(PO) BREXTA s. r. o., IČO 48111775

Konanie o námietke zaujatosti z a s t a v u j e .

1. JUDr. Hana Hubináková, zákonná sudkyňa vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 38K/14/2024, predložila Krajskému súdu v Trenčíne spis s námietkou zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú uplatnil KASATKIN Recovery, k.s., konkurzný správca úpadcu BREXTA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Hurbanovo námestie 2, 972 01 Bojnice, IČO 40 811 775. 2. Podaním zo dňa 16.10.2026 správca úpadcu uplatnil námietku zaujatosti zákonnej sudkyne a navrhol, aby nadriadený súd vydal uznesenie, že zákonná sudkyňa je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Dôvodom sú konkrétne verbálne prejavy zákonnej sudkyne pri výsluchu správcu dňa 09.10.2026, ktorými správcovi opakovane pripisovala účelové prispôsobovanie vysvetlení a zvýhodňovaní kupujúceho s tým, že ich obsah a vzájomná súvislosť vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o jej pomere k veci a k správcovi. Uviedol, že námietku podáva vo vlastnom procesnom postavení podľa § 24 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), keďže sa posudzuje porušenie jeho povinností a jeho možné odvolanie podľa § 42 ZKR. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, IV.ÚS 197/2010-31 z 30.08.2010, v ktorom ústavný súd potvrdil účastnícke postavenie správcu v tejto časti konkurzu a ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Argumentoval tým, že námietku uplatnil včas, v posledný deň sedemdňovej lehoty. Konkretizoval prejavy sudkyne pri výsluchu dňa 09.10.2026. Ide o obsahovú reprodukciu osobne vnímaných replík, vyplývajúcich zo súdneho zvukového záznamu. Predmetom námietky je predovšetkým osobný hodnotiaci obsah reakcií sudkyne po vysvetlení správcu, ktorými mu pripisovala účelnosť, nedôveryhodnosť a preferovanie kupujúceho. Sudkyňa presadzovala nepriaznivý význam prepisu rozhovoru s Martinom Vallom. Významným je, že nepriaznivá interpretácia sa opakovane prezentovala ako odpoveď na vysvetlenie správcu, hoci práve význam a súvislosti zachytených slov boli predmetom objasňovania. Špecifikoval, ako sudkyňa reagovala na vysvetlenie správcu ohľadne spôsobu komunikácie s Vallom, ako reagovala na okolnosti zvoleného spôsobu pri úhrade kúpnej ceny, dôvody zvoleného riešenia a jeho uskutočniteľnosti. Poukázal na poznámku o potrebe „robiť kroky výhodné pre kupujúceho“, čo v kontexte vysloveného podozrenia z poškodenia ostatných veriteľov vyznieva ako osobné hodnotenie nestrannosti a poctivosti správcu, a to pred vykonaním všetkých dôkazov a vypočutí všetkých zákonom vyžadovaných osôb. Aj pri preverovaní financovania UNITRADE EUROPE, a.s. bol konfrontovaný s hodnotiacimi reakciami sudkyne, namietal osobný význam opakovanej výhrady zvýhodňovania jednej spoločnosti. Uviedol, že správanie sudkyne, spôsob vyjadrenia a intonáciu správca vnímal ako ironizujúce. Poukázal tiež na to, že ešte pred dokončením vysvetlenia, požadovaného sudkyňou, zaznel nepriaznivý predpoklad, voči ktorému sa následne musel vymedzovať. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Nc/1/2024 z 15.01.2024 a sp. zn. 7NC/2/2025 z 22.07.2025 poukázal na právny význam prejavov sudcu, jeho konkrétneho hodnotiaceho obsahu vo vzťahu k § 49 ods. 3 a § 53 ods. 3 CSP. 3. Sudkyňa JUDr. Hana Hubináková vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti, podanej správcom konkurznej podstaty, uviedla, že vo veci sa necíti byť vnútorne zaujatá, osobu správcu osobne nepozná, nemá žiaden vzťah ani k nemu, ani k účastníkom konania, ani k predmetnému konkurzu. Rozhoduje a postupuje v konaní tak, ako stanovuje zákon. Pokiaľ správca námietku založil na jej spochybňujúcom správaní voči nemu počas výsluchu, v súhrne k celej námietke zaujatosti uviedla, že nie je si vedomá nevhodného správania, práve naopak, bola nútená reagovať na odpovede správcu tak, ako si to jeho odpovede aj celková atmosféra počas výsluchu vyžadovali, a to tak, aby nebola narušená dôstojnosť, autorita, ani rešpekt voči súdu. Námietku považovala za účelovú s cieľom oddialiť, resp. zabrániť vo výkone ďalších výsluchov osôb podľa § 42 ZKR, ktoré je súd pred odvolaním z funkcie správcu povinný vypočuť, a ktorých výsluch je už nariadený. O uvedenom svedčí, že kupujúci, ktorý je zároveň v konkurze zabezpečeným veriteľom, takisto podal námietku zaujatosti voči sudkyni a žiadal o odročenie nariadeného výsluchu svedka. Vo svojom vyjadrení sudkyňa zaujala svoje stanovisko k predmetnej zvukovej nahrávke a jej prepisu. Popísala svoje reakcie na odpovede správcu počas jeho výsluchu, pričom odmietla, že reagovala arogantne, či neprimerane. Pokiaľ ide o jej reakcie a tón hlasu, tieto plne zodpovedali (až neuveriteľným) odpovediam správcu na jednoznačné a základné otázky ohľadom jeho celého veľmi neštandardného postupu pri speňažovaní majetku v hodnote niekoľkých miliónov eur. V uvedenom duchu sa niesol celý výsluch, avšak reakcie sudkyne počas výsluchu neboli dôsledkom toho, že by bola voči správcovi akokoľvek zaujatá, ale tieto boli dôsledkom zarážajúcich, až neuveriteľných odpovedí správcu na podstatné otázky. 4. Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd Okresnému súdu Trenčín (§ 54 ods. 2 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady umožňujúce pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti podanej správcom konkurznej podstaty voči zákonnej sudkyni Okresného súdu Trenčín a dospel k záveru, že konanie o námietke zaujatosti je potrebné zastaviť. 