(PO) DECODOM, spol. s r.o., IČO 36305073

I. Súd z a s t a v u j e reštrukturalizačné konanie dlžníka: DECODOM, spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Pilská 7, 955 13 Topoľčany, IČO: 36 305 073. II. Súd z a č í n a konkurzné konanie na majetok dlžníka: DECODOM, spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Pilská 7, 955 13 Topoľčany, IČO: 36 305 073. III. Súd v y h l a s u j e konkurz na majetok dlžníka: DECODOM, spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Pilská 7, 955 13 Topoľčany, IČO: 36 305 073. IV. Súd m á medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. V. Súd u s t a n o v u j e do funkcie správcu: CUBE RECOVERY, k.s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 55 415 245, značka správcu S2087. VI. Súd v y z ý v a veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len "ZKR") a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. VII. Súd ukladá správcovi p o d a ť súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VIII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

1. Súd uznesením č. k. 32R/2/2026 - 258 z 17.03.2026, právoplatným dňa 18.03.2026, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka na povolenie jeho reštrukturalizácie. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 17.03.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 18.03.2026 sa začalo reštrukturalizačné konanie (§ 113 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 2. Súd uznesením č.k. 32R/2/2026 - 268 zo dňa 17.04.2026 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, rozhodol o medzinárodnej právomoci na začatie tohto insolvenčného konania, ustanovil do funkcie správcu CUBE RECOVERY, k.s., vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, určil rozsah úkonov, ktoré budú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu a uložil správcovi informačnú povinnosť. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 17.04.2026 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v časti I. výroku dňa 18.04.2026. 3. Ustanovený správca podaním, doručeným súdu dňa 15.05.2026 spolu s prílohami navrhol o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to s poukazom na žiadosť samotného dlžníka, ktorý správcovi v podanej žiadosti oznámil že sa mu nepodarilo implementovať revitalizačný plán v nevyhnutnej miere, pretože nebol schopný zabezpečiť vstup nového investora, resp. finančné zdroje nevyhnutné k realizácii jednotlivých etáp revitalizácie, a to napriek skutočnostiam že predstavitelia dlžníka v posledných týždňoch absolvovali mnohopočetné rokovania v bankových inštitúciách a s investormi. Zároveň dlžník nie je schopný plniť prednostné pohľadávky z dôvodu hromadného rušenia objednávok zákazníkov, resp. z pretrvávajúcej obavy zákazníkov objednať si tovar u dlžníka. Preto sa z dôvodu zhoršenia finančného stavu dlžník domáha konverzie reštrukturalizácie na konkurz. V návrhu ďalej opísal finančnú situáciu dlžníka a s poukazom na uvedené skonštatoval, že nemožno predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Správca k svojmu návrhu pripojil nasledovné listiny: Návrh na vyhlásenie konkurzu, posledná riadna účtovná závierka, posledná priebežná účtovná závierka, zoznam majetku, zoznam záväzkov, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a zmluvný a iný prehľad. 4. Podľa § 129 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. 5. Podľa § 129 ods. 3 ZKR, ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ustanovenie § 131 ods. 3 platí rovnako. 6. Podľa § 206q ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. 7. Podľa § 131 ods. 3 ZKR, v znení účinnom do 30.09.2025, v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu nezaniká. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil. 8. Podľa § 197 ZKR, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca; ak bolo vedené konanie podľa osobitného predpisu,1b) v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje sudca, ktorý bol zákonným sudcom v konaní podľa osobitného predpisu. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné. 9. Podľa § 203b ods. 1 ZKR, v znení účinnom po 01.10.2025, insolvenčný register je informačný systém verejnej správy,3a) ktorý obsahuje údaje podľa tohto zákona, a ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo. Insolvenčný register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. 10. Podľa § 203b ods. 2 písm. b) ZKR, v znení účinnom po 01.10.2025, V insolvenčnom registri sa evidujú b) údaje o reštrukturalizačnom konaní a udalostiach, ktoré nastali v reštrukturalizačnom konaní od vydania uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania až po jeho ukončenie, údaje o rozhodnutí súdu o neúčinnosti plánu. 