokračovanie šikanózneho konania, ktoré môže mať výrazne negatívne ekonomické dopady na dlžníka, ktorý poctivo, transparentne a dlhodobo stabilne prevádzkuje dve známe a pozitívne hodnotené gastro prevádzky v Bratislave /reštaurácie Pulitzer a Štefánka by Pulitzer/, pričom rovnako dlhodobo poskytuje zamestnanie cca 30 zamestnancom a plní si v tejto súvislosti všetky odvodové a daňové povinnosti. 5.2. Dlžník v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že svoje vyjadrenie k výzve súdu doručil riadne a včas dňa 31.03.2026, a to prostredníctvom elektronického formulára na ústrednom portáli verejnej správy (Slovensko.sk) priamo do elektronickej schránky súdu s kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP). Napriek odlišnému názoru na povinnosť podať vyjadrenie cez REPLIK v záujme právnej istoty v rovnaký deň realizoval právny zástupca podanie vyjadrenia s rozsiahlymi prílohami aj cez portál REPLIK, avšak zjavne z technických príčin na strane tohto systému k odoslaniu/doručeniu nedošlo. Aj v tomto prípade zrejme došlo k situácii, kedy podanie cez REPLIK nebolo dňa 31.03.2026 zrealizované. Napriek uvedenému by táto skutočnosť bola v posledný deň lehoty v rámci štandardne realizovanej internej kontroly právnym zástupcom zistená a vyjadrenie by bolo opakovane zasielané aj prostredníctvom portálu REPLIK, a to absolútne bez ohľadu na to, či súd dlžníkovi oznámil, že sa na jeho vyjadrenie zaslané prostredníctvom špecializovaného portálu Slovensko.sk zo dňa 31.03.2026 neprihliada. Čo sa týka postupu súdu prvej inštancie, ktorý dňa 08.04.2026 dlžníkovi oznámil, že na jeho vyjadrenie zo dňa 31.03.2026 doručené do elektronickej schránky prostredníctvom špecializovaného portálu www.slovensko.sk sa neprihliada, tento nebol svojvoľný, ale plne legitímny a korektný, zodpovedajúci zásadám civilného procesu. Súd neposkytoval dlžníkovi žiadnu nezákonnú výhodu, iba transparentne konštatoval aktuálny stav spisu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti máme však za to, že súd v tomto smere zastáva nesprávny právny názor a na uvedené podanie zo dňa 31.03.2026 podané cez špecializovaný portál www.slovensko.sk mal prihliadať ako na zákonným spôsobom včas podané vyjadrenie dlžníka. Dlžník v posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia, t.j. 08.04.2026 doručoval podanie opätovne aj cez portál REPLIK, čo sa však podarilo až na opakovaný pokus. V prípade, ak by bol akceptovaný názor o nutnosti podania vyjadrenia dlžníka prostredníctvom portálu REPLIK, konštatujeme, že podanie tak bolo bez akýchkoľvek pochybností urobené v zákonnej lehote dňa 08.04.2026. 5.3. Argumentácia navrhovateľa, že bez oznámenia súdu o neprihliadaní by musel byť na majetok dlžníka obligatórne vyhlásený konkurz, je bezpredmetná, nakoľko súd mal vyjadrenie dlžníka k dispozícii v el. schránke už od 31.03.2026, mal o ňom vedomosť. Súd mal vedomosť o jeho obsahu a najmä o skutočnostiach poukazujúcich na to, že navrhovateľ sa snaží šikanóznym výkonom práva dostať dlžníka do konkurzu bez toho, aby bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Dlžník bol preukázateľne v konaní aktívny. Napokon je potrebné poukázať aj na samotnú povahu konkurzného konania, kde je v zásade potrebné skúmať formálne predpoklady vyhlásenia konkurzu a síce aktívnu legitimáciu navrhovateľa a existenciu úpadku dlžníka, resp. jeho platobnú schopnosť. 5.4. Navrhovateľ namiesto toho, aby preukázal dostatočným spôsobom výšku a pravosť (existenciu) svojej pohľadávky (čo z objektívnych dôvodov preukázať nemôže) a tým založil svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, účelovým postupom a konaním poškodzuje dlžníka. 5.5. Dlžník sa v úpadku nenachádza a je platobne schopný, a teda nie sú splnené zákonom vyžadované predpoklady na vyhlásenie konkurzu na podklade návrhu veriteľa. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočíva v znemožnení výkonu procesných práv strán sporu do takej miery, že by došlo ku porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Konajúci súd umožnil výkon procesných práv žalobcovi v plnej miere, a teda ani vzhľadom na uvedené nemôže byť naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 5.6. Aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je procesnou podmienkou, ktorú konajúci súd skúma počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP). Súd má skúmať aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore stále, a to aj bez návrhu účastníkov sporu. Konkurzný súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a až neskôr pristúpi k zisteniu naplnenia iných hmotnoprávnych podmienok. Ak takúto aktívnu vecnú legitimáciu nezistí, návrh zamietne. 