5. Podľa § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa § 49 ods. 2 CSP vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 6. Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému prístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. 7. Pri posudzovaní dôvodnosti tvrdení o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu je nutné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. 8. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania určitej veci buď na základe uplatnenej námietky zaujatosti stranou sporu (§ 52 CSP) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP). 9. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom pritom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I.ÚS 73/97, I.ÚS 27/98, II.ÚS 121/03). 10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Podľa § 24 ods. 1 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. 13. Podľa § 24 ods. 3 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. 14. Konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, ako aj konanie o oddlžení sú riadnymi súdnymi konaniami, v ktorom sa primerane použijú ustanovenia CSP (§ 196 ZKR). 15. Základný vzťah medzi CSP a ZKR je vzťahom subsidiarity, ktorý vychádza zo zásady lex specialis derogat lex generalis. V konkurznom konaní, v konaní o reštrukturalizácii a v konaní o oddlžení majú prednosť procesné normy ZKR pred procesnými normami CSP. Tak to bude vždy vtedy, ak sú procesné úkony subjektov konkurzného konania, reštrukturalizačného konania a konania o oddlžení upravené aj v CSP, aj v ZKR, pričom ide o odlišnú právnu úpravu. Ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá úpravu určitých procesných inštitútov vôbec, alebo ich upravuje len čiastočne a tieto sú upravené v CSP, aplikujú sa tieto na konkurzné konanie alebo na reštrukturalizačné konanie a na konanie o oddlžení primerane. 16. Ústavný súd SR v uznesení, sp. zn. III.ÚS 284/2005 z 12.10.2005 uviedol, že správca je subjektom, prostredníctvom ktorého konkurzný súd zabezpečuje naplnenie cieľov a účelu vyhláseného konkurzu. Jeho procesné postavenie a vzťah ku konkurznému súdu vylučujú možnosť, aby bol správca konkurznej podstaty nositeľom práv vytvárajúcich vo svojom súhrnne obsah základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 až 50 ústavy) priznaného výlučne účastníkovi konania, s výnimkou tých fáz konkurzného konania, v ktorých sa bezprostredne rozhoduje o jeho práve na náhradu výdavkov a na odmenu (teda o majetkových právach civilnej povahy obdobných právam účastníkov konania). Aj v takomto prípade však ide (z hľadiska predmetu a účelu konkurzného konania) o vedľajší procesnoprávny vzťah, čo vylučuje (obdobne ako u znalcov, tlmočníkov, či iných subjektov zúčastnených na súdnom konaní odlišných od účastníkov konania vo veci samej), aby správca konkurznej podstaty prostredníctvom námietky zaujatosti dosiahol (prípadne aj proti vôli účastníkov konania) vylúčenie konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania merita veci. Ochrana práv správcu konkurznej podstaty vo fáze konkurzného konania, v ktorej sa bezprostredne rozhoduje o jeho právach, sa (z hľadiska základného práva na súdnu a inú právnu ochranu) zabezpečuje právom správcom konkurznej podstaty napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa opravným prostriedkom - odvolaním. 17. Správca konkurznej podstaty nie je v konkurznom konaní v pozícii účastníka konania. Správcu zákon o ZKR za účastníka konania neoznačuje, správca je osobitným procesným subjektom konkurzného konania. Ako osobitný procesný subjekt má samostatné postavenie ako voči úpadcovi, tak voči konkurzným veriteľom a nie je ho možné považovať za zástupcu konkurzných veriteľov, ani za zástupcu úpadcu. Jeho základnou úlohou je zistenie a zabezpečenie majetku patriaceho do konkurznej podstaty, správa uvedeného majetku a jeho následné speňaženie. 18. Na právne postavenie správcu, ktorý v konkurznom konaní nie je v pozícii účastníka konania (na tomto závere zotrval Ústavný súd SR aj v uznesení, sp. zn. I.ÚS 657/2024 zo dňa 21.11.2024), nemá vplyv ani argumentácia správcu o tom, že v náleze IV. ÚS 197/2010 zo dňa 30.08.2010 mal Ústavný súd SR potvrdiť účastnícke postavenie správcu. V predmetnom náleze totiž nebola riešená otázka postavenia správcu vo vzťahu k uplatneniu námietky zaujatosti sudcu, ústavný súd konal o sťažnosti správcu proti rozhodnutiu súdu o jeho odvolaní z funkcie správcu, pričom dôvodom zrušenia uznesenia o jeho odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie bolo nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie uznesenia; súd sa nevysporiadal s podstatnými námietkami a tvrdeniami sťažovateľa. 19. S prihliadnutím na uvedené, keďže postavenie správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní mu neumožňuje, aby prostredníctvom námietky zaujatosti dosiahol vylúčenie konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, nadriadený súd dospel k záveru, že v danej veci správca nebol oprávnený na uplatnenie námietky zaujatosti. Nakoľko neboli splnené procesné podmienky, za ktorých je nadriadený súd oprávnený rozhodovať o vylúčení sudcu a tento nedostatok procesnej podmienky nebolo možné odstrániť, krajský súd konanie o námietke zaujatosti zastavil. 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .