(PO) FitMax s. r. o., IČO 50890131

I. Návrh na prerušenie tohto konkurzného konania do skončenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 68Ek/64/2026 z a m i e t a. II. Návrh na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 ZKR z a m i e t a. III. V y h l a s u j e konkurz na majetok dlžníka FitMax s. r .o. so sídlom Adamovka 557/3, 029 44 Rabča, IČO: 50 890 131. IV. Konkurz u z n á v a za hlavné insolvenčné konanie. V. U s t a n o v u j e do funkcie správcu úpadcu G & G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom Š. Višňovského 2354/6, 960 01 Zvolen, IČO: 47 254 831, značka správcu S1719. VI. Súd v y z ý v a veriteľov aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Súd ukladá správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu individuálne informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka jeho známych zahraničných veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

1. Navrhovateľ - veriteľ AKMB, s.r.o. sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2026 domáhal, aby súd na majetok jeho dlžníka FitMax s. r .o. so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 50 890 131 vyhlásil konkurz. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 18.02.2020 (ďalej len "Zmluva o poskytnutí právnych služieb"), uzatvorenej medzi Ľubomírom Jagnešákom, nar. 14.05.1987, trvale bytom Adamovka 557/3, 029 44 Rabča, SR (ďalej len "konateľ dlžníka") ako klientom a navrhovateľom ako advokátom, boli konateľovi dlžníka v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor Stred pod ČVS: PPZ-194/NKA-ST2-2019 ako aj na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 48Tp/7/2020 a pod sp.zn. 36Tk/1/2021 (spolu ďalej len "trestné konanie") zo strany navrhovateľa poskytnuté právne služby súvisiace s obhajobou konateľa dlžníka v trestnom konaní. Trestné konanie bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 36Tk/1/2021 zo dňa 12.03.2021 (ďalej len "rozsudok"), ktorým došlo k schváleniu dohody o vine a treste, kedy konateľ dlžníka bol rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania tam uvedených trestných činov, za čo bol odsúdený na úhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace; rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 12.03.2021. Poskytovanie právnych služieb podľa Zmluvy o poskytnutí právnych služieb trvalo od februára 2020 až do marca 2021 v rozsahu 2023 hodín, za čo navrhovateľovi podľa bodu 6.1 Zmluvy o poskytnutí právnych služieb vznikol nárok voči konateľovi dlžníka na zaplatenie hodinovej odmeny v zmysle § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") v celkovej výške 202.300 eur bez DPH (242.760 eur s DPH), pričom časová špecifikácia navrhovateľom vykonaných úkonov právnej služby bola priebežne odsúhlasovaná konateľom dlžníka. Okrem hodinovej odmeny vznikol navrhovateľovi podľa bodu 6.2. písm. d) Zmluvy o poskytnutí právnych služieb nárok voči konateľovi dlžníka na zaplatenie kombinovanej odmeny dohodnutej v súlade s § 2 ods. 3 vyhlášky vo výške 250.000 eur bez DPH (300.000 eur s DPH), pohľadávka navrhovateľ celkom 542.760 eur. Dňa 20.02.2020 došlo medzi Ľubomírom Jagnešákom ako dlžníkom, dlžníkom ako pristupujúcim dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom k uzatvoreniu Dohody o pristúpení k záväzku (ďalej len "Dohoda o pristúpení k záväzku") v zmysle § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na základe ktorej dlžník pristúpil ako ďalší dlžník (popri konateľovi dlžníka ako primárnemu dlžníkovi) k záväzkom konateľa dlžníka na zaplatenie odmeny podľa Zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/5/2021 zo dňa 18.05.2021 bol na majetok dlžníka z dôvodu uloženia trestu prepadnutia majetku dlžníkovi rozsudkom, v súlade s § 107a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZKR"), vyhlásený konkurz (ďalej len „pôvodný konkurz“). Navrhovateľ si do pôvodného konkurzu prihlásil svoju pohľadávku vo výške istiny v sume 542.760 eur s DPH, pohľadávka bola správcom dlžníka v celom jej rozsahu zistená. Ďalej uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 9K/4/2021 zo dňa 17.05.2021 bol vyhlásený konkurz aj na majetok konateľa dlžníka, do ktorého si navrhovateľ tiež prihlásil rovnakú pohľadávku, kde došlo k výkonu čiastkového rozvrhu výťažku, v rámci ktorého bol navrhovateľ čiastočne uspokojený v rozsahu sumy 110.448,41 eur. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/5/2021 zo dňa 09.04.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/38/2025 zo dňa 21.01.2026, zverejneným v Insolvenčnom registri SR dňa 30.01.2026, došlo k zrušeniu konkurzu na majetok dlžníka z dôvodu, že odpadli predpoklady pre jeho vedenie (§ 102 ods. 2 ZKR) - zrušenie právoplatného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku dlžníkovi v rámci konania o obnove trestného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 36Nt/7/2024, z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom zo dňa 27.09.2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2021-164 (ďalej len "nález") rozhodol, že ustanovenie § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona (ktorými bolo upravené obligatórne ukladanie trestu prepadnutia majetku) nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovateľ k svojmu nároku poukázal na ust. § 105 ZKR a § 45 ods. 2 písm. n) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Z údajov zo Zoznamu pohľadávok zverejneného v Insolvenčnom registri SR vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa bola v konkurze dlžníka zapísaná, zistená a dlžníkom nenamietnutá v rozsahu istiny vo výške 432.311,59 eur (suma po čiastočnom uspokojení pohľadávky v konkurze vedenom na majetok konateľa dlžníka. Navrhovateľ poukázal tiež na exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 68Ek/64/2026 na podklade Zoznamu pohľadávok, kde oprávneným je navrhovateľ so svojou pohľadávkou. Za ďalších veriteľov dlžníka, voči ktorým dlžník nie je schopný po lehote splatnosti plniť svoje záväzky navrhovateľ označil: LR law, s.r.o. so sídlom Janka Kráľa 19, 949 01 Nitra, IČO: 56 649 606, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, SR - Krajský súd v Bratislave so sídlom Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, Mesto Námestovo so sídlom Cyrila a Metoda 6, 029 01 Námestovo, IČO: 00 314 676 a TATRAMARKET POPRAD, s.r.o. so sídlom Starý Smokovec 181, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 31 671 870. Navrhovateľ osobitne vyzval dlžníka na zaplatenie jeho pohľadávky aj podaním zo dňa 02.03.2026, ktoré bolo dlžníkovi doručené dňa 19.03.2026. Podľa navrhovateľa uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku tak, ako je úpadok vymedzený v ustanovení § 3 ods. 2 ZKR. 2. Navrhovateľ splnil všetky zákonom stanovené formálne náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, boli naplnené hmotnoprávne i procesnoprávne podmienky na začatie konkurzného konania, na základe čoho konkurzný súd podľa § 14 ods. 1 ZKR uznesením č.k. 1K/3/2026-68 zo dňa 30.03.2026, zverejneným dňa 30.03.2026 v Registri predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2026. 3. V zmysle § 19 ods. 1 ZKR, konkurzný súd uznesením č. k. 1K/3/2026-73 zo dňa 01.04.2026 vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a zároveň aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, aby predložil zoznam svojich peňažných záväzkov, všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov a informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň podania tejto informácie súdu a zoznam pohľadávok, o ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Konkurzný súd dlžníka ďalej vyzval, aby sa v uvedenej lehote vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania. Dlžníkovi bolo uvedené uznesenie doručené dňa 17.04.2026. 4. Dlžník sa prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, podaním, ktoré bolo konkurznému súdu doručené dňa 04.05.2026, teda v súdom určenej lehote, vyjadril k návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu tak, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a trval na tom, aby sa pojednávanie vykonalo za prítomnosti dlžníka, alebo jeho právneho zástupcu a aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Obrana dlžníka spočívala v namietaní splnenia základných predpokladov pre podanie návrhu na vykonanie konkurzu a tiež splnenia predpokladov pre vyhlásenie konkurzu. Dlžník sa bránil tým, že pohľadávka navrhovateľa je sporná, v dôsledku čoho je sporná aj účelovo odvodená pohľadávka spoločnosti LR law, s. r. o. titulom postúpenia pohľadávky, pri ktorej vyslovil pochybnosti o časovej autenticite postúpenia pohľadávky s poukazom aj na to, že navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2026 na vymoženie pohľadávky v celkovej výške 432.311,60 eur a to napriek tomu, že navrhovateľ mal časť tejto pohľadávky postúpiť na spoločnosť LR law, s. r. o. Zmluvou o postúpení zo dňa 30.04.2025. Zmluva o postúpení bola podľa názoru dlžníka účelovo vyhotovená s cieľom vytvorenia podmienok pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (existencia 2 veriteľov s 2 splatnými záväzkami), pričom vyvoláva dôvodné pochybnosti o časovej autenticite s úmyslom obchádzania ZKR s poukazom na ust. § 3 ods. 2 ZKR. Zmluva o postúpení pohľadávky mala byť uzavretá dňa 30.04.2025, napriek tomu, že dňa 16.04.2025 bolo v informačnom systéme Replik zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 09.04.2025 o zrušení konkurzu vedeného pod sp. zn. 1K/5/2021, pričom konkurz naďalej prebiehal, t. j. nebol právoplatne skončený. Navrhovateľ a rovnako ani spoločnosť LR law, s. r. o. neoznámili v pôvodnom konkurze správcovi prevod časti pohľadávky navrhovateľa na spoločnosť LR law, s. r. o. v zmysle § 25 ods. 1 ZKR a ani vtom čase o postúpení pohľadávky neinformovali dlžníka, pričom ani výzva na zaplatenie pohľadávky, ani oznámenie o postúpení časti pohľadávky zo dňa 02.03.2026 nebolo dlžníkovi doručené, keďže dlžník zmenil sídlo s registráciou v Obchodnom registri ku dňu 08.04.2026. Dlžník poukázal na to, že navrhovateľ si celú pohľadávku uplatňuje v exekučnom konaní vedenom proti originárnemu dlžníkovi a to napriek tomu, že mal časť tejto pohľadávky postúpiť už v roku 2025; jedná sa o účelovosť, respektíve fikciu údajného postúpenia časti pohľadávky a obchádzanie zákona s jediným cieľom a to vytvoriť mnohosť veriteľov s pohľadávkou po splatnosti viac ako 90 dní tak, aby sa zároveň táto jedna údajná pohľadávka nepovažovala za jedinú pohľadávku v zmysle § 3 ods. 2 ZKR. Dlžník ďalej namietal neexistenciu vykonateľného rozhodnutia alebo iného podkladu, na základe ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZKR, ako aj neexistenciu ďalších zákonných predpokladov pre vyhlásenie konkurzu, a to platobnú schopnosť dlžníka, či neexistenciu akýchkoľvek iných splatných pohľadávok veriteľov. Dlžník rozporoval podpísanie Dohody o pristúpení k záväzku keď tvrdil, že ju dlžník nepodpísal, že nemá vedomosť o tom, že by ju podpísal, ani že by mu takáto listina bola niekedy predložená zo strany navrhovateľa a preto mu z nej nemohli vzniknúť žiadne záväzky, medzi dlžníkom a navrhovateľom nemohlo dôjsť k vedomému podpísaniu tejto Dohody o pristúpení k záväzku zo strany dlžníka, keďže dlžník mal s navrhovateľom uzavretú samostatnú Zmluvu o poskytnutí právnych služieb a čo mala preukazovať aj existencia majetku konateľa dlžníka, na ktorého bolo vedené konkurzné konanie pod sp. zn. 9K/4/2021. Dlžník uvádzal, že ho navrhovateľ neinformoval o prihlásenej pohľadávke, ani o možnosti namietať túto pohľadávku, ako ani o žiadnych ďalších právach ako dlžníka v konkurze, pričom navrhovateľ vystupoval v pôvodnom konkurze ako právny zástupca dlžníka a súbežne aj ako veriteľ so svojou prihlásenou pohľadávkou, k čomu poukázal na konanie vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 5Cbi/3/2022 o odporovateľnosti navrhovateľovej pohľadávky dočasným správcom konkurznej podstaty dlžníka, kde dočasný správca mal za to, že Dohoda o pristúpení k záväzku bola dohodou bez primeraného protiplnenia; pričom dlžník ďalej namietal, že sa navrhovateľ v uvedenom sporovom konaní vyjadril, že osobitne neuzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s dlžníkom. Dlžník tvrdil, že samotná existencia uvedeného odporovacieho sporového konania osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa, kedy hoci nebola pohľadávka navrhovateľa popretá správcom, tak správca podal žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu proti navrhovateľovi. Dlžník ďalej namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 18.02.2020, konkrétne jej čl. 6.2 a to v zmysle § 53 ods. 2 a 6, resp. § 39 Občianskeho zákonníka a ktorá má byť neprijateľnou zmluvou podmienkou, individuálne nedojednanou a v rozpore s dobrými mravmi. Dlžník ďalej uviedol, že konateľ dlžníka ako originárny dlžník poskytoval navrhovateľovi preddavky na právne zastúpenie, pričom tieto preddavky boli navrhovateľovi v mene originárneho dlžníka poskytované tretími osobami v hotovosti v súhrnnej výške 143.000 eur, k čomu predložil tri čestné prehlásenia tretích osôb, pričom navrhovateľ nepredložil originárnemu dlžníkovi žiadne vyúčtovanie, žiadnu faktúru a po skončení zastúpenia sa s originárnym dlžníkom písomne nevyporiadal, takto prijaté peňažné prostriedky zamlčal a bez akejkoľvek vedomosti originárneho dlžníka o výške, či vôbec existencii akejkoľvek pohľadávky si túto pohľadávku prihlásil do konkurzu, kde mu bola zistená bez popretia a stala sa predmetom exekučného titulu v zmysle ust. § 105 ZKR. Po poukázaní peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľa tretími osobami v mene originárneho dlžníka ako preddavky na odmenu za poskytované služby a na základe čiastkového rozvrhu výťažku v konkurze vedenom voči originárnemu dlžníkovi, je podľa nášho dlžníka v celom rozsahu nedôvodná vzhľadom na jej neexistenciu. Originárny dlžník v rámci konkurzného konania nemal vedomosť o prihlásenej pohľadávke, ako ani o možnosti namietať prihlásenú pohľadávku a preto ju v tomto konaní ani nesporoval, nenamietal. Vo vzťahu k ďalším veriteľom tvrdeným v návrhu, kedy navrhovateľ vychádzal zo zoznamu prihlásených pohľadávok po skončení pôvodného konkurzu dlžník uviedol, že okrem spornej pohľadávky navrhovateľa a znej vyplývajúcej spornej pohľadávky spoločnosti LR law, s.r.o., ktorá nebola v pôvodnom konkurze evidovaná, neexistujú ďalší veritelia dlžníka, pretože ich dlžník vyplatil alebo dohodol odklad splatnosti ich prihlásených pohľadávok nasledovne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group - pohľadávka vo výške 249,94 uhradená v celom rozsahu dňa 30.04.2026, Slovenská konsolidačná, a.s. - s veriteľom dohodnutý splátkový kalendár v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne počnúc marcom 2026 do zaplatenia, Krajský súd v Bratislave - pohľadávka vo výške 280 eur uhradená v celom rozsahu dňa 30.04.2026, Mesto Námestovo - pohľadávka vo výške 347,70 eur uhradená v celom rozsahu dňa 30.04.2026, TATRAMARKET POPRAD, s.r.o. - pohľadávka vo výške 24.378,25 eur - s veriteľom dohodnutý splátkový kalendár v pravidelných mesačných splátkach po 500 eur mesačne počnúc aprílom 2026 do zaplatenia; ostatní prihlásení veritelia v konkurze (Matej Haitsch VUK, Haitsch Matej, Ing. Ľubomír Kventovský, Finančné riaditeľstvo SR) neboli navrhovateľom identifikovaní, pretože ich pohľadávky boli v konkurze popreté a dlžník ich tiež popiera. Dlžník preto vyhodnotil, že nemá žiadnych veriteľov so splatnými pohľadávkami a preto nie sú naplnené predpoklady návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle príslušných ustanovení ZKR a teda tiež ani dôvody na vyhlásenie konkurzu. Dlžník ďalej namietal materiálnu a formálnu nevykonateľnosť Zoznamu prihlásených pohľadávok podľa ust. § 105 ZKR ako vykonateľného rozhodnutia alebo iného podkladu, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. b) ZKR. Dlžník vyslovil, že bez existujúceho právoplatného rozsudku o uloženom treste, ktorého rovnopis bol odoslaný konkurznému súdu, by neexistovalo žiadne rozhodnutie konkurzného súdu, pričom striktný formálny až reštriktívny výklad ust. § 102 a 105 ZKR súdom by opomínal ústavnoprávny rozmer predchádzajúceho konania založený Nálezom Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2021 a na tento Nález nadväzujúce ďalšie obsahovo nadväzujúce vydané rozhodnutia. Zoznam pohľadávok podľa § 105 ZKR ako iný podklad, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZKR síce formálne môže existovať, ale v zmysle citovaného znenia ZoÚS stratil vlastnosť vymožiteľnosti. Predloženému zoznamu prihlásených pohľadávok podľa ust. § 105 ZKR absentuje aj atribút formálnej vykonateľnosti, kedy dlžník nemal možnosť navrhovateľovu pohľadávku namietať, pretože sa konateľ dlžníka nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a preto mal obmedzený prístup k informáciám a spoliehal sa na zvoleného právneho zástupcu, toho času navrhovateľa, že bude poskytovať služby v súlade so svojimi povinnosťami ako advokáta, mal obmedzený prístup k insolvenčnému registru a tak sa nemohol samostatne oboznámiť s prihlásenými pohľadávkami samostatne, nebol individuálne upovedomený o možnosti namietať prihlásené pohľadávky ani právnym zástupcom, ani správcom, mal zvoleného právneho zástupcu - navrhovateľa, ktorý bol zároveň veriteľom prihlásenej pohľadávky v konkurze, pričom dlžníka o prihlásenej pohľadávke neinformoval, neinformoval ho ani o žiadnej inej prihlásenej pohľadávke; neinformoval ho o možnosti podať námietky voči prihláseným pohľadávkam, ani sám nevykonal toto právo v prospech a v najlepšom záujme dlžníka ako jeho klienta. Odkázal na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 18 ods. 1 a 2, § 21 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), § 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Advokátsky poriadok“) keď mal za to, že advokát nemôže zastupovať iného, resp. je povinný odmietnuť zastúpenie klienta v prípade, ak jeho záujmy sú v rozpore so záujmami klienta, pričom zo skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ bol v tomto konflikte záujmov v konkurznom konaní, kedy na jednej strane zastupoval dlžníka ako úpadcu v konkurznom konaní a zároveň bol veriteľom prihlásenej pohľadávky a preto nemohol mať žiadny záujem na tom, aby dlžník ako úpadca namietol ním prihlásenú pohľadávku, čím došlo k znemožneniu uplatňovania poskytnutého práva dlžníka namietať prihlásené pohľadávky. Navrhovateľ neinformoval dlžníka o prihlásenej pohľadávke, neinformoval ho o možnosti namietať prihlásenú pohľadávku, čím zmaril jeho jediné právo sa brániť voči prihláseným pohľadávkam v zmysle ZKR a tým navrhovateľ konal v jednoznačnom rozpore s povinnosťami konať v najlepšom záujme dlžníka a súčasne dlžník poukázal na rozhodnutie disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory. Uvedená nemožnosť namietnuť prihlásenú pohľadávku vyplýva z objektívny dôvodov na strane dlžníka (výkon trestu odňatia slobody a tým obmedzený prístup k informáciám konateľa dlžníka), ale najmä zo subjektívnych dôvodov na strane navrhovateľa ako právneho zástupcu dlžníka v čase vedenia pôvodného konkurzu, konajúceho v rozpore so zákonom a predpismi Slovenskej advokátskej komory ustanovenými povinnosťami. Navrhovateľ si prihlásil pohľadávku do pôvodného konkurzu počas toho ako bol právnym zástupcom dlžníka, nevzdal sa tohto zastúpenia, neuskutočňoval úkony v najlepšom záujme dlžníka, ale naopak účelovo neinformovaním o prihlásených pohľadávkach, o možnosti namietať prihlásené pohľadávky, znemožnil dlžníkovi uplatňovať jemu prislúchajúce práva v zmysle ZKR. Dlžník mal za to, že spĺňa platobnú schopnosť, pretože na jeho bankovom účte sú ku dňu 30.06.2025 peňažné prostriedky vo výške 1.585.537,53 eur, hoci sú dočasne blokované rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní, keďže boli zaistené uznesením Krajskej prokuratúry v Žiline č.k. 16/25/5500-26 zo dňa 14.10.2025. Záverom dlžník zhrnul, že nie sú splnené materiálne predpoklady úpadku a že navrhovateľovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu, nakoľko mal dlžník za to, že osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa, čo má za následok stratu jeho aktívnej vecnej legitimácie. 5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu dlžníka vyjadril tak, že ako prvé namietal formu podania vyjadrenia dlžníkom, keď mal za to, že dlžník nepodal svoje vyjadrenie na formulári špecializovaného portálu podľa § 197a ods. 1 ZKR a preto by súd na podanie dlžníka nemal prihliadať. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdeniami dlžníka o spochybňovaní navrhovateľovej pohľadávky; dlžník pohľadávku navrhovateľa nikdy nerozporoval, ani v priebehu trestného konania, ani v priebehu konkurzu vedeného na majetok dlžníka, ani po vypovedaní právneho zastúpenia navrhovateľovi, ani v rámci návrhu dlžníka ako povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, urobil tak prvýkrát až v sťažnosti proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie. Poukázal na to, že dlžníkom uvádzané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 42coKR/18/2025 zo dňa 21.08.2025 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sú vo vzťahu k tomuto konaniu irelevantné, pretože boli vydané za platnosti a účinnosti Insolvenčního zákona, ktorý obsahuje odlišnú právnu úpravu ako ZKR a za odlišného skutkového stavu. Navrhovateľ mal za to, že konkurzný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, resp. vecne preskúmavať pohľadávku navrhovateľa, ktorá bola exekučným titulom priznaná. Tvrdenie dlžníka, že dlžník nemal podpísať Dohodu o pristúpení k záväzku považuje navrhovateľ v celom rozsahu za nepravdivé a účelové, kedy dlžník nerozporoval uzatvorenie Dohody o pristúpení k záväzku v priebehu trestného konania, celého predchádzajúceho konkurzu, ani konkurzu vedeného na majetok konateľa dlžníka a dokonca ani v návrhu dlžníka na zastavenie exekúcie. K samotnému uzavretiu dohody uviedol, že dňa 20.02.2020 bolo medzi navrhovateľom, konateľom dlžníka a dlžníkom uzatvorených viacero dokumentov, medzi ktorými bola aj Dohoda o pristúpení k záväzku. K tvrdeniu dlžníka, že medzi navrhovateľom a dlžníkom mala byť uzatvorená osobitná Zmluva o poskytnutí právnych služieb navrhovateľ dodal že uzatvorenie tejto osobitnej zmluvy je pre osvedčenie spornosti pohľadávky navrhovateľa, ako aj predmet tohto konania irelevantné; zmluva bola uzatvorená ešte pred dohodou medzi navrhovateľom a konateľom dlžníka, že odmena za právne zastupovanie konateľa dlžníka, aj ostatných subjektov v predmetnom trestnom konaní, bude zarátaná do odmeny navrhovateľa v zmysle Zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 18.02.2020 medzi konateľom dlžníka a navrhovateľom. Z dôvodu uzavretej Dohody o pristúpení k záväzku preto navrhovateľ (aj konateľ dlžníka) považoval dlžníkom predloženú Zmluvu za bezpredmetnú, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľ si nikdy nenárokoval osobitne odmenu za poskytovanie právnych služieb dlžníkovi v zmysle dlžníkom predloženej zmluvy, a to napriek skutočnosti, že navrhovateľ v rámci trestného konania vykonával úkony za dlžníka, aj za konateľa dlžníka, a teda navrhovateľ by nepochybne na takúto odmenu nárok mal. K tvrdeniu dlžníka, že neexistoval dôvod, prečo by malo dôjsť k uzatvoreniu Dohody o pristúpení k záväzku navrhovateľ dodal, že dlžník je obchodnou spoločnosťou, v ktorej má konateľ dlžníka 100 % podiel, a teda dlžník je v podstate majetkom konateľa dlžníka a preto je logické, že dlžník pristúpil k záväzku konateľa dlžníka aj za účelom zabezpečenia uhradenia pohľadávky navrhovateľa, a to bez ohľadu na uzatvorenie osobitnej Zmluvy o poskytnutí právnych služieb s dlžníkom. Vo vzťahu ku právoplatne skončenému konaniu vedenému na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/3/2022 navrhovateľ konštatoval, že tvrdenie dlžníka, že samotná existencia tohto súdneho konania má zakladať spornosť pohľadávky navrhovateľa, je obsolentné. Navrhovateľ poprel dlžníkom tvrdené zloženie preddavkov na úhradu pohľadávky navrhovateľa, ktoré mali byť podľa dlžníka zložené v hotovosti navrhovateľovi tretími osobami, považuje ich za účelové a nepravdivé, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že dlžník, ani konateľ dlžníka nikdy v priebehu trestného konania, celého predchádzajúceho konkurzu vedeného aj na dlžníka, aj na konateľa dlžníka, dokonca ani v návrhu na zastavenie exekúcie, nikdy žiadne zloženie preddavkov nespomínali. Prvýkrát dlžník tieto údajné preddavky spomína až vo vyjadrení dlžníka k návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu a konateľ dlžníka až vo svojej sťažnosti zo dňa 24.04.2026 voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Aj uvedená skutočnosť podľa Navrhovateľa potvrdzuje zrejmú účelovosť a nepravdivosť tohto tvrdenia. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že uhrádzanie odmeny hotovostnými platbami je v priamom rozpore s v Zmluve o poskytnutí právnych služieb dojednaným spôsobom uhrádzania odmeny, keď v zmysle čl. 6.4 Zmluvy sa konateľ úpadcu zaviazal uhradiť odmenu na bankový účet navrhovateľa uvedený v záhlaví zmluvy. Navrhovateľ poukázal aj na Úradný záznam zo dňa 16.08.2021, ktorý dlžník ako aj konateľ dlžníka podpísali už počas predchádzajúceho konkurzu, a z ktorého obsahu vyplýva, že dlžník aj konateľ dlžníka uznávajú, že sú dlžníkmi z pohľadávky navrhovateľa (t.j. že táto pohľadávka v čase podpisu tohto úradného záznamu existuje) a tiež na to, že konateľ dlžníka je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý by v prípade realizácie preddavkov na úhradu pohľadávky pred podpisom Úradného záznamu zo dňa 16.08.2021, s určitosťou požadoval uvedenie takejto skutočnosti aj do predmetného úradného záznamu, keďže k úhradám preddavkov na pohľadávku navrhovateľa malo podľa dlžníka dôjsť pred podpisom Úradného záznamu zo dňa 16.08.2021. Navrhovateľ ďalej rozporoval aj tvrdenie dlžníka, že ustanovenie čl. 6.2 Zmluvy o poskytnutí právnych služieb má byť neplatným právnym úkonom v zmysle § 53 ods. 2 a 6, resp. § 39 Občianskeho zákonníka a má byť neprijateľnou zmluvou podmienkou, pretože zo samotného znenia ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ako neprijateľné zmluvné podmienky nie je možné posúdiť podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom dojednanie odplaty (ktorého sa týka aj ustanovenie čl. 6.2 Zmluvy) sa týka hlavného predmetu plnenia, keď hlavným predmetom plnenia Zmluvy bolo poskytnutie právnych služieb Ľubomírovi Jagnešákovi za dojednanú odplatu a súčasne toto ustanovenie sa týka aj primeranosti ceny. Rovnako navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením dlžníka, že toto ustanovenie nemá predstavovať individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, keď konateľ dlžníka mal nepochybne možnosť ovplyvniť znenie tohto ustanovenia, pokiaľ by toto znenie pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí právnych služieb namietal, čo potvrdzuje aj osobitná dohoda medzi navrhovateľom a konateľom dlžníka, v zmysle ktorej bola v rámci odmeny dojednanej v Zmluve o poskytnutí právnych služieb započítaná aj odmena za právne zastupovanie dlžníka v predmetnom trestnom konaní. Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením, že odmena dojednaná v čl. 6.2 Zmluvy o poskytnutí právnych služieb nie je odmenou predpokladanou vyhláškou č. 655/2004 Z. z., keď táto odmena je zrejme dojednanou odmenou paušálnou. Navrhovateľ mal za to, že pohľadávka navrhovateľa, aj pohľadávka veriteľa LR law, s. r. o. bola navrhovateľom riadne osvedčená a jej spornosť v zmysle ustanovení ZKR dlžník neosvedčil. K námietke materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu dlžníkom navrhovateľ uviedol, že ním predložený exekučný titul obsahuje všetky materiálne znaky, keď z neho nezameniteľným spôsobom vyplýva subjekt oprávneného a povinného, ako aj výška peňažnej pohľadávky, ktorú je povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému, pričom dlžník žiadnu z týchto skutočností nenamietal, keď tento sa len svojimi právnymi názormi snaží vytvoriť fiktívny stav, kedy má byť predchádzajúci konkurz „nulitný“ z dôvodu jeho zrušenia pre odpadnutie predpokladov na jeho vedenie, čo malo podľa názoru dlžníka zapríčiniť odpadnutie jeho účinkov, okrem iného aj v zmysle ustanovenia § 105 ZKR. V prípade exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 105 ZKR ide o splnenie formálnej vykonateľnosti v prípade ak ide o údaje zo zoznamu pohľadávok vedeného v konkurze, došlo k právoplatnému zrušeniu konkurzu, pohľadávka zapísaná v danom zozname nebola v lehote namietaná úpadcom, pohľadávka zapísaná v danom zozname nebola popretá správcom ani veriteľom, resp. táto bola zistená. Dlžník pritom nenamieta ani formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, keď tento len tvrdí, že údajne nemal mať objektívnu možnosť namietnuť pohľadávku navrhovateľa v predchádzajúcom konkurze. Navrhovateľ poukázal tiež na skutočnosť, že z titulu totožného exekučného titulu (t.j. vydaného v zmysle § 105 ZKR), ktorý vznikol po zrušení konkurzu vedeného na majetok konateľa dlžníka je na vymoženie pohľadávky navrhovateľa vedená už navrhovateľom uvedená exekúcia, kde exekučný súd už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie (podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku) skúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy (vrátane exekučného titulu) a dospel k názoru, že návrh na vykonanie exekúcie vrátane exekučného titulu je právne perfektný; v rámci exekúcie podal konateľ dlžníka návrh na jej zastavenie, v rámci ktorého bola jeho argumentácia namietajúca materiálnu a formálnu vykonateľnosť dotknutého exekučného titulu totožná, ako je táto argumentácia uvedená aj vo vyjadrení dlžníka a ktorá bola príslušným exekučným súdom posúdená ako nedôvodná. Napriek dlžníkovým tvrdeniam o údajnej ústavnej neudržateľnosti účinkov predchádzajúceho konkurzu navrhovateľ uviedol, že ústavná udržateľnosť zachovania účinkov konkurzu po jeho zrušení pre odpadnutie predpokladov za totožných okolností ako v prípade predchádzajúceho konkurzu bola konštatovaná Ústavným súdom SR v jeho uznesení zo dňa 24.09.2024, sp. zn. IV. ÚS 457/2024, keď tento právny záver bol následne potvrdený aj Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 26.08.2025, sp. zn. IV. ÚS 433/2025. Navrhovateľ poprel, že by vydanie exekučného titulu bolo „vznikom práva z nepráva“, ako sa to snaží navodiť dlžník, keď pohľadávka navrhovateľa nie je pohľadávkou, ktorá vznikla v akejkoľvek súvislosti s dlžníkovi uloženým trestom prepadnutia majetku, ktorý bol následne zrušený. Navrhovateľ všetky tvrdenia dlžníka o údajnej objektívnej nemožnosti namietať pohľadávky z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody jeho štatutárneho orgánu, ako aj é tvrdenia o tom, že navrhovateľ nemal upovedomiť dlžníka o prihlásení svojej pohľadávky do predchádzajúceho konkurzu, považoval za nepravdivé, špekulatívne, účelové a vyvrátené navrhovateľom už v rámci exekúcie. Navrhovateľ k údajnému neinformovaniu dlžníka o prihlásení pohľadávok navrhovateľa poukázal na Úradný záznam zo dňa 16.08.2021, ktorého obsahom je okrem iného aj písomné zachytenie už vopred navrhovateľovi uloženého súhlasu dlžníka a konateľa dlžníka s tým, že navrhovateľ si prihlási svoje pohľadávky do ich konkurzov, pričom obsah tohto úradného záznamu vylučuje aj dlžníkom tvrdený údajný rozpor záujmov. K tvrdeniu objektívnej nemožnosti dlžníka namietať pohľadávky prihlásené do predchádzajúceho konkurzu z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody štatutárnym orgánom dlžníka navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie považuje za nepravdivé, keď konateľ dlžníka aktívne komunikoval so správcom konkurznej podstaty dlžníka, čo potvrdzuje napríklad aj list konateľa dlžníka správcovi zo dňa 13.08.2021, dlžník tak mal kedykoľvek možnosť kontaktovať správcu konkurznej podstaty alebo konkurzný súd so žiadosťou o zaslanie zoznamu pohľadávok, aby tento mohol vyjadriť svoje prípadné námietky k jednotlivým pohľadávkam do tohto zoznamu zapísaným. Zrejmú účelovosť tohto tvrdenia dlžníka pritom potvrdzuje aj opätovne navrhovateľom uvádzaná skutočnosť, že dlžník, ani jeho konateľ pohľadávku navrhovateľa nikdy nerozporovali. K tvrdeniu dlžníka o tom, že tento nemal vedomosť o možnosti namietať pohľadávky, navrhovateľ opakovane poukázal na skutočnosť, že štatutárny orgán dlžníka je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, pričom dlžník sa svojimi tvrdeniami snaží len prekryť svoju pasivitu v predchádzajúcom konkurze. Navrhovateľ dodal, že zo správania dlžníka je zrejmé, že tento ani nikdy nemal v záujme akékoľvek pohľadávky zapísané v zozname pohľadávok namietať, keď dlžník aj vo vyjadrení dlžníka uznal všetky nepopreté pohľadávky zapísané v tomto zozname (okrem pohľadávky navrhovateľa), pričom dlžník však pred podaním vyjadrenia dlžníka opakovane uznával aj pohľadávku navrhovateľa (viď. aj Úradný záznam zo dňa 16.08.2021). K snahe dlžníka o preukázanie jeho platobnej schopnosti splnením podmienky medzery krytia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR navrhovateľ konštatoval, že preukázanie platobnej schopnosti splnením podmienky medzery krytia vyžaduje splnenie aj ďalšej podmienky, ktorou je odôvodnený predpoklad, že v správe majetku dlžníka alebo v prevádzkovaní podniku dlžníka je možné pokračovať, avšak dlžník je spoločnosťou, ktorá bola takmer 5 rokov v konkurze, počas ktorého nepochybne nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a preto nemožno odôvodnene predpokladať, že v prevádzkovaní podniku dlžníka je možné pokračovať; z vyjadrení dlžníka vyplýva, že jediným jeho majetkom sú v súčasnosti peňažné prostriedky na bankovom účte, ktorých správu však dlžník nemôže vykonávať, keď tieto peňažné prostriedky sú aktuálne zaistené v trestnom konaní vedenom voči dlžníkovi a teda nie je dôvodné predpokladať, že by dlžník s uvedenými peňažnými prostriedkami mohol kedykoľvek v budúcnosti disponovať. Navrhovateľ poprel dlžníkom tvrdenú účelovosť postúpenia časti jeho pohľadávky na spoločnosť LR law, s. r. o., aj dlžníkom tvrdené antidatovanie uvedeného postúpenia, ktoré majú údajne potvrdzovať skutočnosti, že toto postúpenie nebolo skôr oznámené, k čomu navrhovateľ poukázal na znenie čl. 5. Zmluvy o postúpení, v zmysle ktorej sa strany zmluvy dohodli, že v zmysle § 530 Občianskeho zákonníka bude navrhovateľ vymáhať tieto pohľadávky vo svojom mene na účet spoločnosti LR law, s. r. o., pričom navrhovateľ vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa, a to prihlásením pohľadávky navrhovateľa do predchádzajúceho konkurzu a osobitne aj podaním doručeným dlžníkovi dňa 19.03.2026. K tvrdeniam dlžníka, že ho nemal informovať o prihlásení pohľadávky navrhovateľa do predchádzajúceho konkurzu navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, keď je v priamom rozpore s obsahom Úradného záznamu zo dňa 16.08.2021. K údajnému nedoručeniu výzvy dlžníkovi podaním navrhovateľa zo dňa 02.03.2026 navrhovateľ konštatoval, že túto výzvu doručoval v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky na v danom čase v Obchodnom registri SR uvedenú adresu sídla dlžníka. 6. Na prejednanie návrhu súd nariadil pojednávanie na deň 27.05.2026 o 13.00 hod., na ktorý sa dostavili právny zástupca navrhovateľa, zástupca pristupujúceho veriteľa a právni zástupcovia dlžníka, pričom zásielka s predvolaním na termín pojednávania bola doručená dňa 10.4.2026 navrhovateľovi a dňa 17.04.2026 právnemu zástupcovi dlžníka, súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná. 7. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, nad rámec skutočností skôr uvedených poukázal na ďalšieho skôr neoznačeného veriteľa dlžníka, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, ktorý má v zmysle verejne dostupných údajov 2 pohľadávky voči dlžníkovi v rovnakej výške a to 165 eur so splatnosťou dňa 22.12.2021, čo preukazoval snímkou obrazovky z portálu FinStat.sk. Zdôraznil, že dlžník uhradil pohľadávky veriteľov Kooperativa poisťovňa a.s., Slovenská konsolidačná a.s., Krajského súdu Bratislava a Mesto Námestovo iba vo výške, v akej si ich veritelia prihlásili do skoršieho konkurzu vyhláseného na majetok spoločnosti dlžníka, pričom v rovnakej výške boli tieto pohľadávky aj zistené, avšak dlžník neuhradil príslušenstvo týchto pohľadávok, konkrétne úroky z omeškania, spolu v prepočte minimálne 655,54 eur. Navyše pohľadávka veriteľa Kooperativa poisťovňa a.s. nebola v zmysle predložených dôkazov uhradená v plnej výške, t.j. vo výške 249,94 eur, ale iba vo výške rovných 249 eur, čím zostala neuhradená časť istiny pohľadávky vo výške 0,94 eur. Navrhovateľ dal do pozornosti, že úhradu pohľadávok veriteľov Kooperativa poisťovňa a.s., Krajského súdu v Bratislave a Mesta Námestovo, za dlžníka uhradila spoločnosť Aminoxy Limited so sídlom vo Veľkej Británii, a tým síce pohľadávky uvedených veriteľov zanikli, avšak v zmysle § 332 Obchodného zákonníka splnením záväzkov za dlžníka vstúpila spoločnosť Aminoxy Limited do práv a postavenia veriteľa dlžníka a preto argumentácia dlžníka o zániku uvedených záväzkov neobstojí, nakoľko ich úhradou treťou osobou došlo k zmene osoby veriteľa. K obrane dlžníka uplatnenej na pojednávaní a k jeho procesným návrhom konštatoval, že samotný insolvenčný register obsahuje formulár, ktorý je nazvaný ako všeobecné podanie súvisiace s insolvenčným konaním, a prostredníctvom tohto mal dlžník doručiť súdu svoje podanie. Exekučný titul bol už na prvom stupni preskúmaný exekučným súdom, ktorý ho akceptoval v celom rozsahu. Čo sa týka samotných pohľadávok veriteľov a možnosti namietať tieto pohľadávky v pôvodnom konkurznom konaní vyslovil, že dlžník o týchto pohľadávkach vedel, pretože samotný dlžník, resp. jeho konateľ má právnické vzdelanie a komunikoval z výkonu väzby, resp. z výkonu trestu so správcom prostredníctvom listov, takže mal možnosť objektívne namietnuť akúkoľvek pohľadávku. Predložil originál Úradného záznamu aj s obálkou, z ktorej je zrejmé, že konateľ dlžníka poslal tento Úradný záznam z Ústavu na výkon trestu v Dubnici nad Váhom. S návrhom dlžníka na vykonanie znaleckého dokazovania nesúhlasil, nakoľko ním tvrdené skutočnosti považoval len za domnienky dlžníka, ktoré v celom rozsahu popieral a súčasne navrhol uplatniť voči nemu sudcovskú koncentráciu konania. Úradný záznam považoval za podpísaný dlžníkom, dokonca zaslaný samotným dlžníkom, resp. jeho konateľom z Ústavu na výkon trestu, pričom aj keby uvedený úradný záznam nebol predložený, tak to nijakým spôsobom nebráni tomu, aby bol Zoznam pohľadávok použitý v konkurznom konaní ako exekučný titul. Nesúhlasil s návrhom na prerušenie tohto konania. Vo svojej záverečnej reči zhrnul, že bolo preukázané, že dlžník je viac ako 90 dní v omeškaní s plnením najmenej dvoch záväzkov viac ako jednému veriteľovi, z čoho vyplýva, že dlžník je platobne neschopný, pričom argumentácia dlžníka o zániku jeho záväzkov neobstojí, keď mal za to, že dlžník je viac ako 90 dní v omeškaní minimálne šiestich pohľadávok. Spochybňovanie vykonateľnosti navrhovateľovho exekučného titulu dlžníkom považoval za účelové a zároveň irelevantné, nakoľko spochybňovanie predloženého exekučného titulu možno prirovnať k spochybňovaniu právoplatného rozhodnutia súdu alebo vykonateľnej notárskej zápisnice. Taktiež v priebehu tohto konania nebol dlžník schopný dostatočne preukázať svoju platobnú schopnosť. 8. Zástupca pristupujúceho veriteľa sa k námietkam dlžníka týkajúcim sa jeho osoby vo vzťahu k povinnosti zachovať mlčanlivosť vyjadril tak, že v tomto konkurznom konaní je nesporné, že v čase kedy navrhovateľ ako advokátska kancelária zastupoval prostredníctvom konateľa JUDr. Miroslava Belicu spoločnosť dlžníka, tak on vtom čase vykonával koncipientsku prax u navrhovateľa. Poukázal na to, že priamo z ust. § 23 ods. 8 zákona o advokácii vyplýva, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje okrem iného nielen na advokáta, ale aj na zamestnancov, teda aj koncipientov pôsobiacich v advokátskej kancelárii, preto povinnosť zachovať mlčanlivosť sa v danom prípade vzťahovala aj na jeho osobu, keďže vykonával koncipientskú prax. Ďalej poukázal na ust. § 23 ods. 5 Zákona o advokácii o tom, že advokát nemá povinnosť zachovať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym zástupcom, kedy v tomto konaní ide o vymáhanie pohľadávok zo strany navrhovateľa vo vzťahu k dlžníkovi ako bývalému klientovi. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR citované dlžníkom nemožno aplikovať na daný skutkový stav, nakoľko je preukázané, že povinnosť zachovať mlčanlivosť sa na zástupcu pristupujúceho veriteľa nevzťahovala. Konštatoval, že v zmysle Zákona o advokácii je advokát oprávnený postúpiť pohľadávku voči klientovi na iného advokáta, čo bolo taktiež splnené, keďže v čase postúpenia bol nielen advokát vykonávajúci advokáciu prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ale zároveň bol advokátskym koncipientom JUDr. Miroslava Belicu v čase, keď tento vykonával obhajobu dlžníka. 9. Právni zástupcovia dlžníka na pojednávaní nad rámec svojej písomnej obrany uviedli, že ich písomné vyjadrenie nebolo uskutočnené prostredníctvom insolvenčného registra, pretože tento neobsahuje a nepozná špecificky štruktúrovaný elektronický formulár určený pre vyjadrenie dlžníka k návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu a osvedčenie platobnej schopnosti a preto vyjadrenie spolu so všetkými zákonom a súdom požadovanými prílohami doručili prostredníctvom všeobecného podania do elektronickej schránky súdu na portáli Slovensko.sk. Zotrvali na námietke aktívnej legitimácie navrhovateľa s tým, že navrhovateľ sa snaží účelovo vytvoriť dojem, že dlžník až dodatočne spochybňuje navrhovateľovu pohľadávku, pričom navrhovateľ pri tomto tvrdení účelovo abstrahuje od skutkovej situácie, ktorá predchádzala samotnému návrhu na vyhlásenie konkurzu, kedy bol navrhovateľ právnym zástupcom dlžníka v predchádzajúcom trestnom konaní, aj v predchádzajúcom konkurznom konaní, čo je v rozpore so záujmami dlžníka, a čo zakladá konflikt záujmov. Dlžník o prihlásení pohľadávky navrhovateľom do predchádzajúceho konkurzného konania nevedel, pretože ho navrhovateľ odmietol o pohľadávke informovať a preto akúkoľvek tvrdenú pasivitu dlžníka navrhovateľom nie je možné považovať za uznanie pohľadávky a to ani s ohľadom na podaný návrh na zastavenie exekúcii, kde nebola pôvodne namietaná existencia tejto pohľadávky výlučne z dôvodu namietania procesnej stránky tohto konania. To, že doteraz nebola namietaná, resp. do ostatného vyjadrenia v rámci exekučného konania nebola namietaná samotná existencia pohľadávky navrhovateľa, nie je možné akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že ju dlžník mal uznať. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení namieta, že konkurzný súd, tak aj exekučný súd nemôže skúmať vecnú správnosť pohľadávky doloženej exekučným titulom, avšak z rozhodnutí, či už ústavných súdov alebo Najvyššieho súdu SR vyplýva opak. Dlžník v rámci pôvodného konkurzného konania nemal možnosť namietať prihlásené pohľadávky, nakoľko o tých prihlásených pohľadávkach nevedel, bol tam existujúci konflikt záujmov s navrhovateľom, ktorý ho o tom neinformoval a teda nemohol si uplatniť svoje procesné práva. Okrem toho, že ho o tom neinformoval ani navrhovateľ ako jeho právny zástupca a prihlásil si túto pohľadávku, neinformoval ho o tom ani správca a to napriek tomu, že správca zasielal konateľovi dlžníka žiadosti o súčinnosť, na čo samozrejme konateľ dlžníka odpovedal, avšak v rámci tejto žiadosti o súčinnosť nikdy nebolo spomenuté, že bola prihlásená akákoľvek pohľadávka, že má právo na to, aby túto pohľadávku mohol namietať. Hoci zo Zákona o konkurze vyplýva, že toto namietanie nemá efekt na vymáhanie tejto pohľadávky v rámci pôvodného konkurzu, ale má to efekt na to, že či zoznam prihlásených pohľadávok bude mať silu exekučného titulu, lebo tam je jedno z tých formálnych podmienok, že ide o pohľadávku, ktorá nebola v pôvodnom konaní namietaná. Ďalej zopakoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu z dôvodu spornosti jeho pohľadávky, kedy dlžník predložil viaceré čestné prehlásenia preukazujúce zaplatenie časti uplatňovanej pohľadávky, a súčasne si navrhovateľ uplatňuje celú pohľadávku aj v exekučnom konaní napriek tomu, že túto pohľadávku mal rozdeliť. Vyslovil, že pre právnu silu Zoznamu pohľadávok ako exekučného titulu je rozdiel, či je konkurz zastavený z dôvodu podľa § 102 ods. 1 ZKR alebo z dôvodu podľa § 102 ods. 2 ZKR, keď § 102 ods. 1 ZKR hovorí o tom, že pokiaľ dlžník nemá dostatok majetku, je nevymožiteľná pohľadávka, tak dochádza k zastaveniu konkurzu; zatiaľ čo § 102 ods. 2 ZKR hovorí o tom, že dochádza k zastaveniu konkurzu z dôvodu, že tu neboli ani len predpoklady pre vedenie tohto konkurzu. Existenciu zoznamu prihlásených pohľadávok tak objektívne nie je možné poprieť, je však nutné poprieť silu tohto zoznamu prihlásených pohľadávok a to práve z dôvodu, pre ktorý bol tento konkurz zrušený. Právny poriadok nepripúšťa nútený výkon rozhodnutí, ktorých právny základ bol následne eliminovaný ako protiústavný, nezákonný alebo materiálne neexistujúci. Vymáhanie akýkoľvek pohľadávok na základe tohto titulu by bolo v jednoznačnom rozpore s princípom právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy, ako aj s princípom z bezprávia nevzniká právo. K spornosti navrhovateľovej pohľadávky svedčí síce dnes už právoplatne skončené konanie na Okresnom súde Žilina, no vyvolané v rámci pôvodného konkurzu pod sp. zn. 5Cbi/3/2022 a tiež, že samotný exekučný titul je napadnutý v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 68EK/64/2026, kde aktuálne prebieha sťažnostné konanie. K pohľadávke veriteľa spoločnosti LR law, s.r.o. poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/78/2021, ktoré pojednáva o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, kde Najvyšší súd SR vyhodnotil, že postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1 Zákona o advokácii, nakoľko toto konanie na Najvyššom súde SR síce pojednáva o postúpení pohľadávky zo strany advokáta na subjekt, ktorý nie je povinný dodržiavať mlčanlivosť, avšak sme toho názoru, že nakoľko to sám uvádza navrhovateľ vo svojom podaní, že to bolo postúpené na advokátskeho koncipienta, avšak tento advokátsky koncipient túto činnosť vykonáva prostredníctvom s.r.o., teda nie je zrejmé, že či je tiež povinný viazanou mlčanlivosťou a zároveň nebol pozbavený mlčanlivosti navrhovateľom na postúpenie akýchkoľvek práv a možnosť informovať o tom akýkoľvek tretí subjekt. K predloženému Úradnému záznamu zo dňa 16.08.2021 sa vyjadril tak, že v tomto úradnom zázname nie je evidované kde bol spísaný, za akých okolností a z akého dôvodu nie je uvedená výška a splatnosť pohľadávky, ani žiadne iné okolnosti, len je tam uvedená skutočnosť, že dlžník uznáva pohľadávky, ktoré mu vznikli zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, poprel, že došlo k podpísaniu takejto dohody, namietal, že ide o scan, farbu písma, že originál neosvedčuje, že bol doručený dlžníkom ako odosielateľom pre navrhovateľa, že sa v obálke mohlo nachádzať čokoľvek - spochybňoval celý tento Úradný záznam. K tvrdeniam a poukazovaniu navrhovateľa na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2024 a IV. ÚS 433/2025, z ktorých navrhovateľ extrahuje, že konkurzy, ktoré boli zrušené z dôvodu neústavnosti trestu sú platné a účinné a majú zachovávať všetky tieto účinky, tak tieto nálezy o tom vôbec nepojednávajú, pojednávajú len o nároku na odmenu správcu, ktorý vykonal svoje činnosti napriek tomu, že došlo k zrušeniu tohto konkurzu. Naopak aktuálny právny stav potvrdzuje, že tieto nároky alebo tieto konania boli nezákonné a teda nemožno z nich vyvodzovať ďalšie práva, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR začalo vyplácať náhrady škody vzniknuté týmto nezákonným rozhodnutím, teda samotným konkurzom. Vo vzťahu k tvrdeným pohľadávkam, ktoré mali po ich úhrade prejsť podľa 332 Obchodného zákonníka na tretí subjekt - veriteľa uvádzam, že samozrejme je tam nový veriteľ, na druhej strane musia byť 90 dní po lehote splatnosti a to nie sú, navrhovateľ to nepreukázal, je to spriaznená osoba, ktorá nejakým spôsobom tieto pohľadávky zaplatila, na takéto pohľadávky by sa vôbec neprihliadalo. Vo vzťahu k tvrdenému príslušenstvu, sa neviem vyjadriť, no celý konkurz nestojí a nepadá na 655 eurách. Ešte sa krátko vrátim k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, kde sa okrem zákonnej povinnosti spomína aj dohoda s klientom, nemám znalosť, že by takáto dohoda s klientom bola. Vo vzťahu k platobnej neschopnosti zdôrazňujem, že vykonávací predpis - vyhláška č. 197/2022 presne určuje spôsob určenia platobnej neschopnosti a čo sa považuje za peňažný majetok na účely určenia platobnej neschopnosti, pričom sa ním rozumejú peňažné prostriedky. Dlžník disponuje na bankovom účte prostriedkami približne vo výške 1.585.537,53 eur podľa posledného výpisu z účtu zo dňa 30.06.2025; tieto prostriedky existujú a výrazným spôsobom prevyšujú, či už domnelé alebo skutočné záväzky alebo pohľadávky, ktoré smerujú proti dlžníkovi. Vyslovil svoju domnienku, že v trestnom konaní nemusí byť dlžníkovi opätovne uložený trest prepadnutia majetku, ale môže byť oslobodený od trestných činov. Argumentovať prebiehajúcim exekučným konaním, ktorý má odkladný účinok z dôvodu návrhu na zastavenie exekúcie, pričom o tomto konaní nebolo právoplatne rozhodnuté, tak svedčí o spornosti tejto pohľadávky. Vo svojej záverečnej reči zotrvali na názore, že osvedčili spornosť navrhovateľovej pohľadávky, pričom navrhovateľ sa snaží vytvoriť dojem absolútnej nedotknuteľnosti exekučného titulu podľa § 105 ZKR, hoci ide o titul odvodený od konkurzu, ktorý bol následne zrušený pre absenciu podmienok jeho vedenia. V danom prípade v situácii existencie závažných pochybností o vzniku pohľadávky, rozsahu záväzku, vykonateľnosti titulu podľa § 105 ZKR a účinkoch zrušenia konkurzu, nemožno dospieť k záveru o riadnom osvedčení aktívnej legitimácie navrhovateľa podľa § 12 ZKR. Ak by súd pripustil konanie na základe titulu pohľadávky, ktorý vznikol v kolízii so spravodlivým procesom alebo ak by toleroval nečinnosť pôvodného správcu, ktorý nepoprel navrhovateľovu pohľadávku, porušil by svoju povinnosť vykonávať dohľad a chránil by reálnu vykonateľnosť práv účastníkov konania. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí právnych služieb zo dňa 18.02.2020, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 36Tk/1/2021 zo dňa 12.03.2021, Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 20.02.2020, Obchodným vestníkom č. 99/2021 zo dňa 25.05.2021, Obchodným vestníkom č. 97/2021 zo dňa 21.05.2021, Návrhom čiastkového rozvrhu výťažku pre nezabezpečených veriteľov zo dňa 04.11.2022, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/5/2021-516 zo dňa 09.04.2025, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/38/2025-696 zo dňa 21.01.2026, Oznamom zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/1 zo dňa 30.01.2026, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.04.2025, Výzvou na zaplatenie pohľadávky a oznámenie o postúpení časti pohľadávky zo dňa 02.03.2026, snímkami obrazovky zo stránky Insolvenčného registra - zoznam pohľadávok, Zoznamom pohľadávok predložený správcom v konkurze, Poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 20.01.2026, uznesením Krajskej prokuratúry v Žiline č. 16/25/5500-26 zo dňa 14.10.2025, výpisom z Obchodného registra dlžníka, Čestným prehlásením Ing. Martina Šikulu zo dňa 21.04.2026, Čestným prehlásením Bc. Beaty Chromčakovej zo dňa 24.04.2026, Čestným prehlásením Tomáša Spuchliaka zo dňa 21.04.2026, Bulletinom slovenskej advokácie č. 6/2020, Stanoviskom dočasného správcu zo dňa 22.09.2022 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.08.2022, Stanoviskom správcu úpadcu FitMax s.r.o. „v konkurzne“ k podnetu na odporovanie právnemu úkonu zo dňa 09.12.2021, Vyjadrením žalovaného k žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu v konaní 5Cbi/3/2022 zo dňa 01.08.2022, Výpisom z účtu dlžníka zo dňa 30.06.2025, Potvrdením o zaplatení Pohľadávky Mesta Námestovo zo dňa 30.04.2026, Potvrdením o zaplatení Pohľadávky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2026, Emailovou komunikáciou s Slovenská konsolidačná a.s. o schválení splátkového kalendára, Potvrdením o zaplatení pohľadávky Kooperativa poisťovňa, a.s. zo dňa 30.04.2026, Potvrdením o odoslaní Sťažnosti a doručenkou, Sťažnosťou zo dňa 24.04.2026 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Ek/64/2026 zo dňa 26.03.2026, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.03.2026, Návrhom povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.01.2026, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 36Nt/7/2024 zo dňa 14.02.2025, zamietnutím žiadosti o sprístupnenie elektronického súdneho spisu sp. zn. 5Cbi/3/2022, Žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa 23.10.2023 v konaní sp. zn. 5Cbi/3/2022, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/3/2022/201 zo dňa 11.12.2023, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/3/2022/211 zo dňa 12.03.2024, Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.10.2022 k sp. zn. 5Cbi/3/2022, Žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu zo dňa 13.05.2022, Vyjadrením dočasného správcu k žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 11.05.2022, Žiadosťou o oznámenie postupu správcu pri uplatňovaní odporovacieho práva zo dňa 06.04.2022 FitMax s.r.o. „v konkurzne“ - stanovisko správcu k podnetu na odporovanie právnemu úkonu -vyjadrenie zo dňa 12.01.2022, Úradným záznam zo dňa 29.11.2021, Odporovateľnosťou pohľadávky veriteľa AKMB, s. r. o. vo výške 542.760 eur - podnet zo dňa 15.11.2021, Odpoveďou zo dňa 11.08.2021 k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.08.2021, Odpoveďou zo dňa 23.08.2021 k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.08.2021, AKMB, s. r. o. - Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.08.2021, pod názvom Dohoda o splátkovom kalendári uzavretý so spoločnosťou TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., zo dňa 30.04.2026 bol súdu doručený len prázdny dokument - biela strana, Plnomocenstvom zo dňa 12.03.2021, Zmluvou o poskytnutí právnych služieb zo dňa 20.02.2020, Plnomocenstvom zo dňa 20.02.2020, Poskytnutím súčinnosti úpadcu zo dňa 13.08.2021, Oznámením o zverejnení súpisu majetku všeobecnej podstaty zo dňa 21.07.2021, Doplnením súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 12.04.2022, Doplnením súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 13.07.2022, Doplnením súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 21.10.2022, Úradným záznam zo dňa 16.08.2021 - originálom s odosielajúcou obálkou, aj jeho kópiou, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/3/2022/259 zo dňa 23.02.2026 s doložkou, vyjadrením oprávneného v 90EX/23/26 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.02.2026, snímkou obrazovky zo stránky FinStat k dvom pohľadávkam štátu - Ministerstva vnútra SR. 11. Súd zamietol návrh dlžníka na vykonanie dokazovania znalcom na posúdenie pravosti listiny a pravosti podpisu na listine Úradný záznam zo dňa 16.08.2021 za účelom zistenia či táto listina je pravá a či bola podpísaná dlžníkom. Právny zástupca dlžníka navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom na posúdenie pravosti listiny - Úradný záznam zo dňa 16.08.2021, ako aj pravosti