(PO) P&PENDO s.r.o., IČO 50259440

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: P&PENDO s.r.o., sídlo Fraňa Mojtu 281/18, 949 01 Nitra, IČO: 50 259 440. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Zoltán Varga, so sídlom kancelárie Višňová 47, 949 01 Nitra, značka správcu S1635. IV. Súd vyzýva veriteľov, ktorí majú podľa § 28 ods. 1, 4, 5 a 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom stanoveným v § 28 ods. 2 ZKR, t. j. (a/) prihláškou podanou elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára insolvenčného registra do elektronickej schránky správcu, ktorá musí byť autorizovaná, (b/) ak ide o zahraničného veriteľa podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení, prihláškou podanou u správcu, na ktorej doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok a (c/) ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihláškou podanou rovnako ako zahraničným veriteľom podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. Prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o konkurznom konaní na majetok dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 12.10.2026, v znení doplnenia návrhu doručeného súdu dňa 23.10.2026 na výzvu súdu podľa § 14 ods. 1 ZKR, obsiahnutú v uznesení č. k. 31K/24/2026 - 55 z 22.10.2026 (návrh v znení doplnenia ďalej aj len ako „návrh“) sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz. 2. Súd uznesením č. k. 31K/24/2026 - 81 zo 04.11.2026, právoplatným dňa 06.11.2026, rozhodol podľa § 14 ods. 1 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, a to na základe návrhu navrhovateľa - dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 05.11.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 06.11.2026 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 3. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. 4. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 5. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 6. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 7. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 8. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena. 9. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 10. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 11. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 12. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek prvý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (inak aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 13. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek druhý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 14. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 15. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 16. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí konkurzného konania je rozhodovanie podľa § 18 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo o ustanovení predbežného správcu. 17. Súd v prvom rade uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal v prejednávanej veci dlžník, čo zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku jeho úpadku (§ 3 ods. 1 veta druhá ZKR), ktorá v prejednávanej veci, vychádzajúc z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, vyvrátená nebola. 18. Keďže sa v prejednávanej veci začalo konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, je súd povinný po začatí konkurzného konania podľa § 18 ods. 1 ZKR buď vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoviť predbežného správcu, ak má pred vyhlásením konkurzu pochybnosti o jeho majetnosti. 19. Čo sa týka pochybnosti o majetnosti dlžníka v zmysle § 18 ods. 1 ZKR, tento pojem je vzhľadom na to, že v § 18 ods. 1 ZKR je s pochybnosťami o majetnosti dlžníka spojený následok spočívajúci v ustanovení predbežného správcu, nutné vykladať v spojení s právnou úpravou inštitútu predbežného správcu v § 21 ods. 1 ZKR v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 20. Z § 21 ods. 1 ZKR v spojení s § 20 ods. 1 ZKR a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vyplýva, že dôvodom zastavenia konkurzného konania po ustanovení predbežného správcu za účelom vykonania zisťovania, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, je záver súdu, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur. Teda úlohou predbežného správcu je posúdiť, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur (a contrario či má hodnotu aspoň 6.500,- eur). 21. Aplikujúc uvedené na rozhodovanie podľa § 18 ods. 1 ZKR o tom, či súd po začatí konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, možno konštatovať záver, že dôvodom nevyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ale ustanovenia predbežného správcu dlžníkovi sú pochybnosti o tom, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur. 22. Ak totiž súd nemá pochybnosti o tom, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur, nie je dôvod ustanovovať dlžníkovi predbežného správcu, keďže jeho úlohou je len posúdiť, či majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu (§ 21 ods. 1 v nadväznosti na § 18 ods. 1 ZKR), ktorých hodnota na tento účel je vymedzená v § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. 