KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s. IČO 46382569, , Protifašistických bojovníkov 11, 04001 Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika
Navrhovatelia:
CassAgro, a.s. IČO 50501992, , Slovenská 46, 04001 Košice - mestská časť Sever, Slovenská republika
KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s. IČO 46382569, , Protifašistických bojovníkov 11, 04001 Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika
Predmet rozhodnutia:
Rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu
Spôsob rozhodnutia:
potvrdzuje
Druh:
Uznesenie
Hlavička:
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: CassAgro, a.s., Slovenská 46, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 50 501 992, v 2. rade: FARMA INVEST, s. r. o., Galvaniho 7, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 854 884, v 3. rade: FARMA KREDIT, s. r. o., Galvaniho 7, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 055 199, navrhovatelia v 2. a 3. rade právne zastúpení: ViaLegalis, s.r.o., Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 629 722, proti dlžníkovi: KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s., Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 46 382 569, právne zastúpený: AG LEGAL s.r.o., Prievozská 4/C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 326 511, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní úpadcu KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s. proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 29. júna 2026, č. k. 95K/1/2026 - 770, takto
Rozhodnutie:
Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 29. júna 2026, č. k. 95K/1/2026 - 770.
Odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením:
I. Vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s.
II. Uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie.
III. Ustanovil predbežného správcu LM recovery k.s., zn. správcu: S1942 za správcu podstaty.
IV. Uložil správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a o splnení povinnosti uloženej správcovi podstaty vo výroku VI. tohto uznesenia vrátane listinných dôkazov preukazujúcich splnenie tejto povinnosti.
V. Uložil správcovi povinnosť viesť zoznam pohľadávok v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom, zároveň v zozname pohľadávok priebežne evidovať všetky prihlásené pohľadávky a každú zmenu stavu pohľadávky, a to bezodkladne po tom, ako sa o zmene dozvie a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov doručiť tunajšiemu súdu evidenčnú pomôcku ohľadom prihlásených pohľadávok veriteľov a ich hlasovacích práv.
VI. Uložil správcovi povinnosť bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní; a to individuálnym zaslaním štandardného formulára, ktorý je uverejnený na Európskom portáli elektronickej justície pod názvom „Oznam o insolvenčnom konaní“, každému známemu zahraničnému veriteľovi zvlášť.
VII. Vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami. Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná, pričom správcovi musia byť prihlášky doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Spôsob prihlasovania pohľadávok je uvedený v poučení tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ (v 1. rade) návrhom doručeným dňa 13.2.2026 navrhol, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KRATKY GLOBAL: Private Equity, a.s.
3. Uznesením z 27.2.2026, č. k. 95K/1/2026 - 46, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.2.2026, súd prvej inštancie začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.
4. Uznesením z 5.3.2026, č. k. 95K/1/2026 - 66, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.3.2026 uložil súd prvej inštancie dlžníkovi povinnosť do 20 dní vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčiť svoju platobnú schopnosť v súlade s § 19 ods. 1 ZKR. Zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na 15.4.2026 o 13:30 hod.
5. Uzneseniami zo 17.3.2026, č.k. 95K/1/2026 - 242 a č.k. 95K/1/2026 - 244 súd prvej inštancie povolil veriteľovi FARMA INVEST, s. r. o. a FARMA KREDIT, s. r. o. vstup do konkurzného konania na strane veriteľa (navrhovateľa v 1. rade).
6. Konštatoval súd prvej inštancie, že dlžník na povinnosť uloženú mu uznesením podľa § 19 ods. 1 ZKR nereagoval a svoju platobnú schopnosť v stanovenej lehote, ktorá márne uplynula dňa 26.3.2026 neosvedčil. Z uvedeného dôvodu dňa 1.4.2026 zrušil vytýčený termín pojednávania.
7. Súd prvej inštancie zistil, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, preto v súlade s § 19 ods. 1 písm. d) ZKR uznesením z 1.4.2026, č. k. 95K/1/2026 - 571 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, aby posúdil, či dlžníkov majetok bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.
8. Predbežný správca predložil súdu prvej inštancie tri písomné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a dňa 20.4.2026 predložil súdu záverečnú správu o majetnosti dlžníka (ďalej len „záverečná správa“), kde dospel k záveru, že zistená hodnota majetku dlžníka vysoko prevyšuje výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu.
9. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.4.2026, č. k. 95K/1/2026 - 272 prerušil konkurzné konanie na dobu 60 kalendárnych dní z dôvodu, že dlžník poveril správcu prípravou reštrukturalizačného posudku. Nakoľko doba 60 dní, počas ktorej bolo predmetné konanie prerušené uplynula dňa 20.6.2026, pokračoval v konkurznom konaní.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe záveru predbežného správcu dlžník vlastní majetok potrebný na úhradu nákladov konkurzu a preto rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a ustanovil predbežného správcu za správcu podstaty.
11. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 3 ods. 1 až 3, § 11 ods. 3, § 12 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, § 19 ods. 1 a 4, § 20 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41, § 198 ods. 1, § 199 ods. 1 a 7, § 203a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), vyhláškou MS SR č. 665/2005 Z. z. a ustanovením § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky, ďalej podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/848 zo dňa 20.5.2015 o insolvenčnom konaní, článku 4 ods. 1 nariadenia, článku 53 nariadenia, článku 54 ods. 1 až 3 nariadenia.
12. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie úpadca. Úpadca odvolacie dôvody vymedzil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Namietal predovšetkým procesný postup súdu prvej inštancie vo veci, ktorý predchádzal vydaniu napádaného uznesenia a zároveň nesprávne právne posúdenie veci.
13. Poukázal, že v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu mal súd prvej inštancie vedomosť o podanom návrhu na reštrukturalizáciu. Tento vôbec nevzal do úvahy a formalisticky, bez jeho zohľadnenia, rozhodol o vyhlásení konkurzu, zároveň bez toho, aby sa s ním akokoľvek vysporiadal. Pritom jednou zo základných zásad ZKR je preferencia reštrukturalizácie pred konkurzom. Súd prvej inštancie bol povinný skúmať, či v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu nebolo voči dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie, resp. podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie. Postup súdu prvej inštancie, ktorý mal vedomosť o podanom návrhu na reštrukturalizáciu (sp. zn. 72R/1/2026) a napriek tomu v rozpore so zásadou prednosti reštrukturalizácie pred konkurzom okamžite po uplynutí doby prerušenia konkurzného konania vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu, je nielen nesprávny a príliš formalistický, ale javí sa ako účelový. Ak dôvodom postupu súdu prvej inštancie mal byť fakt, že v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu ešte nebolo na základe návrhu na reštrukturalizáciu začaté reštrukturalizačné konanie, ale „iba“ podaný návrh na reštrukturalizáciu. Takýto postup je v rozpore so základnými ústavnými princípmi výkladu právnych noriem. Už samotným podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie začína konanie o návrhu na povolenie reštrukturalizácie a súdu vznikajú viaceré procesné povinnosti. Moment začatia reštrukturalizačného konania tak, ako je vyjadrený v § 16 ods. 1 ZKR, je potrebné vykladať extenzívne a samotné začatie reštrukturalizačného konania posudzovať v širšom význame umožňujúcom zachovanie práv dlžníka. Výklad právnej úpravy preto nesmie viesť k neprimerane formalistickým záverom, ktorých dôsledkom by bolo odňatie možnosti dlžníka riešiť svoj úpadok reštrukturalizáciou výlučne z dôvodu časového okamihu vykonania procesného úkonu súdom, ktorý dlžník navyše nemôže ovplyvniť. V prípade odlišného posudzovania § 16 ods. 1 ZKR by bolo zachovanie práv dlžníka závislé najmä od rýchlosti procesného postupu súdu pri vydaní a zverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania, teda od okolností, ktoré dlžník objektívne nemôže ovplyvniť. Bol by absurdný výklad, že sa reálne nestihne začať reštrukturalizačné konanie skôr, než v pokračujúcom konkurznom konaní bude vyhlásený konkurz. Úpadca predostrel svoje úvahy, že za situácie, keď sa návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva počas prerušeného konkurzného konania by výklad, že pre vyhlásenie konkurzu nie je relevantné už doručenie návrhu na povolenie reštrukturalizácie pred vyhlásením konkurzu, ale až zverejnenie začatia reštrukturalizačného konania v insolvenčnom registri (ďalej aj „REPLIK“) pred vyhlásením konkurzu prakticky znamenal, že dlžník by musel podať návrh na povolenie reštrukturalizácie z opatrnosti hneď po piatich dňoch prerušenia konkurzného konania, čo by neoprávnene nútilo dlžníka k dodržiavaniu neexistujúcich extrémne krátkych lehôt na vykonanie úkonu dlžníka. Na udržateľnosť svojej argumentácie úpadca poukázal na konkurzné konania, kde súdy nepristúpili k vyhláseniu konkurzu ale naopak, počkali na posúdenie podaných návrhov na povolenie reštrukturalizácie a na začatie reštrukturalizačného konania (dlžník MECCANICA, s.r.o. v reštrukturalizácii a dlžník HYDREX, s.r.o. „v konkurze“), resp. záverov Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 627/2014-13. Ak zákonodarca v § 23 ods. 2 druhá veta ZKR výslovne viaže právne následky na okamih dôjdenia návrhu súdu, nemožno bez výslovnej zákonnej opory dospieť k záveru, že pre účely § 16 ods. 1 ZKR je rozhodujúci výlučne a rigidne až neskorší procesný úkon súdu, t. j. zverejnenie uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v REPLIK. Keďže v prípade dlžníka nebol naplnený žiadny z dôvodov na odmietnutie návrhu na reštrukturalizáciu a rovnako nebol naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie reštrukturalizačného konania, súd prvej inštancie bol povinný na základe návrhu na reštrukturalizáciu začať reštrukturalizačné konanie. Súd prvej inštancie musel mať objektívne vedomosť o podaní návrhu na reštrukturalizáciu a začatí konania o ňom, keďže tento bol podaný na ten istý konkurzný súd, na ktorom bolo vedené konkurzné konanie. Navyše, lustrácia reštrukturalizačných konaní a konaní o podaných návrhoch na povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 16 ods. 1 ZKR bola zákonnou povinnosťou súdu prvej inštancie. Tým, že sa súd prvej inštancie v napádanom uznesení vôbec nevysporiadal s návrhom na reštrukturalizáciu, došlo k porušeniu práva dlžníka na spravodlivý súdny proces.