podpisu Ľubomíra Jagnešáka, za účelom či nebola táto listina dotlačená následne neskôr a či nebola blankytne podpísaná konateľom dlžníka v súvislosti s ďalšími listinami, ktoré tento vo vzťahu k svojmu advokátovi podpisoval. Právny zástupca navrhovateľa s takýmto návrhom na vykonanie dokazovania nesúhlasil, kedy tvrdené skutočnosti považoval len za domnienky dlžníka a navrhol v tomto prípade uplatniť sudcovskú koncentráciu konania. Právny zástupca dlžníka sa bránil tým, že mu tento Úradný záznam bol doručený až tento týždeň v pondelok, preto podľa neho sudcovská koncentrácia konania neprichádza do úvahy a po oboznámení sa s touto listinou uplatnil svoje ďalšie námietky k tejto listine a zotrval na svojom návrhu na vykonanie dokazovania. Súd mal za to, že tento návrh je nedôvodný. V danom prípade však neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, keďže ako správne uviedol právny zástupca dlžníka, tak táto listina mu bola v kópii predložená v krátkosti pred týmto pojednávaním, pričom vzhľadom na zákonnú konkurznú lehotu, sa muselo toto pojednávanie uskutočniť v zákonnej lehote 70 dní od začatia konkurzného konania. Súd však vyhodnotil námietky vo vzťahu k tejto listine za nedôvodné, nakoľko podľa názoru súdu neboli zo strany právneho zástupcu dlžníka vznesené také námietky, ktoré by boli schopné ovplyvniť priebeh tohto konkurzného konania, kedy namietal len pravosť tejto listiny, avšak hoci táto listina je k danému konaniu dôležitou listinou, tak nie len táto listina preukazuje splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Súd má za to, že z pohľadu dlžníka sa jedná len o domnienky nepodložené ďalšími dôkazmi, teda súd nemá preukázané z nijakých ďalších skutočností, že by mohlo ísť len o akýsi vytvorený dokument navrhovateľom. Jedná sa o listinu podpísanú, datovanú s pečiatkou ÚVTOS, kedy dátum vyhotovenia tohto dokumentu následne časovo nadväzuje na pečiatku odoslania z väznice s tým, že súd len pre tvrdenia o ako keby neuznávaní uvedeného podpisu a teda uvedenej listiny dlžníkom, nevzhliadol význam pre nariaďovanie znaleckého dokazovania. Súd preto takýto návrh dlžníka ako nedôvodný zamietol a vykonal dokazovanie predmetnou listinou, kedy súd zistil, že predložený originál Úradného záznamu zo dňa 06.08.2021 nachádzajúci sa v kópii spisu na čísle listu 224 je totožný s kópiou nachádzajúcou sa v spise na čísle listu 224. Jedná sa o dokument s predtlačeným textom navrhovateľa s tým, že podpis a dátum je dopísaný rukou, dátum je uvedený 16.08.2021, nachádza sa tu podpis advokáta, teda navrhovateľa a ďalej sa tu nachádzajú podpisy Ľubomíra Jagnešáka a taktiež za spoločnosť FitMax s.r.o. konateľa Ľubomíra Jagnešáka. K uvedenému je pripojená obálka, na ktorej je ako odosielateľ uvedený Mgr. Ľubomír Jagnešák toho času v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, bolo to posielané z väzenia dňa 18.08.2021 prvou triedou pričom nachádza sa tu aj pečiatka ÚVTOS s dátumom 18.08.2021 a pod pečiatkou je ešte uvedený dátum 19.08.2021. 12. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav. 13. Súd považoval za nesporné to, že navrhovateľ podal dňa 26.03.2026 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/3/2025-68 zo dňa 30.03.2026 sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi. 14. Nesporným je tiež to, že sa žalovaný v lehote vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a že s návrhom nesúhlasí. 15. Navrhovateľ dňa 25.05.2026 zložil preddavok na úhradu nákladov konkurzu na účet súdu vo výške 6.500 eur. 16. Na pojednávaní dňa 27.05.2026 súd konkurznú vec prejednal a ukončil dokazovanie. 17. Na pojednávaní navrhol právny zástupca dlžníka prerušiť konkurzné konanie podľa § 162, prípadne § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), do skončenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 68Ek/64/2026, pretože sa v ňom preskúmava exekučný titul navrhovateľa. 18. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 19. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 20. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 21. Súd takto uplatnený návrh dlžníka na prerušenie konkurzného konania podľa § 162 a § 164 CSP zamieta, pretože prerušenie konkurzného konania podľa CSP nie je možné, keďže konkurzné konanie sa riadi osobitným predpisom, ktorým je Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. ZKR obsahuje vlastnú, komplexnú a špecifickú úpravu prerušenia konania, ktorá má prednosť a preto sa ustanovenia CSP o prerušení konania v konkurzom konaní nepoužijú. Uvedené podporuje aj samotný účel a podstata konkurzné konania, pričom súd ho nemôže svojvoľne prerušovať z dôvodov bežného sporového konania. 22. Dňa 28.05.2026 doručil právny zástupca dlžníka súdu ďalší návrh na prerušenie konkurzného konania, tentokrát podľa Zákona o konkurze a to podľa § 16 ods. 2 ZKR z dôvodu, že dňa 28.05.2026 poveril správcu JUDr. Erika Bilského LL.M., MBA vypracovaním reštrukturalizačného posudku. 23. Podľa § 16 ods. 2 ZKR do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. Zákon o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správcoch“) správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. 25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správcoch správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o správcoch správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci správca posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou; ak sa pritom dozvie o skutočnostiach, pre ktoré možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez zbytočného odkladu o tom informuje súd. 27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o správcoch správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti vždy, ak je spriaznenou osobou dlžníka alebo osoby, ktorá je spriaznenou osobou dlžníka. 28. Súd návrh dlžníka na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 ZKR v spojení s § 4 zákona o správcoch zamietol, keď vyhodnotil, že je v rozpore s citovanými ustanoveniami, aby tá istá osoba ako advokát na pojednávaní konanom dňa 27.05.2026 substitučne zastupovala dlžníka a následne, aby tá istá osoba bola ďalší deň dlžníkom poverená ako správca na vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Takýto postup dlžníka predstavuje vážny právny konflikt záujmov, ktorým dochádza k porušeniu Zákona o správcoch. Súd predmetného správcu vyhodnotil ako osobu, ktorá je zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o správcoch vylúčená z výkonu činnosti v danej veci pre konflikt záujmov, teda nie je legálne oprávnená a spôsobilá na vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Dlžník tak v konaní nepreukázal poverenie spôsobilého správcu. Keďže poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku bolo udelené vylúčenej osobe, ktorá súbežne zastupovala dlžníka na pojednávaní ako advokát, teda existuje medzi nimi právny, zmluvný a finančný vzťah, z povahy profesie advokáta vyplýva povinnosť chrániť záujmy klienta a preto správca, ktorý má vypracovať nezaujatý reštrukturalizačný posudok pre súd a veriteľov, v takejto pozícii nedokáže byť nezávislý, v dôsledku čoho má súd pochybnosť o nezávislosti takto povereného správcu a preto návrh na prerušenie konania zamietol a pokračuje v konkurznom konaní. 29. Za sporné považoval súd to, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Pre vyhlásenie konkurzu je nutné, aby boli kumulatívne splnené všetky materiálne podmienky pre vyhlásenie konkurzu, t.j. úpadok dlžníka, pluralita jeho veriteľov a dostatok jeho majetku na úhradu nákladov konkurzného konania. 30. Podľa § 12 ods. 2 ZKR ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom, 4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom. 31. Podľa § 19 ods. 1 ZKR ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil, d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 32. Podľa § 197a ods. 1 ZKR podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom zverejňovania v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu; to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 33. Podľa § 203b ods. 2 písm. a) ZKR v insolvenčnom registri sa evidujú údaje o konkurznom konaní a udalostiach, ktoré nastali v konkurznom konaní od vydania uznesenia o začatí konkurzného konania až po jeho ukončenie; ak ide o malý konkurz, od vydania uznesenia o vyhlásení malého konkurzu až po jeho ukončenie. 34. Podľa § 203b ods. 4 ZKR obsah elektronických dokumentov účastníkov konania a iných osôb v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, v konaní o oddlžení, vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo v likvidácii alebo dodatočnej likvidácii, v ktorej likvidátora ustanovil súd, sa zverejňujú v insolvenčnom registri, ak udalosti vznikajúce na ich základe alebo v súvislosti s nimi sú evidované v insolvenčnom registri, alebo ak obsah elektronického dokumentu obsahuje údaje evidované v insolvenčnom registri. Obsah elektronického dokumentu, ktorý je doručený súdu ako príslušnému orgánu v konaní podľa predchádzajúcej vety, eviduje a zverejňuje v insolvenčnom registri súd, inak ho eviduje a zverejňuje v insolvenčnom registri správca alebo likvidátor. Zverejnenie obsahu elektronického dokumentu nemá vplyv na účinky jeho doručenia príslušnému orgánu. Ak odsek 5 neustanovuje inak, elektronické dokumenty účastníkov konania a iných osôb, ktoré sú súčasťou podania doručeného súdu, správcovi alebo likvidátorovi v konaní podľa prvej vety, sa zverejnia aj vtedy, ak obsahujú inak nezverejňované údaje. 35. Ako prvé sa súd zaoberal námietkou navrhovateľa, že sa dlžník bráni vyjadrením nepodaným v zmysle § 197a ods. 1 ZKR prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu, k čomu súd dospel k záveru, že vyjadrenie dlžníka k veriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu nemusí byť podané na predpísanom formulári. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii predpisuje záväzné formuláre pre iné úkony (napríklad pre prihlasovanie pohľadávok veriteľov alebo zoznamy majetku a záväzkov), avšak pre samotnú textovú obranu dlžníka žiadny oficiálny formulár Ministerstva spravodlivosti SR neexistuje, keďže sa jedná o individuálnu procesnú obranu a preto absencia formulára pri vyjadrení dlžníka nie je dôvodom na to, aby súd na toto podanie neprihliadal. Súčasne mal súd za to, že predmetné zákonné znenie je treba vykladať tak, že ak by bolo vyjadrenie dlžníka doručené súdu inak (napr. listinne, obyčajným mailom, alebo cez nesprávny typ elektronickej schránky), tak vtedy by sa na podanie neprihliadalo, avšak keďže vyjadrenie dlžníka bolo realizované v lehote a elektronicky do elektronickej schránky súdu cez portál Slovensko.sk autorizované zaručeným elektronickým podpisom, tak preto naň súd prihliadal. 36. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z.z.“), súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 Eur. 37. Keďže navrhovateľ dňa 25.05.2026 zložil preddavok na úhradu nákladov konkurzu na účet súdu vo výške 6.500 eur, tak podmienka dostatku majetku na úhradu nákladov konkurzného konania je podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. splnená. 