5.7. V tomto prípade by súd mohol dospieť (a zrejme aj dospel) k objektívnym pochybnostiam o aktívnej legitimácii navrhovateľa na základe nasledovných skutočností: z listín predložených navrhovateľom spolu s jeho návrhom na vyhlásenie konkurzu (Zmluva o nájme nebytových priestorov avšak bez vystavených a doručených faktúr v rozpore s čl. III tejto zmluvy) vyplýva spornosť pohľadávky - nedošlo k splatnosti jednotlivých pohľadávok na mesačnom nájomnom tak, ako to vyžaduje čl. III zmluvy, ii) navrhovateľ nepredložil s návrhom dôkaz, ktorý by preukazoval to, že dlžníkovi najneskôr do 07.06.2022 preukázateľne oznámil zmenu vlastníka predmetu nájmu. Naopak týmto dôkazom nedisponuje a ani ho do dnešného dňa nepredložil. Navrhovateľ účelovo až na pojednávaní predložil dôkaz, ktorý má preukazovať to, že zmenu vlastníka mal dlžníkovi oznámiť dňa 02.09.2022, teda takmer až po 3 mesiacoch od zmeny vlastníka predmetu nájmu. Tento samotný fakt vzbudzuje ďalšie zásadné a objektívne pochybnosti o existencii pohľadávky (jej skutočnej výške a platnosti postúpenia jej časti) navrhovateľa a teda diskvalifikuje navrhovateľa z pozície aktívne vecne legitimovanej osoby. 5.8. Podľa názoru dlžníka súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko dlžník úspešne osvedčil spornosť označenej pohľadávky, ako aj pohľadávky druhého označeného veriteľa (v zásade išlo o rovnakú pohľadávku, ktorá bola účelovo postúpená za účelom dosiahnuť pluralitu veriteľov). 5.9. Závery súdu prvého stupňa sú plne v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou tunajších súdov. Opäť odkazuje aj na citáciu z komentára k ZKR (prof. JUDr. M. Durica, PhD:, Komentár k zákonu č. 7/2005 Z.z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 3. Vydanie, 2019), z ktorého vyplýva, že v zmysle konkurznej judikatúry je nutné pohľadávku navrhovateľa (a z toho istého dôvodu aj časť tejto pohľadávky spoločnosti ius est ars Limited) považovať za minimálne relevantným spôsobom spochybnenú, a konkurzný súd nemôže na tieto záväzky prihliadať: „Na osvedčenie platobnej schopnosti bude slúžiť aj vyjadrenie dlžníka, Dlžník bude mať možnosť spochybniť splatné pohľadávky veriteľov a v takom prípade konkurzný súd nemôže na tieto záväzky dlžníka prihliadať. Konkurzná judikatúra sa už dávnejšie jednoznačne vyslovila v tom smere, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Z týchto dôvodov, pokiaľ dlžník relevantným spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov (o ktorých veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a sú splatné), nemôže konkurzný súd na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať.“ 5.10. Vedomosť dlžníka o zmene prenajímateľa je vzhľadom na formu oznámenia zmeny v osobe prenajímateľa sporná doposiaľ, a ako súd prvej inštancie uvádza v bode 34. napádaného uznesenia, sporným je nie len to, či navrhovateľ je veriteľom dlžníka, ale ak by ním aj bol, tak v akom rozsahu. Navrhovateľ účelovo až na pojednávaní pred súdom predložil listinný dôkaz - Výzvu na uzavretie zmluvy o nájme adresovanú dlžníkovi zástupcom nového vlastníka dotknutej nehnuteľnosti p. Stevena Morgana, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti dňa 07.06.2022. Táto výzva mala byť podľa priloženej doručenky doručená dlžníkovi až po takmer 3 mesiacoch dňa 02.09.2022, čo predstavuje dátum, kedy sa dlžník (dovtedy riadne platiaci nájom doterajšiemu vlastníkov a prenajímateľovi SSN) prvý krát mal dozvedieť o zmene vlastníka budovy. V tomto liste zástupca nového vlastníka okrem iného uvádza, že nový vlastník bude od dlžníka požadovať odplatu za užívanie nehnuteľnosti odo dňa 01.08.2022 (nie od 07.06.2022). Ak má pohľadávka navrhovateľa ako sám tvrdí prameniť z titulu neuhradeného nájomného za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023, je možné považovať za logické, že ak došlo ku oznámeniu zmeny v postavení vlastníka budovy, a teda prenajímateľa, až dňa 02.09.2022, teda