14. Zároveň úpadca namietal, že mu lehota na osvedčenie platobnej schopnosti neuplynula dňa 26.3.2026, t. j. 20 dní po zverejnení uznesenia podľa § 19 ods. 1 ZKR, ako to uviedol súd prvej inštancie ale až po jeho doručení do vlastných rúk spolu s návrhom a jeho prílohami dňa 20.3.2026, teda 9.4.2026. Dlžník pred vyhlásením konkurzu spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu všetkých navrhovateľov, aj keď nie úplne do detailu. Pritom dlžník nemal k dispozícii návrhy navrhovateľa v 2. a 3. rade na povolenie ich pristúpenia do konkurzného konania, ani prílohy týchto návrhov. V návrhu na prerušenie konkurzného konania dlžník označil pohľadávky navrhovateľov za sporné a zároveň uviedol, že nebola správne určená lehota na osvedčenie jeho platobnej schopnosti. Súd prvej inštancie pritom skutočnosť, že dlžník spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov odignoroval a v odôvodnení napádaného uznesenia sa s tým nijako nevysporiadal, čím znemožnil dlžníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, pretože mu uprel možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu v rámci opravných prostriedkov, čím došlo k porušeniu práva dlžníka na spravodlivý súdny proces. Vydaniu napádaného uznesenia teda predchádzala séria na seba nadväzujúcich pochybení súdu prvej inštancie, ktoré viedli k predčasnému vyhláseniu konkurzu. Napriek tomu, že dlžníkovi lehota na osvedčenie platobnej schopnosti uplynula až dňa 9.4.2026, súd prvej inštancie predčasne už dňa 1.4.2026 zverejnil v REPLIK upovedomenie o zrušení pojednávania, z dôvodu (údajného) neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka. Tým, že dlžník zároveň spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov, nemôže byť na majetok dlžníka vyhlásený konkurz bez nariadenia pojednávania. Súd je povinný pred vyhlásením konkurzu vždy skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov - veriteľov v každom jednom okamihu pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na to, či je ich aktívna legitimácia spochybnená v rámci lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti alebo po tom. V konaní bolo potrebné (po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania) nariadiť nové pojednávanie z dôvodu, že dlžník spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov a súčasne z dôvodu, že pôvodne nariadené pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 15.4.2026, bolo súdom prvej inštancie nezákonne zrušené ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na konkurz a na osvedčenie platobnej schopnosti, čím súd prvej inštancie znemožnil dlžníkovi realizáciu tých práv, ktoré mu v konaní priznáva ZKR a C.s.p. (viď. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.: II. ÚS 867/2014-86 zo dňa 10.3.2015).
15. Úpadca zvýraznil, že mu súd prvej inštancie po povolení pristúpenia navrhovateľa v 2. a 3. rade nedoručil ich návrhy spolu s prílohami (obdobne ako sa dlžníkovi doručuje veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu) tak, aby mal možnosť podrobne sa oboznámiť s ich deklarovanými pohľadávkami a mal reálnu možnosť osvedčiť ich spornosť, čím porušil na úkor práv dlžníka zásadu kontradiktórnosti a zásadu rovnosti zbraní v konaní. Keďže ZKR v § 24 ods. 2 neupravuje osobitný postup ani vo vzťahu k doručovaniu návrhu na pristúpenie do konkurzného konania dlžníkovi, ani osobitnú lehotu na vyjadrenie sa dlžníka k návrhu na pristúpenie do konkurzného konania, konkurzný súd mal postupovať analogicky ako pri návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, teda podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR mal dlžníkovi doručiť do vlastných rúk rovnopis návrhu na pristúpenie vrátane všetkých jeho príloh, spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä výzvu, aby sa dlžník do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu na pristúpenie veriteľa do konkurzného konania, prípadne aby znovu osvedčil svoju platobnú schopnosť, keďže táto fáza konania má charakter sporového konania. Zároveň podľa ZKR nie je voči uzneseniu o pristúpení veriteľa do konkurzného konania prípustné odvolanie. Uvedené zodpovedá aj aplikačnej praxi konkurzných súdov, viď. uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 9.4.2026, sp. zn. 21K/75/2024, ktorý vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na pristúpenie do konkurzného konania veriteľa, čo odôvodnil tým, že od času, kedy dlžník osvedčoval svoju platobnú schopnosť uplynulo vyše roka. Konkurzný súd, aj s prihliadnutím na zásadu rýchlosti konkurzného konania, musí dlžníkovi umožniť realizovať jeho právo vyjadriť sa k dôvodom návrhu na pristúpenie do konkurzného konania a k pohľadávkam pristupujúceho veriteľa, a to aspoň (minimálne) na pojednávaní nariadenom v dostatočnom predstihu. Absencia možnosti realizovať právo vyjadriť sa k návrhu na pristúpenie do konkurzného konania vedie k porušeniu zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom.
16. Súd prvej inštancie zároveň nedostatočne skúmal existenciu predpokladov pre vyhlásenie konkurzu ktoré, vrátane aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov, je potrebné skúmať v každej fáze konania, nielen v lehote na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Konkurz nemôže byť vyhlásený na základe takého veriteľského návrhu, ktorý je založený na spornej pohľadávke. Opomenutie súdu ohľadom námietky dlžníka na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov a neskúmanie splnenia predpokladov pre vyhlásenie konkurzu je vážnym pochybením súdu prvej inštancie.
17. Súd prvej inštancie ustanovil predbežného správcu predčasne a v rozpore so ZKR, ešte počas plynutia lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Predbežný správca napriek vedomosti o príprave reštrukturalizačného posudku predkladal súdu všetky správy o zisťovanom majetku v expresných lehotách bez toho, že by čakal na odpovede dlžníka na jeho výzvy o súčinnosť. Predbežný správca predložil súdu prvej inštancie záverečnú správu po 18 dňoch od svojho predčasného ustanovenia, namiesto štandardnej (zákonnej) lehoty 45 dní. Predbežný správca predložil súdu prvej inštancie záverečnú správu o majetnosti dlžníka zhodou okolností práve v deň vydania a faktického zverejnenia uznesenia o prerušení konania v REPLIK. Predbežný správca začal účelovo expresne konať a vyhotovovať správy tak, aby záverečnú správu podal na súd ešte pred očakávaným prerušením konkurzného konania. Ak by súd prvej inštancie a predbežný správca postupovali v konkurznom konaní v súlade so ZKR a štandardným spôsobom, tak Mestský súd Košice (ako reštrukturalizačný súd, rozhodujúci o návrhu na reštrukturalizáciu) by stihol rozhodnúť o návrhu na reštrukturalizáciu zo dňa 26.6.2026 v podobe začatia reštrukturalizačného konania, a to dávno pred tým, než by súd prvej inštancie mohol vôbec rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. V dôsledku predčasného ustanovenia predbežného správcu a na to nadväzujúceho podozrivo expresného konania predbežného správcu bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz už dňa 30.6.2026, hoci konkurz by pri dodržaní zákonných lehôt a štandardných postupov mohol byť vyhlásený najskôr na začiatku augusta 2026.
18. Zároveň uznesenie o začatí konkurzného konania bolo vydané bez toho, že by k návrhu na konkurz boli priložené všetky obligatórne prílohy, ktoré vyžaduje ZKR. K návrhu na konkurz nebola zo strany navrhovateľa v 1. rade priložená výzva veriteľa podľa § 11 ods. 3 ZKR. Listina - vypovedanie zmluvy predložená navrhovateľom v 1. rade nespĺňa požiadavky § 11 ods. 3 druhá veta ZKR, keďže nejde o výzvu veriteľa, ktorý podal návrh na konkurz a zároveň nejde o výzvu na zaplatenie pohľadávky po splatnosti. Listinou - vypovedanie zmluvy sa teda len aktivovala nesplatná pohľadávka a začala plynúť 12-mesačná výpovedná doba, až po uplynutí ktorej vôbec možno uvažovať o splatnej pohľadávke. Dlžník nebol vyzvaný na úhradu pohľadávky po splatnosti nielen zo strany navrhovateľa v 1. rade ale ani zo strany jeho právneho predchodcu. Dlžník sa o postúpení spornej pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa v 1. rade na postupníka dozvedel až po začatí konkurzného konania. Súd prvej inštancie úplne rezignoval na riadne skúmanie návrhu na konkurz a jeho povinných príloh. Absencia výzvy podľa § 11 ods. 3 druhá veta ZKR predstavuje závažný nedostatok návrhu na konkurz, na ktorý mal súd prvej inštancie prihliadať ex offo. Nezákonné uznesenie o začatí konkurzného konania je ďalším dôvodom, pre ktorý je nezákonné aj následné uznesenie o vyhlásení konkurzu. Bez zákonného začatia konkurzného konania nie je možné zákonným spôsobom vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Obdobne navrhovateľ v 3. rade nepriložil k návrhu na pristúpenie výzvu na zaplatenie pohľadávky po splatnosti, ani alternatívne nedoložil výzvu žiadneho z veriteľov označených v návrhu na pristúpenie tak, ako to vyžaduje § 11 ods. 3 druhá veta ZKR.