11. Predmetom konania, o ktorom súd rozhoduje týmto uznesením, je konanie (a rozhodovanie) o žiadosti správcu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka počas povolenej reštrukturalizácie, z dôvodu, že finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka sa zmenila tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Právny základ tohto rozhodovania je daný v § 129 ods. 2 ZKR. Správca musí svojím dohľadom zabezpečiť, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo inak nezmaril úspešné ukončenie reštrukturalizácie. Zákon zároveň ukladá správcovi povinnosť sledovať vývoj finančnej a obchodnej situácie dlžníka v záujme toho, aby reštrukturalizácia bola úspešná, a ak na to nie sú predpoklady, aby došlo k rýchlej konverzii reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. V prípade, že sa finančná a obchodná situácia zmenila v takom rozsahu, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, je správca povinný bezodkladne požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Zákon v zásade nedáva súdu možnosť úvahy, a tento je povinný vyhlásiť konkurz. Na druhej strane treba uviesť, že súd musí skúmať, či sa zmenila finančná alebo obchodná situácia dlžníka oproti stavu, ktorý bol pri povolení reštrukturalizácie, do takej miery, že nie sú predpoklady na úspech reštrukturalizácie. Súd musí umožniť dlžníkovi, aby sa vyjadril k návrhu správcu, a po vykonaní dokazovania rozhodnúť. Ak súd zistí, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, zamietne návrh správcu. Zákon upravuje len situáciu, keď súd vyhovie návrhu a vyhlási konkurz. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. KR neupravuje rozhodnutie, ktorým súd návrh zamietne, a preto nemôže riešiť ani prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu (§ 198 ods. 1). Z týchto dôvodov ide o rozhodnutie vydané podľa CSP, a preto je proti nemu prípustné odvolanie (§ 196). Správca je povinný sústavne s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej a obchodnej situácie dlžníka. Ak je vývoj ekonomických pomerov dlžníka negatívny a nedáva záruky pre úspešnú reštrukturalizáciu, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Aj pri riadnom dohľade správcu, s prihliadnutím na dlžníkovu ekonomickú a právnu samostatnosť sa môže ekonomická situácia dlžníka tak podstatne zmeniť, že zaniknú predpoklady na úspešnú reštrukturalizáciu. Na základe žiadosti správcu je súd povinný najneskôr do 15 dní rozhodnúť o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Ako vo všetkých ostatných prípadoch konverzie reštrukturalizačného konania súd musí rozhodnúť o ustanovení správcu, vyzvať veriteľov na prihlásenie pohľadávok, poučiť veriteľov o právnych dôsledkoch neprihlásenia pohľadávky riadne a včas a o možnosti namietať zaujatosť sudcu. 12. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie (§ 197 ZKR, veta druhá), pretože to nepokladal za potrebné. Dlžník podal správcovi návrh na vyhlásenie konkurzu a iné skutočnosti v konaní neboli sporné a ani namietané. 13. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 129 ZKR upravuje dohľad nad činnosťou dlžníka prostredníctvom správcu a v rámci tohto dohľadu predpokladá následok, ak by sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmenila tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak je vývoj ekonomických pomerov dlžníka negatívny a nedáva záruky pre úspešnú reštrukturalizáciu, správca je povinný bezodkladne požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. 14. V rámci žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu podľa § 129 ods. 2 ZKR, o akú ide v prejednávanej veci, súd preskúmava, či sú splnené podmienky na to, aby súd vyhlásil konkurz, a to na podklade správcom k žiadosti pripojených príloh. Ak tieto podmienky splnené sú, je súd povinný podľa kogentného ustanovenia § 129 ods. 3 ZKR jedným uznesením zastaviť reštrukturalizačné konanie, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Ak uvedené podmienky splnené nie sú, súd žiadosť správcu zamietne. 15. Zo správcom predloženého podania dlžníka v súvislosti s podanou žiadosťou správcu mal súd za preukázané, že bezprostredne po povolení reštrukturalizácie sa finančná situácia dlžníka zmenila natoľko, že dlžník nie je schopný plniť svoje záväzky v predpísaných lehotách. Vo vzťahu k skúmaniu, či sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmenila tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie - uvádza, že uvedenú podmienku mal súd za preukázanú tým, že z podania správcu mal za preukázané, že na základe žiadosti správcu dlžník dňa 14.05.2026 doručil informácie týkajúce sa hospodárenia dlžníka od začatia reštrukturalizačného konania. Z týchto údajov vyplýva, že dlžník má splatné neuhradené záväzky voči dodávateľom vzniknuté po začatí reštrukturalizačného konania v sume aspoň 240.000,- eur, dlžník má záväzky voči odberateľom z titulu prijatých preddavkov v sume 645.541,97 eur, ktoré nie je schopný plniť, dlžník má neuhradené splatné záväzky voči zamestnancom z titulu nevyplatených miezd za obdobie 03/2026 a 04/2026 v sume 483.605,14 eur, dlžník má splatné neuhradené záväzky vzniknuté po začatí reštrukturalizačného konania voči verejnoprávnym subjektom (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne) v sume 276.846,- eur. Oproti tomu dlžník má neuhradené pohľadávky v sume 179.581,97 eur, ktoré sú čiastočne po splatnosti, čiastočne splatné v nasledujúcich mesiacoch, a disponibilné finančné prostriedky na účte približne 25.000,- eur. Dlžník najmä pre stratu dôvery zo strany zákazníkov nemá také objednávky, z ktorých v najbližšej dobe by bolo možné očakávať ďalší príjem. Dlžník sa snažil o získanie bankového úveru, alebo inej formy externého financovania, avšak neúspešne. Z uvedeného vyplýva, že dlžník je neschopný splácať ani záväzky vznikajúce v priebehu reštrukturalizačného konania. Dlžník vytvára aj po začatí reštrukturalizačného konania nové záväzky, ktoré nie je schopný splácať, čo nie je v súlade s účelom reštrukturalizácie a zhoršuje postavenie veriteľov s pohľadávkami pred začatím reštrukturalizačného konania. Ekonomická situácia dlžníka neumožňuje predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Uvedené potvrdzuje aj samotný dlžník, ktorý dňa 14.05.2026 doručil správcovi žiadosť o vyhlásenie konkurzu, ktorú aj s prílohami správca predložil tunajšiemu súdu. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak z návrhu správcu a jeho príloh - listinných dôkazov založených v súdnom spise ako aj zo samotného postoja dlžníka, ktorý sám správcovi podal návrh na vyhlásenie konkurzu spolu s prílohami. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za preukázané, že finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka sa zmenila tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. 16. Keďže súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka sa zmenila tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, v nadväznosti na čo správca podľa § 129 ods. 2 ZKR požiadal o vyhlásenie konkurzu, je v prejednávanej veci naplnený obligatórny dôvod konverzie reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie podľa § 129 ods. 3 ZKR. 17. Súd preto týmto uznesením podľa § 129 ods. 3 ZKR v I. výroku zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, v II. výroku začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a v III. výroku vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 18. Ak súd podľa § 129 ods. 3 ZKR rozhodne o konverzii reštrukturalizačného konanie na konkurzné konanie, je podľa § 131 ods. 3 ZKR povinný ustanoviť do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. 19. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 131 ods. 3 ZKR ustanovil do funkcie správcu CUBE RECOVERY, k.s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 55 415 245, značka správcu S2087, ktorý bol ustanovený do funkcie správcu dlžníka v reštrukturalizačnom konaní, ku ktorého konverzii na konkurzné konanie dochádza I. až III. výrokom tohto uznesenia. 20. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 21. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR. 22. Súd preto v VI. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky). 23. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 24. Súd preto v VII. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 25. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 26. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 27. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 28. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 29. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 30. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 31. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 32. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 33. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 34. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 35. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 36. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 37. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 38. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 39. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného konania (§ 14 ZKR). 40. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní). 41. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem). 42. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 43. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1 ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“. 44. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 45. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom v Topoľčanoch (odo dňa 02.12.1999), teda na území Slovenskej republiky. 46. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 47. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. 48. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. 49. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla. 50. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní). 51. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 52. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v IV. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VIII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Proti tomuto uzneseniu, okrem IV. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR v spojení s § 129 ZKR). Proti IV. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 206q ods. 4 ZKR v spojení s § 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v insolvenčnom registri (§ 206q ods. 4 v spojení s § 199 ods. 7 veta prvá ZKR). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 206q ods. 4 v spojení s § 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 206q ods. 4 v spojení s § 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP). Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok: Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa osobitného predpisu.8ac) Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Podanie prihlášky spôsobom ustanoveným týmto zákonom má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate. Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom registri. (9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka. Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.