neskôr ako 07.06.2022, nemôže byť pohľadávka veriteľa pravá a nesporná čo do právneho dôvodu a minimálne čo do jej výšky a z toho titulu ani pohľadávka navrhovateľom označeného druhého veriteľa, nakoľko ide o totožnú pohľadávku, ktorá bola iba účelovo rozdelená a postúpená s cieľom dosiahnuť pluralitu veriteľov. S poukazom na uvedené teda súd tieto pohľadávky už len z uvedeného dôvodu správne vyhodnotil za minimálne sporné. Ako uvádzame ani samotné postúpenie časti pohľadávky na nájomnom na spoločnosť ius est ars Limited nemôže byť považované za platné vzhľadom na nesprávnu výšku pohľadávky a rovnako na skutočnosť, že pohľadávky nie je splatná (absencia faktúr ako popisujeme nižšie), a teda pluralita veriteľov nemohla byť dosiahnutá. 5.11. Tvrdenie navrhovateľa a síce že skutočnosť, že po preukázateľnej vedomosti o zmene vlastníka predmetu nájmu dlžník ako nájomca pokračoval v úhrade nájomného pôvodného vlastníkovi, t.j. prenajímateľovi (SSN), ako aj otázka prečo SSN pokračoval vo vystavovaní faktúr za nájomné aj po zmene vlastníka budovy, je pre účely tohto konania skutkovo a právne irelevantná. 5.12. Predmetné úhrady na základe vystavených faktúr SSN totiž predstavovali úhrady nájomného zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, do ktorej po nadobudnutí vlastníctva predmetu nájmu vstúpil ako účastník pán Steven Morgan, ktorý však dlžníkovi včas neoznámil zmenu na strane prenajímateľa (až dňa 02.09.2022), pričom sám faktúru na nájomné ako to jasne vyžaduje Zmluva dlžníkovi nevystavil. Preto dlžník považuje súvis týchto okolností s tvrdenou pohľadávkou navrhovateľa za daný a kľúčový pre toto konanie a vyhodnotenie aktívnej legitimácie navrhovateľa. Je možné konštatovať, že minimálne riadne a včasné úhrady nájomného zo strany dlžníka pôvodnému vlastníkovi a prenajímateľovi predmetu nájmu SSN v období od 07.06.2022 do dňa 02.09.2022 spochybňujú výšku, a teda nespornosť pohľadávky navrhovateľa. V nadväznosti na tento fakt je zásadne a dôvodne spochybnené aj rozdelenie a postúpenie predmetnej pohľadávky. Hoci navrhovateľ účelovo tvrdí, že Steven Morgan ako nový vlastník (fyzická osoba) nemá povinnosť vystavovať faktúry, to však neznamená, že faktúry vystaviť nemôže, žiaden zákon mu to nezakazuje. Naopak je nesporné, že Steven Morgan ako nový vlastník predmetu nájmu vstúpil v zmysle § 680 ods. 2 OZ do nájomného vzťahu, a to aj v rozsahu všetkých zmluvných povinností, kde jednou z nich bola povinnosť vystaviť a doručiť faktúru dlžníkovi, a to pod hrozbou nenadobudnutia splatnosti pohľadávky na nájomnom v prípade nedodržania tejto povinnosti. 5.13. Nakoľko pohľadávka z nájomného môže byť v zmysle článku III ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov splatná len na základe faktúry vystavenej a doručenej nájomcovi so splatnosťou 14 dní a navrhovateľ ako veriteľ tvrdenej pohľadávky neuhradeného nájomného za obdobie od 07.06.2022 do 27.01.2023 (ani predchádzajúci veritelia takto tvrdenej pohľadávky) nikdy nevystavili dlžníkovi faktúru na úhradu nájomného, nemôže byť splnená podmienka pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti podľa ust. § 12 ods. 2 ZKR. Ak Zmluva o prenájme nebytových priestorov vyslovene v čl. III uvádza, že nájomné sa stáva splatným na základe doručenej faktúry so splatnosťou 14 dní, no navrhovateľ takto vystavenú faktúru v konkurznom konaní nepredložil (sám uvádza, že tieto faktúry nevystavoval, a teda dlžníkovi nedoručoval), nemôže disponovať splatnou pohľadávkou z titulu neuhradeného nájomného na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov voči dlžníkovi, a teda nemôže byť aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. 5.14. Paradoxne už len zo samotného rozsahu argumentácie navrhovateľa týkajúcej sa jeho údajnej pohľadávky na nájomnom voči dlžníkovi je zrejmé, že v danej veci existuje mnoho sporných otázok, ktoré by si vyžadovali rozsiahle dokazovanie a zodpovedajúce právne posúdenie na riadne ustálenie skutkového stavu. 5.15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dlžník považuje uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu za vecne správne a dôvodné. S poukazom na svoju argumentáciu, právne závery prvostupňového súdu dlžník navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 02.06.2026, č.k. 27K/5/2026-177, v zmysle § 387 CSP ako vecne správne potvrdil a dlžníkovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal obsah spisu a napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, vyjadrením dlžníka a dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom neboli naplnené. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie. 7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery, ktoré odvolací súd odkazuje a sa s nimi stotožňuje. Konkurzný súd nerozhodoval arbitrárne. Vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom spise, svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné: 8. Podľa § 3 ZKR: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. (4) Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie,1aa) alebo b) ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe. 9. Podľa § 11 ZKR: (1) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom. (2) Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. (3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. (4) Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. 10. Podľa § 19 ods. 3 ZKR: Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo. 11. Podľa § 197a ZKR: (1) Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom zverejňovania v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu; to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.33l) (2) Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania podľa odseku 1 musia byť autorizované účastníkom konania alebo jeho zástupcom, inak sa na ne neprihliada. (3) Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k podaniu alebo k inej písomnosti účastníka konania doručovanej elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s týmto podaním alebo s inou písomnosťou, inak sa na podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu neprihliada. Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k podaniu alebo k inej písomnosti; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. (4) Ak podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu nemožno preukázateľne doručiť prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre doručenie podania alebo inej písomnosti doručovanej elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosť doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona. 12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, nakoľko dlžník osvedčil spornosť záväzku - pohľadávky navrhovateľa a ďalšieho veriteľa označeného v návrhu, ktorého pohľadávka má rovnaký právny dôvod vzniku ako pohľadávka navrhovateľa. Konkurzný súd preto nepristúpil k posúdeniu platobnej schopnosti dlžníka (ods. 37 uznesenia). 13. Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nakoľko predpokladal platobnú neschopnosť dlžníka, a teda, že je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Postavenie aktívne vecne legitimovaného veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu však konkurznému súdu nepreukázal, nakoľko dlžník sporil pohľadávku veriteľa do takej miery, že na účely aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pred konkurzným súdom vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nebolo možné spoľahlivo ustáliť pohľadávku veriteľa a priznať mu postavenie veriteľa oprávneného na podanie návrhu. 14. Odvolací súd považuje za preukázané z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu, že návrhom sa navrhovateľ - veriteľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka v zmysle § 11 ods. 1 ZKR. Súd prvej inštancie začal voči dlžníkovi konkurzné konanie uznesením zo dňa 04.03.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2026. Uznesením zo dňa 04.03.2026 vyzval konkurzný súd dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu a osvedčenie svojej platobnej schopnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2026. Na výzvu súdu dlžník reagoval vyjadrením zo dňa 31.03.2026. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by konkurzný súd nemal na podanie, a teda osvedčovanie platobnej schopnosti dlžníkom prihliadať, a to najmä z nasledovných dôvodov: 14.1. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení § 197a a § 203b zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa jednotného názoru Krajského súdu v Bratislave v agende CoKR: „doručovanie podaní v súlade s § 197a ZoKR zahŕňa aj doručenie prostredníctvom ústredného portálu, nielen prostredníctvom špecializovaného portálu (REPLIK). Uvedené vychádza z platnej právnej úpravy, najmä z § 6 ods. 3 písm. e) Zákona o e-Gov. v nadväznosti aj na uvedené rozhodnutie ÚS SR. Tento záver podporuje tiež ustanovenie § 24 Zákona o e-Gov. Špecializovaný portál REPLIK tak nepredstavuje výlučné doručovacie miesto, ale doručenie je možné realizovať aj prostredníctvom ústredného portálu. 14.2. Právnu úpravu na e-doručovania podaní je potrebné zohľadňovať v širšom kontexte a preto Krajský súd v Bratislave ohľadom problematiky odkazuje na § 3, § 5, § 6 ods. 3 písm. c), § 23 ods. 1 a ods. 2, § 24, najmä jeho ods. 8 a ods. 9, § 25 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), § 50 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Vyhláška“), § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 150/2008, z ktorého záverov vyplýva povinnosť všeobecných súdov prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. 14.3. Čo sa týka námietky doručovania v prípade osvedčovania platobnej schopnosti dlžníkom prostredníctvom portálu REPLIK, v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné akceptovať doručenie aj prostredníctvom ústredného portálu, nielen prostredníctvom špecializovaného portálu REPLIK. Je teda bezpredmetný procesný postup konkurzného súdu, ktorý mal viesť dlžníka k opakovanému doručeniu podania prostredníctvom portálu REPLIK, keďže dlžník riadne a včas doručil konkurznému súdu podanie, ktorým osvedčuje platobnú schopnosť na základe výzvy súdu. 14.4. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že prílišný formalizmus (ktorý si nemožno zamieňať s procesnou pasivitou) v súvislosti s doručovaním nemôže viesť k tak závažným dôsledkom na podnikateľskú činnosť právnickej osoby, ako je vyhlásenie konkurzu, pričom pri posudzovaní podaní nemožno opomenúť ani skutočnosť, že ustanovenie § 197a ZKR sa týka podaní, ktoré sú predmetom zverejňovania v insolvenčnom registri, t.j. nie všetkých listín. Keďže dlžník bol aktívny, včas osvedčoval platobnú schopnosť, sporil pohľadávku navrhovateľa a označeného veriteľa, odvolací súd nezistil žiadne nedostatky v doručovaní, ktoré by mali mať za následok vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Odvolací súd nevzhliadol porušenie ZKR pri doručovaní na strane dlžníka, ktoré by malo privodiť iné meritórne rozhodnutie súdu. Naopak odvolací súd konštatuje, že dlžník osvedčenie platobnej schopnosti súdu riadne doručil elektronickým podaním v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou. 14.5. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že procesným postupom konkurzného súdu malo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti strán konania alebo k zásahu do práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Zo spisu vyplýva, že dlžník svoju procesnú aktivitu prejavil už podaním zo dňa 31.03.2026, ktoré bolo súdu doručené elektronicky prostredníctvom ústredného portálu. Skutočnosť, že súd prvej inštancie následne dlžníka informoval že na podanie nebude prihliadať, nemožno vyhodnocovať ako poskytovanie procesnej výhody jednej strane sporu. Takýto postup nepredstavuje ani poradenstvo účastníkovi konania, ani zásah do dispozičných práv druhej strany. Navyše, vzhľadom na záver odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo potrebné považovať podanie dlžníka z 31.03.2026 za riadne doručené, uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná. Odvolací súd nezistil nedostatky v súvislosti s možnosťami oboznámenia sa navrhovateľa s procesným postupom súdu. Skutočnosť, že sa konkurzný súd nestotožnil s názorom navrhovateľa nezakladá nestrannosť, resp. zaujatosť na strane súdu ani porušenie zásady legality. Nejedná sa o pomer k stranám sporu, stranám sporu alebo ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, pre ktorý by bolo možné mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Strany majú možnosť nazrieť do súdneho spisu aj na pojednávaní, pričom navrhovateľ netvrdil, že súd o nazretie počas pojednávania žiadal a že by žiadosti nebolo vyhovené, pokiaľ sa explicitne domáhal nahliadať do oznámenia zo dňa 08.04.2026. Oznámenie adresované dlžníkovi je založené na č.l. 91 a súd ním oznamuje dlžníkovi, že na podanie z 01.04.2026 