KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s. IČO 46382569, , Protifašistických bojovníkov 11, 04001 Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika
Navrhovatelia:
KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s. IČO 46382569, , Protifašistických bojovníkov 11, 04001 Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika
CassAgro, a.s. IČO 50501992, , Slovenská 46, 04001 Košice - mestská časť Sever, Slovenská republika
Predmet rozhodnutia:
Uznesenie o priznaní hlasovacích a dalších práv spojených s popretou pohladávkou
Spôsob rozhodnutia:
Druh:
Uznesenie
Hlavička:
Mestský súd Košice vo veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s., so sídlom: Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 46 382 569, o určenie, či a v akom rozsahu prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou veriteľovi pohľadávky prihlásenej popretým veriteľom v celkovej výške 3 011 773,97 EUR, takto
Rozhodnutie:
I. P r i z n á v a veriteľovi: CassAgro, a.s., so sídlom Slovenská 46, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 50 501 992, hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou nezabezpečenou pohľadávkou zapísanou do zoznamu pohľadávok pod č. 3 v rozsahu 3 011 773 hlasov.
Odôvodnenie:
1. Tunajší súd uznesením z 29. júna 2026, č. k. 95K/1/2026-46, ktoré bolo zverejnené v insolvenčnom registri 29. júna 2026, v lehote 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ustanovil predbežného správcu: LM recovery k.s., so sídlom kancelárie: Žižkova 6, 040 01 Košice, značka správcu: S1942, za správcu podstaty a vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi u správcu.
2. Následne bolo súdu 23. septembra 2026 doručené podanie, ktorým správca predložil súdu návrh veriteľa: CassAgro, a.s., so sídlom Slovenská 46, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 50 501 992 (ďalej len „popretý veriteľ“ alebo „veriteľ“), na priznanie hlasovacích práv a iných práv podľa § 32a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom znení (ďalej len „ZKR“). Predmetný návrh popretého veriteľa bol správcovi doručený 23. septembra 2026 a správca v stanovisku k popretým pohľadávkam uviedol, že úpadca nepredložil žiaden doklad preukazujúci zánik pohľadávky a vysporiadanie vzájomných práv a povinností. Zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje zákaz postúpenia pohľadávky. Správca ďalej uviedol, že nesúhlasí so začatím plynutia premlčanej lehoty tak, ako uvádza úpadca. Veriteľ v prihláške uviedol, že dlžník dňa 09.06.2020 čiastočne uhradil úrok z poskytnutého úveru za obdobie jedného roka v sume 150 000,00 EUR. Zmluva o úvere zo dňa 08.05.2019 neuvádza spôsob započítania platby. Zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.“ Z vyjadrenia dlžníka nevyplýva iná dohoda o započítaní záväzku.
3. Popretý veriteľ vo svojom návrhu uviedol, že je veriteľom pohľadávky č. 3 zapísanej v zozname pohľadávok v celkovej sume 3 011 773,97 EUR (ďalej len „Pohľadávka“). Pohľadávku poprel veriteľ Daniel Krátký (ďalej len „Popierajúci veriteľ“). Pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere z 8. mája 2019, na základe ktorej pôvodný veriteľ Ing. Václav Fabrici poskytol úpadcovi KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s., sumu 1 500 000 EUR s úrokom 10 % ročne. Poskytnutie prostriedkov 10. mája 2019 preukazuje bankový výpis. Úpadca 9. júna 2020 uhradil 150 000 EUR. Pôvodný veriteľ zmluvu vypovedal listom z 27. apríla 2022, doručeným úpadcovi 3. mája 2022, pričom výpovedná lehota uplynula 31. mája 2023. Zmluvou zo 7. januára 2026 postúpil pohľadávku s príslušenstvom spoločnosti CassAgro, a.s., ktorá ju následne prihlásila do konkurzu.