19. Navrhovateľ v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu úpadcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal, že podľa vlastného reštrukturalizačného posudku zo dňa 26.6.2026 je úpadca v úpadku vo forme platobnej neschopnosti aj predĺženia, pričom úpadok vo forme predĺženia nastal už v 1/2020. Dlžník svoju platobnú schopnosť v konaní nikdy neosvedčil, keďže nepredložil súdu prvej inštancie žiadny zo zákonom požadovaných zoznamov ani doklady o svojich majetkových pomeroch a to nielen do 26.3.2026, ale ani do nim tvrdeného dátumu 9.4.2026, resp. do vyhlásenia konkurzu dňa 29.6.2026. Dlžník zároveň sám uznal vo vlastnom zozname záväzkov zo dňa 26.6.2026 pohľadávky navrhovateľov. Reštrukturalizačné konanie sa začína až zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v insolventnom registri (REPLIK). Samotné podanie (doručenie) návrhu na povolenie reštrukturalizácie účinky podľa § 16 ods. 1 ZKR nevyvoláva. Dlžníkom presadzovaný „materiálny a extenzívny“ výklad predstavuje dotváranie práva contra legem. Súd nemôže priznať podaniu návrhu účinky, ktoré mu zákon nepriznáva. Ustanovenia C.s.p. (vrátane § 156 C.s.p.) sa podľa § 196 ZKR použijú len primerane a len tam, kde ZKR neustanovuje inak. ZKR v § 113 pritom moment začatia reštrukturalizačného konania upravuje výslovne a odlišne. Skutočnosť, že zákonodarca v § 23 ods. 2 ZKR výslovne priznal právne účinky momentu „dôjdenia“ návrhu na povolenie reštrukturalizácie súdu, potvrdzuje, že tam, kde zákonodarca chcel viazať účinky na podanie návrhu, urobil tak výslovne. Dlžníkov výklad by navyše systematicky negoval limity § 16 ods. 2 ZKR, podľa ktorého sa konkurzné konanie z dôvodu prípravy reštrukturalizačného posudku prerušuje na dobu 60 dní. Zákonodarca tým dlžníkovi poskytol presne vymedzené, časovo ohraničené ochranné okno. Ak by už samotné podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie bránilo vyhláseniu konkurzu, zákonný 60-dňový strop by strácal zmysel a dlžníkom by sa otvárala cesta k neobmedzenému reťazeniu insolventných podaní a k faktickému zablokovaniu konkurzného konania. Argumentácia úpadcu, že prístup súdu prvej inštancie mu obmedzil možnosť konať smerom k iniciovaniu reštrukturalizácie je v rozpore s jeho vlastným konaním, nakoľko konkurzné konanie ako také nie je dôvodom pre realizáciu reštrukturalizácie ale len limitom, ktorý podnikateľskému subjektu obmedzuje časové možnosti na realizáciu reštrukturalizácie. Uvedené je v zásade účelom insolvenčného procesu, nakoľko má slúžiť primáme na ochranu veriteľov a nie ochranu dlžníka ako takého. Konkurzné konanie bolo prerušené s účinkami od 21.4.2026 na dobu 60 dní, ktorá uplynula dňa 20.6.2026. Dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie až dňa 26.6.2026, teda 6 dní po uplynutí doby prerušenia konania. Súd prvej inštancie bol preto povinný v konkurznom konaní pokračovať a pri nezmenenom stave rozhodnúť podľa § 19 ZKR o vyhlásení konkurzu. Situáciu, keď dlžník otáľa, rieši zákon jednoznačne v neprospech dlžníka (zásada vigilantibus iura scripta sunt); dôsledky vlastnej nečinnosti nemôže dlžník prenášať na súd a veriteľov. Ani individuálna prax iných súdov prvej inštancie (MECCANICA, sp. zn. 28K/1/2023 a HYDREX, sp. zn. 4K/12/2021), na ktoré dlžník poukazuje nezakladá legitímne očakávanie, že súd nebude postupovať podľa zákona. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/2014 z 9.12.2014 sa pritom týkal konverzie už povolenej reštrukturalizácie na konkurz. Zo záverečnej správy predbežného správcu z 20.4.2026 vyplýva, že dlžník objektívne nespĺňa podmienku reštrukturalizácie podľa § 109 ods. 3 písm. d) ZKR, keďže dlžník od roku 2020 neviedol riadne účtovníctvo a závierka za rok 2025 bola uložená do registra len tesne pred podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Teda u dlžníka nejde o životaschopný podnik ale iba o snahu o odklad konkurzu, čo predstavuje zneužitie insolvenčného inštitútu reštrukturalizácie na úkor veriteľov. Výslovné nespomenutie návrhu na povolenie reštrukturalizácie v odôvodnení napádaného uznesenia nepredstavuje vadu takej intenzity, ktorá by zakladala porušenie práva na spravodlivý proces, tým menej dôvod zrušenia vecne správneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení rozhodujúcimi skutočnosťami a to existenciou úpadku, neosvedčením platobnej schopnosti a majetnosťou dlžníka. Ani prípadná nepresnosť v určení konca lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti, ktorú dlžník do vyhlásenia konkurzu neosvedčil, nezakladá nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napádaného rozhodnutia. Postup súdu prvej inštancie pri počítaní lehoty, aj keby bol nesprávny, dlžníkovi fakticky nič neodňal (svoje „právo osvedčiť platobnú schopnosť“ nevyužil ani v dodatočnom takmer trojmesačnom období) a na správnosť rozhodnutia nemal a nemohol mať vplyv, zvlášť v situácii, v ktorej je zrejmé z podkladov dodaných priamo úpadcom, že tento je v úpadku tak formou predĺženia ako i platobnej neschopnosti. Jediným podaním dlžníka v konaní bol jeho návrh na prerušenie konania, doručený súdu prvej inštancie dňa 13.4.2026, ktorý nepredstavuje osvedčenie platobnej schopnosti. Navrhovateľ v 2. rade zvýraznil, že osvedčenie spornosti pohľadávky znamená, že podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislosti naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne sporná. Dlžník v zozname záväzkov z 26.6.2026 uviedol, že eviduje záväzky voči všetkým trom navrhovateľom, na tieto čiastočne v minulosti plnil a zároveň sú zabezpečené záložnými právami. Paušálne, ničím nepodložené vyhlásenie dlžníka, že pohľadávky v celom rozsahu rozporuje, s odkazom na budúci, ešte nevypracovaný reštrukturalizačný posudok, zjavne nespĺňa požiadavku osvedčenia ich spornosti. Ani samotný reštrukturalizačný posudok neobsahuje tvrdené rozporovanie pohľadávok navrhovateľa v 2. a 3. rade. Jedinú „spornosť“ sa úpadca pokúsil vyvolať umelo a to určovacou žalobou z 12.11.2025 (Mestský súd Košice sp. zn. 43Cb/99/2025), ktorou tvrdí, že navrhovatelia v 2. a 3. rade nie sú vlastníkmi uplatňovaných pohľadávok. ZKR nepodmieňuje vyhlásenie konkurzu nariadením pojednávania. Pojednávanie má opodstatnenie tam, kde dlžník kvalifikovane osvedčí spornosť rozhodujúcich záväzkov alebo predloží doklady, o ktorých treba vykonať osvedčovanie. Dlžník však zostal v konaní pasívny. Súd prvej inštancie preto správne postupoval podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR bez pojednávania a to z dôvodu absencie skutkovej otázky, ktorú by bolo potrebné na pojednávaní objasňovať. Pokiaľ dlžník namieta, že mu súd prvej inštancie nedoručoval veriteľské návrhy na pristúpenie v už prebiehajúcom konkurznom konaní a domáhal sa aplikácie § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, navrhovateľ v 2. rade poukázal, že zákonná povinnosť doručovať veriteľské návrhy na pristúpenie dlžníkovi neexistuje, pričom opak by predstavoval priamy rozpor so zásadou rýchlosti konania. Dlžník mal reálnu možnosť oboznámiť sa s pohľadávkami pristupujúcich veriteľov a reagovať na ne, keďže uznesenia o pristúpení boli zverejnené v REPLIK dňa 18.3.2026 a pohľadávky navrhovateľa v 2. a 3. rade úpadca pozná z prebiehajúcich súdnych sporov o ich zaplatenie (Mestský súd Košice sp. zn. 94Cb/13/2024 o zaplatenie 2.500.000,- eur s príslušenstvom, žalobca FARMA INVEST a sp. zn. 94Cb/24/2025 o zaplatenie 2.639.308,79 eur s príslušenstvom, žalobca FARMA CREDIT). Zároveň dlžník vo vzťahu k týmto pohľadávkam podal určovaciu žalobu (sp. zn. 43Cb/99/2025) a uviedol ich vo svojom zozname záväzkov z 26.6.2026. Odkaz dlžníka na uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 2105/2024 z 9.4.2026 je nepriliehavý, keďže išlo o postup jedného súdu v skutkovo odlišnej situácii (od osvedčovania platobnej schopnosti dlžníka uplynul vyše rok, preto konkurzný súd potreboval aktualizáciu údajov). Navyše dlžník neuvádza jedinú konkrétnu námietku proti pohľadávkam pristupujúcich veriteľov, ktorú by v dôsledku nedoručenia návrhov nemohol uplatniť a ktorá by bola spôsobilá zvrátiť výsledok konania. Predbežný správca bol v konaní ustanovený za účelom zistenia majetnosti dlžníka. Aj keby bol ustanovený „predčasne“ o niekoľko dní, nejde o vadu spôsobilú privodiť nesprávnosť rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Ustanovením predbežného správcu sa neprejudikuje vyhlásenie konkurzu a zároveň neobmedzuje právo dlžníka osvedčiť platobnú schopnosť, ktoré dlžník v konaní nevyužil. Námietka „expresného“ postupu predbežného správcu je bezobsažná, keďže lehoty na predkladanie správ sú maximálnymi. ZKR nezakazuje správcovi plniť si povinnosti rýchlejšie, ide pritom o vyjadrenie zásady rýchlosti konkurzného konania. Nemožno vyčítať predbežnému správcovi, že nečakal na súčinnosť, ktorú dlžník neposkytol. K údajnej absencii výzvy navrhovateľov ako veriteľov podľa § 11 ods. 3 druhá veta ZKR navrhovateľ v 2. rade poukázal, že dlžník o pohľadávke navrhovateľa v 1. rade vedel, keďže bola voči nemu uplatnená listinou z 27.4.2022 a dlžník o pohľadávkach navrhovateľa v 2. a 3. rade vedie vyššie označené súdne spory, kde boli žaloby veriteľov o plnenie dlžníkovi ako žalovanému doručené. Formalistický výklad podaný dlžníkom by viedol k záveru o nemožnosti začať konkurzné konanie a v rozpore s účelom právnej úpravy. Predmetom odvolacieho prieskumu v konaní o odvolaní proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu sú podmienky vyhlásenia konkurzu podľa § 19 ZKR, nie opätovné posudzovanie náležitosti návrhu vo fáze začatia konania. Zrušenie konkurzu pre tvrdenú absenciu listiny, ktoré informačný účel bol preukázateľne naplnený, by bolo prejavom prepiateho formalizmu na úkor ústavne chránených práv veriteľov na súdnu ochranu a ochranu majetku.
20. Navrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu úpadcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal, že samotné podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie nezakladalo povinnosť konkurzného súdu ďalej nekonať a vyčkať na rozhodnutie reštrukturalizačného súdu. Zákonná doba prerušenia konkurzného konania uplynula 20.6.2026. Návrh na povolenie reštrukturalizácie bol dlžníkom podaný až 26.6.2026, teda po skončení obdobia, počas ktorého ZKR dlžníkovi poskytoval ochranu pred pokračovaním v konkurznom konaní. ZKR neposkytuje dlžníkovi právo jednostranne predlžovať prerušenie konkurzného konania tým, že reštrukturalizačný návrh podá až po uplynutí zákonom určenej doby. Preferencia reštrukturalizácie pred konkurzom sa prejavuje aj tým, že ZKR umožňuje prerušiť konkurzné konanie, ak dlžník právne relevantnou formou prejaví záujem o reštrukturalizáciu, avšak aj tu je potrebné vnímať určitú procesnú zodpovednosť dlžníka na dodržaní postupu počas prerušeného konkurzného konania. Dlžník musí podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ku ktorému musí priložiť reštrukturalizačný posudok tak, aby bol doručený súdu najneskôr 15 dní pred skončením lehoty na prerušenie konania (pozri Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4 vydanie. Praha: C. H. 142). S podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie ZKR nespája začatie konania. Samotné doručenie návrhu na povolenie reštrukturalizácie (podľa tvrdenia dlžníka dňa 26.6.2026 (piatok), t. j. 6 dní po uplynutí 60 - dňovej lehoty prerušenia konkurzného konania, nemá žiaden vplyv na zákonnosť a správnosť uznesenia o vyhlásení konkurzu zo dňa 29.6.2026 (pondelok). K námietke nesprávne určenej lehote na osvedčenie platobnej schopnosti poukázal navrhovateľ v 1. rade na znenie § 199 ods. 1, 4, 7 ZKR, podľa ktorej sa lehoty počítajú od zverejnenia v REPLIK. Dlžník žiadnu relevantnú spornosť veriteľov súdu nepreukázal a ani len neosvedčil. Blanketné vyjadrenie doručené súdu prvej inštancie až dňa 13.4.2026 (po lehote vypočítanej dlžníkom), že vo vzťahu k pohľadávkam veriteľov sa bude venovať Reštrukturalizačný posudok celkom zjavne nemôže byť spôsobilé pre spochybnenie veriteľov v konkurznom konaní. Uvedené platí o to viac, že ide o kľúčových veriteľov v zmysle tohto posudku. Dlžník v odvolaní pritom neuvádza ani konkrétnu skutočnosť, ktorú by uplatnil na pojednávaní a ktorá by mohla viesť k záveru o jeho platobnej schopnosti. Dlžník pritom sám poverením správcu priloženým k návrhu na prerušenie konania zo dňa 8.4.2026 potvrdil stav úpadku a to s poukazom na § 108 ods. 1 ZKR. Stav úpadku je zároveň konštatovaný aj v reštrukturalizačnom posudku. Dlžník mal vedomosť o pohľadávkach pristupujúcich veriteľov a mohol na nich reagovať, keďže uznesenia súdu prvej inštancie o pristúpení boli zverejnené dňa 18.3.2026 v REPLIK. Analógia s § 19 ods. 1 písm. a) ZKR (nová 20-dňová výzva), ktorú dlžník presadzuje, zo zákona nevyplýva a odporuje zásade rýchlosti, ktorú Ústavný súd SR výslovne zdôraznil. Bolo na dlžníkovi, aby svoje prípadné námietky voči pohľadávkam veriteľov riadne a konkrétne formuloval a zároveň tvrdené skutočnosti aj preukázal. Rozhodujúci je obsah konkurzného spisu a listiny pripojené k návrhu a k návrhom na pristúpenie. Z nich jednoznačne vyplýva, že všetci traja (pričom pre zákonnosť rozhodnutia postačuje jeden) navrhovatelia doložili svoju pohľadávku spôsobom podľa § 12 ods. 2 ZKR a dlžník ju vecne nevyvrátil. Úlohou predbežného správcu nebolo rozhodnúť o úpadku ani preskúmať existenciu pohľadávok navrhovateľov. Samotná rýchlosť činnosti predbežného správcu však nepreukazuje neúplnosť alebo nepravdivosť jeho zistení. Tvrdenie, že výzva podľa § 11 ods. 3 druhá veta ZKR musí nasledovať až po splatnosti pohľadávky, nemá oporu v zákone ani v komentárovej literatúre. Rozhodujúci je stav pohľadávky (jej splatnosť viac ako 90 dní) v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie okamih doručenia samotnej výzvy. Účel výzvy (upozorniť dlžníka na uplatnenú pohľadávku a umožniť mu obranu) bol splnený. Zároveň napádané uznesenie je preskúmateľné v rozhodujúcich otázkach podstatných pre rozhodnutie.
21. Navrhovateľ v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu úpadcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal, že úpadca mal možnosť iniciovať reštrukturalizačné konanie dávno predtým ako došlo k začatiu konkurzného konania. Zároveň mal možnosť tento proces spustiť v zákonnej lehote prerušenia konkurzného konania na tento účel, avšak úpadca pokračoval vo svojom obštrukčnom konaní a postupoval za hranu zákonom stanovených lehôt. Úpadca žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnosť vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, avšak súčasne žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by reštrukturalizácia mohla byť pre veriteľov výhodnejšia. Preto je zjavné, že jeho pokus o reštrukturalizáciu je len ďalším z jeho obštrukčných krokov smerujúcich proti ochrane práv jeho veriteľov.
22. Úpadca v odvolacej replike (podanie z 28.7.2026) k vyjadreniu navrhovateľa v 2. rade zotrval na odvolaní a v podstate zopakoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Poukázal, že právny záver podľa ktorého reštrukturalizačný posudok predstavuje dôvod na vyhlásenie konkurzu, keďže údajne preukazuje úpadok dlžníka, je neprijateľný a nemá oporu v právnej úprave. Samotné poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku nemožno vykladať v neprospech dlžníka ani z neho vyvodzovať existenciu dôvodu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Dlžník doručil návrh na reštrukturalizáciu pred vyhlásením konkurzu dňa 26.6.2026. Ak by dlžníci museli postupovať tak, aby sa reštrukturalizačné konanie začalo najneskôr ku koncu 60-dňovej lehoty prerušenia konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 ZKR, tak by boli prakticky nútení podať návrh na povolenie reštrukturalizácie už takmer okamžite po začatí plynutia 60-dňovej lehoty prerušenia konkurzného konania. Uvedený výklad je neudržateľný a odopiera dlžníkom právo na vyhľadanie a výber správcu, poskytnutie podkladov správcovi a samotné vypracovanie často rozsiahlych a komplikovaných reštrukturalizačných posudkov. ZKR v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje z reštrukturalizácie holdingové alebo investičné spoločnosti ako osobitnú kategóriu dlžníkov. Rozhodujúce je splnenie zákonných predpokladov reštrukturalizácie, nie to, či činnosť dlžníka zodpovedá predstave navrhovateľa v 2. rade o „klasickom prevádzkovom podniku“. Zohľadnenie rozhodovacej praxe, že konkurzný súd vyčká na rozhodnutie reštrukturalizačného súdu o začatí reštrukturalizačného konania namiesto vyhlásenia konkurzu zodpovedá požiadavke predvídateľnosti súdneho rozhodovania a rešpektuje účel právnej úpravy reštrukturalizácie ako zákonom predpokladaného nástroja na odvrátenie konkurzu. Účastník konania musí mať možnosť dôvodne predpokladať, že súd pri svojom rozhodovaní zohľadní všetky podstatné okolnosti existujúce v čase rozhodovania a že prípadný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe náležite odôvodní, čo sa v prejednávanej veci nestalo. V konkurznom konaní nie je prípustné prejudikovať výsledok reštrukturalizačného konania ani nahrádzať rozhodovaciu právomoc súdu príslušného na rozhodnutie o návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Vyhlásením konkurzu sa dlžníkovi fakticky odňala možnosť, aby o jeho návrhu na reštrukturalizáciu bolo riadne rozhodnuté. Existencia úpadku pritom nie je synonymom zákonnosti vyhlásenia konkurzu na návrh konkrétnych veriteľov. Navrhovateľ v 2. rade mylne zamieňa skončenie 60-dňového prerušenia konkurzného konania so zánikom práva dlžníka podať návrh na reštrukturalizáciu. Uplynutím uvedenej doby sa pritom výlučne skončilo prerušenie konkurzného konania. Z uvedeného však nevyplýva, že návrh na reštrukturalizáciu podaný následne, avšak ešte pred vyhlásením konkurzu (a dokonca aj pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu), je právne neexistujúcim podaním, ktoré možno bez akéhokoľvek vysporiadania ignorovať. Dlžník nezneužíva práva ale ich vykonáva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré nemôže byť dlžníkovi na ťarchu a už vôbec nie v situácii, že tieto dlžník vykonáva v nesúvisiacej veci (napr. v súdnych konaniach o žalobách na plnenie). Samotné uvedenie pohľadávky v zozname záväzkov nemožno bez ďalšieho stotožniť s jednoznačným hmotnoprávnym prejavom vôle dlžníka, ktorým by sa vzdal všetkých námietok voči predmetnej pohľadávke. Povinnosť predložiť úplný zoznam záväzkov logicky vyžaduje zachytiť aj také nároky, ktoré sú voči dlžníkovi reálne uplatňované a ktorých prípadný úspech musí byť pri posudzovaní ekonomickej situácie zohľadnený, hoci dlžník ich právny základ, výšku alebo osobu veriteľa popiera. Skutočnosť, že reštrukturalizačný správca pri príprave ekonomických scenárov s určitými pohľadávkami pracuje, neznamená, že ich dlžník alebo správca uznáva ako nesporné. Ak je až z vyjadrenia navrhovateľa v 2. rade možné zistiť možné dôvody, pre ktoré podľa neho mal súd prvej inštancie ignorovať návrh na reštrukturalizáciu, ide o potvrdenie námietky dlžníka, že napadnuté uznesenie tieto zásadné dôvody neobsahuje a nie je v tejto časti riadne preskúmateľné. Nesprávne počítanie lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti nebolo izolovanou administratívnou nepresnosťou. Naopak, malo konkrétny, priamy a zásadný procesný následok v podobe predčasného zrušenia pojednávania, na ktorom mohol dlžník realizovať svoje procesné práva. Po povolení pristúpenia navrhovateľa v 2. a 3. rade do konkurzného konania nebola dlžníkovi vytvorená reálna možnosť kvalifikovane reagovať na dôvody ich vstupu, ich tvrdenia a nimi uplatňované pohľadávky, či už prostredníctvom doručenia predmetných podaní, vrátane ich príloh, s primeranou lehotou na vyjadrenie, alebo aspoň na riadne nariadenom pojednávaní. Skutočnosť, že medzi dlžníkom a navrhovateľom v 2. a 3. rade prebiehajú civilné spory neznamená, že navrhovateľ v 2. a 3. rade založili práve na týchto súdom skúmaných pohľadávkach svoje návrhy na pristúpenie. Od dlžníka nemožno spravodlivo vyžadovať, aby vychádzal z ničím nepodloženej dedukcie, že predmetom návrhov na pristúpenie a predmetom civilných súdnych konaní sú asi tie isté (sporné) pohľadávky navrhovateľa v 2. a 3. rade.