neprihliada, nakoľko nebolo podané prostredníctvom portálu REPLIK. Uvedený názor konkurzného súdu nebol správny, na podanie bolo potrebné prihliadať, a teda ani nebol uvedený procesný postup spôsobilý sťažiť procesné postavenie navrhovateľa, keď následne súd na dodatočné podanie prihliadal, keďže už prvotné podanie bolo doručené s právnymi účinkami a nebolo možné naň neprihliadať. V súvislosti s informovaním navrhovateľa o procesnom postupe súdu, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by znevýhodnili navrhovateľa a mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu. 14.6. Vzhľadom na uvedené je nedôvodná odvolacia námietka ohľadom porušenia rovnosti zbraní, rovnosti strán konania, práva na spravodlivý proces, princípu legality na podklade „pocitu korektnosti“ a nezákonnosti postupu súdu. Rovnako nie je dôvodná ani námietka navrhovateľa smerujúca k údajnému porušeniu zásady nestrannosti súdu. Samotná skutočnosť, že súd procesný úkon účastníka vyhodnotí odlišne, než by si predstavovala protistrana, bez ďalšieho nezakladá pochybnosti o jeho nezaujatosti, nestrannosti Zo žiadnej časti obsahu spisu nemožno vyvodiť záver, že by súd prvej inštancie zvýhodňoval dlžníka alebo že by svoje rozhodnutie založil na okolnostiach nesúvisiacich s predmetom konania. Naopak, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd sa zaoberal skutkovými aj právnymi tvrdeniami oboch strán a svoje rozhodnutie logicky a presvedčivo odôvodnil. 15. Podstatnou otázkou vymedzenou odvolaním je posúdenie aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konkurzného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa názoru odvolacieho súdu je pohľadávka navrhovateľa sporná v rozsahu, pre ktorý je potrebné návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť. Dlžník konkurznému súdu preukázal spornosť pohľadávky navrhovateľa, t.j. na základe listín založených v súdnom spise a vykonaného dokazovania, nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ disponuje pohľadávkou podľa § 3 ods. 1 ZKR . Podstatnou otázkou vymedzenou odvolaním je posúdenie aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 16. Konkurzný súd nenahrádza civilné sporové konanie o zaplatenie pohľadávky. Veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu, musí svoju pohľadávku osvedčiť v takej miere, aby o jej existencii nevznikali pochybnosti. Ak dlžník relevantným spôsobom osvedčí spornosť pohľadávky, konkurzný súd návrh zamietne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie veriteľa - navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v ods. 30 napadnutého uznesenia, na ktoré odkazuje. Doloženie pohľadávky podľa § 12 ZKR bez ďalšieho neznamená, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu. 17. Právny základ pohľadávky navrhovateľa vyvoláva viacero závažných skutkových a právnych otázok, ktoré nemožno vyriešiť bez rozsiahlejšieho dokazovania presahujúceho rámec konkurzného konania. 18. Zo spisu vyplýva, že dlžník počas rozhodného obdobia uhrádzal nájomné pôvodnému prenajímateľovi Slovenskému syndikátu novinárov na základe jemu doručovaných faktúr. Súčasne bolo preukázané, že oznámenie o zmene vlastníka budovy a osobe nového prenajímateľa bolo dlžníkovi doručené až následne, pričom medzi účastníkmi zostala spornou otázka okamihu, od ktorého bol dlžník povinný plniť novému vlastníkovi, ako aj otázka právnych následkov plnení poskytnutých pôvodnému prenajímateľovi. Na vyhodnotenie pohľadávky navrhovateľa je potrebné aj právne posúdenie zmluvných a mimozmluvných nárokov. 19. Podľa § 680 Občianskeho zákonníka: (1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká. (2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. (3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ. 20. Odvolací súd považuje za významnú aj okolnosť, že nárok uplatňovaný navrhovateľom vychádza z pohľadávky, ktorú Steven Morgan uplatňoval za obdobie počínajúce dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k budove, teda od 07.06.2022. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že samotný navrhovateľ nepreukázal, že by dlžníkovi bola zmena vlastníka k tomuto dátumu oznámená. Naopak, súd prvej inštancie ustálil, že preukázateľná vedomosť dlžníka o zmene vlastníka nastala najneskôr dňa 02.09.2022. Už len táto skutočnosť vyvoláva relevantné pochybnosti minimálne o rozsahu uplatnenej pohľadávky, a teda aj o platnosti a rozsahu jej následných postúpení. 