23. V prejednávanej veci súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho prílohy - výpisu z listu vlastníctva č. 7914 pre katastrálne územie Mlynárce, okres Nitra, zistil, že dlžník je vlastníkom na ňom zapísaných nehnuteľností - pozemkov a stavby - skladovej haly so súpisným číslom 4026. Súčasne súd zistil, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je na liste vlastníctva zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. formou dobrovoľnej dražby. V nadväznosti na tieto skutočnosti súd podľa § 197 ods. 8 ZKR za účelom zistenia skutkového stavu veci (ohľadom skutkového zistenia, či majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur) obstaral dôkaz výpisom z internetovej stránky drazobnik.sk a tam obsiahnuté oznámenie o dražbe a znalecký posudok, z ktorých dôkazov súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých je dlžník vlastníkom, zapísané na liste vlastníctva č. 7914 pre katastrálne územie Mlynárce, okres Nitra, sú predmetom dobrovoľnej dražby (ktorej termín bol určený na 02.12.2026), ktorej navrhovateľom je Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom na účely tejto dobrovoľnej dražby bol predmet dražby ohodnotený znaleckým posudkom znalca Ing. Martina Haasa, č. 2026/064 zo 17.09.2026, v ktorom tento ohodnotil hodnotu predmetného majetku dlžníka k 17.09.2026 (teda menej ako dva mesiace pred týmto rozhodnutím, pričom z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by po tomto dni nastali okolnosti majúce podstatný vplyv na hodnotu predmetného majetku dlžníka) na 222.000,- eur. 24. Súd na základe uvedeného uzatvára, že vzhľadom na uvedené vlastníctvo nehnuteľností dlžníkom a jeho hodnotu stanovenú znaleckým posudkom k 17.09.2026 nemá pochybnosti o tom, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur. 25. Vzhľadom na uplatnenú právnu domnienku úpadku dlžníka (§ 3 ods. 1 veta druhá ZKR) a absenciu pochybností o majetnosti dlžníka (teda o tom, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur), sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na jeho návrh podľa § 18 ods. 1 ZKR. 26. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 18 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 27. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu, a to podľa § 40 ods. 1 ZKR zo zoznamu správcov na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. 28. Súd preto v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 v spojení s § 40 ods. 1 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, a to podľa § 20a písm. a) zákona o správcoch a v IV. výroku podľa § 22 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú podľa § 28 ods. 1, 4, 5 a 7 ZKR právo prihlásiť pohľadávku v konkurze, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom stanoveným v § 28 ods. 2 ZKR (uvedeným v predmetnom výroku) s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR. 29. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 30. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutou v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 31. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 32. Čo sa týka určenia medzinárodnej právomoci súdu, tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie (ktorým je aj konkurzné konanie - čl. 1 ods. 1 pododsek tretí v spojení s prílohou A nariadenia o insolvenčnom konaní) právomoc podľa čl. 3, ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR, pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená (najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2). 33. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie insolvenčné konanie alebo ako (nezávislé) územné insolvenčné konanie. 34. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI), ktoré je v čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní vymedzené ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 35. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku druhom až štvrtom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka (a/ spoločnosť alebo právnická osoba, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ iná fyzická osoba), ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. 36. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania (čomu v slovenskom vnútroštátnom práve zodpovedá podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu). 37. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 38. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom na území Slovenskej republiky (od jeho vzniku 31.03.2016), kde mal teda sídlo aj počas 3 mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. 39. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník mal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 40. Keďže dlžník mal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. Táto vyvrátiteľná právna domnienka nebola pritom v konaní vyvrátená (keďže súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych okolností, ktoré by vyvracali, že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla, nezistil [vychádzajúc pri ich skúmaní najmä z recitálu 30 nariadenia o insolvenčnom konaní]). 41. V prejednávanej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenského súdu na začatie insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania. 42. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia ZKR majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 43. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o konaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka.

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba nedostatkom medzinárodnej právomoci na začatie tohto insolvenčného konania (konkurzného konania). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra (inak sa naň neprihliadne) (§ 198 ods. 1 v spojení s § 197a ZKR) v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia zverejnením v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o ich práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).