23. Úpadca v odvolacej replike (podanie z 3.8.2026) k vyjadreniu navrhovateľa v 1. rade namietal nesprávnu interpretáciu, že márnym uplynutím lehoty 60-dní od zverejnenia uznesenia o prerušení konkurzného konania zo zákona zaniklo právo dlžníka podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, teda nemá žiadnu oporu v ZKR ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise. Zo žiadneho zákonného ustanovenia totiž nevyplýva, že by išlo o prekluzívnu lehotu, ktorej márnym uplynutím zaniká samotné hmotnoprávne alebo procesné oprávnenie dlžníka podať návrh na povolenie reštrukturalizácie. Ak zákon výslovne neupravuje, že márnym uplynutím 60-dňovej lehoty prerušenia konkurzného konania zaniká právo podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, takýto následok nemožno vytvoriť interpretačne. Skončenie 60-dňového prerušenia konkurzného konania znamená výlučne to, že súd môže a má v konkurznom konaní pokračovať. Neznamená to však, že musí bez vykonania ďalších zákonom vyžadovaných procesných úkonov okamžite vyhlásiť konkurz. Dlžník poukázal na jednotlivé rozhodnutia konkurzných súdov, ktoré po uplynutí 60-dní, počas ktorých bolo konanie prerušené, nerozhodli od „stola“ ale pokračovali v konaní práve prostredníctvom pojednávania, vytvorili dlžníkovi priestor na obranu a až následne rozhodli. Práve tento štandardný procesný postup v prípade dlžníka nebol dodržaný. Prostredníctvom zverejnenia v REPLIK sa dlžníkovi doručilo len uznesenie - osvedčenie platobnej schopnosti. Prostredníctvom zverejnenia v REPLIK sa dlžníkovi nedoručoval návrh na konkurz ani jeho prílohy. Návrh na konkurz spolu s prílohami sa dlžníkovi doručil len jediným spôsobom - do vlastných rúk prostredníctvom elektronickej schránky. Všeobecne v zmysle ZKR, má dlžník v rámci osvedčovania platobnej schopnosti nielen predložiť konkurznému súdu požadované zoznamy, ale predovšetkým sa má v 20 dňovej lehote vyjadriť k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Bolo by absurdné tvrdiť, že by lehota na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu mala začať plynúť už od zverejnenia výzvy súdu na osvedčenie platobnej schopnosti v REPLIK, keďže výzva sa v REPLIK nezverejňuje spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu spolu s prílohami. Od žiadneho dlžníka nemožno spravodlivo požadovať, aby sa v stanovenej lehote k vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu s prílohami v čase, kedy mu predmetný návrh ešte nebol žiadnym prípustným spôsobom doručený. Súd prvej inštancie nesprávne už dňa 1.4.2026 vyhodnotil lehotu na osvedčenie platobnej schopnosti ako márne uplynutú, predčasne konštatoval neosvedčenie platobnej schopnosti a neoprávnene zrušil pojednávanie a predčasne ustanovil predbežného správcu. Akýkoľvek neskorší vývoj nemôže spätne legalizovať procesný úkon, ktorý bol v čase svojho vykonania predčasný a nezákonný. Zverejnenie uznesenia - vstupu navrhovateľa v 2. a 3. rade informovalo dlžníka výlučne o tom, že určité osoby do konkurzného konania pristúpili. Neinformovalo však o úplnom obsahu návrhov na pristúpenie, skutkovom opise ich údajných pohľadávok, podrobnej špecifikácii právneho dôvodu ich údajných pohľadávok, tvrdenej splatnosti ich údajných pohľadávok, právnom titule nadobudnutia ich údajných pohľadávok a o priložených listinných dôkazoch. Po povolení pristúpenia navrhovateľa v 2. a 3. rade do konkurzného konania neboli návrhy na pristúpenie spolu s prílohami dlžníkovi doručené a ani sa vo veci neuskutočnilo pojednávanie. Účelom konkurzného konania nie je s konečnou platnosťou rozhodnúť komplikovaný spor o existenciu a vlastníctvo pohľadávky. Ak sú však dlžníkom uvedené okolnosti vytvárajúce pochybnosť o pohľadávke, konkurzný súd nemôže túto pochybnosť vyriešiť jednoduchým prevzatím jednostranného tvrdenia navrhovateľov, resp. ktoréhokoľvek z nich. Práve na objasnenie týchto otázok bolo potrebné uskutočniť pojednávanie a umožniť účastníkom predložiť stanoviská a listiny, t. j. definitívne vyriešiť otázku spornosti pohľadávok navrhovateľov a teda ich aktívnu vecnú legitimáciu. Ak odôvodnenie spornosti pohľadávok navrhovateľov nedosahovalo podľa navrhovateľa v 1. rade dostatočnú intenzitu, uvedené priamo nadväzuje na pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý dlžníkovi nedoručil návrhy navrhovateľa v 2. a 3. rade na vyjadrenie, čím mu odňal možnosť oboznámiť sa s ich obsahom a kvalifikovane na ne reagovať. Rovnako dlžníkovi nebolo umožnené vyjadriť sa k týmto návrhom ani na pojednávaní, čím bolo podstatným spôsobom obmedzené jeho právo na kontradiktórne konanie a uplatnenie procesnej obrany. Ak súd svojím procesným postupom znemožnil dlžníkovi oboznámiť sa s obsahom návrhov navrhovateľa v 2. a 3. rade a predloženými listinami, nemôže následne vyvodzovať negatívne procesné dôsledky z toho, že dlžník údajne neosvedčil spornosť pohľadávok v širšom rozsahu. Podmienkou ustanovenia predbežného správcu bolo, aby súd najskôr zistil, že neexistuje dôvod na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu. Takýto záver však súd nemohol zákonne prijať pred uplynutím lehoty dlžníka na vyjadrenie k návrhu na konkurz a na osvedčenie platobnej schopnosti, pred posúdením spornosti pohľadávok a ani pred vysporiadaním sa s aktívnou legitimáciou navrhovateľov. Predčasné ustanovenie predbežného správcu spôsobilo, že tento ešte pred prerušením konkurzného konania vypracoval jednotlivé správy. Ak by však bol predbežný správca ustanovený až po zákonnom uplynutí lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti, teda v súlade so ZKR, počas následného prerušenia konkurzného konania by lehoty na výkon jeho činnosti spočívali. Záverečná správa predbežného správcu by preto v čase podania návrhu na reštrukturalizáciu nebola vypracovaná, a súd prvej inštancie by bol povinný vyčkať na jej predloženie. Pri zákonnom procesnom postupe by tak došlo k časovému posunu rozhodovania v konkurznom konaní, počas ktorého by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k formálnemu začatiu reštrukturalizačného konania na základe návrhu na reštrukturalizáciu. Navrhovateľ v 1. rade sa snaží priradiť listine - vypovedanie zmluvy dva časovo nezlučiteľné účinky: (i) vyvolať budúcu splatnosť pohľadávky a zároveň (ii) predstavovať výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorá už mala byť po splatnosti. Výzva podľa § 11 ods. 3 ZKR však predstavuje zákonnú procesnú podmienku, ktorá má pred podaním likvidačného veriteľského návrhu identifikovať aktuálneho veriteľa a aktuálne uplatňovanú splatnú pohľadávku, poskytnúť dlžníkovi poslednú možnosť plniť alebo reagovať a zabrániť prekvapivým a účelovým konkurzným návrhom. Navyše dlžníkovi pred začatím konkurzného konania nebolo postúpenie predmetnej pohľadávky na navrhovateľa v 1. rade riadne oznámené a ani preukázané.
24. Úpadca v podaní zo dňa 13.8.2026 opätovne zvýraznil svoju odvolaciu argumentáciu.
25. Navrhovateľ v 2. a 3. rade v odvolacích duplikách a ich doplneniach zhrnuli svoju argumentáciu uvádzanú v odvolacom konaní. Zároveň spochybnili riadne zastúpenie úpadcu v odvolacom konaní dôvodiac, že úpadca dňa 23.2.2026 vyhlásil, že Daniel Krátky už nie je štatutárnym orgánom úpadcu, pričom odvolanie voči napádanému uzneseniu bolo podané advokátskou kanceláriou na základe plnomocenstva, ktoré za úpadcu udelil práve tento štatutárny orgán. Preto navrhli podané odvolanie podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť.