21. Za právne významnú považuje odvolací súd aj námietku dlžníka týkajúcu sa splatnosti jednotlivých nárokov na nájomné. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že nájomné malo byť hradené na základe prenajímateľom vystavených faktúr so splatnosťou 14 dní od ich doručenia. V konaní nebolo preukázané, že by Steven Morgan ako nový prenajímateľ takéto faktúry dlžníkovi vystavoval a doručoval. Na strane druhej sa jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa bez povinnosti vystavovať faktúru. Bez posúdenia významu tejto zmluvnej podmienky pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka a dovtedajších zmluvných dojednaní, teda nemožno bez riadneho dokazovania v civilnom sporovom konaní (pri zachovaní procesných práv strán sporu podľa CSP (vyjadrenie, replika, duplika, zásady dokazovania, koncentrácia) jednoznačne ustáliť nárok žalobcu, nakoľko účelom konkurzného konania nie je rozhodovanie v takom rozsahu spornosti pohľadávky navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené nemožno uzavrieť ani otázku splatnosti pohľadávky a už vôbec nie otázku, či išlo o pohľadávku viac ako 90 dní po lehote splatnosti v zmysle § 11 ods. 3 a § 12 ZKR. Posúdenie týchto otázok by si vyžadovalo samostatné sporové konanie. 22. Dlžník predložil konkrétne skutkové tvrdenia podložené listinnými dôkazmi, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti o existencii, rozsahu a splatnosti pohľadávky tak, ako bola navrhovateľom označená v konkurznom konaní. Už samotná potreba rozsiahlejšieho dokazovania týkajúceho sa oznámenia zmeny prenajímateľa, účinkov následných plnení poskytnutých pôvodnému prenajímateľovi, splatnosti nájomného a rozsahu prípadného dlhu potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o spornosti pohľadávky. 23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že pohľadávka ďalšieho veriteľa označeného v návrhu vzniká z rovnakého skutkového a právneho základu ako pohľadávka navrhovateľa, pričom ide len o časť pôvodne tvrdenej pohľadávky postúpenej ďalším právnym úkonom. Ak je sporný samotný základ pohľadávky, je nevyhnutne sporná aj tá časť pohľadávky, ktorá bola predmetom ďalšieho postúpenia. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že na účely posudzovania úpadku nemožno prihliadať ani na pohľadávku označeného ďalšieho veriteľa. 24. Za tejto procesnej situácie správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konkurzné konanie nemôže nahrádzať neuplatnenie pohľadávky navrhovateľa v riadnom civilnom procese. 25. Absencia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie návrhu bez potreby ďalšieho skúmania úpadku. 26. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými skutkovými výhradami navrhovateľa smerujúcimi k hodnoteniu dôkazov o majetkových pomeroch dlžníka a v prípade veriteľského návrhu nie je dôvodné skúmanie predlženia, nakoľko sa jedná o veriteľský návrh odôvodnený platobnou neschopnosťou. Aj keby boli tieto námietky dôvodné, nemohli by zmeniť záver o neexistencii aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorá predstavuje základný predpoklad úspešnosti návrhu na vyhlásenie konkurzu a preto bolo potrebné návrh zamietnuť. 27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie. 29. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie v súlade s § 19 ods. 3 ZKR, viazaný skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP s tým, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozhodnutie vo výroku I. potvrdil ako správne podľa § 387 CSP. 30. Odvolací súd preskúmal súvisiaci výrok II. uznesenia a dospel k záveru, že konkurzný súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, a teda v súlade s § 255 CSP potvrdil ako správny aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, nakoľko podmienky pre aplikáciu § 257 CSP neboli zistené. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže dlžník bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal mu voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko zákonné podmienky pre aplikáciu § 257 CSP neboli zistené. 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je prípustné (§ 198 ods. 1, tretia veta ZKR).