4. K dôvodom popretia zo strany popierajúceho veriteľa popretý veriteľ uviedol, že jednotlivé dôvody popretia pohľadávky odmieta a jej údajné vysporiadanie prostredníctvom členských podielov a iných hodnôt v PVOD Údol, družstvo, nebolo preukázané žiadnou dohodou ani iným dokladom o zániku záväzku. Reštrukturalizačný posudok podľa neho iba reprodukuje tvrdenia úpadcu, pričom účtovné údaje v ňom naopak zachytávajú záväzok „Pôžička Fabrici“ vo výške 2 563 150,68 EUR. Táto evidencia podľa veriteľa podporuje existenciu nesplateného záväzku, hoci sama osebe nepreukazuje presnú výšku všetkých zložiek prihlásenej pohľadávky. K námietke premlčania veriteľ uviedol, že splatnosť istiny a zmluvných úrokov bola dohodnutá na posledný deň 12-mesačnej výpovednej lehoty. Právo vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka nepodlieha premlčaniu, preto nemožno začiatok premlčacej doby odvodzovať od hypotetického okamihu, keď mohla byť zmluva prvýkrát vypovedaná. Poukázal tiež na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 3263/2024 z 23. apríla 2025, ktorým bol podľa neho prekonaný právny názor rozhodnutia sp. zn. 33 Cdo 3037/2019 použitého popierajúcim veriteľom. Keďže pohľadávka sa stala splatnou 31. mája 2023, štvorročná premlčacia doba podľa veriteľa uplynie 31. mája 2027, pričom pohľadávku prihlásil už v roku 2026. Platbu 150 000 EUR z 9. júna 2020 veriteľ považoval za úhradu úrokov, keďže zodpovedala ročnému úroku z istiny 1 500 000 EUR a úpadca pri platbe neurčil iný účel. S odkazom na § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka ju preto započítal na úroky a zároveň jej pripisoval účinky uznania záväzku podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že prijatie platby pred splatnosťou nezmenilo zmluvne dohodnutú splatnosť istiny a úrokov. Prihlásenú sumu 3 011 773,97 EUR veriteľ vyčíslil ako súčet istiny 1 500 000 EUR, zmluvných úrokov po odpočítaní prijatej platby vo výške 921 780,82 EUR a úrokov z omeškania vo výške 589 993,15 EUR. Rozdiel oproti sume uvedenej v zmluve o postúpení podľa neho nespochybňuje identitu pohľadávky ani platnosť jej postúpenia, keďže predmetom prevodu bola celá pohľadávka so všetkým príslušenstvom. Veriteľ odmietol aj tvrdenú simuláciu zmluvy o postúpení. Uviedol, že popierajúci veriteľ nepreukázal spoločnú vôľu zmluvných strán postúpenie iba predstierať. Dohodnutá odplata bez diskontu, prevzatie rizika vymožiteľnosti, hospodárske pomery veriteľa ani prípadné nezaplatenie odplaty podľa neho takýto záver neodôvodňujú. Zaplatenie odplaty navyše nebolo podmienkou účinnosti postúpenia. Za nepreukázané označil tiež tvrdenia o zákaze postúpenia a šikanóznom výkone práva. Zmluva o úvere zákaz postúpenia neobsahovala a údajná ústna dohoda nebola doložená. Prihlásenie splatnej pohľadávky a podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa veriteľa predstavujú zákonné prostriedky jej vymáhania, pričom konkrétne okolnosti nepoctivého výkonu práva preukázané neboli. Napokon popretý veriteľ uviedol, že výpoveď zmluvy bola úpadcovi riadne doručená 3. mája 2022 a vykonaná splnomocneným zástupcom. Výpovedná lehota uplynula 31. mája 2023 a úpadca je podľa neho od 1. júna 2023 v omeškaní. Predložené zmluvy, doklady o čerpaní a čiastočnom plnení, doručenie výpovede a účtovná evidencia úpadcu podľa veriteľa dostatočne osvedčujú pohľadávku na účely priznania hlasovacích práv.