26. Úpadca v podaní z 1.10.2026 reagoval mimo iného aj na spochybnenie štatutárneho orgánu v osobe Daniel Krátky konať v mene úpadcu poukazujúc, že táto osoba je stále zapísaná v obchodnom registri ako predseda predstavenstva, pričom konkurzný súd nie je oprávnený nahrádzať sporové konanie pri riešení statusových otázok účastníkov konkurzného konania a pri ustálení okruhu osôb oprávnených konať v mene obchodnej spoločnosti je povinný vychádzať z princípu materiálnej publicity zápisov v obchodnom registri. Zároveň predložil zápisnicu z valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 20.1.2021 a zo dňa 1.4.2026 z ktorých vyplýva, že úpadca má od 1.4.2026 riadne ustanovený štatutárny orgán - predsedu predstavenstva.
27. Na uvedené podanie úpadcu reagovali navrhovateľ v 2. a 3. rade, ktorí spochybnili úpadcom predložené zápisnice z valných zhromaždení a zároveň argumentovali, že na úpadcu sa nevzťahuje princíp materiálnej publicity obchodného registra. Preto žiadali, aby odvolací súd s poukazom na § 163 ods. 3 C.s.p. vyzval úpadcu na preukázanie, či Daniel Krátky bol dňa 3.7.2026 oprávnený konať v mene úpadcu a to mimo iného originálom listín označených ako zápisnice z valných zhromaždení z 20.1.2021 a 1.4.2026, listín prítomných, pozvánok, stanov úpadcu a výpismi zo zoznamu akcionárov úpadcu k týmto dňom.
28. Skôr než odvolací súd pristúpi k vecnému preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, k argumentačnej línii účastníkov konania vznesenej v odvolacom konaní založenej na spochybnení osoby štatutárneho orgánu úpadcu udáva, že z obchodného registra úpadcu vyplýva, že ako štatutárny orgán - predseda predstavenstva je zapísaný Daniel Krátky, teda podľa zásady publicity obchodného registra, osoba oprávnená konať v mene úpadcu. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Osoba Daniela Krátkeho nie je tretia osoba, ktorá nemá s úpadcom žiadny súvis, čo je osvedčené aj z predložených zápisníc z valných zhromaždení úpadcu z 20.1.2021 a 1.4.2026, z ktorých vyplýva, že osoba Daniela Krátkeho bola ustanovená za predsedu predstavenstva úpadcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podané odvolanie podľa § 386 písm. b) C.s.p. neodmietol.
29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie úpadcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 19 ods. 3 ZKR. Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie úpadcu nie je dôvodné.
30. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť úpadcu na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.
31. Úpadca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov, s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
37. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z hľadísk úpadcom uplatnených odvolacích dôvodov stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako aj právnym posúdením prejednávanej veci. Odvolanie úpadcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy a správne posúdil podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom aplikáciou príslušných ustanovení ZKR nepoprel ich účel a zmysel.
38. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
39. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom úpadcu uvádza, že ani v rozhodnutí o odvolaní odvolací súd nie je povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami, ale len s tými, ktoré majú pre odvolacie konanie podstatný a rozhodný význam.
40. Na doplnenie a zdôraznenie obsahovej správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu úpadcu a k podstatným tvrdeniam účastníkov v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva nasledovné:
41. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či boli splnené zákonom predpokladané podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
42. Súd prvej inštancie vyhlásil na dlžníka konkurz, keď mal preukázané splnenie materiálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu, teda, že dlžník je platobne neschopný a zároveň je splnená podmienka plurality veriteľov dlžníka. Ďalšou podmienkou je dostatok majetku dlžníka na úhradu nákladov konkurzu.
43. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
44. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
45. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka, alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu 3ca) v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
46. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom, 4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
47. Podľa § 16 ods. 2 ZKR, ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu 8a), alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka, alebo konanie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie, alebo do zastavenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, alebo povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí alebo v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha reštrukturalizačné konanie alebo konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie. Počas prerušenia konkurzného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania, alebo konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii účinky podľa § 14 ods. 5 nepôsobia.
48. Podľa § 16 ods. 2 ZKR, do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.
49. Podľa § 19 ods. 1 ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania:
1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä:
1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä, aby predložil
1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní,
1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,
1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2. určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri,
3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,
c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
d) ak súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
50. Podľa § 19 ods. 3 ZKR, odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.
51. Podľa § 108 ods. 1 ZKR, ak je dlžník v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
52. Podľa § 111 ods. 2 ZKR, dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.
53. Podľa § 113 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu sa nezverejňuje v insolvenčnom registri.
54. Podľa § 113 ods. 3 ZKR, zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania sa začína reštrukturalizačné konanie.
55. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
56. Podľa § 199 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia a iné písomnosti súdu a správcu sa v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení doručujú ich zverejnením v insolvenčnom registri; to platí rovnako aj pre písomnosti správcu, ktoré má podľa ustanovení tohto zákona predložiť, doručiť alebo zaslať súdu, a pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu (ods. 1). Ak ide o doručenie rozhodnutia alebo inej písomnosti súdu alebo správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorým sa ukladá povinnosť, alebo ktorým sa adresát vyzýva, takéto rozhodnutie alebo písomnosť sa doručí aj iným spôsobom, ako zverejnením v insolvenčnom registri; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1 (ods. 2). Rozhodnutie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom, ako zverejnením v insolvenčnom registri aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1 (ods. 3). Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v insolvenčnom registri a listina sa doručuje aj iným spôsobom, ako zverejnením v insolvenčnom registri, adresát písomnosti sa o tom poučí (ods. 4). Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v insolvenčnom registri zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou (ods. 5). Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu (ods. 6). Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri (ods. 7).
57. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie začal konkurzné konanie voči dlžníkovi na základe návrhu veriteľa, v ktorom navrhovateľ (v 1. rade) okrem svojej pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti 1.500.000,- eur s príslušenstvom označil ďalších veriteľov s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti, a to Finančnú správu s pohľadávkou 1.564,51 eur a FARMA INVEST s. r. o. s pohľadávkou 2.500.000,- eur. Súd prvej inštancie uzneseniami zo dňa zo 17.3.2026, č. k. 95K/1/2026 - 242 a č. k. 95K/1/2026 - 244 povolil veriteľovi FARMA INVEST, s. r. o. a FARMA KREDIT, s. r. o. pristúpiť do konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
58. Pokiaľ úpadca namietal stret konkurzného a reštrukturalizačného konania argumentujúc, že súd prvej inštancie nemohol vyhlásiť na úpadcu konkurz z dôvodu, že tento podal návrh na začatie reštrukturalizačného konania, odvolací súd udáva, že reštrukturalizačné konanie nezačína podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie, ale až zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania (§ 113 ods. 3 ZKR). Ide o zásadný rozdiel oproti úprave C.s.p., podľa ktorej sa súdne konanie začína dňom, keď návrh došiel súdu (§ 156 C.s.p.). Konanie, ktoré predchádza reštrukturalizačnému konaniu a ktoré začína dňom, keď návrh došiel súdu, má povahu predbežného konania, no nemožno s ním spájať žiadne také účinky na konkurzné konanie, ktoré vyvodzuje úpadca v podanom odvolaní, teda nebráni vydaniu uznesenia o vyhlásení konkurzu, keďže ZKR mu takéto účinky nepriznáva. ZKR explicitne takéto účinky priznáva až zverejneniu uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania (§ 16 ods. 1 ZKR). Úpadca pritom ani netvrdil, že pred vyhlásením napádaného uznesenia došlo k zverejneniu uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania, čo by malo za následok ex offo prerušenie konkurzného konania (§ 16 ods. 1 ZKR).
59. K polemike úpadcu, že vyššie uvedeným procesným postupom sa mu fakticky odníma právo riešiť svoj úpadok reštrukturalizáciou, keďže nemôže z dôvodu časového okamihu vykonania procesného úkonu súdu (zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizácie) ovplyvniť, odvolací súd poukazuje, že návrh dlžníka na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 ZKR bude mať praktický význam vtedy, ak správca bude mať reštrukturalizačný posudok takmer ukončený s kladným záverom o možnej reštrukturalizácii. Dlžník musí podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ku ktorému musí priložiť reštrukturalizačný posudok tak, aby bol doručený súdu najneskôr 15 dní pred skončením 60 dňovej lehoty na prerušenie konkurzného konania. Z vyjadrení úpadcu pritom vyplýva, že tento podal návrh na začatie reštrukturalizačného konania až dňa 26.6.2026, teda v čase, keď už uplynula doba prerušenia konkurzného konania, preto súd prvej inštancie (zákonný sudca) bol povinný v konkurznom konaní ďalej pokračovať, keďže tomu nebránila žiadna zákonná prekážka. To, že úpadca nedosiahol vydanie rozhodnutia o svojom návrhu podľa § 113 ods. 1 ZKR, nemožno pričítať súdu (sudcovi rozhodujúcom v tomto konkurznom konaní, ani sudcovi rozhodujúcom o návrhu úpadcu na povolenie reštrukturalizácie), keďže úpadca sa nemôže legitímne v insolvenčnom konaní spoliehať, že súd nebude postupovať podľa zákona a rešpektovať významnú zásadu rýchlosti konkurzného konania. O to viac, keď z reštrukturalizačného posudku vyplýva, že úpadca je dlhodobo (od roku 2020) v úpadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu, podľa ktorej právo patrí bdelým a preto nemožno dlhodobú pasivitu úpadcu, ktorý sa správa v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou predchádzať, resp. bezodkladne riešiť svoj úpadok, pričítať súdu, ale výlučne samotnému úpadcovi, ktorému nič nebránilo riešiť svoj úpadok aj prípadným včasným návrhom na reštrukturalizáciu. Bez relevancie je aj samotné presvedčenie úpadcu, že by súd (sudca) príslušný na rozhodovanie o jeho návrhu na povolenie reštrukturalizácie tomuto „určite“ vyhovel a začal reštrukturalizačné konanie na dlžníka, keďže zo strany úpadcu išlo iba o želateľný následok jeho návrhu, k čomu skutočne nemuselo ani dôjsť a preto všetky úvahy úpadcu v tomto smere sú nanajvýš hypotetické, nezodpovedajúce skutkovému stavu. Odvolací súd zvýrazňuje, že síce konkurzné konanie a posudzovanie návrhu na začatie reštrukturalizačného konania na dlžníka sa viedli na tom istom súde, no súd (konajúci sudca vo veci konkurzu) nebol povinný skúmať, či a kedy úpadca podal návrh na povolenie reštrukturalizácie na totožný súd, keďže ako už odvolací súd uviedol vyššie, rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že v čase vyhlásenia konkurzu nebolo zverejnené uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania na dlžníka v REPLIK. Pokiaľ úpadca podal návrh na začatie reštrukturalizačného konania dňa 26.6.2026 (piatok), zákonný sudca, ktorý rozhodol o vyhlásení konkurzu dňa 29.6.2026 (pondelok), nemusel mať o tomto návrhu ani vedomosť. Pokiaľ úpadca poukazoval na postup konkurzných súdov ohľadne iných dlžníkov, odvolací súd udáva, že nešlo o totožné procesné situácie ako v posudzovanej veci. Zároveň rozhodnutia súdov prvej inštancie nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatné súdy zaväzoval rozhodnúť identicky, bez zohľadnenia konkrétnych špecifík prejednávanej veci.