38. Podľa § 3 ods. 2 ZKR právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len "medzera krytia") je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 39. Podľa § 22 ods. 1 veta prvá ZKR v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. 40. Podľa § 23 ods. 1, 2 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz a dlžník sa stáva úpadcom. Konkurz je vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri. Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne. 41. Podľa § 40 ods. 1 ZKR správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 42. Podľa § 105 ZKR na základe údajov zo zoznamu pohľadávok zverejnenom v insolvenčnom registri možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. 43. Podľa § 45 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj exekučný titul podľa osobitného predpisu. (Napríklad § 105 a § 161 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). 44. Podľa § 25 ods. 1 ZKR ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, takýto veriteľ alebo nadobúdateľ pohľadávky oznámi túto skutočnosť elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. K oznámeniu je potrebné doložiť listiny, ktoré osvedčujú dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, a označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok. 45. Dlžník sa v konaní bránil tým, že nie sú splnené zákonné predpoklady na vyhlásenie konkurzu. K obrane dlžníka, že nemá viac ako dvoch veriteľov a že nemá žiadne splatné záväzky, kedy dlžník po začatí tohto konkurzného konania vyplatil alebo oddialil splatnosť splátkových kalendárov voči veriteľom uvedeným v zozname veriteľov (okrem navrhovateľa a veriteľa LR law, s.r.o.) súd konštatuje, že k týmto úhradám došlo po začatí tohto konkurzného konania, pričom dokument doručený súdu nazvaný ako Dohoda o splátkovom kalendári uzavretý so spoločnosťou TATRAMARKET POPRAD, s.r.o. zo dňa 30.04.2026 obsahoval prázdnu prílohu - bielu stranu, teda samotný text dohody chýbal, v dôsledku čoho dlžník v konaní nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že oddialil splatnosť pohľadávky tohto veriteľa. Dlžník ďalej v konaní nevyvrátil tvrdenia navrhovateľa o existencii pohľadávok ďalších veriteľov a to Ministerstva vnútra SR a časti pohľadávky veriteľa Kooperativa poisťovňa a.s., ako aj príslušenstva pohľadávok ďalších veriteľov. S poukazom na uvedené dlžník v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že nemá viac ako dvoch veriteľov. 46. Súd v konaní nevzhliadol tvrdenú účelovosť postúpenia časti pohľadávky navrhovateľa ďalšiemu veriteľovi - pristupujúcemu veriteľovi - Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2025, pretože pre účely tohto konania nebolo potrebné vytvárať ďalších veriteľov, kedy v čase podania návrhu mal dlžník viacerých veriteľov a až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok navrhovateľom, začal dlžník riešiť niektoré svoje splatné záväzky ich uhrádzaním, resp. dojednaním splátkových kalendárov, teda pluralita veriteľov bola a je pri podaní návrhu splnená. Tvrdené antidatovanie zmluvy o postúpení považoval súd len za ničím nepodloženú a nepreukázanú domnienku dlžníka. Súčasne súd vyhodnotil, že sa nejedná o prípad podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR, kedy by k postúpeniu časti pohľadávky došlo počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. K tvrdeniam dlžníka, že navrhovateľ v exekúcii vedenej na majetok dlžníka si uplatnil ako oprávnený celú sumu pohľadávky, aj v postúpenej časti, súd uvádza, že navrhovateľ osvedčil, že v zmysle čl. 5. Zmluvy o postúpení, sa strany zmluvy dohodli, že v zmysle § 530 Občianskeho zákonníka bude navrhovateľ vymáhať tieto pohľadávky vo svojom mene na účet spoločnosti LR law, s. r. o., pričom navrhovateľ vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa, a to podaním doručeným dlžníkovi dňa 19.03.2026. K tvrdenému nedoručeniu výzvy na zaplatenie dlžníkovi podaním navrhovateľa zo dňa 02.03.2026, má súd za to, že výzva bola doručovaná na v danom čase v Obchodnom registri SR uvedenú adresu sídla dlžníka, s fikciou doručenia dňa 19.03.2026. K tvrdeniam dlžníka, že Zmluva o postúpení pohľadávky mala byť uzavretá dňa 30.04.2025, napriek tomu, že dňa 16.04.2025 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 09.04.2025 o zrušení konkurzu vedeného pod sp. zn. 1K/5/2021, pričom konkurz naďalej prebiehal, t. j. nebol právoplatne skončený a že navrhovateľ v pôvodnom konkurznom konaní neinformoval súd o postúpení časti svojej pohľadávky, súd uvádza, že uvedené považuje pre toto konanie za bezpredmetné. K postúpeniu pohľadávky došlo po vydaní rozhodnutia o zastavení konkurzného konania, hoci toto ešte nebolo právoplatné z dôvodu podaného odvolania. Súd vyhodnotil, že aj napriek uvedenému je stále splnená zákonná podmienka uvedená v ust. § 3 ods. 2 ZKR, teda pre toto konkurzné konanie platí, že k postúpeniu časti navrhovateľovej pohľadávky nedošlo počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. 47. K obrane dlžníka o neexistencii vykonateľného rozhodnutia alebo iného podkladu, na základe ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZKR súd uvádza, že uvedené tvrdenia vyvracia už samotná exekúcia, ktorá je na podklade exekučného titulu - Zoznamu prihlásených pohľadávok podľa ust. § 105 ZKR voči dlžníkovi vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 68Ek/64/2026. Súd sa zaoberal námietkou materiálnej a formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu uplatnenou dlžníkom, keď dospel k záveru, že táto je nedôvodná. K tvrdenej materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu má súd za to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia ZKR nevyplýva záver o tom, že by zrušenie konkurzu v zmysle § 102 ods. 2 ZKR malo vplyv na platnosť a účinnosti zoznamu pohľadávok prihlásených a zistených v konkurze, ako právneho úkonu vykonaného počas konkurzu, a o nemožnosti priznať výpisu zo zoznamu pohľadávok účinky exekučného titulu. Ust. § 400 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku sa vzťahuje výlučne na rozhodnutia vydané v trestnom konaní, nakoľko rozhodnutie v trestnom konaní sa nemôže vzťahovať na rozhodnutia vydané inými orgánmi v inom než trestnom konaní, inak by došlo k prekročeniu právomoci trestného súdu. Súd priznal zachovanie účinkov zoznamu pohľadávok vyhotoveného v pôvodnom konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka a jeho spôsobilosť byť exekučným titulom v zmysle § 105 ZKR, a to napriek skutočnosti, že konkurz na majetok povinného bol zrušený pre absenciu predpokladu pre jeho vedenie, keďže exekúciu na podklade zoznamu pohľadávok možno viesť po zrušení konkurzu bez ohľadu na dôvod, na základe ktorého bol konkurz zrušený. Ústavnú udržateľnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.09.2024, sp. zn. IV. ÚS 457/2024. Súd vyhodnotil, že je nesprávny názor dlžníka, že by mal súd skúmať z akého dôvodu bolo konkurzné konanie zastavené a podľa toho niektorým Zoznamom pohľadávok nepriznávať status exekučného titulu. Súd podporne odkazuje na Komentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, 4 Vydanie, autora prof. JUDr. Milana Ďuricu, PhD., v ktorom sa na str. 827 uvádza, že je potrebné vo všetkých skončených konkurzoch žiadať výpis zo zoznamu pohľadávok a na základe tohto výpisu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Podľa názoru súdu zákon nepripúšťa možnosť odmietnuť na základe takéhoto exekučného titulu návrh na vykonanie exekúcie, prípadne nepripúšťa možnosť posudzovať dôvody, ktoré viedli k vyhotoveniu Zoznamu pohľadávok. Súd nesúhlasí s tvrdením dlžníka, že by vydanie exekučného titulu bolo „vznikom práva z nepráva“, ako sa to snaží navodiť dlžník, naopak má súd za to, že právnemu zástupcovi za zastupovanie patrí odmena vždy na základe Zmluvy, v danom prípade na základe pristúpenia k Zmluve a je právne irelevantné, či trestné rozhodnutie voči dlžníkovi bolo zrušené a trestné konanie obnovené, keďže nárok na poskytovanie právnych služieb platne vznikol a je splatný. 48. Dlžník sa v konaní bráni aj formálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu, kedy tvrdil, že pohľadávku navrhovateľa nemohol namietať v konkurznom konaní, pretože nemal objektívnu možnosť dozvedieť sa o prihlásených pohľadávkach v konkurznom konaní a tieto nemal možnosť namietať z dôvodu, že konateľ dlžníka sa v rozhodnom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a zo strany správcu konkurznej podstaty nebol individuálne upovedomený o tom, že pohľadávka navrhovateľa bola prihlásená, ani o tom, že plynie lehota na jej namietnutie a o tejto skutočnosti nebol informovaný ani svojím právnym zástupcom, ktorý ho podľa jeho vyjadrenia v konkurznom konaní nezastupoval spôsobom zabezpečujúcim ochranu jeho procesných práv. Dlžník tiež tvrdil, že navrhovateľ bol v konflikte záujmov v konkurznom konaní, kedy na jednej strane zastupoval dlžníka ako úpadcu v predchádzajúcom konkurznom konaní a zároveň bol veriteľom prihlásenej pohľadávky. Súd k uvedenému konštatuje, že vykonateľnosť Zoznamu prihlásených pohľadávok podľa § 105 ZKR môže nastať len vtedy, ak úpadca pohľadávku v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. V danom prípade nie je sporné, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená v pôvodnom konkurznom konaní nebola popretá dlžníkom ako úpadcom. Súd vyhodnotil, že námietka dlžníka je v rozpore s ním podpísaným Úradným záznamom zo dňa 16.08.2021, z ktorého vyplýva, že dlžník, aj jeho konateľ považujú pohľadávku navrhovateľa titulom nezaplatenej odmeny za poskytované právne služby vo forme ich obhajoby v konkrétnom trestnom konaní za oprávnenú, túto nespochybňujú a v prípade jej uplatnenia v konkurzoch vyhlásených na ich majetok vyhlasujú, že navrhovateľ nie je v rozpore záujmov, ani v prípade stretu ich záujmov. Súdu sa ďalej javí ako nelogické, že konateľovi dlžníka ako osobe s vysokoškolským vzdelaním v obore právo nie je zrejmé, že jeho právnemu zástupcovi za niekoľkoročné poskytovanie mu právnych služieb vznikne odmena a že si túto odmenu uplatní v konkurznom alebo inom (exekučnom konaní). K tvrdeniam dlžníka, že sa jeho konateľ nachádzal vo výkone trestu a preto mal obmedzený prístup k informáciám, k insolvenčnému registru atď. súd uvádza, že ako vyplýva z listín nachádzajúcich sa v spise, tak konateľ dlžníka komunikoval so správcom konkurznej podstaty a preto podľa názoru súdu neobstoja jeho tvrdenia o jeho neinformovanosti a nemožnosti dostať sa k informáciám, konateľ dlžníka mal možnosť objektívne namietnuť akúkoľvek pohľadávku veriteľov v konkurznom konaní. Uvedenými tvrdeniami sa podľa názoru súdu snaží dlžník zakryť len svoju pasivitu v predchádzajúcich konaniach. Tvrdenie dlžníka, že ho navrhovateľ nemal informovať o prihlásení pohľadávky navrhovateľa do predchádzajúceho konkurzu je súčasne v priamom rozpore s obsahom Úradného záznamu zo dňa 16.08.2021, ktorý rozporuje aj dlžníkom tvrdený konflikt záujmov. Z uvedeného úradného záznamu totiž vyplýva vedomosť dlžníka o tom, že si navrhovateľ svoju pohľadávku titulom nezaplatenej odmeny za poskytované právne služby uplatní v konkurzoch vyhlásených na majetok dlžníka a na majetok konateľa dlžníka, čo nie je v rozpore záujmov, tieto odmeny dlžník a konateľ dlžníka považujú za oprávnené a nespochybňujú ich a svoje záujmy nepovažujú za rozporné/konfliktné, či už vzájomne alebo vo vzťahu k záujmom advokáta. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil tvrdenia dlžníka v tomto smere ako účelové, v konaní nepodporené žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami. Dlžník ďalej namietal znenie Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 18.02.2020 v rozsahu bodu 6.2, ktoré podľa neho nie je individuálne dojednané, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a kedy výška a spôsob dohodnutia zmluvnej odmeny je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť pohľadávky navrhovateľa doloženej exekučným titulom, súd sa preto nazaoberal tvrdeniami dlžníka ohľadom namietania platnosti Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 18.02.2020. 49. K namietaniu samotnej Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 20.02.2020, teda k pristúpeniu dlžníka k záväzku konateľa dlžníka zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 18.02.2020 súd uvádza, že dlžník relevantne neosvedčil svoje tvrdenia, že dohodu nepodpísal, keď sa na nej nachádza podpis konateľa dlžníka a aj samotného dlžníka. Dlžník na svoje tvrdenie nepredložil žiadny relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by silu dôkazu - podpísanej Dohody vyvracal. Len samotná skutočnosť, že v rovnaký deň podpísal dlžník aj samostatné splnomocnenie na zastupovanie podľa názoru súdu nevylučuje, že nemohol podpísať aj pristúpenie k dohode konateľa úpadcu. Vo vzťahu k uzavretiu predmetnej Dohody súd považoval tvrdenia dlžníka o tom, že medzi ním a navrhovateľom bola uzatvorená aj samostatná Zmluva o poskytnutí právnych služieb a jeho poukazovanie na existenciu majetku konateľa dlžníka, na ktorého bolo vedené konkurzné konanie pod sp. zn. 9K/4/2021 za irelevantné. Navyše tvrdenie dlžníka sa neukázalo ako správne, kedy ako vyplýva z konkurzného konania vedeného na majetok konateľa dlžníka pod sp. zn. 9K/4/2021, tak navrhovateľ nebol v tomto konkurze uspokojený v celej výške svojej pohľadávky, ale len v jej pomerne nižšej časti. Dlžník odvodzoval spornosť pohľadávky aj od konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/3/2022 o určenie neúčinnosti právneho úkonu - predmetnej dohody, avšak uvedené konanie bolo právoplatne zastavené a teda v uvedenom konaní nebola judikovaná spornosť pohľadávky navrhovateľa. V danom prípade preto neobstojí argument dlžníka, že len samotné vedenie, v súčasnosti už zastaveného konania, má osvedčiť spornosť pohľadávky navrhovateľa, pretože má súd preukázané, že v uvedenom konaní spornosť pohľadávky navrhovateľa nebola právoplatným výrokom súdu určená. 50. Čo sa týka namietanej výšky navrhovateľovej pohľadávky a tvrdení dlžníka o tom, že navrhovateľovi bola vyplatená suma 143.000 eur vo forme preddavkov na poskytovanie právnych služieb tretími osobami, k čomu dlžník predkladá tri čestné prehlásenia tretích osôb, tak uvedené vyvracia zmluva o poskytnutí právnych služieb zo dňa 18.02.2020, uzatvorená medzi konateľom dlžníka a navrhovateľom, ku ktorej ako k záväzku pristúpil predmetnou Dohodou aj dlžník a v ktorej bode 6.4 bol dlžník povinný plniť odmenu na bankový účet navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdené prevzatie preddavkov na úhradu pohľadávky výslovne poprel, pričom dlžník nepredložil potvrdenia o prijatých resp. poskytnutých platbách, kedy uhrádzanie odmeny hotovostnými platbami je v priamom rozpore s v zmluve dojednaným spôsobom uhrádzania odmeny, súčasne poukázal na úradný záznam zo dňa 16.8.2021, v ktorom dlžník a jeho konateľ uznali, že sú dlžníkmi z pohľadávky navrhovateľa. S poukazom na uvedené súd tvrdenia dlžníka o úhradách preddavkov na odmenu navrhovateľovi prostredníctvom tretích osôb vyhodnotil ako účelové a k dlžníkom predloženým čestným prehláseniam nedal takú dôkaznú silu ako samotnej Zmluve a z nej prislúchajúcim podmienkam úhrad, kedy dlžník svoje tvrdenia nepodporil relevantnými dôkaznými prostriedkami. 51. Rovnako dlžník nespochybnil pohľadávku veriteľa LR law s.r.o., ani namietané porušenie zásady zachovávať mlčanlivosť, kedy súd považoval za nesporné, že v čase kedy navrhovateľ zastupoval dlžníka, tak konateľ veriteľa LR law s.r.o. vtom čase vykonával koncipientsku prax u navrhovateľa a preto sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť vzťahovala nielen na navrhovateľa ako advokáta, ale aj na jeho zamestnancov, teda aj na koncipientov pôsobiacich v advokátskej kancelárii, preto povinnosť zachovať mlčanlivosť sa v danom prípade vzťahovala aj na osobu konateľa veriteľa LR law s.r.o., keďže tento vykonával koncipientskú prax. Navyše v zmysle ust. § 23 ods. 5 Zákona o advokácii, advokát nemá povinnosť zachovať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym zástupcom, kedy v tomto konaní ide o vymáhanie pohľadávok zo strany navrhovateľa vo vzťahu k dlžníkovi ako bývalému klientovi. Povinnosť zachovať mlčanlivosť sa tak na zástupcu pristupujúceho veriteľa nevzťahovala. V zmysle Zákona o advokácii je advokát oprávnený postúpiť pohľadávku voči klientovi na iného advokáta, čo bolo taktiež splnené, keďže v čase postúpenia bol konateľ veriteľa LR law s.r.o. nielen advokát vykonávajúci advokáciu prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ale zároveň bol advokátskym koncipientom navrhovateľa v čase, keď tento vykonával obhajobu dlžníka. 52. Námietky dlžníka, že sa navrhovateľ v inom konaní a v konaní o odporovateľnosti navrhovateľovej pohľadávky vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 5Cbi/3/2022 vyjadril, že osobitne neuzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s dlžníkom, považoval súd pre toto konanie za irelevantné a nepodstatné. 53. Dlžník ďalej na svoju obranu uvádzal, že nie je platobne neschopný, pretože je vlastníkom bankového účtu, na ktorom sú k 30.6.2025 peňažné prostriedky vo výške 1.585.537,53 eur. Podľa názoru súdu, keďže uvedené peňažné prostriedky sú zaistené v trestnom konaní, tak dlžník doteraz nepreukázal, že má dostatok likvidných prostriedkov, pretože uvedené prostriedky nemá dlžník reálne k dispozícii. Uvedené peniaze sú zaistené na neurčitý čas, kým neskončí trestné konanie a dlžník ich tak nemôže použiť na úhradu svojich splatných dlhov a preto len tieto dlžníkom uvádzané peňažné prostriedky neosvedčili platobnú schopnosť dlžníka. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má konkurzný súd za to, že pohľadávka navrhovateľa je navrhovateľom riadne osvedčená, kedy súd nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu nevzhliadol a dlžníkove doterajšie tvrdenia relevantne nespochybnili pohľadávku navrhovateľa, ani pohľadávku veriteľa LR law, s. r. o. a súčasne sú splnené všetky materiálne podmienky pre vyhlásenie konkurzu (úpadok dlžníka, dostatok jeho majetku na úhradu nákladov konkurzného konania a pluralita dlžníkových veriteľov), a preto týmto uznesením vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Podľa § 22 ods. 1 ZKR súd ustanovil správcu; vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. 55. V zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 56. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 57. Konkurzný súd zistil, že je daná jeho právomoc v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia, nakoľko centrom hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, pričom dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného tunajší súd uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie. 58. Podľa článku 53 nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania. 59. Podľa článku 54 ods. 1 nariadenia, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 60. Podľa článku 54 ods. 2 nariadenia, súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii. 61. Podľa článku 54 ods. 3 nariadenia, informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Formulár sa uverejní na Európskom portáli elektronickej justície a má názov „Oznam o insolvenčnom konaní“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Formulár sa zasiela v úradnom jazyku štátu, v ktorom sa konanie začalo, alebo ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, alebo v inom jazyku, ktorý daný štát uviedol ako ním akceptovateľný v súlade s článkom 55 ods. 5, a to za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť. 62. Na účely nariadenia v zmysle článku 2 ods. 12 nariadenia sa za zahraničného veriteľa považuje veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 63. Za známeho veriteľa je v zmysle judikatúry potrebné považovať takého veriteľa, o ktorom by správca úpadcu dozvedel pri obvyklej činnosti vykonanej s odbornou starostlivosťou, a to buď z listinných dôkazov, ktoré je dlžník povinný predložiť konkurznému súdu alebo z riadne vedeného účtovníctva, príp. z iných dlžníkom vedených záznamov o stave jeho majetku a záväzkov, vrátane korešpondencie.

1. Proti výrokom I., II., a III. tohto uzneseniu môže podať odvolanie dlžník, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v insolvenčnom registri § 199 ods. 7 ZKR) prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. 2. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné z dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci. Odvolanie podľa predchádzajúcej vety je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ (čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 v spojení s § 198 ods. 1 ZKR). 4. Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom (§ 23 ods. 1 ZKR). Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne (§ 23 ods. 2 ZKR). 5. Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty (§ 28 ods. 1, 2, 3 ZKR). Za začiatok lehoty na prihlásenie pohľadávok do konkurzu sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 druhá veta ZKR). 6. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada (§ 28 ods. 4 ZKR). 7. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 ZKR a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky (§ 29 ods. 1 ZKR). Prihláška pohľadávky a jej prílohy sa podávajú prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu (§ 25 Vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 10. 2025). Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť (§ 30 ods. 2 ZKR). 8. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (§ 29 ods. 2 ZKR). 9. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky (§ 29 ods. 3 ZKR). 10. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku (§ 29 ods. 4 ZKR). 11. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (§ 29 ods. 6 ZKR). 12. K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada (§ 29 ods. 7 ZKR). 13. Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom registri. (§ 29 ods. 8 ZKR). 14. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou (§ 29 ods. 5 ZKR). 15. Účastník konkurzného konania má právo najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada (197 ods. 6 ZKR). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada (§ 52 ods. 2 CSP).