5. Súd sa oboznámil aj s dôvodmi popretia uvedenými popierajúcim veriteľom Danielom Krátkym v podnete na popretie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 3. Popierajúci veriteľ namietal právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť pohľadávky popretého veriteľa s tým, že jej uplatnenie malo predstavovať šikanózny výkon práva odporujúci zásadám poctivého obchodného styku. Tvrdil, že uplatnenie pohľadávky bolo v rozpore s obchodnými dohodami medzi popretým veriteľom a úpadcom a s hospodárskym účelom ich spoločnej spolupráce, keďže úver mal slúžiť na financovanie spoločných akvizičných projektov v oblasti poľnohospodárstva. Podľa jeho tvrdení sa strany následne dohodli na inom režime pohľadávky, vrátane jej postúpenia na tretiu, spoločne kontrolovanú osobu a na posunutí splatnosti do budúcnosti. Uplatnením pohľadávky mal popretý veriteľ túto dohodnutú rovnováhu narušiť a získať ekonomickú a korporátnu prevahu vo vzťahu k spoločným projektom. Popierajúci veriteľ ďalej spochybňoval správnosť vyčíslenia pohľadávky. Namietal najmä existenciu a premlčanie nároku na zmluvné pokuty vo výške 428 500 EUR, keďže podľa jeho názoru neboli pred vyhlásením konkurzu voči úpadcovi riadne uplatnené. Zároveň spochybňoval dátum splatnosti úveru, pretože z jednotlivých listín mali vyplývať rozdielne dátumy splatnosti, čo sa podľa neho premietalo aj do nesprávneho výpočtu zmluvných pokút a úrokov z omeškania. Vo vzťahu k poradiu pohľadávky popierajúci veriteľ tvrdil, že popretý veriteľ bol s úpadcom spriaznenou osobou podľa § 9 ZKR, a preto mala byť pohľadávka uspokojovaná ako podriadená. Spriaznenosť odvodzoval najmä z Akcionárskej dohody, ktorá mala podľa jeho názoru zakladať vzájomnú možnosť úpadcu a popretého veriteľa ovplyvňovať svoje riadenie prostredníctvom práv veta, obmedzení pri nakladaní s akciami SFAS, úpravy shoot-out mechanizmu, nakladania s dividendami, financovania a akvizičnej činnosti. Ďalší dôvod spriaznenosti mal vyplývať aj zo Zmluvy o úvere, najmä z obmedzení zmeny vlastníckej štruktúry úpadcu a výplaty zisku bez súhlasu popretého veriteľa. Napokon popierajúci veriteľ namietal aj zabezpečovacie právo a jeho poradie. Vychádzal pritom z tvrdenej spriaznenosti popretého veriteľa s úpadcom a z § 95 ods. 3 ZKR, podľa ktorého sa na zabezpečenie spriaznených a podriadených pohľadávok v konkurze neprihliada. Rovnaký záver uplatňoval osobitne aj vo vzťahu k zmluvným pokutám, ktoré sa podľa ZKR uspokojujú ako podriadené pohľadávky.
6. Popierajúci veriteľ súdu doručil 30. septembra 2026 vyjadrenie k podnetu popretého veriteľa na priznanie hlasovacích a ďalších práv, v ktorom nesúhlasil s priznaním hlasovacích a ďalších práv veriteľovi CassAgro, a.s., spojených s jeho popretou pohľadávkou vo výške 3 011 773,97 EUR, pričom namietal jednak procesné nedostatky žiadosti správcu konkurznej podstaty LM recovery k.s., jednak samotnú existenciu, výšku a vymáhateľnosť pohľadávky. Vo vzťahu k postupu správcu poukázal na nesplnenie povinností podľa § 32a ods. 2 ZKR, keďže správca súdu nepredložil vlastné stanovisko k pohľadávke, informácie o jej evidencii v účtovníctve úpadcu, námietky úpadcu ani samotné popretie pohľadávky s prílohami. Žiadosť správcu navyše podľa jeho názoru obsahovala viaceré nepresnosti, najmä nesprávne označenie popretého veriteľa a dátumu podnetu. Popierajúci veriteľ zároveň namietal nekonzistentný postup správcu, ktorý podrobne preveroval a popieral podriadené pohľadávky spriaznených veriteľov, zatiaľ čo pohľadávku CassAgro napriek jej značnej výške a spornej povahe uznal bez dostatočného odôvodnenia, čo podľa jeho názoru vyvolávalo pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti správcu. Pokiaľ išlo o samotnú pohľadávku, popierajúci veriteľ tvrdil, že pohľadávka pôvodného veriteľa Ing. Václava Fabriciho zo zmluvy o úvere zo dňa 08.05.2019 zanikla ešte pred jej postúpením spoločnosti CassAgro dňa 07.01.2026, a to v dôsledku majetkového vysporiadania medzi pôvodným veriteľom a