60. Odvolací súd ďalej k úpadcom udávaným vadám konania, ktoré mali predchádzať napádanému uzneseniu udáva:
61. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie s výzvou pre dlžníka podľa § 19 ods. 1 ZKR bolo zverejnené v REPLIK dňa 5.3.2026 a zároveň úpadcovi doručené spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu a jeho prílohami do vlastných rúk dňa 20.3.2026. Pokiaľ úpadca namieta, že voči nemu nebola zachovaná lehota podľa § 19 ods. 1 ZKR (ktorú úpadca počítal od doručenia výzvy podľa § 19 ods. 1 ZKR do vlastných rúk a ktorá podľa neho mala uplynúť 9.4.2026) a súd prvej inštancie dňa 1.4.2026 predčasne zrušil nariadený termín pojednávania, odvolací súd zvýrazňuje, že zákonnú 20 dňovú lehotu nie je možné predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie (§ 197 ods. 3 ZKR). Výzva podľa § 19 ods. 1 ZKR pritom ukladá dlžníkovi dve rozdielne a samostatné povinnosti, osvedčiť platobnú schopnosť a vyjadriť sa k veriteľskému návrhu. Lehota na osvedčenie platobnej schopnosti pritom začala plynúť dlžníkovi od zverejnenia výzvy v REPLIK, a to s poukazom na § 199 ZKR, podľa ktorého rozhodnutia a iné písomnosti sa zásadne doručujú zverejnením v insolvenčnom registri, o čom bol úpadca výslovne poučený v uznesení zo dňa 5.3.2026. Keďže úpadca svoju platobnú schopnosť do 26.3.2026 (v lehote 20 dní, ktorá začala plynúť dňa 7.3.2026 a márne uplynula dňa 26.3.2026) neosvedčil, došlo k založeniu domnienky o platobnej neschopnosti dlžníka v súlade s § 3 ods. 2; § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 3 ZKR, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Preto súd prvej inštancie správne postupoval v súlade so ZKR, keďže zmeškaním zákonnej lehoty zo strany úpadcu nastala zákonná domnienka neosvedčenia platobnej schopnosti a preto správne zrušil nariadený termín pojednávania podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 3 ZKR. Pojednávanie teda nebolo nezákonne zrušené, ako to nedôvodne namietal úpadca v podanom odvolaní. Odvolací súd navyše zvýrazňuje, že úpadca neosvedčil svoju platobnú schopnosť a nevyjadril sa k veriteľskému návrhu ani do ním udávaného dátumu 9.4.2026, preto jeho ďalšia argumentácia o tom, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keďže až doručením veriteľského návrhu do vlastných rúk mu začala plynúť 20 dňová lehota, keďže až týmto okamihom mal možnosť sa s veriteľským návrhom oboznámiť, nie je dôvodná. Zároveň úpadca v podanom odvolaní ani neuvádza žiadne také závažné skutočnosti, pre ktoré by sa bez svojho zavinenia nemohol k výzve podľa § 19 ods. 1 ZKR včas vyjadriť a tak preukázať svoju platobnú schopnosť.
62. Odvolací súd udáva, že § 19 ods. 1 ZKR je prejavom zásady rýchlosti v konkurznom konaní. Pravdaže, ak zákonné určenie relatívne krátkych procesných lehôt ustanovených pre úkony účastníkov konkurzného konania má v konečnom dôsledku viesť k naplneniu zásady rýchlosti, potom je nevyhnutné, aby aj s ich prípadným nedodržaním spájala právna úprava a na ňu nadväzujúca aplikačná prax účinné právne dôsledky. Jedným z nich je aj nevyvrátiteľná právna domnienka neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Pre posudzované odvolanie je tak významným fakt, že úpadca nereagoval včas na výzvu súdu prvej inštancie podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1 ZKR, čo v záujme naplnenia zásady rýchlosti konkurzného konania muselo viesť k uplatneniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ako aj s tým spojenému ďalšiemu následku, a to zrušeniu už nariadeného pojednávania súdom prvej inštancie.
63. Zároveň odvolací súd poukazuje, že § 108 ods. 1 ZKR stanovuje fikciu existencie úpadku dlžníka v prípade, ak dlžník poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu.
64. Keďže úpadca neosvedčil svoju platobnú schopnosť, bol správny a zákonný aj ďalší postup súdu prvej inštancie v konaní, a to ustanovenie predbežného správcu. S poukazom na ods. 60. až 62. tohto odôvodnenia, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku úpadcu, že predbežný správca bol uznesením zo dňa 1.4.2026 ustanovený predčasne. Okrem existencie úpadku, ďalšou materiálnou podmienkou na vyhlásenie konkurzu je existencia majetku dlžníka potrebného na úhradu nákladov konkurzného konania. Účelom konkurzu je najmä uspokojenie (aspoň pomerné) pohľadávok veriteľov. Ak by dlžník nemal majetok potrebný na úhradu trov konania, nebolo by možné tento účel dosiahnuť a konanie by ďalej ani nemohlo prebiehať. Súd musí mať existenciu majetku pozitívne preukázanú a zistenú. Na tieto účely slúži inštitút predbežného správcu, ktorého úlohou je práve zistiť majetnosť alebo bezmajetnosť dlžníka, o čom má povinnosť informovať súd. Zo záverečnej správy predbežného správcu pritom vyplýva existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzu. K výhradám úpadcu, že predbežný správca podával jednotlivé správy „podozrivo expresne rýchlo“ odvolací súd udáva, že lehota na podanie záverečnej správy je v § 21 ods. 1 ZKR uvedená „najneskôr 45 dní od ustanovenia“, teda samotný zákon stanovuje iba hornú hranicu, čo však neznamená, že správca nemôže jednotlivé správy podávať aj v kratších intervaloch.
65. Pokiaľ úpadca namietal porušenie kontradiktórnosti a rovnosti zbraní v konaní tým, že mu súd prvej inštancie nedoručoval návrhy na pristúpenie do konania navrhovateľa v 2. a 3. rade spolu s ich prílohami, aby mal možnosť sa oboznámiť s ich deklarovanými pohľadávkami a osvedčiť ich spornosť, resp. analogicky mu mal zaslať výzvu podľa § 19 ods. 1 ZKR, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v REPLIK zverejnil uznesenia o pristúpení do konania navrhovateľa v 2. a 3. rade, ktoré obsahovali v odôvodnení identifikáciu pohľadávok čo do výšky a dôvodu, zároveň obsahujú aj označenie zmluvnej dokumentácie, na základe ktorej vznikli, resp. boli následne postúpené od pôvodných veriteľov. Preto odvolací súd zastáva názor, že úpadca, ktorý je zmluvnou stranou v pozícii dlžníka, mal vedomosť o označených pohľadávkach, nič mu nebránilo osvedčiť ich spornosť, a to aj s poukazom, že navrhovateľ v 2. a 3. rade už dlhodobo vedú voči úpadcovi sporové konania o ich zaplatenie. Súd prvej inštancie preto nepochybil, pokiaľ tieto návrhy veriteľa v 2. a 3. rade úpadcovi nedoručoval, keďže takáto povinnosť zo žiadneho ustanovenia ZKR nevyplýva, rovnako ako povinnosť opätovného zasielania výzvy podľa § 19 ods. 1 ZKR na osvedčenie platobnej schopnosti, keďže táto mu už raz bola zasielaná. Dlžník totiž osvedčuje platobnú schopnosť svojej osoby ako subjektu práva a nie voči jednotlivým veriteľom zvlášť.
66. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
67. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca (navrhovateľ) je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný (dlžník) je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
68. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
69. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky, ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
70. Ak strana zaťažená dôkazným bremenom (veriteľ) splní predpoklady pre aplikáciu vysvetľovacej povinnosti a ak druhá strana (dlžník) túto povinnosť nesplní, teda nepredloží substancované vysvetlenie a v dôsledku toho aj relevantný protidôkaz, hoci tak urobiť mohla, bude súd spravidla musieť hodnotiť existujúce dôkazy v jej neprospech (v konkurznom konaní v neprospech dlžníka).
71. Z návrhu navrhovateľa v 1. rade na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh vyplýva, že tento je veriteľom úpadcu zo zmluvy o úvere zo dňa 8.5.2019 s pohľadávkou 1.500.000,- eur s príslušenstvom, ktorá bola zosplatnená dňa 1.6.2023, na základe výpovede zo dňa 27.4.2022 a ktorá bola na navrhovateľa v 1. rade postúpená Zmluvou o postúpení zo dňa 7.1.2026 od pôvodného veriteľa Ing. Václav Fabrici /č. l. 8 - 13 spisu/. Zároveň túto doložil potvrdením audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR. Navrhovateľ ďalej označil aj ďalších veriteľov s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti, navrhovateľa v 2. rade s pohľadávkou 2.500.000,- eur, splatnou 10.11.2022, u ktorej je v Notárskom centrálnom registri záložných práv vyznačená registrácia začatia výkonu záložného práva z 28.3.2022 a 10.11.2022 /č. l. 20 - 21 spisu/ a Finančnú správu s pohľadávkou 1.564,51 eur, so stavom k 31.12.2025 /č. l. 18 spisu/.