úpadcom v súvislosti s pripravovanou investičnou transakciou v Bielorusku. Súčasťou vysporiadania malo byť nadobudnutie členských podielov a ďalších majetkových hodnôt v PVOD Údol, družstvo. Zároveň namietal premlčanie pohľadávky v celom rozsahu, keďže zmluva o úvere bola uzavretá na dobu neurčitú s dvanásťmesačnou výpovednou lehotou a začiatok premlčania podľa jeho názoru nebolo možné viazať až na skutočné vypovedanie zmluvy v roku 2022, ale na prvý objektívny okamih, keď veriteľ mohol vyvolať splatnosť záväzku. Štvorročná premlčacia doba tak mala začať plynúť najneskôr dňa 02.06.2020 a uplynúť dňa 02.06.2024. Na podporu svojho názoru poukázal na slovenskú judikatúru a odmietol argumentáciu CassAgro vychádzajúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 3263/2024, ktoré vychádzalo z odlišnej právnej úpravy. Podľa jeho názoru premlčanie nevylučovala ani čiastočná úhrada 150 000 EUR uskutočnená v roku 2020. Popierajúci veriteľ ďalej spochybnil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú považoval za simulovaný právny úkon. Poukázal najmä na ekonomickú neštandardnosť nadobudnutia spornej pohľadávky za jej plnú nominálnu hodnotu presahujúcu 2,5 milióna EUR bez diskontu, nepriaznivú ekonomickú situáciu spoločnosti CassAgro a následné iniciovanie konkurzného konania bez predchádzajúceho individuálneho vymáhania pohľadávky. Takýto postup podľa neho nasvedčoval účelovému využitiu pohľadávky ako procesného nástroja voči úpadcovi a predstavoval šikanózny výkon práva odporujúci zásadám poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Súčasne namietal, že postúpenie bolo uskutočnené v rozpore s dohodou medzi pôvodným veriteľom a úpadcom o zákaze postúpenia pohľadávky tretej osobe, čím malo dôjsť k porušeniu § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Popierajúci veriteľ taktiež spochybnil správnosť vyčíslenia pohľadávky, najmä spôsob zohľadnenia čiastočnej úhrady 150 000 EUR z roku 2020, pričom poukázal na nezrovnalosti medzi zmluvou o postúpení pohľadávky a konkurznou prihláškou. Rovnako namietal riadne vypovedanie zmluvy o úvere, keďže výpoveď zo dňa 27.04.2022 uskutočnil právny zástupca pôvodného veriteľa JUDr. Martin Bašista bez predloženia plnomocenstva preukazujúceho jeho oprávnenie. Z uvedeného dôvodu podľa neho nebola preukázaná splatnosť pohľadávky ani vznik omeškania úpadcu, čím spochybnil aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 589 993,15 EUR. V závere popierajúci veriteľ zdôraznil, že hoci rozhodovanie podľa § 32a ZKR malo predbežnú povahu, súd bol podľa jeho názoru povinný náležite zohľadniť závažné dôvody popretia pohľadávky, osobitne námietku premlčania. Priznanie hlasovacích práv v rozsahu viac ako troch miliónov eur by podľa jeho názoru mohlo zásadne ovplyvniť výsledky hlasovaní, zloženie veriteľských orgánov a ďalší priebeh konkurzu, pričom následky výkonu týchto práv mohli byť nezvratné. Z uvedených dôvodov považoval žiadosť správcu za neúplnú a nedostatočne odôvodnenú, požadoval jej doplnenie a nesúhlasil s priznaním hlasovacích a ďalších práv veriteľovi CassAgro, a.s.
7. Podľa § 28 ods. 1 ZKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
8. Podľa § 28 ods. 2 ZKR, prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa osobitného predpisu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.
9. Podľa § 28 ods. 3 ZKR, ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.
10. Podľa § 29 ods. 4 ZKR, celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
11. Podľa § 29 ods. 6 ZKR, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
12. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
13. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ prihlásenej pohľadávky popiera pohľadávku elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný, inak sa na popretie pohľadávky neprihliada. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
14. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
15. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.
16. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
17. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca zaeviduje bez zbytočného odkladu do zoznamu pohľadávok, ak a) bolo podané u správcu spôsobom ustanoveným týmto zákonom, a b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.
18. Podľa § 32 ods. 7 ZKR, úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť u správcu v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok podľa odseku 3 alebo odseku 4; správca túto skutočnosť bezodkladne zaeviduje v zozname pohľadávok. Námietka nemá pre zistenie pohľadávky význam.
19. Podľa § 32 ods. 8 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od zverejnenia popretia pohľadávky v zozname pohľadávok, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
20. Podľa § 32 ods. 13 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
21. Podľa § 32a ods. 1 ZKR, správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o a) pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b) pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
22. Podľa § 32a ods. 2 ZKR, na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu.
23. Podľa § 32a ods. 3 ZKR, súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
24. Podľa § 32a ods. 4 ZKR, proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.
25. Z insolvenčného registra vyplýva, že popretá pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 3 v celkovej výške 3 011 773,97 EUR. Predmetná pohľadávka bola popretá iným veriteľom, pričom správca ju nepoprel. Z uvedeného je zrejmé, že ide o prihlásenú pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola súčasne popretá aj správcom. Súd preto konštatuje, že podnet popretého veriteľa spĺňa podmienky podľa § 32a ods. 1 písm. a) ZKR.
26. Rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv je rozhodnutím predbežnej povahy, ktorého účelom je upraviť výkon práv popretého veriteľa v konkurznom konaní počas obdobia, v ktorom o jeho pohľadávke ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Súd preto v tomto štádiu neposudzuje, či je pohľadávka po práve v rozsahu zodpovedajúcom rozhodovaniu v incidenčnom konaní, ale skúma, či jej právny a skutkový základ a predložené podklady dostatočne osvedčujú predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Pri tomto posúdení hodnotí najmä obsah prihlášky, listiny preukazujúce vznik a rozsah pohľadávky, stanovisko správcu, ako aj konkrétne dôvody jej popretia a podklady, o ktoré sa tieto dôvody opierajú. Samotná skutočnosť, že pohľadávka bola popretá alebo že o nej prebieha incidenčné konanie, preto bez ďalšieho neodôvodňuje nepriznanie hlasovacích práv. Vzhľadom na zákonnú požiadavku rozhodnúť bez zbytočného odkladu súd vychádza predovšetkým z dostupných listinných podkladov nachádzajúcich sa v spise, prípadne v insolvenčnom registri, a nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom na konečné rozhodnutie o popretej pohľadávke. Hĺbkové skúmanie sporných skutkových okolností a ich úplné preukazovanie však patrí do incidenčného konania. Priznanie hlasovacích práv pritom neodstraňuje účinky popretia, nespôsobuje zistenie pohľadávky a nepredurčuje výsledok konania o jej určenie.
27. Pri posudzovaní podnetu popretého veriteľa na priznanie hlasovacích práv súd vychádzal predovšetkým z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise a z listín a údajov evidovaných v insolvenčnom registri, ako aj zo stanoviska správcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na právnu úpravu účinnú od 1. októbra 2025, podľa ktorej správca na podnet popretého veriteľa už nepredkladá súdu samotnú prihlášku pohľadávky ani listiny pripojené k prihláške, ale požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv a na účely rozhodnutia súdu predloží svoje stanovisko v rozsahu podľa § 32a ods. 2 ZKR. Prihlášky a s nimi súvisiace elektronické dokumenty sú pritom evidované, resp. zverejňované v insolvenčnom registri, z ktorého mal súd možnosť oboznámiť sa s ich obsahom. Súd tak zistil, že popretý veriteľ si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku vzniknutú zo zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako dlžníkom a fyzickou osobou Ing. Václavom Fabricim ako pôvodným veriteľom. Vznik a právny dôvod predmetnej pohľadávky bol doložený samotnou úverovou zmluvou, pričom poskytnutie finančných prostriedkov úpadcovi bolo preukázané výpisom z účtu, ktorý obsahuje konkrétne bankové operácie. Následný prechod pohľadávky na popretého veriteľa bol osvedčený zmluvou o postúpení pohľadávky. Na základe uvedených listinných podkladov, posudzovaných vo vzájomnej súvislosti, ako aj s prihliadnutím na stanovisko správcu, mal súd v tomto štádiu konania dostatočne preukázanú existenciu pohľadávky popretého veriteľa, jej právny dôvod, ako aj nadobudnutie tejto pohľadávky popretým veriteľom.
28. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti priznania hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou zaoberal predovšetkým námietkami popierajúceho veriteľa týkajúcimi sa tvrdeného zániku pohľadávky, ako aj jej premlčania, keďže tieto námietky smerovali priamo k existencii a vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky. Súd sa nestotožnil s argumentáciou popierajúceho veriteľa, podľa ktorej mala pohľadávka veriteľa CassAgro, a.s., zaniknúť ešte pred jej postúpením v dôsledku majetkového vysporiadania medzi úpadcom a pôvodným veriteľom Ing. Václavom Fabricim. Popierajúci veriteľ na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by osvedčovali, že medzi uvedenými subjektmi skutočne došlo k vysporiadaniu záväzkov zo zmluvy o úvere. Samotné tvrdenie o nadobudnutí členských podielov a ďalších majetkových hodnôt v PVOD Údol, družstvo, bez preukázania ich súvislosti so zánikom predmetnej pohľadávky nepostačovalo na spochybnenie jej existencie. Súd preto považoval námietku zániku pohľadávky za neosvedčenú. Súd sa nestotožnil ani s námietkou premlčania pohľadávky. Za nesprávny považoval právny názor popierajúceho veriteľa, podľa ktorého mala premlčacia doba začať plynúť už od prvého okamihu, keď pôvodný veriteľ mohol vypovedaním zmluvy o úvere vyvolať splatnosť záväzku. Samotná možnosť vypovedania zmluvy totiž neznamenala splatnosť pohľadávky. V zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka je začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na plnenie záväzku viazaný na jeho splatnosť, a preto ani námietku premlčania súd nepovažoval za dôvodnú.
29. Súd taktiež pripomína, že správca je podľa platnej právnej úpravy povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Pri rozhodovaní o priznaní hlasovacích práv preto súd prihliadol aj na jeho vyjadrenie, v ktorom uviedol, že úpadca nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce zánik predmetnej pohľadávky ani tvrdené vysporiadanie vzájomných práv a povinností medzi úpadcom a pôvodným veriteľom. Správca zároveň zdôraznil, že predložená zmluva o postúpení pohľadávky neobsahovala zákaz jej postúpenia, pričom nesúhlasil ani s argumentáciou úpadcu týkajúcou sa začiatku plynutia premlčacej doby. Vo vzťahu k čiastočnej úhrade pohľadávky súd poukázal na skutočnosť, že podľa údajov uvedených v prihláške veriteľa dlžník dňa 09.06.2020 uhradil sumu 150 000,00 EUR titulom úroku z poskytnutého úveru za obdobie jedného roka. Keďže zmluva o úvere zo dňa 08.05.2019 neupravovala spôsob započítania jednotlivých plnení a záväzkový vzťah sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, bolo potrebné vychádzať z § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa pri plnení peňažného záväzku započítava plnenie najprv na úroky a následne na istinu, ak dlžník neurčí inak. Z predložených podkladov pritom nevyplynulo, že by dlžník určil odlišný spôsob započítania predmetnej úhrady.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na priznanie hlasovacích práv popretému veriteľovi, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Otázka dôvodnosti popretia predmetnej pohľadávky pritom nie je týmto rozhodnutím prejudikovaná. Opodstatnenosť jej popretia bude predmetom samostatného incidenčného konania, v ktorom súd rozhodne o pravosti, prípadne ďalších popretých parametroch predmetnej pohľadávky.
31. Podľa § 198 ods. 1 ZKR, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
32. Podľa § 199 ods. 7 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri.
33. Podľa § 203a ods. 3 ZKR, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice.
Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, sa doručuje súdu elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (§197a ods. 1 ZKR)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou je predbežne vykonateľné. (§ 198 ods. 4 ZKR)