72. Z návrhu navrhovateľa v 2. rade na pristúpenie do konania a jeho príloh vyplýva, že tento je veriteľom úpadcu zo Zmluvy o úvere zo dňa 4.6.2020 s pohľadávkou 2.500.000,- eur s príslušenstvom /č. l. 90 - 101 spisu/. Navrhovateľ v 2. rade vyzval dňa 19.8.2021 písomne úpadcu na úhradu úroku - sumy 118.082,19 eur, splatnej dňa 4.6.2021, ktorá výzva bola úpadcovi doručená dňa 30.8.2021 /č. l. 102 - 103 spisu/. Následne dňa 20.10.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru zo dňa 4.6.2020 v sume 2.500.000,- eur ku dňu 20.10.2021 a vyzval na jeho úhradu, vrátane príslušenstva do 29.10.2021, ktorá výzva bola úpadcovi doručená dňa 22.10.2021 /č. l. 104 - 105 spisu/. Taktiež doložil písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 15.3.2022 /č. l. 107 spisu/ a pohľadávku doložil potvrdením audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR /č. l. 111/. Navrhovateľ v 2. rade označil aj ďalších veriteľov s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti, a to navrhovateľa v 1. rade a Finančnú správu s pohľadávkou 1.564,51 eur, so stavom k 31.12.2025.
73. Z návrhu navrhovateľa v 3. rade na pristúpenie do konania a jeho príloh vyplýva, že tento je veriteľom úpadcu s pohľadávkami zo zmlúv o pôžičkách (Zmluvu o pôžičke č. 02/KRGL/2018/JTPI zo 14.2.2018, Zmluvu o pôžičke č. 02/KRGL/2018/JTPI zo 14.2.2018, Zmluvu o pôžičke č. 03/KRGL/2018/JTPI z 3.3.2018, Zmluvu o pôžičke č. 04/KRGL/2018/JTPI zo 17.4.2018, Zmluvu o pôžičke č. 05/KRGL/2018/JTPI z 3.5.2018, Zmluvu o pôžičke č. 06/KRGL/2018/JTPI z 31.5.2018, Zmluvu o pôžičke č. 01/KRGL/2018/JTPI/II z 3.6.2018, Zmluvu o pôžičke č. 02/KRGL/2018/JTPI z 3.7.2018), zároveň doložil zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov, oznámenia o postúpení pohľadávky /č. l. 127 - 225 spisu/ s výškou pohľadávok na istine 2.639.308,79 eur a splatnosťou 31.1.2021. Pohľadávky doložil potvrdením audítora podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR /č. l. 227 - 228 spisu/. Navrhovateľ v 3. rade označil aj ďalších veriteľov s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti, a to navrhovateľa v 1. rade a Finančnú správu s pohľadávkou 1.564,51 eur, so stavom k 31.12.2025.
74. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že navrhovateľ v 3. rade e-mailom z 9.9.2024 uviedol úpadcovi špecifikáciu jeho záväzkov s tým, že ku konca roku 2024 hrozí riziko ich premlčania a preto žiadal o ich uznanie, na čo úpadca reagoval e-mailom zo dňa 24.10.2024 /č. l. 672 spisu/, v ktorom prejavil ochotu tieto písomne uznať.
75. K námietke úpadcu, že na neho nemohol byť vyhlásený konkurz, keďže spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľov, ktorú je súd povinný skúmať v každom okamihu pred vyhlásením konkurzu, odvolací súd poukazuje, že jediným podaním úpadcu vo vzťahu k súdu prvej inštancie pred vyhlásením konkurzu bol iba jeho návrh na prerušenie konania podľa § 16 ods. 2 ZKR, doručený až dňa 14.4.2026. V ňom úpadca mimo iného namietal existenciu pohľadávok navrhovateľov - veriteľov z dôvodu podaných žalôb, teda voči nim prebiehajú aktívne súdne spory. Zároveň úpadca namietal aktívnu legitimáciu týchto veriteľov, ktorá podrobná argumentácia bude obsiahnutá v reštrukturalizačnom posudku. Tým, že úpadcovi na základe výzvy súdu podľa § 19 ods. 1 ZKR bola daná možnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť a v rámci toho namietať spornosť pohľadávok veriteľov a tým aj ich aktívnu legitimáciu, ktorú nevyužil včas, došlo k uplatneniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky, podľa ktorej sa zastáva názor, že úpadca je platobne neschopný a podmienky pre vyhlásenie konkurzu sú tak splnené. Navyše sám úpadca v odvolaní pripustil, že aktívnu legitimáciu veriteľov nespochybnil „do detailu“, teda iba všeobecným odkazom na budúci reštrukturalizačný posudok. Za tvrdenia prednesené v konaní, ktorými sa súd musí zaoberať, nemožno považovať tvrdenia, ktoré strana uviedla v označených (prípadne aj pripojených) dôkazoch, ale neuviedla ich vo svojich procesných úkonoch (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Primerane to platí aj pre právnu argumentáciu.
76. Odvolací súd zvýrazňuje, že posúdenie aktívnej legitimácie veriteľa v konkurznom konaní je vecou právneho posúdenia, na ktoré sa nevyžaduje nariadenie (ďalšieho) pojednávania pokiaľ dlžník zmeškal lehotu podľa § 19 ods. 1 ZKR a zároveň do rozhodnutia o vyhlásení konkurzu substancovanými tvrdeniami neosvedčil spornosť pohľadávok navrhovateľov ako veriteľov. Púhe podanie určovacej žaloby (voči navrhovateľovi v 2. a 3. rade), ktoré sa navyše všeobecným súdom samo o sebe javí ako účelový postup úpadcu, pritom nedosahuje osvedčenie spornosti v takej intenzite, že by nebolo možné na tieto pohľadávky v tomto konkurznom konaní prihliadať. Opačne, obsah konkurzného spisu potvrdzuje existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľmi a úpadcom, keďže obsahuje konkrétne pohľadávky navrhovateľov voči úpadcovi ako dlžníkovi. Tieto pohľadávky navrhovatelia doložili príslušnou zmluvnou dokumentáciou, z ktorej vyplýva, že im ako veriteľom úpadcu svedčí aktívna legitimácia a úpadca je ich dlžníkom.
77. K námietke úpadcu, že navrhovateľ v 1. rade v návrhu na vyhlásenie konkurzu nepredložil výzvu navrhovateľa (veriteľa) na zaplatenie pohľadávky po splatnosti podľa § 11 ods. 3 ZKR, teda k návrhu neboli priložené všetky obligatórne prílohy, odvolací súd udáva, že proti rozhodnutiu o začatí konkurzného konania ZKR nepripúšťa žiadny opravný prostriedok. Dlžník, v tomto prípade úpadca, tým však nie je ukrátený o možnosť uplatnenia obrany v podobe skutkových tvrdení či právnych dôvodov týkajúcich sa veriteľom podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. okolností, ktoré predchádzali jeho podaniu. Právna úprava vyhlasovania konkurzu je koncipovaná tak, že vo fáze nasledujúcej po začatí konkurzného konania, konkurzný súd vyzve dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a na predloženie dôkazov (§ 19 ods. 1 ZKR), čo mu umožňuje odvrátiť vyhlásenie konkurzu, ktoré však úpadca tak, ako to už vyššie uviedol odvolací súd, nevyužil. Odvolací súd akcentuje, že ak by aj vypovedanie zmluvy a výzva na vrátenie poskytnutého plnenia zo dňa 27.4.2022 právneho predchodcu navrhovateľa v 1. rade /č. l. 12 - 13 spisu/ nepredstavovala výzvu podľa § 11 ods. 3 ZKR, rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že navrhovateľ v 2. rade (ktorý bol označený navrhovateľom v 1. rade ako ďalší veriteľ dlžníka v návrhu na vyhlásenie konkurzu) spolu s návrhom na pristúpenie doložil konkurznému súdu výzvu zo dňa 19.8.2021, ktorou písomne vyzval úpadcu na úhradu úroku 118.082,19 eur, splatného dňa 4.6.2021, ktorá výzva bola úpadcovi doručená dňa 30.8.2021 /č. l. 102 - 103 spisu/ a následne dňa 20.10.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru zo dňa 4.6.2020 v sume 2.500.000,- eur ku dňu 20.10.2021, pričom úpadcu vyzval na jeho úhradu do 29.10.2021, ktorá výzva bola úpadcovi doručená dňa 22.10.2021 /č. l. 104 - 105 spisu/. Teda v čase vyhlásenia konkurzu platobnú neschopnosť dlžníka bolo možné dôvodne predpokladať, keďže úpadca: (i) je viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi /navrhovateľovi v 1. až 3. rade/ a (ii) bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie pohľadávky /navrhovateľom v 2. rade/.
78. Navyše úpadca si musel byť vedomý, že vydaním rozhodnutia o začatí konkurzného konania podľa § 14 ZKR súd prvej inštancie vyhodnotil, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti. Rovnako úpadcovi muselo byť zrejmé, že ak súd prvej inštancie v konaní ustanovil predbežného správcu podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR, mal za to, že nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, čiže dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Nie je možné preto konštatovať taký procesný postup, výsledkom ktorého by bolo prijatie prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci.
79. Pokiaľ ide o námietky úpadcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného uznesenia sa nevysporiadal s podaným návrhom na začatie reštrukturalizačného konania a spochybnením aktívnej legitimácie navrhovateľov, odvolací súd udáva, že podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre spor podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Ani skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv.
80. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď. napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012).
81. Záverom a zhrňujúc odvolací súd udáva, že nezistil odvolateľom namietané vady procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie (vady konania), či nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie.
82. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že dlžník má viac ako jedného veriteľa, je viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi, bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie a taktiež, že majetok dlžníka postačuje na úhradu nákladov konkurzu, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
83. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).